KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava28. 4. 2021plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Co/7/2021 z 28. 4. 2021

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2021, sp. zn. 1Co/7/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1319202967.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/7/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202967
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1319202967.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkýň v 1. rade: M. C. Z.
W. B. D. G. Y. Á. , T. S.Z. XX.X.XXXX, U. H. H., Y. Č.. XXXX/X, D. X. M.: M. C. Z. W. B. D. G. Y. Á. I.., T.
S. XX.X.XXXX, U. H. H., Y. Č.. XXXX/X, proti žalovanému: D. C. Z. W. B. D. G. Y. Ý. , T. S. X.X.XXXX,
U. H. H., Y. Č.. XXXX/X, o návrhu žalobkýň v 1., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 30. mája 2019, č.k. 23 C
28/2019-21, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 30. mája 2019, č.k. 23 C 28/2019-21,
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.5.2019, č.k. 23 C 28/2019-21, nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zakázal žalovanému: a/ dočasne vstup do nehnuteľností v katastrálnom území D.,
okres Bratislava III, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to stavby - rodinný dom, súpisné č. XXXX
na C-KN parcelné č. XXXX, v H., Y. č. X, parciel registra „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 622 m2, č. XXXX, záhrada, o výmere 279 m2 až do právoplatnosti trestného konania vedeného
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislava III, Obvodné oddelenie Policajného zboru
Bratislava Rača, pod č. ČVS: ORP-457-RAC-B3-2019; b/ úmyselne sa približovať k žalobkyniam v 1., 2.
rade na vzdialenosť menšiu ako 10 m až do právoplatnosti trestného konania vedeného na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru v Bratislava III, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Rača,
pod č. ČVS: ORP-457-RAC-B3-2019, s výnimkou času počas prípadných úkonov trestného konania,
priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu
konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých
konaní; c/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami kontaktovať obe
žalobkyne až do právoplatnosti trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru
v Bratislava III, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Rača, pod č. ČVS: ORP-457-RAC-
B3-2019; žalobkyniam v 1., 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 29.5.2019, ktorým žalobkyne v
1., 2. rade žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal vstup do
nehnuteľnosti - rodinného domu v Bratislave, mestská časť D., Y. č. XXXX/X, postavenom na pozemku
parcelné č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX
i na prislúchajúce zastavané plochy a nádvoria a záhrady parcelné č. XXXX, katastrálne územie D.;
ďalej aby sa žalovanému zakázalo ich písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými
prostriedkami kontaktovať a taktiež, aby sa žalovanému zakázalo približovať sa k nim na vzdialenosť
menšiu ako 10 m. Obe žalobkyne svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že
žalobkyňa v 1. rade (matka) a žalobkyňa v 2. rade (dcéra ) bývajú so žalovaným (syn a brat) v časti
rodinného domu v H., na Y. č. XXXX/X, mestskej časti D., pričom vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade
a žalovaným ide o pokrvný vzťah vlastná matka a syn a medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným ide o



príbuzenský vzťah sestra a brat. Vzťahy medzi nimi neboli v období posledných dvoch rokov síce ideálne,
ale značne napäté, čo však vyplývalo podľa všetkého zo zhoršeného psychického stavu žalovaného,
pričom po smrti manžela žalobkyne v 1. rade, otca žalovaného (zomrel dňa 8.3.2019 ), sa ich vzájomné
vzťahy rapídne zhoršili a pokračovali zo strany žalovaného až slovnými a fyzickými útokmi na žalobkyňu
v 1. rade, ktoré prejavy žalovaného boli spojené s vyhrážkami o jej zabití ako jeho matky. Žalovaný žiaľ
nezostal iba pri vyhrážaní sa žalobkyni v 1. rade ako jeho matke, teda chránenej osobe a dňa 28.4.2019
na ňu fyzicky zaútočil, sprevádzajúc to vyhrážaním sa jej zabitím a predtým do nej hodil sklenený pohár,
ktorým ju trafil do lakťa ľavej ruky. Ani predvedenie žalovaného na Obvodné oddelenie PZ, Bratislava
Rača príslušníkmi PZ, jeho zadržanie v tzv. cele predbežného zadržania na 24 hodín a jeho vypočutie v
tejto veci neviedlo u neho ako syna žalobkyne v 1. rade, k akejkoľvek zmene, resp. náprave a
zmierneniu fyzických a slovných útokov voči nej a pokračoval po tomto incidente voči žalobkyni v 1. rade
vyhrážaním sa, opakovane na ňu pľuje sliny (vzhľadom na to, že žalovaný v minulosti prekonal závažné
dermatovenerologické ochorenie, podľa všetkého však neliečené už v prvom štádiu, ide tak o nákazlivé
infekčné ochorenie, obáva sa možného prenosu nákazy prostredníctvom slín, ktoré žalovaný na ňu pri
každej možnej príležitosti vypľuje). Následne sa jej žalovaný vyhrážal napríklad, že je vinná za smrť jeho
otca, a preto „a do rána nedožiješ“, „takú ti prijebem, že ťa zabijem“ a podobne. Žalovaný vo svojich
fyzických a slovných atakoch voči žalobkyni v 1. rade ako matke neprestal, naopak tieto sa postupne
zintenzívnili, skrátili sa ich intervaly, čo vyvrcholilo dňa 18.5.2019, kedy vo večerných hodinách najprv
slovnými vyhrážkami „zabijem ťa, zabijem vás“ napádal okrem nej aj žalobkyňu v 2. rade, svoju vlastnú
sestru, ktorú nakoniec fyzicky napadol a násilím jej vytrhol mobilný telefón a hodením o zem jej ho
rozmlátil; pričom jej vykrúcal obidve ruky (držala v nich svoj mobilný telefón ) a spôsobil jej pohmoždenie
prstov pravej ruky a ďalej ju poškrabal do krvi na prstoch pravej ruky. U oboch týmito fyzickými
a slovnými útokmi vyvolal žalovaný odôvodnenú obavu, že tieto vyhrážky o zabití aj reálne naplní.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti zo strachu o vlastné životy a zdravie musela žalobkyňa v 1. rade
telefonicky kontaktovať na č. 158 orgány Policjaného zboru. Privolaná polícia spacifikovala agresívneho
žalovaného, zabezpečila dôkazné prostriedky, zadržala ho ako podozrivú osobu zo spáchania trestného
činu (prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona), predviedla
ho na OO PZ Bratislava Rača a začala uznesením zo dňa 18.5.2019, č. ČVS: ORP-457-RAC-B3-2019,
voči nemu ako podozrivému trestné stíhanie zo spáchania tohto prečinu; na účely trestného stíhania
ho zadržala v tzv. cele predbežného zadržania na 24 hodín. V záujme ochrany ich života a zdravia a
vzhľadom na predchádzajúce útoky voči nim, bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia v časti domu
v Bratislave, Y. č. XXXX/X na dobu 10 dní a aby sa nepribližoval k ohrozenej osobe na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov. V tejto trestnej veci sa vedie v súčasnosti voči žalovanému naďalej trestné
stíhanie, ktoré nebolo doteraz skončené príslušným rozhodnutím orgánu činného v
trestnom konaní. Na základe uvedeného, najmä vzhľadom na predchádzajúce opakované, zvyšujúce
sa a čoraz intenzívnejšie agresívne a bezohľadné slovné a fyzické útoky žalovaného voči nim, ktorých
sa žalovaný voči nim už dopustil, pričom ani predchádzajúce opatrenie orgánov policajného zboru podľa
všetkého neodradili žalovaného od ich páchania, sú v neustálom psychickom napätí.
Všetky tieto skutočnosti u oboch vyvolávajú dôvodné obavy, že žalovaný svoje vyhrážky o ich fyzickej
likvidácii zabitím po uplynutí policajne uloženého vykázania zo spoločného obydlia a zákazu priblíženia
sa k ohrozeným osobám je žiaľ schopný následne aj vykonať.

2.1. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. l, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/,
f/, g/, h/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods.
1, ods. 2, čl. 11 ods. 1 C.s.p. a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
pripojených listinných dôkazov (potvrdenie o trvalom pobyte zo dňa 27.5.2019, lekársky nález MUDr.
Z. G., psychiatra, o psychickom zdravotnom stave žalovaného zo dňa 22.5.2019, záznam o podanom
oznámení o priestupku zo dňa 28.4.2019, uznesenie OR PZ v Bratislave III, OO PZ Bratislava Rača zo
dňa 18.5.2019, č. ČVS: ORP-457-RAC-B3-2019, o začatí trestného stíhania za prečin
nebezpečného vyhrážania, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 19.5.2019, lekárska
správa - nález o aktuálnom psychickom stave žalobkýň v 1., 2. rade zo dňa 24.5.2019) nariadil
neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia. Z potvrdenia o
trvalom pobyte Mestskej časti Bratislava Vajnory zo dňa 27.5.2019 mal osvedčené, že žalobkyne v 1.,
2. rade a žalovaný majú spoločný trvalý pobyt na adrese Bratislava - D., Y. č. XXXX/X. Zo záznamu
OR PZ v Bratislave III, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Rača zo dňa 28.4.2019, č. ČVS: ORP-
P-113/BAIII-OPP3-2019, zistil, že dňa 28.4.2019 o 3,00 hod. sa dostavila na policajný útvar OO PZ
Bratislava Rača žalobkyňa v 1. rade za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. voči žalovanému. Z uznesenia OR



PZ v Bratislave III, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Rača zo dňa 18.5.2019, č. ČVS: ORP-457-RAC-
B3-2019, vyplýva, že podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona za skutok, ktorý je
predmetom návrhu oboch žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom trestné stíhanie bolo
začaté na základe vykonania zaisťovacieho úkonu, a to obmedzením osobnej slobody žalovaného ako
podozrivej osoby dňa 18.5.2019 v čase o 22,20 hod. Z lekárskeho nálezu MUDr. Z. G. zo dňa
22.5.2019 mal osvedčené, že lekár - psychiater vzhľadom na agresivitu žalovaného, opakované
homicidálne vyhrážky, ako aj susp. psychot. poruchu, doporučil hospitalizáciu žalovaného v príslušnom
zariadení i proti vôli pacienta - žalovaného, ak bude nutné, aj za asistencie polície. Z lekárskej správy
praktického lekára MUDr. J. C. zo dňa 24.5.2019 mal preukázané, že žalobkyňa v 1. rade je od
2.5.2019 v liečbe psychiatra pre zhoršený psychický stav, ktorý dáva do súvisu s agresívnym chovaním
svojho syna voči svojej osobe a aj dcére M.. Žalobkyňa v 2. rade bola vyšetrená v ambulancii opakovane
od 20.5.2018 pre akútnu stresovú reakciu po konfliktoch s vlastným bratom, ktorý sa jej vyhráža zabitím.
Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, Obvodné oddelenie PZ Bratislava
Rača zo dňa 19.5.2019, č. ČVS: ORP-457/RAC-B3-2019 - potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia
vyplýva, že z obydlia žalobkyne v 1. rade bola vykázaná osoba - žalovaný. Po oboznámení sa s návrhom
žalobkýň v 1., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia tento posúdil podľa obsahu podania podľa
čl. 11 C.s.p. ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e/, f/, g/, h/ C.s.p. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie slúži k dočasnému
zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde
existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Konštatoval, že z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa
19.5.2019, č. ČVS: ORP-457/RAC-B3-2019 je zrejmé, že dňa
19.5.2019 o 6,00 hod. bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, žalobkyne v 1.
rade, a to rodinného domu v Bratislave, Y. č. X, na dobu 10 dní podľa § 27a ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia. V danom
prípade ide o ochranu pred domácim násilím, pričom úlohou neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. e/ C.s.p. je eliminovať kontakt páchateľa s obeťou a bezprostredne reagovať na
aktuálne vzniknutý stav. Násilie je možné definovať ako akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne
ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo závažne poškodzuje
rozvoj jej osobnosti. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť oprávnenému ochranu, prípadne
zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia i z dôvodu, že skutkový stav vo veci nie je náležite
zistený (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2012, sp. zn. 5
M Cdo 10/2012). Pred nariadením neodkladného opatrenia preto nemusí byť nárok dokázaný, musí byť
aspoň osvedčený. Dôvodné podozrenie z násilia mal osvedčené z uznesenia o začatí
trestného stíhania, zo záznamu o podanom oznámení o priestupku, lekárskych správ a v neposlednom
rade z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 19.5.2019, č. ČVS: ORP-457/RAC-B3-2019.
Už len samotné vydanie potvrdenia o vykázaní osoby zo spoločného obydlia je možné považovať za
osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom. V danom prípade
boli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia uložením povinnosti
žalovanému nevstupovať dočasne do predmetného rodinného domu a minimalizovať tak jeho kontakt so
žalobkyňami, ktoré majú so žalovaným rovnaký trvalý pobyt, v domácom prostredí. V prípade
opatrenia, ktorým sa strane uloží, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená,
ako aj opatrenia, ktorým sa strane uloží, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť
takýmto konaním ohrozená, ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi
určitými osobami z dôvodu ochrany jednotlivej osoby, resp. viacerých osôb. Ide o opatrenie vydané v
záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe
má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej



integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
V tomto sa účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. a neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. (ktorým možno uložiť dočasný zákaz vstupu do domu alebo bytu,
v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia) do určitej miery prekrýva.
Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných
slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita žalobkýň mohla byť ohrozená. Stotožnil sa so všetkými skutkovými a právnymi
dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že žalobkyne
v 1., 2. rade dostatočne preukázali aj nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré
odôvodňuje nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu v priebehu súdneho konania. Z dôvodu, že
v každodennom živote nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred ovplyvniť, náhodné, nečakané, či
vopred neplánované stretnutia sa s inými, považoval za potrebné „zákaz priblíženia sa na vzdialenosť
10 metrov“ presnejšie vymedziť s prihliadnutím na konkrétnu situáciu oboch
žalobkýň a okolností, ktoré vo svojom návrhu uviedli. V prvom rade bolo nevyhnutné zákaz priblíženia sa
koncentrovať len na úmyselné priblíženie sa žalovaného, keďže ako už uviedol, nie je možné vylúčiť, že
tí, ktorých sa toto neodkladné opatrenie týka, sa na verejnosti stretnú náhodne a nechcene (napr. na ulici,
v obchode, u lekára a pod.), čomu sa nedá zabrániť. Keďže vo veci nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bolo začaté trestné stíhanie, kde na objasnenie skutočností
orgánmi činnými v trestnom konaní budú volané obe žalobkyne i žalovaný, považoval
za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ tohto zákazu v prípade vedenia
tohto a iných súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa sporové strany stretnú
pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov (napr. rozloha pojednávacej
miestnosti) nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 10 metrov.
Z tohto dôvodu rozhodol tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa
bude vyžadovať osobná prítomnosť strán sporu, sa tento zákaz neuplatní. V tomto smere odkázal na to,
že v prípade účasti na procesných úkonoch bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením
nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov žalobkyniam v 1., 2. rade dokážu zabezpečiť príslušné
úradné osoby (napr. orgány činné v trestnom konaní, justičná stráž a pod.). Záverom uviedol, že neuložil
žalobkyni povinnosť v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p., a to povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo
výrokovej časti tohto uznesenia, možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pričom by
bolo nadbytočné rozhodovať o tej istej veci opakovane, nakoľko výrok neodkladného opatrenia by bol
totožný s výrokom vo veci samej.
2.2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p.
a úspešným žalobkyniam v 1., 2. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že lekársky nález, ktorý
vypracoval MUDr. G. Z. je nielen nenormálny, ale aj nemorálny, nakoľko len na základe pohovoru alebo
nebodaj vyšetrenia jeho ťažko chorej matky, t.j. žalobkyne v l. rade, ktorá sa vraj na psychiku lieči už od
2.5.2019 a jeho sestry, žalobkyne v 2. rade, ktorá je tiež údajne psychicky chorá, vydá odborník, ktorý ho
ani nevidel. Takéto neodborné stanovisko, resp. diagnózu pre súd predloží odborník na základe klebiet.
Nemá k tomuto psychiatrovi dôveru, hľadá si objektívneho, nezainteresovaného odborníka pre túto
oblasť, aby bol jeho psychický stav objektívne posúdený. Rovnako výpovede svedkýň nezodpovedajú
skutočnosti, o čom sa vyjadril v zápisnici č. ČVS:ORP-457/RAC-B3-2019, zo dňa 18.5.2019 a ďalšou
doplnenou výpoveďou už v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 10.6.2019. Tento výsluch nasledoval
u polície po vrátení jeho sťažnosti zo dňa 2.6.2019 prokurátorom na políciu, tieto dokumenty priložil k
odvolaniu. V najbližšom období priloží aj odborný posudok od nezávislého psychiatra. Zopakoval, že
sa nedopustil žiadneho trestného činu voči svojej matke, ani nikomu inému v celom svojom doterajšom
živote. Je však povážlivé, že psychicky chorá matka povie vlastnému decku bezprostredne po skone
otca: „zomrel ti otec, ty už nikoho nemáš, zostal si úplne sám...“ a lenivá sestra, ktorá sa snaží byť
invalidkou a robiť na čierno, povedala „dávam ti poslednú šancu, môžeš ísť s nami“, čím myslela ísť k
psychiatrovi. Bezprostredne po pohrebe jeho otca mu žalobkyňa v 2. rade povedala: „Ty z tohto domu
pôjdeš, ja sa o to postarám”, nie je to vyhrážka? Na rozdiel od oboch žalobkýň dennodenne nastupuje
do práce, pričom je veľmi zaujímavé, že na jednom mieste je už sedem sezón a nemá žiadny problém s
psychikou, ani kolegami. Žiadal prvoinštančný súd, aby mu ustanovil kvalitného odborníka na psychiatriu
na objektívne vyšetrenie jeho psychického stavu a aj oboch žalobkýň a svedkov. Možno vďaka svojmu
temperamentu bol nadmerne sledovaný a posudzovaný, ak udrel na nesprávny tón, bolo to z dôvodu



neustáleho vytáčania, mlčania, robenia úškľabkov, výsmechov. Obe žalobkyne a svedkovia mu svojimi
klamstvami, krivými obvineniami, spôsobili nielen finančnú, ale aj spoločenskú ujmu, ktorú žiada od nich
nahradiť, napr. poradenstvo advokáta, strata času vynaloženého na hľadanie objektívneho psychiatra,
náhrada jeho ubytovania, ktoré vyčísli neskôr. Navrhol, aby si súd vyžiadal jeho posudok z práce, a to
Slovenského národného divadla. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zrušiť.

4. Žalobkyne v 1., 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že s tvrdeniami
žalovaného uvedenými v jeho odvolaní nesúhlasia, pričom nevychádzajú vôbec zo skutočností, ktoré sa
v minulom období, teda pred vydaním napadnutého rozhodnutia tak, ako tieto jednotlivo prebiehali, resp.
sa reálne udiali. Žalovaný ich podáva, popisuje a vydáva ako skutočnosti zámerne skreslene
a účelovo nepravdivo v príkrom rozpore s ich skutočným priebehom a následkami. Navyše ani neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by v zmysle zákonného poučenia mohli byť vecne a právne podstatnými
a významnými ako odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie. V odvolaní žalovaný v podstate
iba naďalej vedome skresľuje všetky udalosti, ktoré sa stali pred vydaním napadnutého rozhodnutia
a v jeho tvrdeniach vo všeobecnosti úplne absentuje akýkoľvek, čo i len pokus o ich aspoň spätné
objektívne podanie, opísanie a vyhodnotenie. Po opakovanom dôkladnom oboznámení sa s textom
odvolania dospeli k záveru, že žalovaný neuvádza pre zrušenie neodkladného opatrenia čo i len jeden
vecne, právne podstatný a významný dôvod. Podľa ich názoru napadnuté uznesenie vychádza

z hodnoverne zisteného stavu veci tak, ako bolo v čase jeho vydania preukázané, už na
základe zistení a dôkazov vykonaných v prípravnom trestnom konaní pred príslušnými orgánmi činnými
v trestnom konaní. Poukázali na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.10.2019,
č.k. 46 T 110/2019-177, bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 18.5.2019 spáchal voči nim ako
poškodeným prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Nepovažujú
za potrebné uvádzať ďalšie skutočnosti z predmetnej trestnej veci, resp. uvádzať na podporu svojich
argumentov obsah textu dôkazných prostriedkov, akými sú napríklad dva znalecké posudky súdneho
znalca, lekára z odvetvia psychiatrie, ktoré sú okrem iných dôkazných prostriedkov súčasťou uvedeného
súdneho spisu sp.zn. 46 T 110/2019, ktoré si môže súd kedykoľvek vyžiadať, ak zváži potrebu ich
využitia na účely odvolacieho konania. Dodali, že žalovaný, podľa ich poznatkov, je v súčasnosti stíhaný
orgánmi činnými v trestnom konaní v okrese Bratislava IV, pre trestný čin podľa § 171 (neoprávnené
prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky). V akom štádiu sa nachádza a s akými závermi
prebieha, resp. prebehlo toto trestné stíhanie voči žalovanému, nemajú vedomosť. Odvolaciemu súdu
navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkýň v 1., 2. rade k jeho odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. e/, f/, g/, h/, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť, ani zmeniť.

7. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia (bod 22.), že po oboznámení sa s návrhom žalobkýň v 1., 2. rade na nariadenie
neodkladného opatrenia, tento posúdil podľa čl. 11 C.s.p. ako návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/, f/, g/, h/ C.s.p., pretože žalobkyne v 1., 2.
rade sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f/, g/,
h/ C.s.p. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 326 C.s.p. presne upravuje osobitné
náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je odôvodnené osobitným charakterom
tohto procesného inštitútu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uvedú náležitosti žaloby
podľa § 132 C.s.p., ktorými sú všeobecné náležitosti podania, a to: označenie strán; pravdivé a
úplné opísanie rozhodujúcich skutočností; označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Z
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť aj zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. Aj keď strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré
umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd skúma, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo



je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana
sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu,
ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom
strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový
stav dopadajú. Súd je ale viazaný žalobným petitom, keď Civilný sporový poriadok neumožňuje začať
konanie bez návrhu, jedinou výnimkou zo zásady ne ultra petitum v civilnom sporovom konaní je, ak
usporiadanie právneho vzťahu vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

8. V danej veci nejde o prípad, kedy by mohol súd začať konanie aj bez návrhu, z dôvodu ktorého je
viazaný žalobným návrhom. Žalobkyne v 1., 2. rade vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uviedli náležitosti podľa ustanovenia § 326 C.s.p., jasne, presne a zrozumiteľne formulovali
aj svoj žalobný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby bolo žalovanému
zakázané vstupovať do rodinného domu v Bratislave, mestská časť D., Y. č. XXXX/X, postavenom na
pozemku parcelné č. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území D., zapísanom na liste
vlastníctva č. XXX i na prislúchajúce zastavané plochy a nádvoria a záhrady parcelné č. XXXX,
katastrálne územie D., ako aj, aby ich písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými
prostriedkami kontaktoval a zároveň, aby sa k nim nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 m (§ 325
ods. 2 písm. f/, g/, h/ C.s.p.). Z takto formulovaného žalobného návrhu tak nevyplýva, že by sa žalobkyne
v 1., 2. rade domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
dočasne nevstupovať do domu podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. Rovnako tak ani z obsahu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné dospieť k záveru, že obe žalobkyne sa
domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p., keď síce
k svojmu návrhu pripojili ako listinný dôkaz aj potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia
zo dňa 19.5.2019 (žalovaný bol vykázaný na dobu 10 dní z rodinného domu v H., Y. č. X; č.l. 18 spisu),
ale netvrdia, že by mal žalovaný len dočasne nevstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, práve naopak
tvrdia a žiadajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do domu bez časového obmedzenia,
t.j. podľa § 325 ods. 2 písm. f/ C.s.p.

9. Odvolací súd ďalej konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa zákazu
žalovanému približovať sa k obom žalobkyniam na vzdialenosť menšiu ako 10 m a kontaktovať ich
písomne, telefonicky, elektronicky, je nepreskúmateľné, keďže je záver súdu prvej inštancie o tom, ako
zhodnotil zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto
časti nejasným, z dôvodu ktorého nie je možné posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
a je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V danej
veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému ako strane sporu,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu
súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie len všeobecne uviedol, že sa stotožnil
so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez
bližšieho uvedenia, z akých dôkazov a tvrdení vychádzal pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v tejto časti. Navyše prvoinštančný súd prekročil žalobný návrh aj tým, že
nariadil neodkladné opatrenie až do právoplatnosti trestného konania vedeného na OR PZ v Bratislave
III, OO PZ Bratislava Rača, vedeného pod č. ČVS: ORP-457-RAC-B3-2019, napriek
tomu, že žalobkyne v 1., 2. rade takéto určenie trvania neodkladného opatrenia nenavrhovali. Navyše
uvedené trvanie neodkladného opatrenia prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
vôbec neodôvodnil a len citoval ustanovenie § 330 ods. 1 C.s.p., z dôvodu ktorého je potom napadnutého
rozhodnutie nepreskúmateľné.

10. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia uviedol, že neuložil žalobkyni (neuviedol ktorej) povinnosť v zmysle
ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p., a to povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má
za to, že nariadením neodkladného opatrenia, v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia,
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pričom by bolo nadbytočné rozhodovať o tej
istej veci opakovane, nakoľko výrok neodkladného opatrenia by bol totožný s výrokom vo veci samej. Z
výroku napadnutého uznesenia ale vyplýva, že len dočasne uložil žalovanému povinnosť nevstupovať
do domu, čo je priamo v rozpore s týmto jeho odôvodnením.



11. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p., v spojení s § 391
ods. 1 C.s.p. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodnúť v súlade so žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 C.s.p.) a svoje rozhodnutie správne
a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 236, v spojení s § 220
ods. 2 C.s.p.

12. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom
prvej inštancie, vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím (§ 396 ods. 1, ods.
3, § 255 a nasl. C.s.p.).

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1319202967

  1. 28. 4. 2021Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Co/7/2021 z 28. 4. 2021 (toto rozhodnutie)
  2. 19. 5. 2021Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23C/28/2019 z 19. 5. 2021zrušené