Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/18/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208940 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320208940.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky : W. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, Chorvátsky Grob, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefániková 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné : G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J XXX XX U., v konaní o návrhu navrhovateľky na určenie výživného na plnoleté dieťa a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.11.2020, č.k. 21Pc/19/2020-30, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 06.11.2020, č.k. 21Pc/19/2020-30, sa m e n í tak, že osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné G. L., nar. XX.XX.XXXX, je povinný k rukám navrhovateľky W. L., nar. XX.XX.XXXX, platiť výživné v sume 190 eur mesačne od 06.11.2020, vždy do 10 dňa v mesiaci vopred. Neodkladné opatrenie bude trvať na čas do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o určení výživného na navrhovateľku v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 21Pc/19/2020. Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 06.11.2020, č.k. 21Pc/19/2020-30, nariadil na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 21Pc/19/2020, neodkladné opatrenie, ktorým osobe ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len povinný), uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 100 eur k jej rukám, vždy do 10 dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 325 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 3 Zákona o rodine, § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, a vecne tým, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný len čiastočne. Za osvedčené považoval, že navrhovateľke a povinnému svedčí vzťah dcéry a otca podľa § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine a z tohto vzťahu vyplývajúca povinnosť povinného prispievať na výživu navrhovateľky, ktorá trvá do času, kým navrhovateľka - študentka ukončujúceho ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, nebude schopná sama sa živiť. Skonštatoval, že rodičia navrhovateľky boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 60PC/8/2020-4,3 zo dňa 21.10.2020, rozvedení, pričom navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou, z ktorej sa povinný dňa 10.03.2020 odsťahoval. Vychádzal z návrhu navrhovateľky, že povinný si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nej neplní od 06/2020, čím existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov bola v danom prípade daná. Vysvetlil účel inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP a dôvodil, že rozsah vyživovacej povinnosti určenej neodkladným opatrením by mal postačovať len na úhradu základných nevyhnutných životných potrieb navrhovateľky, pričom nie je rozhodujúce, či je povinný schopný platiť aj vyššie výživné. Uviedol, že hoci navrhovateľka deklarovala svoje mesačné výdavky v rozsahu 1.019,16 eura, tieto z veľkej miery vôbec neosvedčila, napr. výdavky na stravu, bývanie, mobil, internet a TV, šport, alergiu, kino, divadlo, časopis, literatúru, kozmetičku, pedikúru, kaderníčku a neosvedčila ich ani v nevyhnutnej miere, zodpovedajúcej požadovanému výživnému neodkladným opatrením vo výške 300 eur. Uviedol, že ani tvrdenia o diagnostikovaní ADHD a potrebe každomesačných kontrol neboli preukázané lekárskou správou MUDr. Reného Pospíšila ale len faktúrou za vykonané vyšetrenie. Rozsah nevyhnutného výživného súd prvej inštancie určil s odkazom na ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z., určujúce sumu životného minima na nezaopatrené dieťa ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmu nezaopatreného dieťaťa (t.j. sumu 98,08 eura). Uvedený rozsah výživného považoval za nevyhnutný a spôsobilý uhradiť základné nevyhnuté potreby navrhovateľky vrátane vysokoškolského štúdia. Návrhu preto vyhovel čiastočne, majúc za to, že nevyhnutný rozsah zabezpečenia základných životných potrieb navrhovateľky predstavuje sumu 100 eur mesačne. S odkazom na § 330 ods. 1 CSP trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do času právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že nariadené neodkladné opatrenie podľa § 333 CSP právoplatnosťou rozhodnutia o skončení konania o veci samej zanikne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, § 62 ods. 1 CMP, navrhujúc ho zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. Nestotožnila sa s rozhodnutím sudu prvej inštancie, ktorý výživné vo výške 100 eur mesačne považoval za postačujúce na pokrytie jej nevyhnutných životných nákladov. Uviedla, že rozhodnutie nevychádza zo správneho a úplného zistenia skutočného stavu veci, nakoľko nezohľadňuje ani jej základné a nevyhnuté náklady, vo viacerých častiach odôvodnenia si odporuje, je zmätočné, obsahuje rozpory v tvrdeniach súdu a má vady, ktoré majú za následok arbitrárnosť rozhodnutia. Namietala, že súd nevykonal dokazovania na osvedčenie existencie jej nevyhnutných nákladov, ale považoval za potrebné preukazovať celkové odôvodnené potreby. Mala za to, že listinnými dôkazmi dostatočne preukázala výšku nevyhnutných nákladov na svoju výživu v sume približne 697,37 eura mesačne (z celkových 1.019 eur), pričom na výžive sa podieľajú obaja rodičia v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Poukazujúc na § 63 CMP v zmysle ktorého možno predkladať v rámci odvolacieho konania aj nové dôkazy a nové skutočnosti s poukazom na výhrady prvoinštančného súdu, predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej bežné potreby. Vzhľadom na jej vek, náročnosť štúdia, zdravotné problémy je dôvodné prehodnotiť výšku výživného, ktorú má povinný plniť, keď doposiaľ súdom určená, nepokrýva ani jej náklady súvisiace s jej zhoršeným zdravotným stavom a liečbou, ktorý súd nevzal do úvahy. Nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý odôvodnil stanovenú výšku výživného sumou životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa vo výške 98,08 eura a s jeho právnym názorom v zmysle ktorého stotožnil inštitút nevyhnutného výživného s inštitútom životného minima. Mala za to, že určenie rozsahu výživného, aj pokiaľ ide o mieru nevyhnutnú, vyplýva z potrieb, ktoré sú ovplyvnené životnou úrovňou rodičov a ich majetkových pomerov. Poukázala na obsah návrhu zo dňa 09.10.2020 v ktorom vyčíslila svoje odôvodnené potreby tvrdiac, že ide o štandardné sumy, pri ktorých neexistuje spornosť o ich výške (stravné, bývanie, oblečenie a obuv, náklady na drogériu, dopravu alebo bežné školské potreby). Ide o bežné položky, ktoré si dokáže súd sám ustáliť aj bez zdokladovania bločkov o nákupoch s poukazom na jej vek, štúdium, zdravotný stav. Pokiaľ ide o príjem jej rodičov uviedla, že obaja sú bývalí policajti, ich dôchodky (invalidný u matky a výsluhový u otca) im nie sú vyplácané zo Sociálnej poisťovne, ale z MV SR. Matka, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a nie je v jej objektívnych možnostiach aby si našla zamestnanie, ju v súčasnosti živí z invalidného výsluhového dôchodku 518 eur mesačne, na rozdiel od otca poberajúceho výsluhový dôchodok v sume 744,34 eura mesačne, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný, aj keď nemá obmedzenie pracovať a je plne zdravý. 4. Povinný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením, že matka navrhovateľky nie je schopná si privyrobiť vzhľadom k svojmu vážnemu zdravotnému stavu, keď táto je politicky aktívna, v rámci predvolebných aktivít sa zúčastnila na výsadbe drevín v obci, vykonávala výskum v Domove dôchodcov v Bratislave a pod. Podľa neho má príjem z výkonu inžinierskej činnosti pre T. P., o čom predložil splnomocnenie a z prednášok na Akadémii v Holíči. Uviedol, že na jej účte bola ešte začiatkom roka 2020 suma okolo 50.000 eur, ktorú považuje za majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedol, že nie je dobrovoľne nezamestnaný, prácu si intenzívne hľadá, poukazujúc na priemernú mieru nezamestnanosti v Sobranciach. Predložil lekárske správy, ktoré potvrdzujú jeho problémy so srdcom a iné. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie v tom, že navrhovateľka nepreukázala výdavky, ktoré by boli dôvodom na určenie výživného v sume 500 Eur. Uviedol, že s bývalou manželkou nadobudli dve nehnuteľnosti, preto po vyporiadaní BSM bude jeho finančná situácia lepšia. Uviedol, že zo spoločnej domácnosti odišiel len so svojimi osobnými vecami a v súčasnosti nemá možnosť prispievať na výživu navrhovateľky požadovanou sumou. 5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), zmenil (§ 388 CSP) konštatujúc že odvolanie je dôvodné čiastočne. 6. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov účastníkov konania zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb oprávneného. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného a ani podľa celkových odôvodnených potrieb oprávneného. 7. Odvolací súd po oboznámení spisového materiálu sa zhodol so súdom prvej inštancie na preukázaní existencie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania neodkladným opatrením v navrhovanom smere (§ 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, § 325 ods. 1 CSP). S poukazom na zásady určovania výživného v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP, skutkový stav vyplývajúci z návrhu a osvedčených nákladov navrhovateľky, doplnených v odvolacom konaní, čiastočne uznajúc jej odvolacie dôvody, dospel k potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súhlasil s právnou argumentáciou navrhovateľky, že pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného v nevyhnutnej miere, nie je správny postup súdu, ak by výšku výživného bez ďalšieho odvodzoval od sumy životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa, čo však nie je daný prípad, keď súd prvej inštancie vychádzal z návrhu a pripojených listín a z existencie osvedčenia zákonných podmienok pre svoje rozhodnutie. V danom prípade bolo potrebné zhodnotiť, čí sú a v akom rozsahu ohrozené základné potreby navrhovateľky, ktorých dôvodnosť a výšku je povinná osvedčiť navrhovateľka. Odvolací súd v danej veci vyhodnocoval obsah spisu, relevantnosť doplnených nových dôkazov preukazujúcich nevyhnutné náklady navrhovateľky (na stravu, bývanie, hygienické potreby, lieky, štúdium, dopravu), ako aj skutočnosti, že navrhovateľka je študentkou posledného ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, s predpokladaným ukončením štúdia štátnymi záverečnými skúškami v školskom roku 2020/2021, žije v spoločnej domácnosti s matkou a má náklady so svojim zdravotným stavom. Zohľadnil okolnosť vyplývajúcu z podaní účastníkov konania, že povinný dobrovoľne voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť neplnil. Pokiaľ ide o navrhovateľkou preukazovanú dôvodnosť návrhu na určenie výživného v nevyhnutnej miere vo výške 300 eur mesačne poukazujúc na svoje nevyhnutné mesačné náklady 697 eur, odvolací súd z predložených listín ich za osvedčené považoval vo výške 380 eur mesačne. Za dôvodné a aj navrhovateľkou osvedčené mesačné výdavky v nevyhnutnej miere odvolací súd ustálil náklady na stravu 155 eur (5 eur na deň), náklady na bývanie 88 (pomerná časť za energie, vodu, internet, TV), hygienické potreby 15 eur, oblečenie a obuv 25 eur, náklady spojené so štúdiom 30 eur (xerox štud. materiálov a kanc. potreby), mobil 16 eur, električenka 11 eur, náklady na zdravotný stav 40 eur (predpísaná liečba, čiastočne preukázaný nákup vitamínov). Nezohľadnil navrhovateľkou vyčíslené náklady na psychologickú intervenciu, keď z predložených potvrdení vyplýva, že psychoterapiu naposledy absolvovala 04.09.2020 (potvrdenie PSYCHE EDUCA s.r.o.), pričom dôvodnosť nákladov na psychologickú diagnostiku bude predmetom dokazovania vo veci samej. Výdavky na šport (platené tréningy) bez bližšieho odôvodnenia ich nevyhnutnosti a pravidelnosti odvolací súd nepovažoval za dôvodné a spĺňajúce podmienku nevyhnutných životných výdavkov. Pokiaľ ide o výdavky spojené so zdravotným stavom a liečbou navrhovateľky, tieto boli navrhovateľkou preukázané až v odvolacom konaní (okrem liečby alergie) a to užívanie lieku Elontril (lekárska správa MUDr. René Pospíšila zo dňa 01.10.2020 a potvrdenie o ich kúpe v mesiacoch okt., nov. 2020, lekárska správa Prof. MUDr. Petra Valkoviča o liečbe navrhovateľky na bežnú migrénu liekmi Maxalt, Topimark a potvrdenie o ich kúpe dňa 29.10.2020). Náklady navrhovateľky na oblečenie, obuv, kozmetiku, vitamíny a náklady na stravu odvolací súd uznal v nevyhnutnej miere, vychádzajúc zo všeobecných cien tovarov a služieb a veku navrhovateľky. Výdavky navrhovateľky na štúdium zohľadnil odvolací súd v miere v akej boli preukázané, keď navrhovateľka čiastočne osvedčila náklady na xerox, tlač študijných materiálov a kancelárske potreby a je zrejmé, že ich počas štúdia využíva, avšak kúpu odbornej a študijnej literatúry nepreukázala. 8. Odvolací súd vzhľadom na v odvolacom konaní predložené nové dôkazy (§ 63 CMP), čiastočne uznajúc odvolacie dôvody navrhovateľky, uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal povinného na platenie výživného navrhovateľke v nevyhnutnej miere zodpovedajúcej polovici nákladov na jej nevyhnutné mesačné výdavky, pri zohľadnení príjmov obidvoch rodičov navrhovateľky a tiež čiastočne zvýšených nákladov na bývanie povinného po odchode zo spoločnej domácnosti. Takto určené výživné v nevyhnutnej miere na navrhovateľku, ktorá má zabezpečené bývanie v rodinnom dome svojich rodičov, pokryje na čas do rozhodnutia súdu prvej inštancie jej základné potreby. Výška výživného bude ustálená v konaní vo veci samej po vykonaní dokazovania zameraného na zisťovanie možnosti, schopnosti zárobkových a majetkových pomerov povinného, matky navrhovateľky ako aj celkových odôvodnených potrieb a nákladov navrhovateľky. 9. Odvolací súd s poukazom na uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP, dobu trvania neodkladného opatrenia s poukazom na § 44 CMP určil na čas do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej o určení výživného na navrhovateľku. Povinnosť platiť výživné určil odo dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. 10. O trovách odvolacieho konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí v konaní vo veci samej (§ 58 CMP). 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). eur. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).