Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/87/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320209009 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320209009.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Ľ. U., U.. XX.XX.XXXX, A. X, R., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837 857, Piaristická 276, Trenčín, proti žalovanej: G. L., U.. XX.X.XXXX, E. XX, I., zastúpená advokátkou Mgr. Mária Čechová, Lipová 18/C, Viničné, o vrátenie daru a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 13.11.2020 č.k. 21C/106/2020-41, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami v jej výlučnom vlastníctve - bytom č. XX nachádzajúcom sa v R. na A. Z.. vo vchode číslo X na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností ako parc. reg. „C“ číslo XXXXX/X a číslo XXXXX/X; spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto domu a na jeho príslušenstve o veľkosti XXXX/XXXXXX; spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na domom zastavaných pozemkoch parc. reg. „C“ číslo XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2 a parc. číslo reg. „C“ XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, zapísanými v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia U. G., O. R. - m. č. U. G., okres R. B., vedenom Okresným úradom Bratislava, (ďalej aj ako „byt“, alebo „predmet daru“), a to najmä predať ich, darovať, vykonať zabezpečovací prevod práva, uzavrieť zámennú zmluvu, zriadiť k ním vecné bremeno, záložné právo alebo akýmkoľvek iným spôsobom ich znehodnotiť, zaťažiť alebo previesť, a to až do právoplatného skončenia veci samej. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 15.10.2020 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná jeho a jeho už nebohú manželku opatrovala od roku 2014, za čo jej riadne platili tak, že ona na základe poverenia vyberala peniaze z ich účtu v Československej obchodnej banke, a.s. , časť z nich (30 eur za deň) si nechávala za opatrovanie, z časti uhrádzala ich bežné potreby a zvyšok mu mala odovzdávať. Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena uzatvorenou 16.6.2016 daroval žalovanej predmetný byt, po čom sa jej správanie sa voči nemu začalo zhoršovať, neposkytovala mu takú starostlivosť ako na začiatku, nevhodne sa k nemu správala, namiesto seba posielala k nemu iné osoby a dala im aj kľúče od bytu. V máji 2020 zistil, že žalovaná spolu s naordinovanými liekmi bezdôvodne podáva lieky na spanie, a preto jej služby využíval len do 30.4.2020. V júni a júli 2020 však zistil, že žalovaná bez jeho súhlasu a vedomia vyberala z jeho účtov v bankách peniaze a ponechala si ich. Okrem bankového účtu, z ktorého vyberala jeho dôchodok, vyberala v priebehu rokov 2015 a 2016 peniaze aj z jeho druhého účtu vedeného v Poštovej banke, a.s., najskôr v hotovosti a následne 24.6.2016 bezhotovostne previedla na svoj účet celý zostatok na účte 65 657,08 eura. O tejto skutočnosti sa dozvedel až z vyžiadaného kompletného výpisu účtu z 19.6.2020. Žalobca vyzval žalovanú o vysvetlenie výberov z jeho účtov, na čo mu zaslala rukou napísaný súpis výdavkov vo výške 37 222,52 eura, čo nekorešponduje s reálne vybranými čiastkami a k prevodu zostatku na jeho účte v Poštovej banke, a.s., 65 657,08 eura z 24.6.2016 sa nevyjadrila vôbec. Žalovaná z jeho účtov vybrala 158 353,18 eura a 28 619,38 dolárov, zneužila svoje postavenie, jeho dôveru a tiež skutočnosť, že je starší a v dôsledku amputácie oboch nôh sa pohybuje s obmedzeniami a konala vo vzťahu k nemu v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalobca vyzval žalovanú listom z 24.9.2020, ktorý jej bol doručený 28.9.2020, aby mu vrátila darovaný byt, žalovaná mu neposkytla súčinnosť potrebnú k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, v katastri nehnuteľností je naďalej zapísaná ako vlastníčka bytu a preto podal žalobu o vrátenie daru. Žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zakázať žalovanej nakladať s darom, najmä ho predať, darovať, vykonať zabezpečovací prevod práva, uzavrieť zámennú zmluvu, zriadiť k nemu vecné bremeno, záložné právo alebo akýmkoľvek iným spôsobom ho znehodnotiť, zaťažiť alebo previesť. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná je v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu a existuje odôvodnená obava, že sťaží, resp. mu znemožní domáhať sa práv k bytu ďalšími prevodmi vlastníckeho práva na tretie osoby a tiež tým, že je potrebné zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť jeho práva žalobcu pre prípad úspechu vo veci. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa neho potvrdzuje skutočnosť, že na správe katastra nehnuteľností sú vedené dve vkladové konania, pod číslom H.-XXXXX/XXXX z júna 2020 a pod číslom H.-XXXXX/XXXX zo septembra 2020, ktorých predmetom je prevod vlastníctva bytu na základe darovacích zmlúv. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná má v úmysle bezodplatne previesť darovaný byt na tretie osoby, čím by zamedzila možnosť žalobcu domáhať sa voči nej vrátenia daru. Žalovanej nariadením neodkladného opatrenia podľa žalobcu nevznikne žiadna škoda. 3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení žalobcom tvrdeného skutkového stavu a na základe ním predložených listín podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) CSP dospel k záveru, že v prejednávanej veci osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Mal za osvedčené, že žalovaná od roku 2014 poskytovala žalobcovi a jeho manželke opatrovateľské služby a žalobca jej 8.1.2016 udelil plnú moc na zastupovanie na území Slovenskej republiky na všetky právne úkony, okrem iného aj na nakladanie s peniazmi na jeho účtoch, vrátane výberov v hotovosti a vykonávania iných dispozičných oprávnení, hlavne na preberanie dôchodku v Československej obchodnej banke, a.s. Na základe plnej moci žalovaná z uvedeného účtu v banke vybrala každý mesiac sumu rovnajúcu sa dôchodku, ktorá mala slúžiť sčasti ako odmena pre ňu, sčasti z nej mala platiť bežné potreby žalobcu a zvyšok mu mala odovzdať. V roku 2016 žalobca daroval žalovanej predmetný byt a súčasne k nemu zriadil vecné bremeno spočívajúceho v jeho práve doživotného bývania v byte. Žalobca e-mailom z 24.6.2020 odvolal plnú moc žalovanej a požiadal ju o preukázanie použitia peňazí za roky 2014 až 2020, celkovo 179 013,18 eura a 28 619,38 dolárov. Žalovaná mu 31.8.2020 zaslala rukou spísané vyúčtovanie výdavkov od apríla 2016 do júna 2018, ktoré súd považoval za nekonkrétne. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru listom z 24.9.2020, ktorý jej bol doručený 28.9.2020 preto, že zneužila plnú moc a v rokoch 2014 až 2020 vybrala z jeho bankových účtov peniaze, ktoré si nechala, čím hrubo porušila dobré mravy. Na výzvu na vrátenie daru žalovaná nereagovala. Z listu vlastníctva katastra nehnuteľností vedeného k predmetným nehnuteľnostiam č. XXXX zistil, že na správe katastra nehnuteľností sú vedené dve konania o návrhoch na vklad vlastníctva. Mal za osvedčené, že žalobca ako darca a oprávnený z vecného bremena k predmetu daru si podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka listom z 24.9.2020 uplatnil právo na vrátenie predmetu daru pre hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej voči nemu tým, že bez jeho vedomia vybrala z jeho bankových účtov peňažné prostriedky nad rámec jej oprávnenia vyplývajúceho z generálneho plnomocenstva, t.j. viac ako bol jeho dôchodok a mal tiež za osvedčené, že žalovaná pochybnosti žalobcu o výberoch z jeho účtov za roky 2014 až 2020 nevyvrátila. Na základe uvedeného dospel k záveru, že správanie žalovanej by mohlo byť hrubým porušením dobrých mravov, t.j. mohol by byť daný predpoklad na vrátenie daru, a preto považoval právo žalobcu na vrátenie daru za osvedčené. Vzhľadom k tomu, že na správe katastra nehnuteľností sú vedené dve konania o zápis vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, výsledkom ktorých môže byť prevod vlastníctva na tretiu osobu, mal za to, že žalobca osvedčil nielen obavu z ohrozenia vymoženia jeho práva na vrátenie predmetu daru, ale aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanou z dôvodu zachovania súčasného stavu potrebného na nerušenú realizáciu práv žalobcu z vecného bremena k predmetnému bytu. Keďže mal za osvedčené všetky predpoklady podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 písm. f) a h) CSP a žiadala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Mala za to, že neexistuje právny záujem, v dôsledku ktorého by bolo potrebné obmedziť výkon jej vlastníckeho práva. Uviedla, že žalobca s dcérou N. R. nemal dobrý vzťah, táto sa oňho ako o otca nezaujímala, o čom svedčí aj fakt, že ju vydedil a predmetný byt daroval žalovanej. Poprela, že by mu škodila podávaním liekov na spanie a k čomu navrhla vypočuť jeho ošetrujúcich lekárov. Uviedla, že so žalobcovou manželkou sa zoznámila v nemocnici, kde sa dohodli, že sa o ňu a jej manžela bude za odplatu starať. Po smrti manželky žalobcu, na pohreb ktorej bolo vynaložených 5 000 eur, bola žalobcovi amputovaná noha a keďže ostal na vozíku, rozhodol sa ísť do sociálneho zariadenia v súvislosti s čím minul približne 10 000 eur. Nakoľko sa mu v zariadení nepáčilo, vrátil sa do bytu a žalovaná sa staralo o jeho domácnosť, chodila s ním k lekárom, na liečenia a vyúčtovanie výdavkov robili koncom mesiaca. Na účet žalobcu v ČSOB, a.s. chodil každý mesiac dôchodok z USA, v prepočte cca 1 500 eur, ktoré sa minuli na opatrovateľky, potraviny, úhradu nákladov na byt a lieky a pokiaľ nestačili, boli vybraté ďalšie peniaze z iného účtu žalobcu, kde mal úspory. Uviedla, že všetky peniaze vyberala na pokyn žalobcu, ktorý určoval sumu výberu a účel použitia, pričom pri väčšine výberov bol prítomný, k čomu navrhla vypočuť zamestnankyne bánk. Zmenu svojho správania odôvodnila vážnym ochorením manžela a jeho smrťou v roku 2020. Po skončení starostlivosti o žalobcu v máji 2020 už z jeho účtov nič nevybrala a posledný stav účtu v SLSP, a.s., bol cca 28 500 eur. Všetky doklady o domácom účtovníctva ostali u žalobcu a preto vyúčtovanie nevedela predložiť v inej forme, než ako to už urobila v odpovedi na výzvu žalobcu. V tejto súvislosti navrhla pripojiť k spisu vedenému vo veci spis OR PZ Bratislava II sp. zn. ČVS: ORP-672- VYS-B3-2020, v ktorom sa nachádza jej výpoveď a podrobný popis bankových účtov aj transakcií. Po jej odchode ju v mene žalobcu ju kontaktoval pán Kucej s tým, že spreneverila peniaze žalobcu a má žalobcovi vrátiť aj predmetný byt, pričom naznačil, že žalobca je zrejme duševne chorý a pri darovaní bytu nevedel, čo robí, o čom však nepredložil žiadny dôkaz. Následne ju na vrátenie daru vyzvala aj súčasná právna zástupkyňa. Odkedy odmietla predmetný byt vrátiť, pretože si nie je vedomá svojho nevhodného správania k žalobcovi, začali jej chodiť oznámenia z katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava, že boli podané nepodpísané darovacie zmluvy o prevode predmetného bytu, ktoré však ona nikdy nepodala a osoby uvádzané na listinách ako nadobúdatelia nehnuteľnosti nepozná. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov, účelovo zatajených faktov ako je existencia vkladnej knižky v SLSP, a.s., a účelovo vyprodukovaných darovacích zmlúv k nesprávnym skutkovým zisteniam, že sa voči žalobcovi dopúšťala konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi a tiež, že sa snaží previesť predmetný byt na tretiu osobu. V doplnení odvolania zo 17.12.2020 uviedla zoznam svedkov, ktorí môžu tvrdenia žalobcu vyvrátiť a tiež rozhodnutia správy katastra nehnuteľností o zastavení konaní o návrhoch na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu a doplnila, že niekto sa snaží vyvolať klamlivý dojem o tom, že sa snaží byt previesť na niekoho iného. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že žalovaná doposiaľ nevysvetlila výber jeho peňazí a tieto ani nevrátila. Poprel, že všetky výbery vykonávala na jeho pokyn a poukázal na to, že žalovaná sama potvrdila, že keď jej na bežné výdavky nestačili peniaze, ktoré žalobcovi prišli na účet ako dôchodok, vyberala peniaze z iného účtu, kde mal úspory. Nakoľko z jeho iných účtov v bankách vyberala/prevádzala desaťtisíce eur, nemôže obstáť jej tvrdenie, že tieto používala na bežné vedenie domácnosti a výplatu opatrovateliek. Keďže si pamätala stav jeho účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., je zrejmé, že mala prehľad o jeho celkovej finančnej situácii. Poprel, že sa oňho príkladne starala, pretože v jej starostlivosti boli výrazné nedostatky, ktoré nespočívali len v dopovaní liekmi. Návrhy na vypočutie lekárov považoval za irelevantné, nakoľko títo sa k poskytovanej starostlivosti v domácnosti nemôžu vyjadriť. K tvrdeniu žalovanej, že ona nepodala návrhy na vklad do katastra nehnuteľností uviedol, že je účelové a nepreukázané a ak od svojho úmyslu previesť byt na tretiu osobu upustila, tak len z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia. 6. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že jej tvrdenia o fingovaných darovacích zmlúv nemôžu byť účelové, keďže pri obidvoch pokusoch o prevod bytu na zmluvách chýbali jej podpisy, pri prvom pokuse išlo zrejme o neexistujúcu osobu a pri druhom mala darkyňa uvedený trvalý pobyt na mestskom úrade. Poukázala na to, že nakoľko má syna, nemá dôvod prevádzať byt na fiktívne osoby. Tvrdenia ohľadom zanedbania jej starostlivosti o žalobcu sú podľa nej ničím nepodložené a účelové. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu žalovanej dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné. 8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. 14. Na základe tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil také skutočnosti, ktoré v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca právo na vrátenie daru pre konanie žalovanej proti dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka dostatočne osvedčil tým, že žalovaná vyberala peniaze v jeho účtov nad rámec ich dohody. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že toto správania možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Žalovaná ani v odvolaní proti nariadeniu bezodkladného opatrenia dostatočne nevysvetlila na čo použila všetky peniaze, ktoré vybrala z účtov žalobcu a tak nespochybnila osvedčený nárok žalobcu na vrátenie daru. Žalovaná namietala, že pomery medzi sporovými stranami nebolo treba bezodkladne upravovať neodkladným opatrením s tým, že s predmetným bytom nenakladá, čo však nepreukázala. K odvolaniu predložila jednak rozhodnutie správy katastra nehnuteľností týkajúce sa inej nehnuteľnosti (k.ú. Gajary) a rozhodnutia týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti, ktorými bolo prerušené a potom zastavené katastrálne konania o návrhoch na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam pre nezaplatenie správneho poplatku, ktoré nepreukázali pravdivosť jej tvrdenia, že niekto iný podáva návrhy na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu. 15. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných predpokladov stanovených pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a nasl. CSP a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).