Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/65/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320209875 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320209875.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej vo veci žalobkyne: M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXXX/ X, V. L., v zast.: JUDr. Anetta Klestincová, advokátka so sídlom: Mesačná 5, Bratislava, proti žalovanému: Y. C., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXXX/X, V. L., v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s.r.o., so sídlom: Bezručova 1, Bratislava. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 15.12.2020, č.k. 11C/101/2020-75, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zákaz obývať a užívať rodinný dom s garážou postavený na parcele č. XXX/XX, katastrálne územie G. L., zapísaný na LV č. XXX a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. II. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. III. Žalobkyni sa ukladá povinnosť v lehote 30 dní podať žalobu voči žalovanému o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. IV Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP a vecne tým, že podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.11.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil zákaz obývania a užívania spoločného majetku tretím osobám, do času právoplatného vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 3. Súd vo veci rozhodoval podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu. 5. Z listu vlastníctva č. XXX kat.úz. G. L. súd zistil, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu s garážou súp.č. XXXX, postavený na parc.č. XXX/XX. Rozhodnutím zo dňa 23.05.2008 bolo povolené stavbu užívať. 6. Výpismi splátok žalobkyňa preukázala, že od 15.01.2019, do rozhodovania súdu, platí splátky úveru vo výške 250 eur mesačne. 7. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 39P/179/2017-261 zo dňa 21.02.2019. Rozsudkom č.k. 11CoP/148/2019-295 zo dňa 23.01.2020 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo manželstvo rozvedené a maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. 8. V tomto konaní opatrovník vykonal dňa 30.01.2019 pohovor s deťmi, ktoré uviedli, že žijú s matkou a s otcom sa pravidelne stretávajú. Za otcom chodia do C., kde býva s priateľkou V., ktorá má tri deti. 9. Žalobkyňa preukázala, že spolu s dvoma maloletými deťmi býva v rodinnom dome v V. L.. Žalovaný od marca 2018 v dome nebýva, býva u priateľky v C.. 10. Žalobkyňa súdu predložila aj komunikáciu so žalovaným, z ktorej vyplýva, že žalovaný sa chce spolu s priateľkou a jej deťmi a psami nasťahovať do rodinného domu, v ktorom žije žalobkyňa s dvoma deťmi. Vyplýva z nej, že 30.11.2020 priniesol žalovaný do domu rozkladacie postele pre deti jeho priateľky a žiadal uvoľnenie detskej izby pre jej deti. Dňa 01.12.2020 prišiel s priateľkou merať priestory domu. Žalovaný v komunikácii potvrdil, že doteraz býval u priateľky a chce, aby odteraz bývali spolu v jednom dome. 11. Návrh na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase rozhodovania súdu nebol zo strany žiadneho účastníka podaný. 12. Súd považoval za preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť dva roky užíva výlučne žalobkyňa s deťmi. Žalovaný sa odsťahoval, býva u priateľky, pričom jeho priateľka M.. V. C., s deťmi má zabezpečené bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti, rodinnom dome. V čase rozhodovania súdu je stále výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp.č. XXX v kat.úz. C.. Žalovaný je bezpodielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo vysporiadané. 13. Súdu nie je zjavné, ako sa zmenili pomery na strane žalovaného, že po dvoch rokoch musí riešiť svoju bytovú otázku iným spôsobom a takto radikálne. Ani spoluvlastnícke práva žalovaného, podľa názoru súdu, ho neoprávňujú podstatným spôsobom, t.j. nasťahovaním aj jeho priateľky, jej troch detí, dvoch domácich zvierat, narušiť dlhodobý pokojný stav a obydlie žalobkyne, ktoré užíva výlučne od roku 2018. Práva vyplývajúce žalovanému z bezpodielového spoluvlastníctva ho neoprávňujú nasťahovať do nehnuteľnosti iné osoby, zvlášť za predpokladu, že tieto majú zabezpečené vlastné bývanie. Akceptácia konania žalovaného súdom by bola právne neprijateľná, keďže ochrana práv žalobkyne má podľa názoru súdu prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalovaného, ktorý mal doteraz zabezpečené bývanie a na tomto fakte sa nič nezmenilo. 14. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným súd vidí jednak z dôvodu ochrany jej osoby a ochrany detí a neodkladnosť úpravy pomerov žalobkyňa preukázala komunikáciou so žalovaným, ktorý deklaruje potrebu sa do domu spolu s priateľkou, jej deťmi a domácimi zvieratami nasťahovať. V danom štádiu sa javila potreba navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán odôvodnená, pričom nariadením neodkladného opatrenia nevzniká nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a ani neprimeraná ujma na strane žalovaného. Po podaní žaloby o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov je priestor na riešenie vzájomných vzťahov. 15. Aj z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 16. Súd vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalobkyňa nešpecifikovala akým tretím osobám by mal súd uložiť navrhovanú povinnosť. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalobkyňa nemala vo veci plný úspech, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok. 18. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Žalovaný má za to, že súd vo svojej III. výrokovej vete uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní podať žalobu voči žalovanému o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, avšak opomenul uviesť, že odkedy začína plynúť lehota na podanie žaloby pre žalobkyňu bez tohto je táto výroková veta nevykonateľná, nejasná, nepresná a zmätočná, nie je možné z nej usúdiť, odkedy začína plynúť 30 dňová lehota pre žalobkyňu na podanie žaloby voči žalovanému. Žalovaný má za to, že petit uvádzaný žalobkyňou je jednak nezrozumiteľný a neurčitý, ale rozhodne neobsahuje návrh na vyslovenie zákazu obývať a užívať rodinný dom žalovanému, iba ak tak tretím osobám, súd však vo svojom uznesení rozhodol nad rámec žalobného návrhu čo je v rozpore so zákonom, prekročil žalobný návrh žalobkyne a priznal jej viac ako požadovala. Súd sa veľmi špecificky vysporiadal s otázkou zákazu obývať a užívať „společný majetek" s tým, že si arbitérne vyhodnotil v bode 19 predmetného uznesenia že návrh v tejto časti voči tretím osobám zamieta, nakoľko žalobkyňa nešpecifikovala akým tretím osobám by mal súd uložiť navrhovanú povinnosť. Súd je povinný skúmať návrh na začatie konania (žalobu) len po formálno-právnej stránke (nie však formalistický) vtom zmysle, či žaloba obsahuje potrebné náležitosti z hľadiska ich formy, t.j. nie z pohľadu, či sú tieto náležitosti aj obsahovo správne. Snáď jedinou výnimkou materiálneho prieskumu žaloby je posúdenie toho, čo žalobca žalobou sleduje (petit), nakoľko súd musí vziať do úvahy, aby bol petit žaloby presný a dostatočne určitý z pohľadu jeho materiálnej vykonateľnosti. V danom prípade, súd tento nepresný, nejasný a nezrozumiteľný petit nebral do úvahy, a namiesto toho, aby vyzval žalobcu na úpravu, špecifikáciu a doplnenie petitu vydal vo veci rozhodnutie, čo je v príkrom rozpore so zákonom. Žalovaný vidí v rozpore zo zákonom aj skutočnosť, že Okresný súd Bratislava III pochybil vtom, keď vo svojom výroku vylúčil žalovaného i z užívania garáže ,nakoľko v zmysle ust. §146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné spoluvlastníka nehnuteľnosti obmedziť alebo vylúčiť len z užívania domu ( prípadne bytu). Uznesenie je zmätočné a nenesie znaky zákonného rozhodnutia, keďže sa súd nevyporiadal vo svojom odôvodnení a nevysvetlil z akých dôvodov došlo k úplnému vylúčeniu užívania žalovaného z užívania nehnuteľnosti,( a garáže) čo sa žalovanému javí ako krajné riešenie medzi účastníkmi konania v danej situácii. Rozhodnutím súdu nemožno niektorého z bezpodielových spoluvlastníkov úplne vylúčiť z užívania spoločnej veci ak nejde o dôvod uvedený v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Čo sa týka III. výroku rozhodnutia, ktorým súd ukladá povinnosť žalobkyni, nie žalovanému!!! uvádzam, že v prvom rade žalovaný v časti III. výroku rozhodnutia súdu nie je oprávnený odvolanie podať, nakoľko podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. III. výrok rozhodnutia pojednáva o povinnosti žalobkyne (nie žalovaného) podať žalobu, čo je nakoniec aj na prospech žalovaného. Zároveň je potrebné uviesť, že začiatok plynutia lehoty na plnenie, na ktoré je strana uznesením zaviazaná, je upravený v ust. § 238 ods. 3 CSP, podľa ktorého, v spojení s ust. § 332 ods. 1 CSP, (ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia citoval), ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia, pričom uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné doručením. V danom prípade teda nebol uvedený výrok nejasný alebo nezrozumiteľný, ja sama som ho bez problémov a správne pochopila a v zmysle neho som aj dňa 18.1.2021, t.j. v súdom určenej lehote 30 dní od doručenia uznesenia (21.12.2020) podala na Okresný súd Bratislava III žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorej konanie je vedené pod spis. zn. 21C/4/2021.Žalobkyňa navrhla vydať neodkladné opatrenie, ktorým súd odporcovi (žalovanému) uloží zákaz obývania a užívania spoločného majetku a tretím osobám. Iba zrejmou chybou v písaní spojka „a“ z písaného textu vypadla, čo súd prvej inštancie jednoznačne pochopil, z tohto dôvodu správne nepovažoval návrh za nezrozumiteľný a rozhodol v súlade s touto časťou navrhovaného petitu tak, že žalovanému nariadil zákaz obývať a užívať rodinný dom s garážou, postavený na parc. č. XXX/ XX, katastrálne územie G. L., zapísaný na LV č. XXX, a to až právoplatného rozhodnutia vo veci o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže som nešpecifikovala, ktoré tretie osoby by mali mať zákaz užívania nehnuteľnosti, v tejto časti súd žalobu zamietol. Podľa ust. § 326 CSP má byť z návrhu na nariadenie neodkladného oparenia zjavné akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, žalobca však nie je povinný presne slovne vyjadriť petit neodkladného opatrenia, ktorý by mal súd bez ďalšieho prevziať do enunciátu svojho rozhodnutia. Každý návrh pritom súd posudzuje podľa jeho obsahu podľa ust. § 124 ods. 1 CSP (viď komentár k ust. § 326 CSP Veľké komentáre Nakladatelství C.H.Becka, Števček a spol.).Súdu prvej inštancie teda nemožno vytknúť žiadne pochybenie v žalovaným označenej časti jeho rozhodovania, nakoľko v súlade s ust. §124 ods. 1 CSP posúdil podanie podľa jeho obsahu, z hľadiska jeho formálno-obsahovej stránky, avšak nie formalisticky, čo je postup v súlade so zákonom a Ústavou SR. Ide o dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého je podanie nutné posudzovať predovšetkým podľa jeho obsahu. Tiež súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 327 CSP nakoľko tento, keďže nepovažoval podanie za nezrozumiteľné alebo neurčité, nepožadoval jeho úpravu či doplnenie ale správne pokračoval v konaní a vo veci rozhodol. Z uvedeného tiež vyplýva, že súd prvej inštancie v žiadnom prípade neprekročil návrh žalobkyne a nepriznal jej viac ako požadovala, ale naopak, priznal jej iba časť z požadovaného návrhu a v ostatnej časti návrh zamietol. Súd rovnako tak zrozumiteľne a výstižne formuloval výrokovú časť rozhodnutia, keď jasne uviedol komu a čo sa zakazuje užívať (t.j. žalovanému sa nariaďuje zákaz obývať a užívať rodinný dom s garážou) a vymedzil lehotu, do ktorej tento zákaz platí (do rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Podľa názoru žalobkyne nemožno tvrdiť, že súd by mal pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzať výlučne a iba z ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a môže vydať neodkladné opatrenie iba vtedy, keď nastali skutočnosti tam uvedené. Takéto tvrdenie žalovaného nemá žiadnu oporu v zákone. Predovšetkým, ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje najmä podmienky pre trvalý, nie dočasný zásah do práv manžela vo vzťahu k druhému manželovi alebo blízkej osobe, a to na základe žaloby jedného z manželov voči druhému manželovi správajúcemu sa násilne. Nariadenie neodkladného opatrenia však nemožno považovať za trvalý zásah do vlastníckych práv žalovaného, keďže má iba dočasný charakter, v konkrétnom prípade tento zásah trvá do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM. Zároveň, inštitút neodkladného opatrenia upravený v CSP nie je bezprostredne a nevyhnutne naviazaný na konkrétne ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, ale v § 325 CSP je uvedený demonštratívny výpočet povinností a obmedzení, ktoré môže súd neodkladným opatrením uložiť, pričom v rámci nich je samostatne uvedená aj možnosť strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (§ 325 ods. 2 písm. c) CSP) a tiež aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d) CSP). Užívacie právo je len jedno z mnohých práv tvoriacich obsah vlastníckeho práva, pričom jeho obmedzením nie sú súčasne obmedzené ostatné práva a povinnosti vlastníka veci. Súd prvej inštancie odôvodnil vydanie rozhodnutia práve poukazom na uvedené ustanovenia CSP, pre ktoré zákon nevyžaduje, aby žalobca zároveň preukazoval existenciu či hrozbu násilia, tak ako je to predpokladané pri rozhodovaní podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP. Odhliadnuc od uvedeného však, aj pokiaľ by podľa názoru odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie postupovať podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka tvrdím, že v danom prípade sú splnené všetky skutočnosti žalovaným uvedené na str. 5 jeho odvolania, teda: 1. existuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, 2. žalovaný preukázal a potvrdil nie len svojim konaním ale aj skutočnosťami uvedenými v jeho vyjadrení a odvolaní, že chce spolu s nami a jeho novou rodinou bývať v spoločnej domácnosti a chce započať naše spolužitie, teda i keď dom v minulosti opustil, má záujem pokračovať v jeho užívaní (ktorá situácia je považovaná za splnenie podmienky pre naplnenie ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka- viď komentár k ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Veľké komentáre, Občiansky zákonník, I., Števček a spol.), 3. Žalovaný a jeho milenka vyvíjajú psychický nátlak voči mojej osobe a našim maloletým deťom, ktorý má intenzitu psychického násilia, teda objektívne existuje hrozba násilia páchaného na mne a mojich deťoch. Kroky žalovaného, teda vyhrážky nasťahovaním, vstupovanie do domu aj s jeho priateľkou, premeriavanie priestorov domu, prinášanie vecí slúžiacich na obývanie domu žalovaným a jeho priateľkou s rodinou a vznášanie požiadaviek na naše deti, aby uvoľnili svoje izby pre jeho „rodinu“ nemožno označiť inak ako psychické násilie páchané žalovaným a jeho milenkou na mojej osobe a mojich deťoch a vážny zásah či ohrozenie našej duševnej integrity. 4. Po nasťahovaní sa žalovaného a jeho „novej rodiny“ do nášho rodinného domu táto hrozba sa stane realitou, pričom vystavením mňa a našich detí každodennému spolužitiu s milenkou žalovaného a jej deťmi v spoločnej domácnosti bude žalovaný jednoznačne páchať psychické a nedá sa vylúčiť že aj fyzické násilie na mne a našich deťoch, 5. Prítomnosť milenky a jej detí v spoločnej domácnosti bude nie len nemorálnym a absurdným príkladom pre naše deti ale najmä takéto spolužitie bude pre mňa a naše deti neznesiteľné, spoločensky a morálne neprijateľné, v rozpore so zákonom, normami rodinného práva a zásadami morálky a dobrých mravov, pričom súd nemôže pripustiť aby zo strany žalovaného došlo k takémuto markantnému porušeniu rodičovských práv, najmä ust. § 28 a § 30 zákona o rodine, podľa ktorého má rodič povinnosť starať sa o duševný, telesný, mravný, citový, rozumový a zdravotný rozvoj dieťaťa. Vznesením požiadavky žalovaného nasťahovať svoju milenku a jej rodinu do spoločnej domácnosti a jej realizáciou žalovaný jednoznačne pácha na nás psychické násilie a ohrozuje mravný, citový a zdravotný vývoj našich detí. V tejto súvislosti tiež uvádzam, že súd prvej inštancie správne vo svojom výroku označil nehnuteľnosti ako rodinný dom s garážou na prac. č. XXX/ XX, keďže presne takto je označený na LV č. XXX pre k.ú. G. L., pričom garáž je neoddeliteľnou súčasťou nehnuteľnosti, nejde o samostatný objekt, ktorý by bolo možné fakticky či právne oddeliť od rodinného domu. Nie je tiež správny poukaz žalovaného na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 395/2010. Inštitút neodkladného opatrenia je nástroj, ktorým má súd zabezpečiť bezodkladnú úpravu pomerov tým, že poskytne účinnú, efektívnu, predbežnú ochranu pred hroziacim zásahom do práv žalobcu. Z tohto dôvodu bol v slovenskom právnom poriadku upravený popri iných procesných nástrojoch na ochranu práv vlastníkov, ktorých možnosť využitia jeho aplikáciou nezaniká. Využitie tohto inštitútu nie je obmedzené resp. podmienené predchádzajúcim postupom manžela podľa ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda žalobca nie je povinný pod hrozbou nevydania neodkladného opatrenia postupovať najskôr alebo iba cestou žaloby na vyriešenie nezhody manželov pri výkone niektorého z atribútov vlastníckeho práva k spoločnému majetku. Preto je iba na žalobcovi aký právny inštitút v prípade porušenia alebo ohrozenia jeho práv použije a je na mieste a v súlade so zákonom a účelom, ktorým je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany, ak sa rozhodne pre použitie inštitútu neodkladného opatrenia. Konanie žalovaného, ktoré tento v súčasnosti realizuje, je nie len v rozpore s dobrými mravmi (keď chce do spoločného domu, k našim spoločným deťom nasťahovať svoju milenku, jej tri deti a psov), čo nevyvrátil ale naopak jednoznačne potvrdil aj v jeho vyjadrení k môjmu návrhu a v podanom odvolaní, ale napĺňa aj všetky znaky psychického týrania a vydierania, ktorým žalovaný smeruje k tomu, aby ma prinútil vyporiadať si s ním majetok, ktorý máme v bezpodielovom spoluvlastníctve, hoci on sám nie je ochotný sa dohodnúť so mnou na sume vyporiadania a ani nie je ochotný on sám podať žalobu o vyporiadanie BSM na príslušný súd. Mňa i naše deti žalovaný psychicky trápi, týra a núti zniesť trvalú prítomnosť tretích osôb v spoločnom rodinnom dome (t.j. jeho priateľky, jej troch detí a dvoch psov) a núti nás znášať užívanie nášho spoločného domu týmito tretími osobami, ktoré nemajú na takéto užívanie žiadne zákonné právo, pričom on sám nemá žiadny problém s bývaním, keďže už takmer dva roky býva v spoločnej domácnosti so svojou milenkou, ktorá vlastní rodinný dom o rozlohe 187 m2 v obci C., čím: nad mieru primeranú okolnostiam ma chce obmedziť vo výkone mojich vlastníckych práv k spoločnému rodinnému domu a nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. G. L.. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka mám právo s našimi deťmi užívať nerušene celý náš rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti v rozsahu práv bezpodielového spoluvlastníka a podľa § 11 Občianskeho zákonníka máme tiež právo na ochranu zdravia, dôstojnosti a súkromia. Žalovaný ma chce vo výkone týchto mojich práv vážne obmedziť tým, že si do domu, bez môjho súhlasu, resp. napriek môjmu nesúhlasu chce nasťahovať milenku, jej deti a psov a týmto umožniť užívanie rodinného domu v rozsahu dvoch izieb a spoločných priestorov (kuchyňa, kúpeľňa, WC, obývačka), čím logicky dôjde k vážnemu ohrozeniu súkromia a k obmedzeniu vlastníckych a užívateľských práv mojich a našich spoločných detí. Ja mám podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do môjho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a tiež máme právo domáhať sa podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka toho, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práv na ochranu nášho života, zdravia, cti a dôstojnosti. žalovaný ohrozuje a narúša duševnú integritu našich spoločných maloletých detí a i mňa samotnej. Naše deti sú zo správania žalovaného a jeho priateľky, ktorá drzo do domu vstupuje, tento si prehliada, meria, prináša si doň svoje osobné veci a vulgárne mi nadáva, vystresované, zmätené a nešťastné, po odchode žalovaného často do neskorých nočných hodín plačú, nevedia zaspať. Maloletý M. sa mi sťažuje na prudké bolesti brucha, je v škole smutný a nevie sa sústrediť, v noci sa často budí, je vystrašený, ktoré prejavy pred tým, ako nám žalovaný začal zasahovať do súkromia a života, nemal. Maloletý U. je na tom podobne ako jeho mladší brat, utiahol sa do seba, je mĺkvy a viditeľne v nepohode, z každej návštevy žalovaného je nešťastný a vystrašený. Ani on a ani jeho brat nechcú byť s otcom, hoci podľa súdneho rozhodnutia, má žalovaný na to právo. Existuje dôvodná obava, že keď žalovaný bude realizovať svoje hrozby a nasťahuje sa s jeho milenkou do nášho rodinného domu, zdravotné a psychické problémy mojich detí sa ešte viac zhoršia. S maloletými som z dôvodu uvedených prejavov navštívila dňa 17.12.2020 detskú lekárku, MUDr. Stahorskú, ktorá skonštatovala, že uvedené prejavy sú odrazom narušenej psychiky detí a jednoznačne nám odporučila odborné vyšetrenie u psychológa. Keďže bol vyhlásený lock down z dôvodu pandémie COVID-19 a ja sama som následne bola do 23.01.2021 práceneschopná z dôvodu ochorenia na COVID-19, nepodarilo sa mi do momentu rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. do 15.12.2020 preukázať potvrdenie o návšteve detskej lekárky, pričom realizovať sedenie u detského psychológa sa mi podarilo až 09.02.202, o čom psychologické správy prikladám. Správanie sa žalovaného a jeho milenky má preukázateľne deštruktívny vplyv nielen na psychiku našich detí, ale aj ja samotná som z každej „návštevy“ žalovaného jeho milenky a z požiadaviek žalovaného vystresovaná, začala som mať zdravotné problémy, ktoré sa prejavujú v bolestiach hlavy a poruchách spánku. Z tohto dôvodu som bola nútená navštíviť môjho obvodného lekára, MUDr. Martincovú, ktorá mi odporučila odbornú terapiu, o ktorej potvrdenie prikladám. 20. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrváva na ním tvrdenom skutkovom stave a podaných námietkach. 21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá rovnako zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach a opätovne žiada o potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 22. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené. 23. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 25. Odvolací súd poukazuje na to, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa náležitosti § 327 CSP. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nezrozumiteľný a nie je z neho možné exaktne vyčítať, aké neodkladné opatrenie žalobkyňa navrhuje súdu nariadiť, teda čoho sa žalobkyňa domáha. 26. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. 27. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Negatívny záver vo vzťahu k tejto otázke znemožňuje súdu samotný návrh odmietnuť. Musí byť teda o ňom za daných okolností rozhodnuté štandardným spôsobom, a to vyhovujúcim alebo zamietavým výrokom súdneho rozhodnutia. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorým návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 v nadväznosti na § 132 a 127 CSP (napr. absencia podpisu, označenia osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať, vymedzenia, čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha a pod.). 28. Vzhľadom na uvedené, mal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť (v zmysle § 327 CSP ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú). Napriek tomu, že žalobkyňa sa svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie 17.12.2020 pokúsila odstrániť vady svojho podania, nie je možné odvolacím súdom na uvedené odstránenie vád prihliadať vzhľadom k § 329 CSP. Nakoľko v zmysle § 329 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (uznesenie vydané dňa 15.12.2020). Uvedené musí rešpektovať aj odvolací súd v odvolacom konaní. 29. Odvolací súd naviac taktiež uvádza, že aj ak by považoval petit návrhu neodkladného opatrenia za vyhovujúci ustanoveniam CSP, resp. návrh opravený podaním zo dňa 17.12.2020, je potrebné návrh neodkladného opatrenia zamietnuť nakoľko žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť jeho nariadenia. 30. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú navrhovateľ požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 31. V tomto ohľade odvolací súd má za to, že navrhované nariadenie neodkladného opatrenia by bolo v rozpore s princípom proporcionality, kedy by sa zakázaním nakladania s vecami nadmieru obmedzilo vlastnícke právo žalovaného. neodkladným opatrením sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Ako vyplýva z § 123 OZ, právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena, atď.), alebo jednostranných (napr. závet). Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. 32. Odvolací súd vzhľadom na uvedené poukazuje na to, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené dňa 07.07.2020, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané nebolo. Predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom v Novej Lipnici je stále v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch strán, teda žalovaný má ako jeden z vlastníkov plné právo túto nehnuteľnosť využívať a disponovať s ňou (v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol vlastníkom aj inej nehnuteľnosti). Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný vykonával, alebo chcel vykonávať svoje vlastnícke právo spôsobom priečiacom sa dobrým mravom, alebo na úkor ostatných vlastníkov. Je prirodzené, že vlastník domu chce tento využívať a bývať v ňom, taktiež je prirodzené, že ho chce využívať s aj s osobami, ktoré tvoria jeho domácnosť. Pokiaľ sa žalobkyni nepáči, že by žalovaný aj po rozvode manželstva chcel obývať ich spoločný dom, mohla sa už skôr domáhať na súde vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov, alebo sa na vyporiadaní so žalovaným dohodnúť. Ako už odvolací súd uviedol, v konaní žalobkyňa nepreukázala konanie, ktorým by ju žalovaný užívaním nehnuteľnosti ohrozil, alebo nadmieru obmedzil. Rodinný dom v Novej Lipnici, ako uvádza žalobkyňa je 5 izbový rodinný dom, teda nedá sa hovoriť ani o tom, že by nasťahovaním žalovaného, alebo uvoľnením jednej detskej izby prišlo k obmedzeniu žalobkyne alebo jej detí nad rámec únosnosti. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesene súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP). 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).