Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/49/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200701 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1419200701.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu Ústav anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied, Dúbravská cesta 9, 845 36 Bratislava, IČO: 00 586 919, práv. zast. Legium s.r.o., Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36 867 870, proti žalovanému DEKONTA s.r.o., Jégého 16999/8, 821 08 Bratislava, IČO: 31 398 553, práv. zast. JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 42 204 135, o zaplatenie 16.164,13 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/30/2019-108 zo dňa 21.11.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/30/2019-108 zo dňa 21.11.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.164,13 EUR a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe zmluvy o partnerstve zo dňa 27.1.2014 sa žalovaný ako hlavný partner dohodol so žalobcom ako partnerom realizovať projekt č. 26240220078 a uzatvoriť zmluvu o poskytovaní nenávratného finančného príspevku ( ďalej len NFP ) za účelom spolufinancovania a zabezpečenia realizácie tohto projektu. Na základe žiadosti o platbu poskytovateľ MŠ SR poskytol NFP hlavnému partnerovi na základe jeho žiadosti o platbu peňažné prostriedky vo výške 41.537,29 EUR, z ktorých žalovaný zaplatil žalobcovi dobrovoľne čiastku vo výške 24.929,93 EUR dňa 9.3.2015, pričom zostatok vo výške 16.164,13 EUR, na ktorý vznikol žalobcovi nárok v zmysle čl. XI bod 2 zmluvy o partnerstve nepoukázal ani napriek svojej zmluvnej povinnosti. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi aj zostávajúcu časť dlhu vo výške 16.164,13 EUR, ktorá tvorila rozdiel medzi oprávneným výdavkom poskytnutým na projekt č. 26240220078 mínus čiastku vo výške 24.929,93 EUR, ktorú už čiastočne žalovaný plnil v prospech žalobcu dňa 9.3.2015. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj z avíza o platbe, ktorý stanovil poskytovateľ na projekt s kódom č. 26240220078 vo výške 41.094,06 EUR a uhradil prijímateľovi, ktorým bol žalovaný dňa 11.12.2014. V rozsahu zmluvnej povinnosti tak žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi popri čiastočnom plnení vo výške 24.929,93 EUR aj zostávajúcu časť vo výške 16.164,13 EUR. Súd prvej inštancie neprihliadol k vznesenej námietke žalovaného, že žalobca zmluvu o partnerstve zo dňa 27.1.2014 nezverejnil, nakoľko žalobca preukázal zverejnenie tejto zmluvy v centrálnom registri na pojednávaní konanom dňa 31.10.2019, ktorú skutočnosť tak žalovaný preukázateľne nespochybnil, a preto súd ju vyhodnotil ako platnú a účinnú. Taktiež súd neprihliadol k vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu, nakoľko tým, že žalovaný čiastočne plnil vo výške 41.094,06 EUR na účet žalobcu dňa 9.3.2015 časť vo výške 24.929,93 EUR, tak uznal nárok žalobcu, čo bolo možné usudzovať aj zo skutočnosti, že pri transakcii čiastočného plnenia uviedol kód projektu č. 26240220078, ktorý bol totožný s kódovým označením projektu č. 26240220078 od poskytovateľa vo výške 41.094,06 EUR. Ani z takto vykonaného čiastočného plnenia žalovaným v prospech žalobcu jednoznačne nevyplývalo, že neuznáva tak aj zvyšok dlhu a túto skutočnosť nebolo možné vyvodiť zo žiadneho konkrétneho predchádzajúceho konania žalovaného, a preto nárok nebol premlčaný ani vo zvyšnej výške 16.164,13 EUR a súd tak námietku premlčania vyhodnotil ako účelovú a bezdôvodnú v snahe žalovaného zbaviť sa zodpovednosti plniť si svoje zmluvné povinnosti. V prípade tvrdenia žalobcu, že zápisom zo stretnutia zo dňa 13.1.2016, malo dôjsť k písomnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného, z tejto listiny nebolo možné jednoznačne vyvodiť písomné uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko fyzická osoba L.. W.. X., ktorá mal konať za žalovaného, nekonal predpísaným spôsobom, ktorý je stanovený v obchodnom registri. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý v konaní opakovane namietal, že Zmluva o partnerstve nebola zverejnená žalobcom (v súlade s ust. § 47a ods. 1 OZ v spojení so zákonom o SPI), čo malo za následok, že platí nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v § 47a ods. 4 OZ, že k uzavretiu dotknutej zmluvy nedošlo. Žalobca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o zverejnení Zmluvy o partnerstve, ako ani k tomu, že prílohou č. 5 Dodatku č. 2 k Zmluve o NFP bola Zmluva o partnerstve. Zverejnenie zmluvy sa preukazuje potvrdením vydaným v súlade s ust. § 5a ods. 11 zákona o SPI vo vzťahu ku konkrétnej zmluve. Zverejnením Dodatku č. 2 k Zmluve o NFP nebola splnená povinnosť zverejnenia Zmluvy o partnerstve. Ak je prílohou dodatku nepodpísaná a nedatovaná Zmluva o partnerstve (ktorú možno považovať za návrh zmluvy, resp. vzor zmluvy, ktorý má byť v budúcnosti uzavretý), nebola splnená povinnosť zverejnenia Zmluvy o partnerstve v súlade so zákonom o SPI. Taktiež zotrváva na vznesenej námietke premlčania, ako aj argumentácií vo vzťahu k nedôvodnosti uplatňovaného nároku. Zdôrazňuje, že úhradou dňa 9.3.2015 nedošlo k čiastočnej úhrade, tak ako tvrdí žalobca, ale k úhrade záväzku v celom rozsahu, a preto nemožno podľa žalovaného aplikovať ust. § 407 ods. 3, Obch. zák. 4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.3.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že Zmluva o partnerstve bola zverejnená v centrálnom registri, dodatok č. 2 k zmluve, súčasťou ktorej je aj uzatvorená zmluva o partnerstve medzi žalobcom a žalovaným nadobudla platnosť a účinnosť 11.2.2014. Nie je preto relevantná odvolacia námietka žalovaného, že k uzavretiu dotknutej zmluvy nedošlo a žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o zverejnení Zmluvy o partnerstve. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania odvolací súd dodáva, že žalovaný dňa 9.3.2015 čiastočne vykonal platbu v prospech žalobcu, z čoho nevyplývalo, že neuznáva aj zvyšok dlhu a preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný uznal svoj záväzok v súlade s § 407 ods. 3, Obch. zák. a preto sa na premlčanie nárok vzťahuje štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obch. zák. a nárok žalobcu nie je premlčaný. 9. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).