Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/331/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420200035 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1420200035.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: J. I., nar. XX.XX.XXXX, I. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, T., t.č. bytom Q. XXX, T., a otec - I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 7, T., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, 841 0...1 Bratislava, v konaní o návrhu navrhovateľky - I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 7, T., na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 26.04.2021, č.k. 25P/6/2021-104, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (výroku II.) p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 39P/6/2021-104 zo dňa 26.04.2021, vo výroku I. zveril maloleté deti J.: J. I., nar. XX.XX.XXXX a I. J., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach. Vo výroku II.,III., matke a otcovi určil povinnosť platiť výživné na každé z maloletých detí J. I. J., nar. XX.XX.XXXX a I. J. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na adresu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom právoplatnosti výroku o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Vo výroku IV. zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/132/2019-23 zo dňa 19.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2019. Vo výroku V. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 45 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 2 , 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, otca, kolízneho opatrovníka a zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava IV, ako aj na vec vzťahujúcich sa listín dospel k záveru o splnení zákonných podmienok na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky - starej matky, za situácie keď ani jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti. Vzhľadom k tomu, že sa matka na pojednávanie súdu dňa 26.04.2021 nedostavila, v súlade s § 180 CSP konal a rozhodoval v jej neprítomnosti. Vykonaným dokazovaním mal za jednoznačne preukázané, že obe maloleté deti sa už dlhodobo nachádzajú v starostlivosti starej matky, u ktorej prosperujú a na prostredie jej domácnosti sú plne adaptované a chcú aj naďalej v domácnosti navrhovateľky zostať (uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/132/2019-23 zo dňa 17.10.2019 boli maloleté deti neodkladným opatrením dočasne zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke). Stará matka má vytvorené všetky podmienky na to, aby poskytla obom deťom riadnu starostlivosť, čo aj robí, poberá starobný a výsluhový dôchodok spolu 1.100 eur mesačne. Obe maloleté deti navštevujú Základnú školu F. v T., J. 9. ročník a I. 6.ročník, v škole prosperujú. V súčasnosti žije v jej domácnosti aj otec maloletých detí, ktorý sa na starostlivosti o maloleté deti podieľa a ktorý je po ukončení výkonu trestu odňatia slobody v 10/2019, od 23.09.2020 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný (bez nároku na podporu v nezamestnanosti). Matka neprejavuje záujem o maloleté deti a otec so zverením detí do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasil. Vyhodnotiac situáciu na strane maloletých detí dospel súd prvej inštancie k záveru, že je v najlepšom záujme oboch detí, aby zotrvali v známom rodinnom prostredí, ktoré im poskytuje ich stará matka a kde sú spokojné. Výživné na maloleté deti určil rodičom vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, z dôvodu že rodičia nepracujú. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). 3. Proti tomuto rozhodnutiu vo vzťahu k výroku o výživnom na maloleté deti podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Odvolaciemu súdu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti prehodnotiť. Mala za to, že kolízny opatrovník si neoveril fakty na základe ktorých navrhol výživné uplatniť pre oboch rodičov. Uviedla, že si v minulosti uplatňovala materský a neskôr rodičovský príspevok, z ktorého následne uhrádzala svoju časť vyživovacej povinnosti, taktiež si privyrábala dohodou o pracovnej činnosti, aby mohla hradiť náklady spojené s bývaním. Poukázala na spôsob jej starostlivosti o maloleté deti a plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v období ich útleho veku. Podľa matky si otec plnenie vyživovacích povinností uľahčil nástupom do výkonu trestu svojim nezodpovedným správaním, ktorým vystavil riziku celú rodinu. 4. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správny potvrdiť. Súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom SI.m vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, pričom s prihliadnutím na nepriaznivé majetkové pomery rodičov správne určil vyživovaciu povinnosť obom v minimálnej zákonnej výške. Uviedol, že zákonná vyživovacia povinnosť matky voči maloletým deťom naďalej trvá a tejto sa nemôže zbaviť. 5. Navrhovateľka, otec a kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepodali. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska zverenia maloletých detí, ako aj určenia výšky výživného na maloleté deti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní matka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 7. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP). 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Pokiaľ ide o dôvody odvolania matky odvolací súd udáva, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine správne postupoval v otázke určenia výživného na maloleté deti a jeho výšky, ktoré zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí, ich veku, ale aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom vychádzal z nepriaznivých majetkových pomerov rodičov a výživné určil v minimálnej zákonnej výške, keď plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá a ktorá ani rozhodnutím súdu o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby nezaniká. Súdom určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje minimálne výživné, ktoré je rodič povinný plniť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zverení maloletých detí a v súvisiacich výrokoch o výživnom na maloleté deti a úprave styku matky s maloletými deťmi, ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).