Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/90/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420200965 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1420200965.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, právnej veci žalobcov: 1. T. I. Ö. X. I., B. J. X.X.XXXX, O. X. X. - J., X. T. I. Ö. X. I. C. P. Á. , B. J. X.X.XXXX, O. X. X. - J., L. X. X., V. Č.. XXXX/X H., obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Pavelkom, narodeným dňa 4.4.1970, bytom Bratislava, Pri Starej Prachárni č. 13, proti žalovaným: I. K. P. G. Z. H. X H. , B. J. XX.X.XXXX, O. X. Ž.N., C. Č.. XXXX/ X, zastúpený Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Žilina, Daniela Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498, za ktorú koná Mgr. Ľubomír Hagara, II. Exekútorský úrad Mgr. Bernard Janík, so sídlom ul. Daniela Dlabača č. 2/978, Žilina, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného v I. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 17. marca 2020, č. k. 7 C 12/2020-39, v znení opravného uznesenia zo dňa 15. júna 2021, č. k. 7 C 12/2020-134, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 17. marca 2020, č. k. 7 C 12/2020-39, v znení opravného uznesenia zo dňa 15. júna 2021, č. k. 7 C 12/2020-134, - vo výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a , - vo výroku II. a III. z r u š u j e , - vo výroku IV. a V. m e n í tak, že žalovaným v I. a II. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania každému v rozsahu 100 % voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade. II. Žalovanému v I. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcov a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v I. rade uložil povinnosť znášať užívanie bytu č. XX. na 4. podlaží bytového domu na ul. K.. v Bratislave, so súpisným číslom 1934, evidovaného na LV č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 456 m2, evidovaného na LV č. XXXX, katastrálne územie Dúbravka, obec Bratislava, m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve vo výške 3771/394166 a spoluvlastnícky podiel pozemku vo výške 3771/394166, žalobcami v 1.a 2. rade (výrok I.), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedenému bytu; žalovanému v II. rade uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vykonávaniu exekúcie formou vypratania vykonávania uvoľnenia vyššie uvedeného bytu a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu (výrok II.); poučil žalovaného v I. rade, že môže ako žalobca podať voči žalobcom v 1. a 2. rade ako žalovaným žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX na 4. podlaží bytového domu na ul. K. H., č. vchodu X v Bratislave, so súpisným číslom XXXX, evidované na LV č. XXXX (výrok III.); žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v I. a II. rade v rozsahu 100 % (výrok IV.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok V.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 337 ods. 1, 2 C.s.p. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 4.1.2016 sa dozvedeli, od svojej dcéry po náhodnom stretnutí ich dcéry so správcom bytového domu, v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, že nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti bytu č. XX. na 4. podlaží bytového domu na ul. K. H. č. vchodu X v Bratislave, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve vo výške 3771/394166, pričom nemali snahu scudziť predmetnú nehnuteľnosť, začali konať a zistili, že na LV ako výlučný vlastník je zapísaná spoločnosť conax s.r.o., IČO: 46 854 339, so sídlom Dubová 3272/19, 010 07 Žilina. Žalobca v 1. rade nepodpísal žiadny právny dokument, na základe ktorého by mohlo dôjsť k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti, ani nevykonal žiadny právny úkon, neprejavil vôľu previesť svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a vyhodnotil zistenú skutočnosť ako podvodné konanie. Žalobcovia spolu s dcérou a zaťom podali trestné oznámenie na OR PZ Dúbravka. Žalobcov v 1. a 2. rade kontaktoval cudzí človek pod menom Y., informoval ich, že zastupuje spoločnosť conax s.r.o., ubezpečoval ich, že nikto ich nebude vysťahovávať z bytu, nech situáciu neriešia cez políciu a že ide len o administratívne zabezpečenie finančnej pôžičky. Navrhovatelia dospeli k záveru, že využil ich vysoký vek, ich dôveryhodnosť na uvedenie do omylu a zabezpečenie ich nekonania. Po určitej dobe žalobcovia v 1. a 2. rade kontaktovali dcéru a zaťa, že pred ich bytom sú ľudia, ktorí ich chcú z predmetného bytu deložovať. Po príchode na miesto bol zistený stav, že vtedajší vlastník nehnuteľnosti conax s.r.o. vyhlásením povinného vo forme notárskej zápisnice vyprodukoval exekučný titul, ktorý mal byť dôvodom na deložovanie žalobcov v 1. a 2. rade. Spolu s dcérou a zaťom privolali policajnú hliadku a argumentovali, že vlastník zapísaný na LV conax s.r.o. nedisponuje žiadnym súdnym rozhodnutím, ktoré by zaväzovalo žalobcov v 1. a 2. rade na uvoľnenie predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného súdny exekútor JUDr. Martin Píry upustil od výkonu deložácie predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 3.3.2020 sa zať a dcéra žalobcov v 1. a 2. rade dozvedeli od správcu Údržba domov s.r.o., že ich doporučeným listom súdny exekútor Mgr. Bernard Janík upovedomil, že dňa 26.3.2020 o 10:00 hod. vykoná deložáciu predmetnej nehnuteľnosti a požiadal o súčinnosť správcu. O uvedenej skutočnosti doporučeným listom upovedomil len správcu, nie samotných dotknutých žalobcov v 1. a 2. rade, ktorým uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom neoznámil. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú dôchodcovia so zlým zdravotným stavom, ktorí nikdy nechceli svoju nehnuteľnosť scudziť, bytovom dome bývajú ich dcéra a zať, ktorí im zabezpečujú starostlivosť vzhľadom na ich vek a zdravotný stav. Nemajú žiadnym spôsobom zabezpečenú žiadnu bytovú náhradu, ani žiadnu inú nehnuteľnosť, túto ani nemali dôvod si zabezpečovať, pretože trvajú na tom, že nehnuteľnosť, ktorú doteraz obývajú a majú v nej zabezpečenú domácnosť, trvalý pobyt, nikdy nemienili scudziť. Majú za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov nariadením neodkladného opatrenia tak, aby bola naplnená požiadavka ochrany ich vlastníckeho práva. Na základe neplatného právneho úkonu nemohli byť zbavení vlastníckeho práva k bytu (§ 39 Občianskeho zákonníka). V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka žalobcovia v 1. a 2. rade sú oprávnení byt užívať, čím osvedčujú danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Žalovaný v I. rade s poukazom na uvedené dôvody, najmä na dôvodnú pochybnosť o platnosti právneho úkonu, na základe ktorého mali byť žalobcovia v 1. a 2. rade zbavení vlastníckeho práva k bytu, sa podľa ich názoru predčasne domáha realizácie výkonu vypratania bytu prostredníctvom úkonov žalovaného v II. rade a výkon vypratania bytu vedie k ťažko napraviteľnej ujme spočívajúcej v strate strechy nad hlavou a na, i tak podlomenom zdraví žalobcov, preto je nevyhnutné formou neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. C.s.p. dočasne upraviť pomery medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanými v I. a II. rade a zabezpečiť ochranu bývania žalobcov. Neodkladným opatrením sa má obmedziť dispozícia a vlastnícke právo žalovaného v I. rade, ktorý je zapísaný ako výlučný vlastník predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy, ktorá by mala byť absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a za stavu, že v priebehu 2 a pol roka prešlo k dvom prevodom vlastníctva za zjavne neštandardných okolností, bez ohľadu na skutočnú vôľu žalobcov. Existuje reálna obava, že ide v danom prípade pri prevode bytu o absolútne neplatné právne úkony od počiatku. 1.2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie poverením exekútora JUDr. Martina Píryho vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice, vyprataním vyššie uvedeného bytu, vydaným Okresným súdom Žilina v konaní EX 1470/2016, 12 Er 2376/2016, dňa 9.1.2017, uznesením Okresného Žilina zo dňa 10.7.2017, sp. zn. 12 Er 2376/2016, o nepovolení odkladu exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie na nepeňažné plnenie vo veci oprávneného K. P. proti povinnému conax s.r.o., notárskou zápisnicou sp. zn. N 796/2016, Nz 44862/2016, NCRls 45853/2016 zo dňa 18.11.2016, spísanou notárkou JUDr. Zuzanou Kolembusovou, a konštatoval, že v prejednávanom prípade bola navrhovateľmi neodkladného opatrenia preukázaná potreba takejto dočasnej právnej úpravy ohrozenie výkonu práva (súd bude vykonávať dokazovanie vo veci samej až po podaní žaloby a to v konaní o určenie vlastníckeho práva, resp. o vypratanie bytu, pričom bude potrebné vyriešiť v prípade úspechu v konaní aj otázku bytovej náhrady). Navrhovatelia neodkladného opatrenia osvedčili v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi dôvodnosť bezprostredne hroziacej ujmy (neexistuje exekučný titul zaväzujúci navrhovateľov neodkladného opatrenia na vypratanie predmetného bytu podľa § 126 Občianskeho zákonníka), preukázali skutočnosti, že právne vzťahy medzi účastníkmi konania si vyžadujú v tomto štádiu konania (exekučné konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12 Er 2376/2016 a stanovený termín dražby na deň 26.3.2020 o 10:00 hod.) dočasnú úpravu táto navrhovaná dočasná úprava je potrebná, aby sa v týchto predmetných právnych vzťahoch v prejednávanej veci nevytvoril nenávratný stav, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (aj vzhľadom na vysoký vek navrhovateľov a zlý zdravotný stav), vzhľadom na potrebu určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenia platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov v súvislosti s prevodmi vlastníckeho práva k bytu č. XX na 4. podlaží bytového domu na ul. K. H., č. vchodu X v Bratislave a rozhodnutia súdu o vyprataní predmetného bytu podľa § 126 Občianskeho zákonníka. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v I. rade. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti prejednávaného prípadu uviedol, že dňa 29.11.2015 uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to bytu č. XX na 4. p., vchod K. H. X, X., spolu s príslušenstvom, v hmotnoprávnom postavení záujemcov o predaj bytu so spoločnosťou C.O.R., s.r.o., so sídlom Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 000 646, v hmotnoprávnom postavení sprostredkovateľa „Zmluvu o sprostredkovaní predaja - nevýhradná", na základe ktorej predmetom bol záväzok sprostredkovateľa sprostredkovať predaj bytu záujemcov za kúpnu cenu 40.000,- €. Na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní zverejnila spoločnosť C.O.R., s.r.o., ponuku na predaj bytu za dohodnutú kúpnu cenu, na ktorú reflektovala spoločnosť conax s.r.o. ako budúci kupujúci. Výsledkom bolo uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcami v 1. a 2. rade a kupujúcim. Kupujúci uhradil dňa 1.12.2015 dohodnutú prvú časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- € bezhotovostne, priamo na účet T. I., vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a dňa 7.12.2015 uhradil druhú časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- € rovnako bezhotovostne na rovnaký účet predávajúcej T. I.. Predávajúca nad rámec jej povinnosti dokonca poskytla kupujúcemu (ktorý o to nežiadal) aj časť jej zmluvy o zriadení bežného účtu uzavretej s Tatra bankou, a.s., ktorým preukazovala, že je vlastníkom označeného bankového účtu. Odvolateľ poukázal na to, že žalobkyňa v 2. rade ako predávajúca požiadala ešte pred 27.11.2015 správcu bytového domu, v ktorom sa nachádza prevádzaný byt, o vydanie potvrdenia o nedoplatkoch, ktoré je potrebné doložiť k návrhu na vklad. K tomuto dňu neexistoval medzi kupujúcim a predávajúcimi ešte žiadny kontakt, keďže ponuka na predaj ich bytu bola zverejnená až po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní so spol. C.O.R., s.r.o., ako realitným agentom a je možné sa domnievať, že ani spol. C.O.R., s.r.o., s predávajúcimi ešte tiež žiadny kontakt nemala. Tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade o tom, že nevedeli, že budú prevádzať ich byt, resp. že tak nikdy nechceli spraviť, sa javia ako klamstvo. Dňa 3.12.2015 rozhodol Okresný úrad Bratislava o povolení vkladu vlastníckeho práva spol. conax s.r.o., k prevádzanému bytu, pričom rozhodnutie o povolení vkladu bolo doručené všetkým účastníkom kúpnej zmluvy poštou. Po doručení rozhodnutia o povolení vkladu uhradila spol. conax s.r.o. druhú časť kúpnej ceny, a to opäť na účet žalobkyne v 2. rade. Obratom po tom došlo k nadviazaniu komunikácie medzi conax s.r.o. a predávajúcimi o dátume odovzdania a prevzatia predmetu kúpy. Títo ich povinnosť predmet prevodu odovzdať kupujúcemu neustále odďaľovali, pričom ako argument pre ich neochotu byt uvoľniť uvádzali, že finančné prostriedky z predaja bytu mala údajne nejakým spôsobom získať realitná maklérka, ktorá zastupovala spol. C.O.R., s.r.o. (podľa odvolateľa sa malo jednať o osobu menom I. L.), čo však kupujúci neakceptoval, keďže z jeho strany došlo k splneniu všetkých povinností vyplývajúcich mu z kúpnej zmluvy, pričom si navyše pred úhradou preveril, že v zmluve špecifikovaný bankový účet je naozaj vedený na meno T. I.. Niekedy v období jesene roka 2011 pripustili manželia I.i, že budú sa musieť z bytu vysťahovať, čo aj začali pripravovať. Keďže spol. conax s.r.o. má sama v predmete podnikania oprávnenie na sprostredkovanie predaja nehnuteľností (realitná činnosť), nemala záujem trvalo vlastniť predmetný byt, tento od počiatku kupovala za účelom jeho nasledovného predaja so ziskom. Keďže žalobcovia začali údajne vykonávať úkony smerujúce k vyprataniu bytu, pristúpila aj spol. conax s.r.o. k zverejneniu ponuky na predaj tohto bytu. Na ponuku conax s.r.o. reagoval žalovaný v I. rade, ktorý však vzhľadom na stav veci podmienil kúpu bytu tým, že predávajúci spíše notársku zápisnicu o vyprataní bytu, keďže medzi ním a žalobcami neexistuje žiadny právny vzťah. Dňa 14.11.2016 preto došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi conax s.r.o. a žalovaným v I. rade, následne bola dňa 18.11.2016 spísaná spol. conax s.r.o. aj notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom pre vykonanie exekúcie vo forme vypratania predmetného bytu. Odvolateľ uviedol, že už v čase po povolení vkladu vlastníckeho práva spoločnosti conax s.r.o. k predmetnému bytu inicioval žalobca v 1. rade trestné konanie vedené pred OR PZ Bratislava II. pod ČVS:ORP-22/3- VYS-B2-2016, ktorého predmetom bolo preskúmanie jeho tvrdení o tom, že k prevodu vlastníckeho práva došlo na základe údajne podvodného konania neznámych osôb. V rámci trestného konania došlo orgánmi činnými v trestnom konaní k dočasnému zaisteniu majetku spoločnosti conax s.r.o., v rámci ktorého bolo na LV č. XXXX vyznačené opatrenie, ktoré vlastníkovi bránilo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Na základe trestného oznámenia bolo orgánmi činnými v trestnom konaní začaté iba tzv. vo veci, t.j. bez toho, aby bolo akejkoľvek osobe vznesene obvinenie pre nejaký trestný čin. Už v tomto štádiu však bolo vykonané dokazovanie vo forme znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, v rámci ktorého boli skúmané podpisy predávajúcich manželov Löblovcov na predmetnej kúpnej zmluve. O konkrétnych výsledkoch dokazovania však žalovaný v I. rade nemá bližšie informácie. Podstatnou okolnosťou však bol záver vyšetrovateľa, ktorý predmetné trestné konania právoplatne zastavil bez toho, aby bolo akejkoľvek fyzickej osobe vznesené obvinenie a z úradnej povinnosti bola z LV č. XXXX vymazaná aj Poznámka zabraňujúca prevodu nehnuteľnosti, z čoho však vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že kúpna zmluva bola podpísaná osobami uvedenými v jej texte, t.j. manželmi I. a je teda platná a ku spáchaniu trestného činu nedošlo. Aj tento záver orgánov činných v trestnom konaní bol podkladom pre žalovaného v I. rade na to, aby uzavrel so spol. conax s.r.o. kúpnu zmluvu. Keďže ani v čase po povolení vkladu vlastníckeho práva K. P. k predmetnému bytu nedošlo k jeho vyprataniu a odovzdaniu, podal tento, na podklade notárskej zápisnice, návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Žilina vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Pírymu dňa 9.1.2017 poverenie, na základe ktorého sa pokúsil exekúciu vykonať, vo výkone exekúcie mu bolo zabránené prítomným príslušníkom Policajného zboru SR, ktorý bol osobným priateľom zaťa žalobcov. Odvolateľ poukázal na to, že žalobcovia o uvedenom skutkovom stave vedeli od počiatku, pričom od doručenia povolenia o vklade vlastníckeho práva v prospech spoločnosti conax s.r.o. v decembri 2015 až doposiaľ nepodali žiadnu žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu, alebo iný kvalifikovaný návrh, ktorým by sa domáhali navrátenia vlastníctva k bytu a to napriek tomu, že od počiatku disponujú pomocou osoby právne vzdelanej; ako občiansky zástupca ich zastupuje JUDr. Miroslav Pavelka. Odvolateľ poukázal aj na to, že žalobca v 1. rade podal návrh na odklad exekúcie, v ktorom dôvodil neplatnosťou kúpnej zmluvy, zneužitím jeho osobných dokladov, vykonaním úkonov bez jeho vedomia. Odvolateľ nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Namietal nesprávnu aplikáciu § 337 ods. 1 C.s.p., keď ho súd prvej inštancie poučil o tom, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľom neodkladného opatrenia ako žalovaným žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať určenia vlastníckeho práva. Takýto postup však nemá oporu v zistenom skutkovom stave, keďže bol už v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a aj ku dnešnému dňu stále je, výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a teda podanie žaloby o určenie jeho vlastníckeho práva nemá logické opodstatnenie, zároveň by nemal možnosť preukázať naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Poukázal aj na to, že vzhľadom na skutkový stav veci nie je neodkladným opatrením možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa odvolateľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k osvedčeniu skutočností, ktorými zdôvodňujú potrebu vydania neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov strán. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť preukázaná nad všetku pochybnosť, je však potrebné, aby tieto skutočnosti boli aspoň osvedčené. Súčasne poukázal na protiprávnosť napadnutého uznesenia vo vzťahu k žalovanému v II. rade, ktorý je súdnym exekútorom. Konajúci súd nemá právomoc zasahovať do výkonu činnosti exekútora, ktorá je výkonom verejnej moci, preto je časť napadnutého uznesenia vo vzťahu k žalovanému v II. rade nulitná. Súdny exekútor nie je pasívne legitimovaný v uvedenom súdnom konaní. Žalovaný v I. rade vytýkal súdu prvej inštancie, že mu, spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, nedoručil aj návrh na jeho nariadenie, čím porušil jeho práva. Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil. 3. K odvolaniu žalovaného v I. rade sa vyjadril žalovaný v II. rade. Uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním žalovaného v I. rade, v celom jeho rozsahu, dôvodil, že nariadené neodkladné opatrenie potláča ústavné práva žalovaného v I. rade, keď mu bezdôvodne bráni užívať jeho výlučné vlastníctvo. Poukázal na úradný záznam vyhotovený súdnym exekútorom JUDr. Martinom Pírym, ktorý priložil k vyjadreniu, z ktorého vyplýva, že žalobcovia robia obštrukcie, aby zabránili exekúcii. Uviedol, že po prevzatí agendy oznámil žalobcom termín vypratania a upozornil ich na následky pre prípad, že použijú nezákonné prostriedky obrany, termín exekúcie určil na deň 26.3.2020, dňa 17.3.2020 mu bolo doručené odvolaním napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia. Toto uznesenie navrhol v celom rozsahu zrušiť. 4. K odvolaniu žalovaného v I. rade sa vyjadrili žalobcovia. Poukázali na rozhodujúce skutočnosti a argumentáciu obsiahnutú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedli, že dotknuté nehnuteľnosti žalovaný v I. rade nadobudol od spoločnosti conax s.r.o. V čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy si uvedená spoločnosť bola vedomá právnych vád, spojených s nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu predaja, napriek tomu predaj zrealizovala a vyprodukovala exekučný titul, ktorý bol snahou vyhnúť sa konaniu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. V uvedenom konaní by konajúci súd konštatoval právne vady procesu nadobudnutia dotknutých nehnuteľností spoločnosťou conax s.r.o. Ďalej uviedli, že žalobca v 1. rade podal v predmetnej veci trestné oznámenie, ako aj podnet na inšpekciu ministerstva vnútra, vo veci prebieha konanie, sú indície, že došlo k viacerým trestným činom. Spoločnosť conax s.r.o. sa nemohla stať vlastníkom dotknutých nehnuteľností, keďže jeden z jej vlastníkov nikdy neprejavil vôľu predmetné nehnuteľnosti predať a takýto úkon ani reálne nevykonal. V prípade nedostatku vôle sa právny úkon považuje za absolútne neplatný. Odvolaciemu súdu navrhli uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. 5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli. 6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v I. rade je potrebné priznať úspech. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). 14. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 15. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 16. Vychádzajúc z predloženého spisu žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v dome na W. H. č. X, v Bratislave, spolu s príslušenstvom, dňa 4.1.2016 sa od svojej dcéry dozvedeli, že už nie sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, prostredníctvom dcéry a zaťa sa od správcu domu, v ktorom sa dotknutá nehnuteľnosť nachádza, dozvedeli, že dňa 26.3.2020 sa má konať deložácia dotknutej nehnuteľnosti. Nikdy neprejavili snahu predmetné nehnuteľnosti scudziť. Potrebu dočasnej úpravy pomerov odôvodnili tým, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany ich vlastníckeho práva, v opačnom prípade bude protiprávny stav pretrvávať. Žalobcovia majú v nehnuteľnosti svoje obydlie, ktoré je osobitne chránené Ústavou Slovenskej republiky. Na základe neplatného právneho úkonu nemohli byť zbavení vlastníckeho práva k bytu, tento sú oprávnení užívať podľa § 123 Občianskeho zákonníka, čím osvedčujú danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Žalobcom hrozí strata strechy nad hlavou a ujma na zdraví. K návrhu priložili prepúšťaciu správu žalobkyne v 2. rade, vystavenú Univerzitnou nemocnicou Bratislava, I. internou klinikou SZU a UNB, a výpis z LV č. 3088, pre katastrálne územie Dúbravka, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom dotknutého bytu je žalovaný v I. rade. 17. Z odvolania žalovaného v I. rade a listinných dokladov k nemu priložených odvolací súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako záujemcovia uzatvorili dňa 26.11.2015 so spoločnosťou C.O.R., s. r. o., zmluvu o sprostredkovaní predaja, na základe ktorej sa uvedená spoločnosť zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu, premetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to bytu č. XX na 4. p. domu na ul. W. H. č. X, v Bratislave, spolu s príslušným podielom na zastavanom pozemku (č. 1. 53, 54 spisu). Dňa 1.12.2015 uzatvorili žalobcovia v 1. a 2. rade ako predávajúci kúpnu zmluvu so spoločnosťou conax s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti a to za kúpnu cenu 40.000,- €, ktorá mala byť uhradená v troch splátkach na účet vedený v Tatra banke, a.s. V zmluve sa účastníci dohodli, že predávajúci odovzdajú byt kupujúcemu najneskôr do 15.2.2016. Pre prípad, že nedôjde k odovzdaniu nehnuteľnosti ani do 16.5.2016, zmluvné strany sa dohodli na krátení tretej splátky kúpnej ceny o 8.000,- € ako kompenzácie za hrubé porušenie dohody. Podpisy žalobcov v 1. a 2. rade na kúpnej zmluve boli overené notárom dňa 30.11.2015 (č. l. 55 až 58 spisu). Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti conax s.r.o. dňa 3.12.2015, pod číslom vkladu V XXXX/XX. Uvedeným dňom nadobudlo rozhodnutie aj právoplatnosť (č. 1. 60 spisu). Dňa 14.11.2016 spoločnosť conax s.r.o. ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným v I. rade ako kupujúcim, predmetom zmluvy boli dotknuté nehnuteľnosti, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 45.000,- €. V zmluve sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci odovzdá nehnuteľnosť kupujúcemu k poslednému dňu 5-dňovej lehoty, plynúcej odo dňa uzavretia tejto zmluvy (č. 1. 62 až 64 spisu). Dňa 18.11.2016 zmluvné strany požiadali o spísanie notárskej zápisnice, v ktorej, okrem iného, spoločnosť conax s.r.o. ako povinná osoba vyhlásila, že súhlasí stým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre výkon exekúcie podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) a to tak, že aj bez predchádzajúcej žaloby, v prípade nesplnenia povinnosti povinnej osoby vypratať a odovzdať dotknuté nehnuteľnosti najneskôr do 19.11.2016, môže osoba oprávnená viesť exekúciu voči povinnej osobe a to vyprataním dotknutých nehnuteľností (č. 1. 61, 62 spisu). 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, oboznámení sa s obsahom spisu, odvolania a dokladov k nemu priložených, dospel k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú v prejednávanom prípade splnené zákonné podmienky a to predovšetkým osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je konaním sporovým, v ktorom vzhľadom na charakter tohto konania, potrebu rýchleho rozhodnutia súdu (v zákonom určenej lehote 30 dní), ako aj skutočnosť, že zákon v tomto konaní nepredpisuje súdu vykonanie dôkazov, ktoré by neúmerne zaťažili proces dokazovania v tomto štádiu konania (najmä nariadenie pojednávania a pod.), je zrejmé, že dôkazné bremeno k tvrdeným skutočnostiam, majúcim za cieľ preukázať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, zaťažujú práve stranu žalobcu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Zo žalobcami tvrdených skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Sami žalobcovia v návrhu uviedli, že o tom, že nie sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností sa dozvedeli ešte v apríli roku 2016, napriek tvrdeniu, že nikdy nemali vôľu scudziť dotknuté nehnuteľnosti (ktoré tvrdenie je v rozpore s listinnými dokladmi doloženými do spisu žalovaným v I. rade) a konaniu žalovaného, smerujúcemu k vyprataniu žalobcov z dotknutej nehnuteľnosti (úradný záznam z výkonu exekúcie zo dňa 29.3.2017; č. 1. 94 spisu), nevykonali žiadne právne kroky k určeniu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, resp. k určeniu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou previedli vlastníctvo dotknutých nehnuteľností na spoločnosť conax s.r.o. Podľa názoru odvolacieho súdu preto nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné. Žalobcovia v konaní neosvedčili, že sú vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, resp. že im svedčí iné právo, v dôsledku ktorého sú oprávnení dotknutú nehnuteľnosť užívať. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, je zásahom do vlastníckych práv žalovaného v I. rade, ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou, v prospech jeho vlastníctva svedčí zápis v katastri nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku I. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 C.s.p.). 19.1. Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie žalovanému v II. rade uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vykonávaniu exekúcie formou vypratania a vykonávania uvoľnenia vyššie uvedeného bytu a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu odvolací súd uvádza nasledovné. 19.2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“). 19.3. Podľa § 5 ods. 1 Exekučného poriadku má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. 19.4. Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci. 19.5. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti. 19.6. Právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci, a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 ústavy); (viď. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 49/03). Exekútor vykonávajúcu exekučnú činnosť podľa Exekučného poriadku vystupuje ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a je oprávnený jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. 19.7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak uložil exekútorovi ako žalovanému v II. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vykonávaniu exekúcie, keďže tým zasiahol do jeho práv, ktorých výkon vyplýva z Exekučného poriadku. Preto odvolací súd výrok uznesenia, ktorým uložil žalovanému v II. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vykonávaniu exekúcie formou vypratania a vykonávania uvoľnenia dotknutého bytu a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d), v spojení s § 379 písm. a) C.s.p. 20. Postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd zrušil aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým tento poučil žalovaného v I. rade, že môže ako žalobca podať voči žalobcom v 1. a 2. rade ako žalovaným žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX na 4. podlaží bytového domu na ul. W. v Bratislave, keďže žalovanému v I. rade svedčí vlastníctvo predmetného bytu ako aj príslušného spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku, ako to vyplýva z verejnej listiny, z LV č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. Dúbravka, katastrálne územie Dúbravka (č. 1. 13 spisu). 21. Žalovaný v I. rade sa odvolal aj proti výrokom IV. a V. o náhrade trov konania. Keďže žalovaní v I. a II. rade boli v konaní pred súdom prvej inštancie úspešní, odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že žalovaným v I. a II. rade, ktorí majú v konaní postavenie samostatných spoločníkov podľa § 76 C.s.p., priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania každému v rozsahu 100 %. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok od bytu, ktorý bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, majú v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov podľa § 77 C.s.p., preto sa budú podieľať na úhrade trov konania spoločne a nerozdielne. 22. O trovách konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému v I. rade (odvolateľovi) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).