Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/34/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420202637 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1420202637.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: D.. A. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. Na A. Č.. XX/E, B., zastúpená advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, Klincová ul. č. 35, Bratislava, proti žalovanému: F. Š., Z.. XX. XX. XXXX, B. L. Č.. XXXX, B., zastúpený advokátkou: JUDr. Katarína Kalabová, Krasovského ul. č. 13, Bratislava, IČO: 30 867 398, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. marca 2021, č. k. 18C/23/2020 - 146, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326, § 328 ods. 1, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 C. s. p. a vecne tým, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť možné nie je, nakoľko mal na základe listinných dôkazov predložených k žalobe vo veci samej a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, na ktorých žalobkyňa žiadala zriadiť záložné právo v jej prospech s tým, že aj oboznámením sa s informáciami z X. N..Z..sk <O.:/..Z..sk> mal taktiež preukázané, že žalovaný dňa 02. 03. 2021 ponúkol na predaj rekreačnú chatu pri B. Q. V. L. za kúpnu cenu 267. 800 eur, čo preukazuje tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, avšak pri rozhodovaní o dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zohľadnil v danom prípade o. i. aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka (žalovaného), a to práve vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej žalobkyňa žiadala zriadiť zabezpečovacie opatrenie. Uviedol, že pri skúmaní splnenia zásady a požiadavky proporcionality dospel k záveru, že z hľadiska rozsahu zabezpečenia pohľadávky žalobkyne by voči predmetu záložného práva (nehnuteľností) žalovaného vznikol celkom zjavný nepomer, keďže z petitu žaloby žalobkyne vo veci samej a ani z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zrejmé, zaplatenia akej sumy sa voči žalovanému domáha, nakoľko iba uviedla, že ide o sumu „v hodnote určenej na základe záverov vykonaného súdneho dokazovania pri zohľadnení aktív a pasív“, avšak pre posúdenie dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby súd poznal výšku požadovaného nároku, resp. pohľadávky žalobkyne, ktorá má byť zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného takto zabezpečená. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v texte žaloby uviedla len, že celkovú výšku investícií odhaduje na sumu cca 80. 000 eur, a preto ak by aj vychádzal z tejto sumy, ako zo sumy pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená zriadením záložného práva, dospel by k záveru, že pohľadávka žalobkyne vo výške 80. 000 eur je v zjavnom nepomere k majetkovým právam žalovaného, ktorý predmetné nehnuteľnosti ponúkol na predaj vo výške 267. 800 eur, čím nebola splnená jedna z podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že mal síce preukázané, že žalovaný vykonáva kroky, ktorými sa postupne zbavuje svojho majetku, avšak vzhľadom na absenciu existencie konkrétnej výšky (sumy) pohľadávky žalobkyne, ktorá by mala byť zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného, nebolo možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť, keďže by nebola dodržaná zásada proporcionality. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1 C. s. p. s tým, že o nároku nerozhodoval, nakoľko v zmysle ustálenej (zrejme rozhodovacej praxe, pozn. odvolacieho súdu) rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom s otázkou trov konania a ich náhradou sa vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a rozhodnúť tak, že zriaďuje zabezpečovacie opatrenie (sudcovské záložné právo) spočívajúce v zriadení záložného práva v prospech D.. A. B., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Na A. XXE, B. na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXX, H. B. D., H.: B. - F.. Č.. L., A.. Ú..: L., X. J. „. Č.. XXXX/X, X.. J.. „. Č.. XXXX/XX, X.. J.. „. Č.. XXXX/XX, X.. J.. “. Č.. XXXX/ XX, J. C. Q. Q.. Č.. XXXX, X. na X. J.. „. Č.. XXXX/XX, na Q. X. Ž. H. V. X/XX na Z.Ľ. I. na E. V. Č.. XXX, H. B. D., H.: B. - F.. Č.. L., A.. Ú..: L. T. X. J. „. Č.. XXXX/XX, na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vyplývajúcej z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní 18C/23/2020 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV (žalobkyňa teda navrhla napadnuté uznesenie zmeniť, pozn. odvolacieho súdu). Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého by došlo k porušeniu zásady proporcionality, nakoľko výška jej pohľadávky je nepomerná k zásahom do práv žalovaného, k akým by došlo keby bolo nariadené zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nakoľko nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bol žalovaný obmedzený v prípade predaja predmetných nehnuteľností neporušuje zásadu primeranosti a proporcionality, keďže žalobca sa zbavuje majetku, t. j. má záujem previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom výška žalovanej pohľadávky titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva niekoľko násobne prevyšuje pohľadávku, pre ktorú je možné viesť výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti povinného v exekučnom konaní s tým, že na prevádzaných nehnuteľnostiach je aktuálne zriadené záložné právo v prospech financujúcej banky, ktorá v minulosti žalovanému poskytla hypotekárny úver, t. j. výťažok z predaja nehnuteľností by bol použitý aj na úhradu zostatku pohľadávky banky voči žalovanému, čím sa príjem z predaja predmetných nehnuteľností zníži a tým sa zvýši riziko, že uspokojenie jej pohľadávky bude obmedzené. Poukázala na ust. § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., z ktorého vyplýva, že v rámci exekučného konania je možné nariadiť predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného už pri výške pohľadávky oprávneného 2. 000 eur, pričom zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného nie je výškou vymáhanej pohľadávky dotknuté. Uviedla, že preukázala, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku (pričom nedisponuje iným nehnuteľným majetkom, z ktorého by mohla byť jej pohľadávka uspokojená) ako aj to, že pohľadávka presahuje hodnotu 40. 000 eur, a preto nie je možné hovoriť o neprimeranosti a porušení zásady proporcionality pri zriaďovaní záložného práva na prevádzané nehnuteľnosti s tým, že súd prvej inštancie predložené dôkazy nesprávne vyhodnotil vo vzťahu k primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný odmieta dohodové vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sám užíva predmetné nehnuteľnosti, ponúka ich na predaj, pričom v priebehu manželstva ako aj počas rozvodového konania sa prejavoval jeho charakter, keď sám hospodáril s peňažnými prostriedkami, v priebehu rozvodového konania a konania o úpravu práv a povinností k mal. synovi prezentoval nedostatok finančných prostriedkov a umelo znižoval svoj príjem a napriek tomu, že je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti Kima Production s.r.o. a konateľom v spoločnosti SixBrothersProductions, s.r.o., svoj príjem prezentoval počas rozvodového konania na úrovni mzdy zo závislej činnosti a príjem z podnikateľskej činnosti nepriznal, v čom pokračoval aj po rozvode manželstva, keď súdom určené výživné na maloletého syna začal riadne hradiť až po tom, čo začala vymáhať dlžné výživné cestou súdneho exekútora. Uviedla, že žalovaný okrem predmetných nehnuteľností nedisponuje žiadnym iným hodnotným majetkom, z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu jej nárokov, ktoré jej vzniknú titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto je exekúcia jej nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva konaním žalovaného, ktorý predáva svoj majetok (zbavuje sa svojho majetku) zásadne ohrozená, nakoľko ak by predal predmetné nehnuteľnosti, z kúpnej ceny by musel vyplatiť zostatok hypotekárneho úveru a so zostatkom vyplatenej kúpnej ceny by mohol voľne disponovať (spotrebovať ich), a na tieto peňažné prostriedky by nemala žiaden dosah. Poukázala na to, že po tom ako žalovaný zistil, že podala žalobný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, úmyselne pristúpil k speňažovaniu predmetných nehnuteľností. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov aj odvolacieho konania, nakoľko návrh žalobkyne je nedôvodný, keďže predmetné nehnuteľnosti nepredáva a nie sú ani v ponuke žiadnej realitnej kancelárie. Namietol, že žalobkyňa domáhajúca sa v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyplatenia vyrovnacieho podielu, svoje požiadavky v podanom návrhu neopiera o žiadne konkrétne dôkazy a jej podanie je len súborom nepodložených a nepreukázaných tvrdení, nakoľko z jej podania nie je ani jednoznačná výška vyrovnacieho podielu, vyplatenia ktorého sa domáha. Uviedol, že sa k jej návrhu na vyporiadanie BSM vyjadril dňa 31. 01. 2021 s tým, že vo svojom návrhu, ako aj v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedla iba skutočnosti, ktoré boli v jej prospech a zámerne opomenula skutočnosti, ktoré by znižovali, resp. popierali jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Poukázal na skutočnosť, že predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podanie návrhu, spôsobilý predmet záložného práva, skutočnosť, že záložné právo bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aspoň osvedčená, t. j. obava z ohrozenia je stav nútiaci žalobcu - oprávneného, aby požiadal o zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, z čoho vyplýva, že žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, že žalovaný koná tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia - exekúcie, avšak uvedené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli v čase rozhodovania o návrhu žalobkyne splnené. Namietol, že žalobkyňa nepreukázala nielen výšku svojho nároku, ale ani samotnú existenciu pohľadávky, ktorú by bolo potrebné zabezpečiť, keď ani z návrhu vo veci samej a ani z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zrejmé, zaplatenia akej sumy sa voči nemu domáha, keďže iba uviedla, že ide o sumu v hodnote určenej na základe záverov vykonaného súdneho dokazovania pri zohľadnení aktív a pasív, avšak pre posúdenie dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby súd poznal konkrétnu výšku požadovaného nároku, ktorý má byť zriadením záložného práva na jeho nehnuteľnostiach takto zabezpečený. Uviedol, že obidva návrhy žalobkyne sú nedôvodné, nakoľko nemali žiadny majetok v BSM, ktorý by bolo potrebné vyporiadať, keď si žalobkyňa z jeho domu bez jeho vedomia zobrala vybavenie domácnosti, pravdepodobne investovala prostriedky do tretieho dôchodkového pilieru a kúpila si motorové vozidlo, a preto mal za to, že nie je čo vyporiadavať. 4. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech. 5. Zabezpečovacie opatrenie spolu s neodkladným opatrením je jedným z nových procesných inštitútov upravených v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01. 07. 2016), ktoré je potrebné odlišovať od inštitútu predbežného opatrenia upraveného Občianskym súdnym poriadkom (zákon č. 99/1963 Zb. účinný do 30. 06. 2016) ako dočasného, provizórneho prostriedku ochrany, nakoľko nie je obligatórne viazaný na konanie vo veci samej (§ 336 ods. 1 C. s p.), môže byť nariadené aj po skončení konania vo veci samej (§ 338 C. s. p. v spojení § 74 ods. 1, § 102 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 O. s. p). Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v ust. § 324 ods. 3 zároveň vytvára medzi zabezpečovacím opatrením a neodkladným opatrením vzťah subsidiarity, keďže neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem návrhu na jeho nariadenie, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. 7. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou, a preto je možné ho nariadiť iba na návrh, ktorý musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 127 C. s. p. a všeobecné náležitosti žaloby v zmysle ust. § 132 C. s. p., ale aj osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. § 343 C. s. p. v spojení s ust. § 344 a § 326 ods. 1 C. s. p. spočívajúce v presnom označení predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo a osvedčení dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ preukázal a osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené. 8. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne osvedčenému nároku oprávnenej strany ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pri neodkladnom opatrení, sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. 9. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie. 10. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej, avšak jeho existencia nie je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochranu žalobcovi z dôvodu ohrozenia exekúcie aj vtedy, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie ešte v štádiu prebiehajúceho konania a v odôvodnených prípadoch nemusí byť takáto pohľadávka ani riadne uplatnená žalobou. 11. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. 12. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či v jeho dôsledku zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a skúmať aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia. 13. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 07. 07. 2020 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, keď ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. 06. 2017, č. k. 25P/318/2015 - 238, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 07. 2017 právoplatnosť rozvedené, a návrhom zo dňa 08. 03. 2021 žiadala zriadiť záložné právo (zriadiť zabezpečovacie opatrenie) v jej prospech na nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom Ú. L., I.Q. na E. V. Č.. XXXX, T. X. J. „.C. Č.. XXXX/X, X.. J.. „. Č.. XXXX/XX, X.. J.. “. Č.. XXXX/XX, X.. J.. “. Č.. XXXX/XX, J. C. Q. Q.. Č.. XXXX, X. na X. J.. “.C. Č.. XXXX/XX, na Q. X. Ž. H. V. X/XX na Z. I.Q. na E. V. Č.. XXX, H. B. D., H.: B. - F.. Č.. L., A.E. Ú. L. T. X. J. „. Č.. XXXX/ XX, na zabezpečenie pohľadávky, ktorá má spočívať v celkovej výške jej investícií v sume 80. 000 eur z dôvodu, že z X. N..Z..sk vyplýva, že dňa 02. 03. 2021 žalovaný ponúkol na predaj rekreačnú chatu pri Bielej studničke za kúpnu cenu 267. 800 eur. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie zamietajúcim návrh na zriadenie súdneho záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného dôvodiac tým, že žalobkyňa ani nešpecifikovala výšku peňažnej pohľadávky, ktorá by mala byť zriadením zabezpečovacieho opatrenia v jej prospech zaistená, keď výšku vyrovnacieho podielu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nešpecifikovala ani v návrhu vo veci samej a ani v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že žalobkyňa k návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a ani k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepredložila jediný listinný dôkaz preukazujúci investíciu do nehnuteľnosti, na ktorej žiadala zriadiť v jej prospech záložné právo, v tvrdenej výške 80. 000 eur, z čoho vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala v konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nárok, ktorému by mala byť poskytnutá zabezpečovacím opatrením ochrana, keď ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, suma 80. 000 eur, ktorú zrejme žiadala zriadením záložného práva zabezpečiť, by bola v rozpore so zásadou primeranosti zásahov do majetkových práv žalovaného, ktorý ako žalobkyňa preukázala, ponúkol na predaj danú nehnuteľnosť za sumu 267. 800 eur. 16. Súd prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením návrh na zriadenie záložného práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti zamietol z dôvodu, že hodnota peňažnej pohľadávky, ktorú žiadala žalobkyňa zabezpečiť zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného nie je primeraná, resp. je v zjavnom nepomere k cene nehnuteľnosti, ktorej sa zabezpečovacie opatrenie malo týkať, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p., ako vecne správne potvrdil. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).