Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/126/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203655 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1420203655.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: X.. S. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom Na D. XX, D., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava IV, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava IV, Odbor bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom M. Sch. Trnavského 1, Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Žalobu odmieta. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1 Písomným podaním doručeným dňa 02.10.2020 Okresnému súdu Bratislava IV a následne dňa 22.12.2020 postúpeným Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“), označeným ako „Podanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,“ ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť správnou žalobou (ďalej len „Podanie“), žalobca žiadal, aby správny súd preskúmal ním tvrdené skutočnosti a rozhodol, či sa jedná o škodovú udalosť a či jeho odvolanie nemalo byť vzaté do úvahy pri určovaní výšky pokuty. V odôvodnení svojho Podania uviedol, že podstatou veci je rozkaz žalovaného č. ORP-P-331/BAIV-ODI1-2019 zo dňa 18.08.2019, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b/, g/ a k/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 500 eur. Toto rozhodnutie označil za nezákonné, keďže podľa jeho názoru neboli naplnené podmienky pre uloženie pokuty. Voči rozhodnutiu podal aj odvolanie (odpor), ktoré bolo prejednané v rámci ústneho pojednávania, z ktorého však zápisnicu neobdržal a nebolo mu doručené ani prípadné rozhodnutie o jeho odvolaní, keďže sa zdržiaval mimo miesta trvalého bydliska, kam mu toto bolo pravdepodobne doručované. Následne mu bola doručená až výzva na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti, zo dňa 30.06.2020. 2 Vzhľadom na skutočnosť, že správnemu súdu nebolo celkom zrejmé, čo žalobca svojím Podaním sleduje a pre prípad, že mienil podať správnu žalobu, ho uznesením č. k. 8Sa/126/2020-22 zo dňa 17.03.2021. 3 Dňa 23.04.2021 doručil žalobca správnemu súdu opravu a doplnenie Podania, v ktorom uviedol, že napadá rozhodnutie žalovaného č. ORP-P-331/BAIV-ODI1-2019 zo dňa 11.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ho žalovaný uznal vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/, b/, k/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil mu pokutu vo výške 500 eur. Namietal, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo riadne doručené a dozvedel sa o ňom až na základe výzvy na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti, zo dňa 30.06.2020. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie o priestupku hodnoverne nepreukázalo, že by došlo k vzniku škody a teda nebolo možné udalosť kvalifikovať ako dopravnú nehodu. Žalobca zároveň doložil jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. 4 Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 5 Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 6 Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 7 Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 162/2015 Z. z., právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované. 8 Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9 Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10 Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 11 Podľa § 54 ods. 1 správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 12 Podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. 13 Podľa § 55 ods. 1 správneho poriadku, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. 14 Podľa § 58 ods. 1, správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 15 Podľa § 52 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. 16 Správne súdnictvo je budované na zásade subsidiarity, založenej na preferencii odstránenia tvrdenej nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Na uvedené nadväzuje zásada dvojinštančnosti správneho konania, ktorá zásadne stanovuje preskúmanie rozhodnutia orgánom verejnej správy druhého stupňa na základe podaného riadneho opravného prostriedku. Pod riadnym opravným prostriedkom je potrebné rozumieť opravný prostriedok, ktorý sa podáva proti neprávoplatným rozhodnutiam. Spravidla je ním odvolanie, pre ktoré zákon ustanovuje miesto podania ako aj lehotu, v ktorej sa musí podať. 17 Ako miesto odvolania správny poriadok určuje zásadne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Z tejto zásady správny poriadok pozná jedinú výnimku - nesprávne poučenie účastníka konania (§ 54 ods. 3). Odvolanie sa nepodáva na vyššom správnom orgáne, ktorý ho má prejednať v druhom stupni. Táto skutočnosť je odôvodnená nielen požiadavkou procesnej ekonómie, ale aj skutočnosťou, že prvostupňový orgán má k dispozícii spisový materiál a za podmienok uvedených v ust. § 57 ods. 1 môže sám odvolaniu vyhovieť. 18 Keďže odvolacie konanie sa začína okamihom doručenia odvolania prvostupňovému orgánu, existuje potenciálne nebezpečenstvo, že nesprávne podané odvolanie nebude tomuto orgánu doručené do konca odvolacej lehoty a spôsobí zmeškanie odvolacej lehoty. V takom prípade sa rozhodnutie stane právoplatným, a to so všetkými dôsledkami. 19 Odvolanie možno podať najskôr po oznámení rozhodnutia. Na podanie odvolania zákon ustanovuje všeobecnú 15-dňovú lehotu, ktorá začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni oznámenia rozhodnutia. Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň. 20 Lehota na podanie odvolania sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na prvostupňovom správnom orgáne alebo na poštovú prepravu najneskôr v posledný deň lehoty. Lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou a správny orgán ju preto v prípade jej zmeškania nemôže predĺžiť. Správne orgány ju v rámci odvolacieho konania skúmajú vždy z úradnej povinnosti. 21 V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Ustanovenie § 7 SSP vymedzuje negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z negatívnych procesných podmienok a to nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania, ako aj pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. 22 V danom prípade rozhodnutie žalovaného o priestupku č. ORP-P-331/BAIV-ODI1-2019 zo dňa 18.08.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2019, keďže proti nemu nebol podaný riadny opravný prostriedok (odvolanie) na prvostupňovom orgáne, ktorý ho vydal. Žalobca bol v rozhodnutí riadne poučený o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní na správnom orgáne, ktorý ho vydal. Zároveň bol poučený, že súdny prieskum napadnutého rozhodnutia prichádza do úvahy až v prípade vyčerpania riadneho opravného prostriedku - odvolania. 23 Žalobca síce argumentuje, že napadnuté rozhodnutie mu doručené nebolo, keďže sa v spornom čase nezdržiaval na adrese pobytu. Tento argument mal však adresovať v zákonnej lehote priamo žalovanému orgánu verejnej správy, ktorý bol oprávnený jeho žiadosť vybaviť. 24 Vzhľadom k tomu, že správny súd nepreskúmava právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, správnu žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ ako neprípustnú odmietol. 25 O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).