Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoR/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516897486 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1516897486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Hrachová 6, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, práv. zast. JUDr. Michal Vagaš, advokát, Nová Rožňavská 136, 831 04 Bratislava, proti žalovanému MODIFIN spol. s r.o., Tilgnerova, 16, 841 05 Bratislava, IČO: 35 721 260, zastúpený Ing. Mgr. P. V., K. 21A, 900 44 O., o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-112/2014 zo dňa 4.12.2015 a o odklade jeho vykonateľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/3/2016-170 zo dňa 10.12.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/3/2016-170 zo dňa 10.12.2019 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania na strane žalovaného, vedeného na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, pod sp. zn. Rsp V-112/2014, sa žalobou podanou dňa 17.2.2016 podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. a písm. b) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní („ZoRK“) proti žalovanému, v rozhodcovskom konaní na strane žalobcu, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V-112/2014 zo dňa 4.12.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 8.2.2016. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku a o priznanie náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanému. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu mali uzavretú Zmluvu o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka zo dňa 12.3.2008. V čl. 3. ods. 3.3. tejto zmluvy sa strany sporu ako zmluvné strany dohodli, že sa zaväzujú všetky sporné otázky riešiť dohodou. V prípade neúspechu takéhoto jednania budú všetky spory vznikajúce z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou rozhodované s konečnou platnosťou na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore SR podľa poriadku a pravidiel tohto súdu. Z uvedenej dohody zmluvných strán v citovanom článku zmluvy o dielo nepochybne vyplývalo, že strany sporu uzavreli platne v súlade s § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovskú zmluvu formou rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 1 ZoRK. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná a žalobca ju v podanej žalobe ani nenamietal. 3. V odôvodnení ďalej súd konštatoval, že v zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy žalovaný podal na predmetnom rozhodcovskom súde dňa 22.12.2014 žalobu voči žalobcovi o nárok, ktorý odvodzoval z predmetnej zmluvy o dielo. Podľa pravidiel konajúceho rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd žalobu s prílohami zaslal žalobcovi na podanie žalobnej odpovede. Žalobca podal žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd dňa 9.4.2015. Žalobca v žalobnej odpovedi sa vyjadroval k predmetu sporu výlučne vecne, nevzniesol žiadnu námietku v rozhodcovskom konaní, ktorá je špecifikovaná v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK. V súlade s týmto zákonom podal v rozhodcovskom konaní vzájomnú žalobu, ktorou si voči žalobcovi uplatnil iný nárok zo zmluvy o dielo. Žalovaný sa k žalobnej odpovedi žalobcu a vzájomnej žalobe písomne v rozhodcovskom konaní vyjadril dňa 31.7.2015. Obe strany sporu sa riadne ustanovili a zúčastnili priebehu pojednávaní konaných dňa 3.9.2015 aj dňa 6.11.2015, medzitým podali na súd aj ďalšie písomné podania, a to žalobca dňa 21.9.2015 a žalovaný dňa 6.10.2015. Žalobca vzniesol námietku premlčania k nároku žalovaného, teda hmotnoprávnu námietku k predmetu sporu, iné námietky čo do vedenia sporu rozhodcovským súdom žalobca (v rozhodcovskom konaní na strane žalovaného) nevzniesol. Po vykonaní všetkých navrhnutých dôkazov oboma stranami sporu a prejednaním aj vznesených vecných námietok k predmetu sporu, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná, rozhodcovský súd ukončil dokazovanie s tým, že rozhodcovský rozsudok bude stranám sporu doručený bez ústneho vyhlásenia. Následne písomne vyhotovený rozhodcovský rozsudok sp. zn. Rsp V-112/2014 zo dňa 4.12.2015 bol doručený žalobcovi dňa 8.2.2016 a žalovanému dňa 16.2.2016. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané pripojeným spisom rozhodcovského súdu ako aj tvrdeniami strán sporu v tomto konaní. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal v zákonnej lehote v súlade s § 41 veta prvá ZoRK, teda včas. Súd sa preto s námietkou žalovaného vznesenou v konaní, že žaloba bola podaná neskoro, nestotožnil. Žalobcovi začala lehota na podanie tejto žaloby začala plynúť dňa 9.2.2016 a jej koniec pripadal na deň 8.4.2016. Žalobca podal žalobu v rámci tejto zákonnej lehoty dňa 17.2.2016. 4. Súd uviedol, že žalobca podal žalobu z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. ZoRK, súd sa preto pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku zaoberal skúmaním len tam uvedenými dôvodmi, nakoľko iné dôvody podľa písm. a) žalobca v žalobe neuvádzal. Skúmaním týchto striktne určených podmienok súd mal za to, že rozhodcovské konanie prebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, táto dohoda bola uzavretá, nakoľko je súčasťou platne uzavretej rozhodcovskej doložky, ktorú žiadna zo strán sporu nenamietala, rozhodcovský súd sa riadne zaoberal celým predmetom sporu, tak zo žaloby ako i vzájomnej žaloby, čo potvrdil aj žalobca v žalobe a žalovaný vo vyjadrení k nej a vyplýva to i z obsahu pripojeného spisu rozhodcovského súdu, z ktorého nepochybne vyplýva, že obe strany sporu, teda aj žalobca sa aktívne rozhodcovského konania zúčastnil, podával návrhy, vecné námietky a vyjadroval sa k návrhom a námietkam protistrany. Rozhodcovské konanie teda prebiehalo v súlade s poriadkom rozhodcovského súdu a zákonom o rozhodcovskom konaní, nebolo s ním v rozpore. Hodnotiť vecnú stránku sporu, hmotnoprávne námietky strán sporu a hodnotenie dôkazov zo strany rozhodcovského súdu po vykonanom dokazovaní, v tomto konaní, výsostne formalistickom, preskúmavať nie je prípustné. Súd preto po tomto zistení konštatoval, že nie je daný žiaden žalobcom tvrdený dôvod na zrušenie daného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod. 4. ZoRK. V súlade s § 40 ods. 2 v spojení s § 50 ods. 2 ZoRK súd ex offo skúmal či je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2. Verejný poriadok predstavuje také „zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať“. Súd konštatoval, že skúmanie v zmysle tohto ustanovenia § 50 ods. 2 ZoRK sa týka výlučne cudzieho rozhodcovského rozsudku (teda rozsudku vydaného rozhodcovským súdom v inom štáte ako v Slovenskej republike), a to výlučne v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia na výkon takéhoto rozhodnutia alebo na exekúciu, pokiaľ by výkon takéhoto cudzieho rozhodcovského rozsudku bol v rozpore s verejným poriadkom v Slovenskej republike, pričom by sa jednalo o taký predmet sporu, ktorý slovenský právny poriadok v rozhodcovskom konaní rozhodovať nepripúšťa. V danom prípade predmetom skúmania v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný slovenským rozhodcovským súdom a predmetom konania bola peňažná pohľadávka, teda taký predmet konania, ktorý patrí do rozhodovania rozhodcovskému súdu podľa dohody strán sporu v platne uzavretej rozhodcovskej doložke. Súd preto konštatoval, že ani takýto dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku daný nie je. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie a rozhodcovský rozsudok zruší. V odvolaní uviedol, že v odôvodnení rozhodcovského rozhodnutia, ktoré bolo vyhotovené, sa ani v jednom odseku, ani v jedinej vete, nenachádza sa ani len stručný právny názor alebo stanovisko, prečo rozhodcovský súd uplatnený nárok žalovanému priznal. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu v bode 13 odôvodnenia, že skúmanie rozhodcovského rozsudku podľa § 50 ods. 2 ZoRK prichádza do úvahy v jedine prípade, že sa jedná o rozsudok vydaný v inom štáte. Žalobca v poslednom písomnom podaní v konaní pred súdom prvej inštancie komplexne rozpracoval zistený zásadný nedostatok, nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozhodnutia, a to všeobecne z pohľadu známej judikatúry a právnej praxe, zároveň konkrétne, vo vzťahu k rozhodcovskému rozhodnutiu, ktoré žalobou žiadal zrušiť. V prípade, ak súd uzná dôvodnosť námietok týkajúcich sa procesného postupu rozhodcovského súdu, žalobca považuje za dôležité dať do pomeru dôsledky spojené so zrušením rozhodcovského rozhodnutia a dôsledky, ktoré nastanú rozhodnutím, ktorým by žaloba žalobcu bola zamietnutá. Žalobca je presvedčený, že obsahom žaloby predostreté fakty a dôkazy podčiarkujú dôvodnosť zrušenia rozhodcovského rozhodnutia ako celku. Žalobca považuje za nesprávne skutkové zistenia súdu a za nesprávne považuje aj posúdenie tejto právnej veci súdom prvej inštancie. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/145/2017-445 zo dňa 16.7.2018, ktorý v tom istom postavení s podobným predmetom sporu, zamietol odvolanie EIFFAGE a vyvracia argumentáciu v tom, že by rozhodcovský súd akýmkoľvek spôsobnom obmedzil jeho právo na obranu, a tým zaviedol do konania porušenie rovnosti účastníkov konania. V ďalšom NS SR zamietol podané mimoriadne dovolanie. Žalovaný zotrváva na stanovisku, že uvedené námietky, na základe ktorých žalobca podáva návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, si v konaní pred rozhodcovským súdom neuplatnil. Žalobca v žiadnom svojom vyjadrení neuvádza žiadne konkrétne fakty a argumenty, pri ktorých by sa ním napádaný postup súdu vyskytol. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.6.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné. 8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca žiadal o zrušenie rozhodcovského rozsudku v intenciách ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 a písm. b) ZoRK. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že žalobca nepreukázal porušenia namietaných ustanovení a súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s namietanými skutočnosťami. Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) bol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní, bolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, svojimi podaniami sa aj zúčastňoval rozhodcovského konania. Záverom je však potrebné zdôrazniť, že žalobca žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby, čo bolo odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie riadne vysvetlené. 11. Odvolací súd nezistil ani odvolateľom namietaný bod 13 napadnutého rozsudku, a to, že ak súd zistí, že v rámci tuzemského rozhodcovského rozhodnutia sú dané dôvody, pre ktoré by inak odoprel uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, jedná sa o dôvody, pre ktoré môže byť zrušený aj tuzemský rozsudok rozhodcovského súdu. Odvolací súd dospel k názoru, že ust. § 50 ods. 2 ZoRK sa netýka výlučne cudzieho rozhodcovského rozsudku v konaní o uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku na výkon takéhoto rozhodnutia alebo na exekúciu pričom takýto výklad uvedeného ust. zákona nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia o podanej žalobe. V skutkových podrobnostiach odvolací súd odkazuje na bod 12. a 13. odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie. Žalobca nepreukázal, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami ZoRK, teda že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 a písm. b) ZoRK. S poukazom na uvedené odvolací súd dodáva, že žalobca k predmetným skutočnostiam vo svojom odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť správnosť záverov prijatých súdom prvej inštancie. 12. Záverom považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že hoci sa žalobca s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, uvedený argument nie je dostačujúci na prijatie záveru o jeho nedôvodnosti či nepreskúmateľnosti, ako uvádza žalovaný, nakoľko v súlade s právnymi závermi opakovane vyjadrenými v rozhodnutiach ESLˇP sa nevyžaduje, aby na každý argument sporovej strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako tak aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že procesný úspech nemožno stotožňovať s právom na súdnu ochranu, a teda všeobecný súd nemá povinnosť rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok (bližšie viď napr. I. ÚS 181/2014, II. ÚS 316/2018). 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).