Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/378/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201525 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1518201525.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č.7/a, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX N., bytom T. XX, C., O., zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, so sídlom Drieňová č. 1/d, 821 01 Bratislava, a otec - F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. 7, XXX XX N., zastúpený JUDr. Petrom Dráčom, advokátom, so sídlom Račianska č. 96, 831 02 Bratislava, na návrh otca o zmenu zverenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/26/2018-178, zo dňa 11.07.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku I. o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov počas bežného roka m e n í tak, že maloletá V. T., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nasledovne: - matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka v párnom kalendárnom týždni od 15.30 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 15.30 hod. - otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka v nepárnom kalendárnom týždni od 15.30 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni do 15.30 hod.. Miestom preberania a odovzdania maloletej bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Vo zvyšnej napadnutej časti výroku I. o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa počas sviatkov a školských prázdnin a vo výroku II. o výživnom na maloletú sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 22P/26/2018-178, zo dňa 11.07.2019, zveril maloletú V. T., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov počas bežného školského roka v dvojtýždňových intervaloch s dňom odovzdania a prebratia maloletej v pondelok o 15,30 hod. v školskom zariadení, ktoré navštevuje a to tak, že matka sa ujme osobnej starostlivosti o maloletú 02.09.2019, pričom otcovi maloletú na jeho dvojtýždňový interval starostlivosti odovzdá 16.09.2019 a následne budú pokračovať v striedavej starostlivosti; počas letných prázdnin budú rodičia zabezpečovať starostlivosť o maloletú v štvortýždňových intervaloch počnúc prvým pondelkom po začatí letných prázdnin od 15,30 hod., kedy maloletú rodič, ktorému končí perióda dvojtýždňovej starostlivosti odovzdá druhému rodičovi, ktorý bude zabezpečovať osobnú starostlivosť počas nasledujúcich štyroch týždňov do pondelka do 15,30 hod., kedy maloletú odovzdá rodičovi ujímajúcemu sa osobnej starostlivosti v dvojtýždňovom intervale; počas vianočných prázdnin bude starostlivosť o maloletú zabezpečovať v nepárnom roku matka od 23.12. od 15,30 hod. do 30.12. do 15,30 hod. a otec od 30.12. od 15,30 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 15,30 hod., kedy sa starostlivosti ujme matka, ktorá bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú do nasledujúceho pondelka vo štvrtom kalendárnom týždni v roku do 15,30 hod., na čo nasledujú dvojtýždňové periódy starostlivosti každého z rodičov a v párnom roku otec od 23.12. od 15,30 hod. do 30.12. do 15,30 hod. a matka od 30.12. od 15,30 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 15,30 hod., kedy sa starostlivosti ujme otec, ktorý bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú do nasledujúceho pondelka vo štvrtom kalendárnom týždni v roku do 15,30 hod. na čo nasledujú dvojtýždňové periódy starostlivosti každého z rodičov. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/317/2016 - 121 zo dňa 06.07.2017 v časti zverenia maloletej, rozsahu vyživovacej povinnosti otca a styku otca s maloletou. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 2, 3, 4, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 38, § 62 ods. 1, 2, 5, 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 121 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletej, aj oboch rodičov odôvodňujúcej zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Prihliadol na správu psychologičky PhDr. Jaroslavy Martínkovej, z ktorej je zrejmé, že v maloletej dlhodobo rezonuje vnútorná túžba po rovnomernej starostlivosti oboch rodičov, ktorá preváži nad alternatívou zdieľať kontinuálne kompletný rodinný život s novou rodinou matky a vytúženým súrodencom v lepšom komforte bývania. Mal za to, že rodičia spoločne svojou rovnomernou prítomnosťou v živote maloletej uspokojujú jej potrebu istoty a bezpečných hraníc, ktoré v danom prípade reprezentuje matka, ale i citového zázemia, ktoré dieťaťu poskytuje svojim voľnejším a miernejším prístupom otec. Konštatoval, že otcovi nemožno uprieť právo na jeho súkromný život aj s prihliadnutím na pozitívny vzťah maloletej k jeho súčasnej partnerke pred prerušením ich spolužitia a matkou deklarovaný pozitívny výchovný vplyv partnerky v živote dieťaťa, ktorý potvrdila aj maloletá a vyplynul aj zo svedeckej výpovede partnerky otca, nemôže byť obnovenie jeho nového partnerského vzťahu okolnosťou vylučujúcou zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za splnenia ostatných zákonných podmienok. Prihliadol na v priebehu konania rodičmi preukázanú schopnosť spolu efektívne komunikovať, na vyjadrený názor maloletej a jej túžbu po rovnocennej starostlivosti oboma rodičmi, na výsledky dokazovania, správy PhDr. Jaroslavy Martínkovej preukazujúce dostatočné rodičovské kompetencie oboch rodičov a úzky citový vzťah maloletej k nim a zohľadnil právo dieťaťa rozvíjať tento vzťah naďalej. S prihliadnutím na závery rodičmi oslovenej psychologičky z hľadiska zdravého vývoja maloletej považoval za vhodné jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch s osobitným režimom počas prázdnin, ktorá forma starostlivosti korešponduje s kvalitou vzájomných citových väzieb medzi maloletou a rodičmi a zohľadňuje jej vývinové potreby, čím budú lepšie zaistené potreby maloletej v každom ohľade. Dospel k záveru o vhodnosti striedavej starostlivosti o maloletú aj s prihliadnutím na skutočnosť, že daný režim rodičia realizovali od februára 2019 na odporúčanie PhDr. Jaroslavy Martínkovej, a tento sa osvedčil aj prakticky, keďže u maloletej sa nevyskytli žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o prípadných prekážkach. Konštatoval, že u maloletej nedošlo ku zmene školských výsledkov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, okrem jej tendencie využiť situáciu na ospravedlnenie svojho laxnejšieho prístupu k plneniu školských povinností, neboli školou zaznamenané negatívne zmeny v sociálnych väzbách maloletej v kolektíve spolužiakov, v jej správaní, pričom zohľadnil spoluprácu rodičov so školou a fakt, že v priebehu konania začali rodičia dodržiavať rovnaké základné pravidlá (príprava do školy), podieľali sa na zabezpečení potrieb maloletej a ani vzdialenosť ich bydlísk sa nepreukázala ako problémová. Prihliadal na názor kolízneho opatrovníka a stotožnil sa s jeho vyjadrením o nevhodnosti mesačných intervalov starostlivosti o maloletú, ktoré sa javia byť z hľadiska zabezpečovania jej potrieb, najmä z psychologického hľadiska, neprimerane dlhé a nie je možné nadradiť záujem na nekomplikovanom rodinnom priebehu rodinného života matky nad záujem maloletej. Zohľadnil výhrady matky k problematickej adaptácii maloletej na zmenu režimu starostlivosti posunutím dňa odovzdávania a preberania na pondelok po školskom vyučovaní. Ako problém nevnímal sporadickú komunikáciu otca s maloletou počas výkonu starostlivosti o ňu matkou, ktorú nevníma problémovo ani maloletá. Z praktických dôvodov, v záujme kontinuity a rovnomernosti intervalov starostlivosti každého z rodičov, upravil výkon starostlivosti o maloletú počas letných prázdnin v intervaloch štyroch týždňov a počas vianočných a novoročných prázdnin na polovicu. Napriek sprievodným vzťahovým a komunikačným problémom rodičov a problémom v otázkach výchovného prístupu k maloletej dospel k záveru, že rodičia majú dostatočnú schopnosť a možnosť tieto vyriešiť a neexistuje relevantný vážny dôvod na obmedzenie možností dieťaťa rozvíjať svoj vzťah rovnomerne ku každému z nich. Pre prípad pretrvávajúcich problémov rodičom odporučil pokračovať v odbornom poradenstve psychologičky PhDr. Jaroslavy Martínkovej. Mal za to, že ponechaním maloletej vo výlučnej starostlivosti matky by nebolo dosiahnuté zlepšenie komunikácie rodičov, čo by malo negatívny vplyv na maloletú a obmedzením možnosti otcovi podieľať sa na starostlivosti o ňu len počas styku by nedošlo k motivácii na zlepšení jeho prístup k matke. Zdôraznil, že rodičia by mali posilniť dôveru voči sebe a rešpektovať rodičovskú zodpovednosť druhého rodiča, pričom obaja sú schopní komunikačné problémy zvládnuť, preto pri rozhodovaní nadradil vzťahovú a citovú zložku nad komunikačné problémy rodičov a ich odlišné výchovné prístupy. Vyslovil názor, že mierne odlišný pohľad rodičov na výchovu dieťaťa môže byť pre dieťa skôr prospešný, keď sa týmto spôsobom, môže učiť tolerancii. Apeloval na rodičov, aby sa pred maloletou zdržali vzájomného negatívneho hodnotenia, musia si uvedomiť svoje kompetencie a nesnažiť sa presadzovať vlastné predstavy o trávení času maloletej počas periódy starostlivosti druhého rodiča, a v podstatných otázkach týkajúcich sa maloletej dosiahnuť konsenzus, pričom v prípade hlbšej nezhody postupovať v súlade s ust. § 35 Zákona o rodine. Mal za to, že funkčná striedavá starostlivosť o maloletú naplní právo dieťaťa na lásku a starostlivosť oboch rodičov, ktorých bude mať v živote zastúpených rovnomerne a rovnocenne, čím bude z hľadiska jej zdravého psychosexuálneho vývoja najmenej zasiahnutá rozpadom ich partnerského vzťahu a od každého z nich sa bude môcť plnohodnotne učiť všetkému, čo v živote bude potrebovať. Výhrady matky k schopnosti otca zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa vyhodnotil ako neopodstatnené a ojedinelé zlyhanie otca (vzťahujúce sa k trestnému konaniu) v kontexte ostatných okolností prípadu nepovažoval za skutočnosť diskvalifikujúcu ho v jeho rodičovských kompetenciách. Obdobne hodnotil otcove výhrady voči matke týkajúce sa jej hospitalizácií a vyšetrení v roku 2004 až 2016. Dospel k záveru, že v danom prípade budú potreby a záujmy maloletej najlepšie zabezpečené jej zverením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorí ju budú obaja zastupovať a spravovať jej majetok, berúc do úvahu ich vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o dieťa, prejavený záujem otca o striedavú starostlivosť vychádzajúci z pevného citového puta medzi ním a maloletou a reflektujúci na vnútornú túžbu dieťaťa po rovnomernej starostlivosti oboch rodičov. Nesúhlasné dôvody matky vyhodnotil ako subjektívne a nie vážne a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 1206/09. Na argumenty matky o problémovej vzájomnej komunikácii spôsobujúcej dvojkoľajnosť vo výchove neprihliadal, keďže v konaní nemal preukázané, že by zo strany otca dochádzalo k neústretovému prístupu a príčina problémov vo vzájomnej komunikácii by bola vždy na jeho strane. Striedavú starostlivosť považoval za formu starostlivosti, ktorá môže prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí sa budú musieť podriadiť pevne určeným pravidlám a ktoré už nastalo pri prechode na faktickú striedavú starostlivosť. Pri určení výživné zohľadnil nepomer príjmov rodičov a potrebu dorovnania životnej úrovne maloletej počas zabezpečovania starostlivosti matkou. Konštatoval, že určené výživné predstavuje polovicu z pôvodnej výšky určeného výživného a vychádza aj zo zmeny s predchádzajúcim konaním o výživnom na maloletú. Prihliadol na odkázanosť matky na nemocenské dávky, skutočnosť, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, zvýšenie príjmu otca o 100 eur mesačne netto a podiel oboch rodičov v polovici na úhrade nákladov maloletej v súvislosti so zabezpečením jej bežnej výživu (strava, ošatenie, hygiena, bývanie a rekreácia). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť za účelom vykonania ďalšieho dokazovania ohľadne spôsobilosti rodičov dieťa vychovávať. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplne zistil skutočný stav veci. Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny a nesúladný s najlepším záujmom dieťaťa. Namietala, že súd opomenul zohľadniť širšie okolnosti týkajúce sa rodinnoprávneho prostredia pre výchovu maloletej, jej nesprávnej výchovy a rozhodnutie zameral len na odstránenie aktuálne zreteľných okolností (vyhovenie želaniu dieťaťa). Uviedla, že nikdy nepoprela vzťah maloletej k otcovi a svoj názor na nevhodnosť striedavej starostlivosti o maloletú odvodzovala od nespôsobilosti a neochoty otca zabezpečiť jej riadnu a zodpovednú výchovu. Zdôraznila, že na maloletú nepôsobila v súvislosti s jej vyjadrením pred súdom, avšak citová väzba dieťaťa k rodičovi je len jedno z kritérií pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, resp. osobnej starostlivosti jedného z rodičov a ostatné kritériá v danom prípade nie sú splnené. Vyslovila názor, že s ohľadom na rozumovú vyspelosť dieťaťa a prirodzenú detskú sugestibilitu nechať sa pri svojom názore formovať okolím, maloletá nie je schopná posúdiť spôsobilosť rodičov poskytnúť jej riadnu a zodpovednú výchovu a zabezpečiť lepšie potreby. Namietala, že súd v rozhodnutí kopíruje verbalizovaný názor maloletej, ale ostatné podmienky striedavej starostlivosti dôsledne neskúmal. Poukázala na laxný prístup otca k systematickej výchove maloletej, ktorej s dennou prípravou do školy pomáha priateľka otca, a z dokazovania vyplývajúce problémy maloletej v škole a zhoršenie prospechu. Uviedla, že so školou komunikuje ona, pričom maloletá nie je pedagogickým zborom hodnotená ako bezproblémová a zo správy PhDr. Jaroslavy Martínkovej vyplýva, že škola je pre ňu zdrojom strachu. Nestotožnila sa s názorom, že obaja rodičia preukázali spôsobilosť maloletú vychovávať, pretože takýto záver nevyplynul ani z dokazovania a ani zo správy psychologičky PhDr. Jaroslavy Martínkovej, ktorú otec navštívil len raz na odporúčanie súdu. Výhrady voči osobe otca nekoncentrovala len na vedenie motorového vozidla, ale hodnotila jeho životný štýl a nezodpovedný prístup, keď pri svojom rozhodovaní vždy bral do úvahy len momentálny prospech, a nikdy nie budúce vplyvy svojho rozhodovania. Uviedla, že otec sa maloletej vo voľnom čase pravidelne nevenuje, nepripravuje jej program, netrávi s ňou dovolenku, maloletá trávi čas väčšinou vonku s rovesníkmi a nezáujem otca znáša ťažko. Otec nezmenil postoj ani po oboznámení sa so správou PhDr. Jaroslavy Martínkovej, z ktorej je zrejmá snaha maloletej zaistiť si pozornosť otca, po ktorej túži a túto prezentuje vo svojom vyjadrení. Za nezodpovedný považovala prístup otca k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti o maloletú, neochotu realizovať a riešiť problémy v súvislosti s vybavovaním čelustného ortopéda a finančným krytím týchto potrieb. Uviedla, že spolupráca rodičov je veľmi náročná, otec sa voči nej prejavuje vulgárne, absentuje u neho záujem viesť maloletú k dodržiavaniu bazálnych spoločenských a hygienických pravidiel a maloletá sa od neho vracia v stave, ktorý možno označiť ako degres. Maloletá vyrastá v dvoch odlišných prostrediach, s rozdielnymi pravidlami zodpovedajúcim životnému nastaveniu každého z rodičov, čo v nej vzbudzuje neistotu, neschopnosť prispôsobiť sa, kreovať si vlastný prístup k životu. Nesúhlasila s tvrdením, že striedavá osobná starostlivosť o maloletú sa osvedčila. K tejto forme starostlivosti pristúpila s cieľom nadobudnúť skúsenosti zo starostlivosti otca o dcéru, ktorá si ho idealizuje. Dôsledky striedavej starostlivosti popísala v podaní zo 16.05.2019, keď poukázala na negativistické správanie maloletej majúce závažný vplyv na fungovanie jej domácnosti a rodiny do takej miery, že uvažuje nad návrhom na zverenie maloletej do starostlivosti otca, ktorý síce nezabezpečuje podľa nej starostlivosť o maloletú správne, ale maloletej ubližuje nutnosť neustáleho striedania dvoch odlišných prostredí, do ktorých nedokáže zapadnúť. Otec neprejavuje ochotu maloletej v prežívaní pomôcť a neprejavuje ani vôľu pokúsiť sa o dojednanie niektorých pravidiel. Nesúhlasila s názorom, že striedavá starostlivosť je motivujúcou pre otca na zlepšenie jeho prístupu, keď vzájomný vzťah rodičov na rodičovskej úrovni, vykazujúci aspoň minimum úcty k druhému rodičovi ako k ľudskej bytosti je priamym determinátorom vyzretosti osobnosti a ukazovateľom splnenia podmienky spôsobilosti rodiča na výchovu dieťaťa. Mala za to, že vzájomný aspoň minimálne akceptujúci vzťah rodičov musí v čase rozhodovania existovať a nemožno ho len do budúcna očakávať. Zotrvala na stanovisku, že maloletá vníma pozitíva striedavej starostlivosti len cez benevolentný prístup otca k jej povinnostiam a tráveniu voľného času a jej argumenty vo vzťahu k striedavej starostlivosti nie sú subjektívne, nakoľko aj po jej vyskúšaní došlo k výraznému zhoršeniu skutkového stavu oproti pôvodnej situácii. Ani vybudované silné puto medzi rodičom a dieťaťom nevytvára automaticky schopnosť rodiča poskytnúť maloletému dieťaťu starostlivosť a výchovu na čo najlepšej úrovni. Namietala, že schopnosť otca zabezpečiť vývoj dieťaťa a jeho fyzické, emocionálne, materiálne a iné potreby súd nezistil dostatočne, keď nevenoval pozornosť splneniu ostatných kritérií pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a jej tvrdenia o výchovnom prístupe otca zľahčoval. Mala za to, že súd nesprávne posúdil neodôvodnenú preferenciu jedného z rodičov, keď na jej námietky neprihliadal, pričom v konaní nebol vyprodukovaný dôkaz, ktorý by dokázal vyvrátiť jej tvrdenia vo vzťahu k osobe otca. Namietala, že súd na preukázanie lepšej výchovnej spôsobilosti rodičov nenariadil vo veci dokazovanie znalcom z odboru poradenskej psychológie, ktoré by napomohlo rozhodnutiu. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Mal za to, že súd vec správne právne posúdil a postupoval a rozhodol v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu. Poukázal na ust. § 24 Zákona o rodine a podmienky striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Zdôraznil, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa. Ak matka v odvolaní tvrdí, že otec mnohé v konaní prezentované námietky na svoj výchovný štýl a prístup k maloletej ani nepoprel, resp. sa k nim nevedel vyjadriť, neznamená to, že boli pravdivé, resp. že otec s námietkami matky súhlasil. V priebehu konania nešiel do konfrontácie s matkou a súhlasí s názorom súdu, že odlišný pohľad rodičov na výchovu dieťaťa môže byť pre neho skôr prospešný. Mal za to, že matka vo vyjadrení, v ktorom sa venuje obsiahle jeho nespôsobilosti dieťa vychovávať, v podstate uznáva jeho výchovnú spôsobilosť, pričom na prostredie u neho je maloletá zvyknutá a aj podľa konštatovania kolízneho opatrovníka má v jeho byte vytvorené podmienky pre svoj zdravý vývoj. Poukázal na odporúčanie PhDr. Jaroslavy Martínkovej z 28.11.2019 viac s maloletou komunikovať a hlavne ju pozorne počúvať a perspektívne vzhľadom na vývinové obdobie, citlivo vnímať jej potreby, predstavy a túžby a citlivým spôsobom ich usmerňovať. Fakt, že maloletá chce byť s oboma rodičmi rovnocenne vyplýva aj z jej prirodzenosti. Mal za to, že súd venoval názoru dieťaťa dostatočnú pozornosť, keď svoju túžbu verbalizovala v priebehu celého konania. Rovnako svedok W. M. potvrdil rozumovú vyspelosť maloletej a skutočnosť, že chce byť s oboma rodičmi. Dal do pozornosti správu PhDr. Jaroslavy Martínkovej z 12.2.2019, z ktorej vyplýva aktuálny postoj maloletej, ktorý je dôsledkom jasne deklarovanej túžby byť s otcom rovnocenne ako s matkou, čo zodpovedalo jej vnútorným pocitom. Zo správy tiež vyplýva, že rodičia sú rovnako disponovaní k tomu, aby v prípade akýchkoľvek problémov sa dokázali operatívne dohodnúť. Výhrady matky k jeho schopnosti zabezpečiť plnohodnotnú osobnú starostlivosť o maloletú považoval za neopodstatnené. Záujem o striedavú starostlivosť prejavil nielen formálne, ale vychádzal aj z pevného citového puta medzi ním a dcérou a reflektoval na jej prianie po rovnomernej starostlivosti. Nariadenie znaleckého dokazovania nepovažoval za potrebné, vzhľadom na vyžiadané odborné stanovisko PhDr. Jaroslavy Martínkovej (§ 206 CSP). 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky odporučil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. 6. Matka v podaní z 19.04.2021 informovala o tom, že maloletá sa nachádza v jej starostlivosti od marca 2020 na základe dohody rodičov, keďže v súvislosti s pandémiou COVID-19 vznikali problémy pri prechode hraníc z Maďarska na Slovensko. Po odznení prvej vlny pandémie sa rodičia nevrátili do režimu striedavej osobnej starostlivosti až v čase letných prázdnin do režimu po dva týždne. Po začatí školského roka maloletá trávila väčšinu času u nej a došlo k viditeľnému upokojeniu jej prežívania, k vyladeniu vzťahov s ňou, prejavuje väčšiu motiváciu k plneniu drobných povinností v domácnosti, zlepšila si prospech. Po doručení predvolania na pojednávanie s otcom komunikovala za účelom dohody v zmysle zachovania súčasného status quo, otec sa vyjadriť nevedel, resp. uviedol, že sa môžu dohodnúť aj inak. 7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že skutočnosť, že počas pandémie, vzhľadom na problémy s cestovaním a zákaz vychádzania, sa rodičia dohodli na starostlivosti o maloletú, uvedené neznamená, že žiada striedavú starostlivosť zrušiť. 8. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 385 ods. 1, 2 CSP. Otec vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom potvrdil, že maloletá počas pandémie koronavírusu sa nachádzala v starostlivosti matky z bezpečnostných dôvodov (bývanie matky v rodinnom dome a jeho bývanie na sídlisku), s tým, že v priebehu leta sa zdržiavala aj v jeho domácnosti. S maloletou sa rozprával a znovu prejavila želanie byť rovnomerne v starostlivosti oboch rodičov. Potvrdil, že na hygienické návyky maloletej musel dohliadnuť a tiež sa jej snaží pomáhať s učením, známky si zlepšila, učila sa z domu. Nesúhlasil s tvrdeniam, že maloletá sa zdržiava vo večerných hodinách mimo domu a že by bola v nočných hodinách na sociálnych sieťach. Uviedol, že žije sám, má síce priateľku, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Striedavú osobnú starostlivosť o maloletú v týždňových intervaloch považoval za vyhovujúcu. 9. Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom poukázala na dohodu s otcom o pobyte maloletej v jej domácnosti počas pandémie a potvrdila pobyt maloletej počas letných prázdnin a víkendov u otca. Uviedla, že maloletá sa učí z domu, jej prospech sa zlepšil, ukľudnila sa, zmenila prístup, je spokojná a má veľmi pekný vzťah ku svojej sestre. Zotrvala na stanovisku o nevhodnosti striedavej starostlivosti pre maloletú, ktorá potrebuje mať nastavené pevné mantinely, pričom otec je benevolentnejší. Rešpektovala by prianie maloletej, rozprávala sa s ňou, ak by chcela byť u otca a bola by spokojná, z jej strany by došlo k ústretovosti. Podľa jej názoru, aktuálne by mala maloletá problém so striedaním domácností, keďže s otcom sa stretávala od piatka rána do nedele, mala dištančnú výučbu, bolo na ňu treba dohliadať a usmerňovať ju. Úpravu starostlivosti o maloletú počas školských prázdnin podľa napadnutého rozsudku považovala za vyhovujúcu, pretože s otcom sa vedia na prázdninách dohodnúť. Ku svojim pomerom uviedla, že je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 220 eur mesačne. Právna zástupkyňa matky zdôraznila, že matka si aktuálne vie porovnať prežívanie dieťaťa, má výhrady voči prístupu otca a rozdielnym výchovným postupom v domácnostiach rodičov, čo spôsobuje maloletej problémy. Nesúhlasila s názorom kolízneho opatrovníka na realizáciu striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch, ktorý režim by neposkytol maloletej priestor na upokojenie sa. 10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení pred odvolacím súdom odporúčal striedavú osobnú starostlivosť o maloletú v týždňových intervaloch, ktorý je pre ňu vhodný a zohľadňuje i názor a želanie maloletej. 11. V odvolacom konaní pristúpil odvolací súd k zisťovaniu názoru maloletého dieťaťa (§ 38 CMP) prostredníctvom kolízneho opatrovníka aj cestou odvolacieho súdu. Z vyjadrenia maloletej V. vyplynulo, že má vytvorený pekný citový vzťah k obom rodičom, počas pandémie trávila čas v domácnosti matky, v rámci dištančnej výuky si zlepšila svoj školský prospech, jej snahou je známky si udržať, nakoľko chce študovať na strednej škole. Maloletá prezentovala záujem o striedavú starostlivosť v týždňovom režime, keďže doba dvoch týždňov sa jej zdá neprimerane dlhá. Striedavú starostlivosť si už vyskúšala, vie čo predstavuje táto forma starostlivosti. 12. V odvolacom konaní rodičia doložili aktualizované doklady o príjmoch a nákladoch, z ktorých vyplynulo, že príjem otca za obdobie od júna 2019 do februára 2021 činil v priemere mesačne 1.146 eur netto, náklady na bývanie cca 210 eur mesačne, otec je vlastníkom bytu (LV č. XXXX.), na základe Zmluvy o úvere Poštová banka a.s. spláca úver čerpaný vo výške 108.000 eur mesačnými splátkami po 347 eur. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 220 eur mesačne, náklady na maloletú vyčíslila mesačne na bývanie v sume 30 eur, za stravu doma 200 eur, hygienu 30 eur, oblečenie 20 eur, ZRPŠ 32 eur, školské potreby 15 eur, zubný aparát 29 eur, dentálna hygiena 13 eur, ostatná zdravotná starostlivosť 10 eur, poistka 27 eur, voľný čas 80 eur, cestovné 50 eur, mobilný telefón 10 eur. 13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s nariadením odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť, avšak s prihliadnutím na názor maloletej a po komplexnom vyhodnotení okolnosti danej prejednávanej veci je potrebná čiastočná zmena napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 14. V prvom rade odvolací súd udáva, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je treba primárne prihliadať na najvyšší záujem dieťaťa a jeho ochranu. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je potrebné konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. Pri rozhodovaní o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti bydlísk rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru o tom, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, ktorá bude mať tým možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom, a to bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že by si na tento model starostlivosti nevedela zvyknúť, a tento by nebol v jej prospech, keď obaja rodičia majú ideálne (materiálne aj ľudské) predpoklady a podmienky pre realizovanie striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch. Z okolností prípadu i s prihliadnutím k námietkam matky prezentovaným už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by nebolo v záujme a v prospech maloletej. 15. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu a vykonaní a doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o striedavej osobnej starostlivosti počas bežného roka. Vzhľadom na vyslovené pochybnosti matky k zisťovanému názoru maloletej, jeho nesprávnemu vyhodnoteniu a ňou opakované námietky týkajúce sa nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, pristúpil odvolací súd k zisťovaniu názoru maloletej (s prihliadnutím na nejednoznačné vyjadrenie maloletej pre kolíznym opatrovníkom v odvolacom konaní zrealizoval výsluch aj priamo odvolací senát) berúc do úvahy dovŕšenie veku dieťaťa 14 a pol roka (v čase rozhodovania odvolacieho súdu) a s tým súvisiace jej vývinové zmeny a potreby. Treba konštatovať, že maloletá V. je vo veku, kedy dokáže prezentovať svoj názor, prejaviť a vysloviť svoje želanie a predstavy, pričom už má skúsenosť so striedavou starostlivosťou rodičov o ňu. Z jej prejavu a vyjadrení je nesporné, že má vytvorenú veľmi blízku citovú väzbu k matke aj k otcovi, v domácnostiam oboch rodičov sa cíti dobre, rada trávi čas s každým z nich, jej väzba k nim je významná a nie je vhodné ju narúšať. Jej prianie byť v rovnomernom rozsahu u každého z rodičov bolo vyslovené v priebehu celého konania, či už pred súdom prvej inštancie alebo na odvolacom súde. Ku zmene názoru maloletej nedošlo ani napriek aktuálne dlhodobo realizovanému výkonu starostlivosti o ňu matkou na základe dohody rodičov súvisiacou s aktuálnymi obmedzeniami vzťahujúcimi sa k opatreniam COVID-19. Z hľadiska dĺžky pobytu maloletej u toho ktorého rodiča je opäť jej vyjadrenie jednoznačné, keď preferuje krátkodobejší pobyt v trvaní jedného týždňa u matky a u otca. Nemožno prihliadať na námietky matky vo vzťahu k zhoršeniu školského prospechu maloletej, nakoľko obaja rodičia potvrdili, že v tomto smere došlo k náprave a maloletá po pobyte v domácnosti matky a dištančnej forme výuky si známky v škole zlepšila. Odvolací súd nespochybňuje, že na zlepšení prospechu má podiel v prvom rade matka, ktorá na maloletú a plnenie jej školských povinností dohliadala, avšak nemožno spochybňovať ani súčinnosť otca, keď maloletá sama potvrdila jeho kooperáciu pri príprave do školy. Odvolací súd musí konštatovať, že maloletá dnes už vo veku takmer 15 rokov si uvedomuje potrebu udržať si výborný, resp. prijateľný prospech, keďže má záujem sa zúčastniť prijímacích pohovorov na stredné školy a pokračovať v ďalšom štúdiu. Pokiaľ matka poukazuje na prítomnosť partnerky otca v jeho domácnosti, daná námietka sa stala bezpredmetnou, keďže otec žije sám. Nemožno akceptovať ani námietky matky, že súd nezisťoval osobnostné predpoklady rodičov pre výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, pretože zo spisu vyplýva, že rodičom a maloletej bolo poskytované odborné poradenstvo psychologičkou PhDr. Jaroslavou Martínkovou, ktorá po usmernení oboch rodičov aj maloletej, odporúčala vyhovieť želaniam dieťaťa a súčasne vyhodnotila vzájomné vzťahy v rodine a osobnostné predpoklady rodičov. K argumentom matky o zanedbávaní hygieny maloletej zo strany otca, odvolací súd poznamenáva, že uvedená okolnosť nemá vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia zamietnutím návrhu otca, keďže v odvolacom konaní otec potvrdil fakt, že maloletú bolo treba v tomto smere usmerňovať a dohliadnuť na ňu a tento problém sa odstránil. Rovnako je nedôvodná výhrada matky k zabezpečovaniu zdravotnej starostlivosti o maloletú, ktorá je na dohode rodičov a nie je dôvodom s prihliadnutím na ostatné okolnosti danej veci na zamietnutie návrhu otca. Pokiaľ matka poukazuje na neschopnosť otca starať sa o maloletú, odvolací súd považuje jej argumenty v súvislosti s jej úvahami o zverením maloletej do starostlivosti otca za nelogické, pretože ak by matka mala tak závažné pochybnosti vo vzťahu k osobe otca, neakceptovala by prípadný režim striedania v trojtýždňových intervaloch, resp. neuvažovala by nad výlučnou starostlivosťou o maloletú zo strany otca. Ak matka namieta rozdielne výchovné prostredia u rodičov a potrebu maloletej vysporiadať sa so zmenami prostredia, odvolací súd vyslovuje názor, že plynutím času a dovŕšením veku u maloletej nevidí dôvod na zmenu napadnutého rozsudku v zmysle návrhu matky. Je však potrebné dať do pozornosti rodičom, že maloletej treba nastaviť pravidlá tak, aby jej striedanie domácností nerobilo problém. Zo strany otca je nevyhnutné dohliadať na plnenie školských povinností a prípravu do školy, hygienu a voľný čas, a zo strany oboch rodičov je potrebná korektná komunikácia a ústretovosť pri riešení záležitostí týkajúcich sa maloletej. Je prirodzené, že každá rodina má zaužívaný svoj režim, zvyklosti a poriadok, avšak pokiaľ má maloletá vytvorený vzťah k obom rodičom, cíti sa u každého z nich dobre, a aj otec má záujem realizovať striedavú osobnú starostlivosť, a na jeho strane neboli v konaní preukázané žiadne skutočnosti zakladajúce obmedzenie ho v tomto práve, je dôvodné ponechať maloletú v nastavenom režime súdom prvej inštancie, avšak v týždňoch intervaloch výkonu striedavej osobnej starostlivosti. 16. Po komplexnom posúdení všetkých dôkazov vykonaných v konaní, odvolací súd s prihliadnutím na rodinnú situáciu, názor maloletej a vzťahové väzby medzi rodičmi a dieťaťom dospel k záveru o potrebe zmeniť výrok napadnutého rozsudku v časti výkonu striedavej starostlivosti počas bežného roka jeho úpravou, t.j. skrátením režimu na interval striedania po týždni. Súd prvej inštancie správne a v súlade s ust. § 24 Zákona o rodine vyhodnotil splnenie podmienok striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a záujem na zachovaní rovnocenného postavenia rodičov pri výchove dieťaťa z pohľadu maloletej, keď obaja rodičia sú spôsobilí ju vychovávať, starať sa o ňu a obaja majú vytvorené vhodné podmienky. Dôvodom ponechania maloletej v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, resp. v ich spoločnej starostlivosti, je výslovne pozitívny vzťah maloletej k otcovi a jej záujem byť v jeho starostlivosti každý druhý týždeň, ktorá dĺžka pobytu je pre ňu, aj z hľadiska pobytu u každého z rodičov, prijateľná. 17. Vzhľadom na podané odvolanie matky voči celému výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd preskúmal aj určenie rozsahu výkonu striedavej osobnej starostlivosti rodičov v priebehu školských prázdnin a sviatkov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne určil režim striedavej osobnej starostlivosti mimo bežného roka, ktorý zohľadňuje názor maloletého dieťaťa, možnosť každého z rodičov tráviť s maloletou dlhšie časové obdobie v priebehu školských prázdnin a vytvoriť si spoločný program, pričom ani jeden z rodičov k tejto časti výroku nevyslovil svoje výhrady. 18. Súd prvej inštancie postupoval správne aj pri určení výživného otcovi na maloletú počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti, vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie v časti o výživnom a poukazuje na ne (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 19. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku v časti určenia rozsahu výkonu osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa počas bežného roka podľa § 388 CSP a vo zvyšku napadnutý rozsudok (vo výroku o striedavej osobnej starostlivosti počas školských prázdnin a sviatkov a výroku o výživnom) potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 20. Odvolací súd nevyhovel návrhu matky na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z Odboru poradenskej psychológie, považujúc doplnenie dokazovania v tomto smere za neúčelné, nehospodárne a nadbytočné s prihliadnutím na skutočnosť, že v priebehu konania bola uskutočnená odborná intervencia psychologičky PhDr. Jaroslavy Martínkovej, ktorá s rodičmi aj maloletou pracovala a ňou vyhotovené správy sú postačujúcim podkladom pre rozhodnutie vo veci. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).