Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/7/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010332 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1519010332.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Márie Szabóovej v trestnej veci obžalovaného ml. I. E. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava V z 09.09.2020, sp. zn. 1T/36/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 07. apríla 2021 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému ml. I. E., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom O. Y., E. XXX u k l a d á Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 114 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 50 (päťdesiat) eur. Podľa § 114 ods. 2 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ,súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava V z 09.09.2020 sp. zn. 1T/36/2019 bol obžalovaný ml. I. E. uznaný za vinnú z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, na tom základe, že dňa 5.9.2017 v čase o 20:48 h v Z. na N. ulici po zákonnom poučení podľa § 89 ods. 1 Tr. por., hliadke pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave dobrovoľne vydal 1 ks plastového vrecka s obsahom zelenej sušenej rastliny, o ktorej sa vyjadril, že sa jedná o marihuanu, zo znaleckého posudku KEÚPZ vyplynulo, že v dobrovoľne vydanom plastovom vrecku s obsahom zelenej sušenej rastliny sa nachádzalo 1,449 mg konope s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 18,3 % hmotnostných, obsahujúce 265 mg účinnej látky (THC), pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol je zaradená do I. skupiny psychotropných látok, Za tento prečin súd obžalovaného odsúdil podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 , § 117 ods. Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, ktorého výkon súd obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 119 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o vine a treste, podal riadne a včas odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. V. O., PhD. podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V 27.10.2020 (č.l. 161-169). V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovaný počas prípravného konania jednoznačne popieral spáchanie trestnej činnosti, čo popiera doteraz, pretože je nevinný. Zo spáchania trestnej činnosti nemôže byť obžalovaný usvedčovaný dôkazom, ktorý bol získaný nezákonným postupom hliadky pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ v Bratislave. V odôvodnení napadnutého rozsudku samosudca okresného súdu poukazuje na rozpory vo výpovedi obžalovaného z prípravného konania a hlavného pojednávania. Ďalej súd uvádza, že súd považoval výpoveď obžalovaného vyložene za účelovú a nepravdivú. K daným rozporom obhajca uvádza, že sa nejedná o rozpory, že v prípravnom konaní obžalovaný povedal niečo iné a na hlavnom pojednávaní zas niečo iné, ale išlo o situáciu, že na hlavnom pojednávaní si vôbec nespomenul na niečo, že v prípravnom konaní na výzvu či majú pri sebe drogy odpovedal, že nemajú nič a na hlavnom pojednávaní povedal, že to zabudol povedať. Je logické, že 18-ročný chlapec na hlavnom pojednávaní dňa 04.11.2019 viac ako po dvoch rokoch od skutku je v strese, niečo zabudne alebo opomenie. Obhajca upozorňuje na skutočnosť, že obaja členovia hliadky PMJ KR PZ Bratislava sa na hlavnom pojednávaní vôbec nevedeli vyjadriť k danému skutku, nič si nepamätali. Po prečítaní úradného záznamu z 05.09.2017 samosudcom sa vyjadrili tak, že to bolo, ako je to v úradnom zázname. Považuje za úsmevné, že obžalovanému je vytýkaná skutočnosť, že niečo v strese na hlavnom pojednávaní nespomenul, ale na druhej strane je v poriadku, že obaja príslušníci PMJ si nič nepamätali a musel sa im prečítať úradný záznam, čo považuje za nezákonný postup, keďže na úradné záznamy pred vznesením obvinenia sa neprihliada. Pokiaľ súd považuje výpoveď obžalovaného za účelovú a nepravdivú, nedáva to žiadnu logiku, pretože obžalovaný od samého začiatku sa priznal, že mal pri sebe marihuanu, ale poukazoval na skutočnosť, že tento dôkaz bol získaný nezákonným postupom PMJ, nezákonnou osobnou prehliadkou nielen obžalovaného, ale aj svedkov O. a W., čo obidvaja zhodne potvrdili vo svojich výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní 04.12.2019. V ďalšom poukázal na nezákonné získanie veci dôležitej pre trestné konanie, a to plastového vrecka s obsahom zelenej sušenej rastliny, pretože z výpovedí svedkov O. a W. vyplýva, že príslušní PMJ vykonali bezpečnostné, ako aj osobné prehliadky nielen obžalovanému, ale aj ďalším dvom svedkom O. a W.. Namietal, že príslušníci polície nemali právo postupovať v zmysle § 99 ods. 4 Tr. por. s poukázaním na § 102 ods. 4 Tr. por. Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní ani z ostatného obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné konštatovať, že obžalovaný bol pristihnutý pri páchaní trestného činu, zastihnutý na úteku alebo boli dané iné okolnosti, z ktorých by bolo možné konštatovať, že by súhlas prokurátora nebolo možné vopred dosiahnuť a vec nezniesla odklad. Na osobnú ako aj bezpečnostnú prehliadku zo strany príslušníkov PMJ bez súhlasu prokurátora neboli splnené zákonné podmienky. Z výpovedi obžalovaného, ako aj svedkov W. a O. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, teda jednoznačne vyplýva, že im boli prehliadané všetky veci, boli donútení pod hrozbou osobnej prehliadky všetko vyložiť a ukázať. Zákaz nútiť podozrivú osobu, aby neprispela k svojmu obvineniu znamená nielen zákaz nútiť ju k výpovedi, ale aj zákaz nútiť túto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktorého dôsledkom je to, že sa sama usvedčí z trestného činu. Z výsluchov obžalovaného, ako aj svedkov O. a W. rezonuje jednoznačný záver, že obžalovaný ako aj svedkovia boli nútení zo strany zasahujúcich príslušníkov PMJ, aby spolupracovali, aby vyložili veci, ktoré majú pri sebe, lebo ak to neurobia dobrovoľne tak ich zasahujúci policajti prehľadajú. Z výsluchov obžalovaného, ako aj svedkov W. a O. ďalej vyplýva, že uvedení príslušníci PZ vykonávali voči osobe obžalovaného policajný zákrok v zmysle § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Podľa výpovede Mgr. Z., policajta, malo ísť o úkon zistenia totožnosti, pretože obžalovaný mal zahodiť na zem nejaký papierik a za toto mal byť riešený napomenutím na mieste a ktorý skončil okamihom preukázania totožnosti osoby obžalovaného občianskym preukazom a napomenutím. Konanie príslušníkov, ktoré nasledovalo potom a to výzva osoby na vyloženie veci, ktorú chápal obžalovaný ako povinnosť, ktorú nie je možné odmietnuť, už nebolo v súlade so zákonom. Príslušníci polície mali povinnosť poučiť obžalovaného o jeho právach v súlade s § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, a to najmä o práve, že k priznaniu o páchaní priestupku alebo trestného činu nemožno nikoho nútiť. Uvedené právo zahŕňa nielen právo nevypovedať, ale taktiež právo neprispieť žiadnym spôsobom k svojmu obvineniu. Toto príslušní PMJ vôbec neurobili, ba naopak povedali, že ak obžalovaný spolu so svedkami nevydajú drogy dobrovoľne, tak ich prehľadajú, že tam majú na to rukavice. Vyzvanie osoby na vydanie veci potom čo jej bolo povedané, že ak drogy nevydá, že aj tak ju prehľadajú a drogy nájdu považuje za dôkaz získaný nezákonným donútením, a preto v súlade s ustanovením § 119 ods. 4 Tr. por., zápisnica o vydaní veci zo dňa 05.09.2017 ako dôkaz proti obžalovanému je neprípustný, nakoľko bolo podozrivej osobe hrozené osobnou prehliadkou, čo je v prípade podozrivej osoby taktiež nutné považovať za nezákonnú hrozbu donútenia. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý judikoval, že ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu, vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba. Európsky súd pre ľudské práva ďalej pripomína, že právo neprispieť k obvineniu vlastnej osoby predpokladá, že obžaloba v trestnej veci sa snaží preukázať dôkazy proti obžalovanému bez použitia dôkazov získaných metódami donútenia či nátlaku na obvineného. Podľa názoru obhajcu, ak mali príslušníci PMJ podozrenie zo spáchania trestného činu, mali vykonať osobnú prehliadku so súhlasom prokurátora v zmysle Trestného poriadku. Jediným služobným zákrokom, ktorý vo veci vykonali príslušníci PMJ v zmysle zákona o policajnom zbore mal byť postup podľa § 18 ods. 1 (zisťovanie totožnosti a napomenutie), ktorý skončil momentom, ako osoba hodnoverným spôsobom preukázala svoju totožnosť a bola napomenutá. Zdôraznil, že obžalovaný nebol pristihnutý pri trestnom čine a žiaden dôkaz nepotvrdzuje, že by príslušní PMJ vedeli o tom, že má pri sebe drogy. Prehliadku osoby v zmysle § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore môže policajt vykonať len ak vykonáva služobný zákrok, teda, ak vykonáva činnosť, pri ktorej bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby a jej cieľom môže byť len bezpečnostná prehliadka osoby, proti ktorej policajt vykonáva služobný zákrok, zameraná na zistenie zbrane, ktorá by mohla ohroziť život alebo zdravie policajta. Obhajca zastáva názor, že prečítanie úradných záznamov polície na hlavnom pojednávaní ako listinných dôkazov a následné založenie odsúdenia obžalovaného aj na tomto zázname je možné považovať za podstatnú chybu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, čo môže byť dôvodom zrušenia rozsudku odvolacím súdom. V ďalšom namietol na znalecký posudok KEÚ PZ, keďže tento nespĺňa náležitosti znaleckého ústavu. Keďže podľa jeho názoru dôkazná situácia nepostačuje na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o podstatnej skutkovej otázke a záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch, navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, alternatívne vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V 25.11.2020 (č.l. 171), ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že obžalovaný ml. I. E. doposiaľ priestupkovo prejednávaný ani súdne trestaný nebol. Oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky eriduje menovaného v registri svojich klientov výlučne v spojitosti s prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorý je predmetom rozhodovania. Stotožňuje sa s názorom obhajoby, že je v záujme obžalovaného predmetnú trestnú vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor písomne nevyjadril. Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného tunajšiemu súdu 21.01.2021. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného sa pridržal písomne vypracovaného odvolania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. ÚPSVaR sa pridržal návrhu obhajcu obžalovaného s tým, že majú záujem, aby obžalovaný žil naďalej beztrestne vzhľadom na to, že vyrastal v neúplnej rodine a bola to jeho prvá skúsenosť s drogou. Matka obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že od uvedeného incidentu sa jej syn správa slušne, chodí do maturitného ročníka, navštevuje športové krúžky. Ona sama je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 500,- eur. Biologický otec na syna neprispieva, v dôsledku čoho dostáva od štátu príspevok v sume 120,- eur mesačne. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný ml. I. E. v konečnom návrhu uviedol, že sa použil zo svojho konania, ktoré ľutuje. V budúcnosti chce byť policajtom, a preto si podal prihlášku na policajnú akadémiu. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti, ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že pôvodne bol v predmetnej trestnej veci vydaný trestný rozkaz z 04.06.2019 sp. zn. 1T/36/2019, na základe ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na tam uvedenom skutkovom základe a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. V dôsledku odporu podaného obžalovaným bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom súd vypočul obžalovaného, svedkov Mgr. F. Z., M. O., G. W., X. I., W.. R.. V. N., B.., prečítal listinné dôkazy. Obžalovaný ml. I. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po zastavení hliadkou polície, ktorá sa ich pýtala či majú pri sebe nejaké drogy a ponuke z ich strany, že keď drogy vydajú, nebudú to nijako riešiť, reagujúc na ponuku policajtov vydal plastové vrecko s marihuanou, ktoré mal v trenkách. Vypovedal, že k žiadnemu poučeniu zo strany policajtov nedošlo a nevie ani ako také poučenie konkrétne znie. V policajnom aute podpisoval nejaké listiny, ktoré vôbec nečítal. Dodal, že prehliadku osoby policajti na ňom nerobili, sám od seba vydal marihuanu z treniek. Urobil tak následne po tom, čo mu policajti povedali, aby vyložil všetko do kufra policajného vozidla čo má pri sebe. Rukami ho policajti neprešacovali. Pokiaľ by mu policajti neboli dali takú ponuku, tak by určite marihuanu nevydal. V prípravnom konaní obžalovaný bezprostredne po zadržaní uviedol, že následne po tom, čo sa policajti pýtali jeho a jeho kamarátov či majú pri sebe nejaké drogy, im odpovedal áno a dobrovoľne im vydal marihuanu. Vo svojej výpovedi v procesnom postavení obvineného vypovedal v podstate rovnako s tým, že policajtom vydal marihuanu, ktorú mal ukrytú v trenkách a vyložil ju do kufra. Poučený vôbec nebol. Na oddelení kam ho policajti predviedli ho ešte prehľadali a musel sa vyzliecť do naha. Upresnil ešte, že keď bol pri kamarátoch, tak ten istý policajt ho pri kamarátoch ohmatal, následne s ním išiel ku kufru auta, kde mu policajt povedal, že má vyložiť do kufru auta všetky veci, ktoré mám pri sebe. Zotrval na tom, že všetky troch prehľadali hmatom. Na odstránenie rozporov bola obžalovanému prečítaná výpoveď z prípravného konania z 30.04.2018. Obžalovaný uviedol, že na výzvu či majú drogy pri sebe, všetci traja povedali, že nič nemá a pokiaľ to na hlavnom pojednávaní neuviedol, tak na to jednoducho zabudol. Zotrval na tom, že policajti sa svojimi oboma rukami dotkli vačkov na mikine a taktiež vreciek na mikine. Svedkovia príslušníci polície Mgr. F. Z. a M. O., ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, si na skutok presne nepamätali, a preto ich výpovede boli čítané z prípravného konania a po prečítaní citovaných výpovedí uviedli, že skutok sa stal tak, ako vypovedali v prípravnom konaní. Z ich výpovedí z prípravného konania vyplýva, že v kritický deň kontrolovali tri osoby mužského pohlavia, z ktorých obžalovaný im vydal plastové vrecko s obsahom zelenej sušenej rastliny, o ktorej uviedol, že sa jedná o marihuanu. Podpísal aj zápisnicu o vydaní veci, kde bolo celé poučenie, ktoré si prečítal. Dôvodom kontroly obžalovaného a jeho kamarátov bolo to, že obžalovaný zahodil na zem nejaký papierik a bol za to riešený napomenutím na mieste. Svedok W.. F. Z. vypovedal, že obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode a až následne mu bola vykonaná bezpečnostná prehliadka. Osobná prehliadka menovaného vykonaná nebola. Svedok M. O. v prípravnom konaní uviedol, že po zastavení hliadkou polície sa ich táto pýtala, či nemajú pri sebe nejaké nelegálne látky, zbrane. Následne ich prehľadali a to tak, že im povedali, aby vyložili všetky veci, hmatom ich všetkých prehľadali ako aj ich peňaženky. Prvého prehľadali obžalovaného, ktorému našli marihuanu a tento vykladal všetky veci do kufra auta policajtov. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá či niekto z nich niečo vydal alebo nevydal, následne ich prehľadali. Ako prvého prehľadali I. a keď u neho našli marihuanu tak prehľadali aj ich. Nepamätal si či by ich policajti poučovali o nejakých právach. Vzhľadom na rozpory v jeho výpovedi z prípravného a hlavného pojednávania bola svedkovi prečítaná výpoveď z prípravného konania a uvedený svedok vysvetlil, že je pravdou, že počul poučenie od policajtov a toto bolo dané policajtami ešte pred tým ako ich prehľadali. Svedok G. W. uviedol na hlavnom pojednávaní, že osobne nepočul či policajti komunikovali s obžalovaným a nevie ani o tom, či mali policajti obžalovanému zobrať nejakú vec alebo či im mal dať tento sám nejakú vec, len neskôr povedali, že sa niečo našlo. Pred prehliadkou boli policajtmi poučení. Nepamätal si na to, či ich policajti prešacovali alebo nie. Súčasťou spisového materiálu je zápisnica o vydaní veci, z ktorej je zrejmé, že dňa 05.09.2017 v čase o 20.48 hod. bol podľa § 89 ods. 1 Tr.por. vyzvaný obžalovaný ml. I. E. na vydanie jedného kusu plastového vrecka s obsahom zelenej sušenej rastliny. Zároveň z tejto zápisnice je zrejmé, že obžalovaný bol poučený o tom, že má právo vec nevydať, ak by sa ňou mohol sám seba usvedčiť zo spáchania trestného činu. Zápisnica bola podpísaná v čase o 20.51 hod. obžalovaným. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz za účelom vypracovania znaleckého posudku na základe skúmania rastlinného materiálu, ktorý bol obsahom celofánového vrecka, bolo zistené, že predmetnou sušinou je konope s hmotnosťou 1449 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 18,3% hmotnostných, ktorá predstavuje 9 až 27 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom podľa vyjadrenia znaleckej organizácie v súčasnosti bežnú dávku predstavuje množstvo 10-30 mg. Pokiaľ ide o stery rúk obžalovaného nebola zistená prítomnosť stôp po omamných a psychotropných látkach, jedov alebo prekurzoroch. Na základe takto vykonaného dokazovania správne okresný súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. Vychádzal tak z výpovede obžalovaného z prípravného konania, ako výpovedí svedkov F. Z. a X. I.. Pokiaľ však okresný súd poukazuje na úradný záznam z 05.09.2017, ktorý má potvrdzovať skutočnosti uvádzané príslušníkmi polície, v tejto časti treba súhlasiť s tvrdením obhajoby, že dokazovať skutkový stav veci možno len zákonným spôsobom, a to dôkaznými prostriedkami, ktoré sú upravené v Trestnom poriadku, resp. ktoré vyplývajú z osobitného zákona. V prípade, ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami, ktoré Trestný poriadok alebo osobitný zákon nepokladá za dôkazný prostriedok, nemôže byť výsledkom takéhoto dokazovania dôkaz použiteľný v trestnom konaní, teda takýto prostriedok nemôže slúžiť na náležité zisťovanie skutkového stavu veci a súd ani nemôže o takýto prostriedok oprieť svoje rozhodnutie. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ preto nie je dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby, ktorého obsah by mohol byť dôkazom, ale ide len o záznam postupu polície, ktorý má pre trestné stíhanie len povahu informácie. Prečítanie úradného záznamu polície na hlavnom pojednávaní ako listinného dôkazu a následne založenie odsúdenia obžalovaného aj na tomto zázname je treba považovať za podstatnú chybu konania, ktorá okolnosť môže byť dôvodom zrušenia rozsudku. Obsah úradného záznamu však orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd preniesli do dokazovania, a to tak, že boli vypočutí príslušníci polície, ktorí úradný záznam spísali. Z ich výpovedí z prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania bolo nepochybne preukázané, že obaja príslušní vykonávali služobný zákrok v zmysle zákona o policajnom zbore podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, dôvodom ktorého bolo zahodenie alobalového papiera obžalovaným I. E., pričom všetky tri osoby boli príslušníkmi polície skontrolované predložením občianskych preukazov k preukázaniu totožnosti. Obžalovaný I. E. za zahodenie alobalu bol na mieste napomenutý. Keďže to bol práve obžalovaný, ktorý sa pri kontrole triasol, javil známky požitia omamných látok a po oznámení policajtom, že sa veľmi bojí, pretože má pri sebe marihuanu pre vlastnú potrebu a nechce, aby to jeho kamaráti vedeli, bol príslušníkmi polície poučený podľa § 89 ods. 1 Tr.por., po ktorom poučení následne vydal jeden kus plastové vrecko s obsahom zelenej sušenej rastliny a následne podpísal zápisnicu o vydaní veci. Keďže bol podozrivý z prečinu podľa § 171 ods. 1Tr. zák. bol obmedzený na osobnej slobode a odovzdaný poverenému príslušníkovi polície spolu so zápisnicou o vydaní veci s vecami, ktoré mal pri sebe. Možno teda konštatovať, že príslušníci polície vykonávali bežnú služobnú hliadkovú činnosť, v rámci ktorej vykonali služobný zákrok, na ktorý mali dôvod, pričom až následne po oznámení obžalovaným, že má pri sebe marihuanu, tohto poučili a následne vykonali úkony spojené s jeho zadržaním. Pokiaľ ide o obhajobné námietky obžalovaného, že tento si na nič nepamätá, nepamätá si ani na obsah zápisnice o vydaní veci, aj odvolací súd považuje tieto námietky za účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Počas prípravného konania nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že obžalovaný by nevedel čo podpisuje a nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenie o tom, že policajti obžalovaného pred tým, ako mu dali podpísať zápisnicu o vydaní veci, tohto riadne nepoučili. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením obhajoby, že na osobnú, ako aj bezpečnostnú prehliadku zo strany príslušníkov polície bez súhlasu prokurátora neboli splnené zákonné podmienky. Drogu obžalovaný vydal dobrovoľne, osobná prehliadka mu bola vykonaná až po dobrovoľnom vydaní drogy, pričom sa jedná o bežný postup polície pri obmedzovaní osobnej slobody podozrivej osoby. Bol to práve obžalovaný, ktorý pri vykonávaní služobného zákroku povedal policajtom, že má pri sebe marihuanu, o ktorej skutočnosti nechcel, aby vedeli kamaráti. Vo vzťahu k vykonanému dôkazu a to znaleckému posudku KEÚ PZ - ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2017/10930, ktorým bola preukázaná existencia omamnej látky a ktorý nespĺňa náležitosti znaleckého ústavu treba uviesť, že znalecký posudok bol vypracovaný na podklade povereného príslušníka PZ, ktorým podľa § 142 ods. 1 pribral do konania Kriminalisticko-expertízny ústav Bratislava, odbor kriminalistika. Odvolací súd konštatuje, že znalecký ústav je v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v odbore znaleckej činnosti zapísanom v zozname. Ústav je zapísaný v zozname znaleckých inštitúcií znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR zapísaný ako znalecký ústav pôsobiaci v odbore kriminalistika pod registračným číslom 900013 zo dňa 05.09.2006. Kriminalistický a expertízny ústav PZ je v zozname ministerstva spravodlivosti zapísaný výlučne ako znalecký ústav, a preto treba na znalecký posudok, jeho prezentáciu na hlavnom pojednávaní určiť osobu, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania. V danom konkrétnom prípade bola vypočutá na účely trestného konania mjr. Ing. V. N., PhD., ktorá ako reprezentantka znaleckého ústavu bola oprávnená prezentovať závery posudku ústavu na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide teda o produkované dôkazy, krajský súd zastáva názor, že vina obžalovaného bola vykonanými dôkazmi bezpečne preukázaná, a preto v podrobnostiach poukazuje na správne dôvody prvostupňového rozsudku. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. Po preskúmaní napadnutého výroku o treste odvolací súd sa nestotožnil s výmerou a druhom uloženého trestu vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobru v trvaní 1 roka. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou. Odvolací súd pritom dodáva, že v zmysle § 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu krajský súd dospel k záveru, že pri trestnej sadzbe podľa ustanovenia § 171 ods. 1 Tr. zák., kedy je možné ukladať trest až na tri roky, pričom v zmysle ustanovenia § 117 ods. 1 Tr. zák. sa trestné sadzby u mladistvých znižujú na polovicu, čo v danom konkrétnom prípade predstavuje možnosť uloženia trestu až na 1 a pol roka. Súd vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil ako mladistvý, pričom sa doposiaľ nedostal do rozporu so zákonom, riadne študuje a jednalo sa u neho o prvú skúsenosť s drogou, pričom nie je drogovo závislý, postačí aj uloženie peňažného trestu pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s použitím ustanovenia § 114 ods. 1 Tr. zák., ako aj jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. (vedenie riadneho života) len vo výmere 50,- eur. Zároveň súd uložil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, a to pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.