Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/215/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520200044 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1520200044.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. J., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky: V. J., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. Č.. XX, O., a otca: X. J., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. Č.. XX, O., na návrh otca o zníženie výživného, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. septembra 2020, č.k. 22P/1/2020-42, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. septembra 2020, č.k. 22P/1/2020-42, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 04. septembra 2020, č. k. 22P/1/2020-42 zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletú Y. zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne, naposledy upraveného rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.10.2019 č.k. 20P/84/2019-46. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že otec dňa 07.01.2020 podal návrh, ktorým sa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej Y. zo sumy 170,- eur na sumu 70,- eur mesačne, z odôvodnenia ktorého vyplývalo, že nie je schopný platiť na jej výživu vo výške určenej ostatným rozhodnutím súdu, v dôsledku nezamestnanosti. Argumentoval tým, že v deň vyhlásenia ostatného rozsudku o rozvode, kedy došlo k poslednej úprave výkonu rodičovských práv a povinností (03.10.2019) matka maloletej od neho žiadala sumu 170,- eur, ku ktorej pristúpil, aj keď si bol vedomý, že nebude túto pre neho vysokú sumu schopný platiť. Spravil to z dôvodu urýchlenia rozvodu, nakoľko bývalá manželka na neho niekoľko mesiacov robila psychický nátlak a vyhrážala sa fyzickou ujmou, čo bolo neúnosné a je voči nej vedené aj konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Výživné žiadal určiť podľa novej pracovnej zmluvy (dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.10.2019 pripojenej k návrhu), pretože už v čase podania návrhu bol v omeškaní a zadlžený a už si nemal od koho požičiavať peniaze. V doplnení svojho návrhu zo dňa 29.01.2020 uviedol, že nie je schopný pracovať viac zo zdravotných dôvodov, nakoľko od r. 2015 má diagnostikované reumatické ochorenie a v r. 2018 prekonal dve operácie obličky a zdravotné ťažkosti pretrvávajú. V rámci predbežného prejednania veci zotrvávanie na svojom návrhu odôvodnil tým, že v čase rozvodu súhlasil s výškou 170,- eur len preto, aby mal pokoj. Od r. 2015 trpí chronickým zápalom reumy, ktorý mu neumožňuje pracovať. Má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore automechanik, so strojárskou nadstavbou, ktorému odboru sa venoval od vyštudovania. Nad zmenou zamestnania neuvažoval. Žije s partnerkou, inú vyživovaciu povinnosť nemá, pracuje na dohodu, pričom si vie zarobiť cca 300,- eur. Matka s návrhom nesúhlasila a ako nedôvodný ho žiadala zamietnuť. Vo svojom vyjadrení v rámci predbežného prejednania veci uviedla, že sa o maloletú stará sama, a taktiež si musí zabezpečiť príjem, aby dcéru vyživila, a pokiaľ to dokáže ona, vie sa postarať aj otec. Dosahovala priemerný príjem cca 1.000,- eur brutto. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/84/2019-46 zo dňa 03.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.2019, bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej Y. a schválená ich rodičovská dohoda ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s jej výlučným zastupovaním a správou majetku a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 170,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. V čase ostatného rozhodovania maloletá Y. navštevovala 8-ročné tanečné konzervatórium. Nosila zubný strojček, s čím mala spojené náklady 21,- eur každých cca 6 týždňov, ktoré hradili obaja rodičia. Matka maloletej bola v čase prvej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej SZČO, pričom sa venovala správe e-shopu. Otec maloletej žil u rodičov s priateľkou, ktorá mu podľa jeho udania zo svojho príjmu recepčnej cca 500,- eur finančne vypomáhala, keďže bol nezamestnaný. Predtým sa živil sa ako vodič/kuriér, pričom priznal príjem cca 300,- eur mesačne, pričom krátko pracoval aj v Rakúsku. Uvádzal problémy s kĺbmi na rukách, z ktorého dôvodu nemohol vykonávať prácu automechanika, v ktorom odbore bol vyučený. V súčasnom období sú obaja rodičia rozvedení. Osobný ani majetkový stav rodičov sa nezmenil. Otec, ktorý bol od 09.07.2019 do 19.11.2019 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR, dňa 10.10.2019 uzavrel dohodu o pracovnej činnosti s J. S. na dohodnutý druh pracovnej činnosti vodič osobného motorového vozidla V. V. - O. s dohodnutou odmenou 2,989 eur/hod brutto a s rozsahom pracovného času max. 10 hodín týždenne s tým, že dohoda bola uzavretá od 11.10.2019 do 30.09.2020. Do spisu založil lekársku správu zo dňa 02.12.2015, z ktorej vyplýva reaktívna (máj 2015 po protrahovanom infekte HCH s chlamýdiou pneumonie) seronegatívna polyartritída s doporučením pravidelnej rehabilitácie, lokálnej fyzikálnej liečby, zaviesť liečbu chlorochinmi a NSA podľa tolerancie. Udával bolesti, obmedzenú hybnosť ramien a rúk a stuhlosť kĺbov. Ďalej poukazoval na lekársku správu z vyšetrenia zo dňa 04.07.2018, kedy bol prijatý na urológiu s obličkou kolikou. Maloletá je od poslednej úpravy o necelý rok staršia, aktuálne navštevuje 9. ročník základnej školy na Jelenej ulici v Bratislave. 2x týždenne navštevuje doučovanie z angličtiny za 10,- eur/hod. Zdravotne je na tom v poriadku, okrem používania zubného strojčeka rovnako ako v čase poslednej úpravy. Matka maloletej tiež hradí sporenie 30,- eur mesačne. 4. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia zdôraznil, že pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie, či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. 5. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 78 ods. 1 zákona o rodine, ako aj § 121 CMP súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade návrh otca, vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, v porovnaní so stavom v čase ostatnej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, nie je dôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že doba, ktorá od určenia doterajšej výšky výživného na maloletú Y. uplynula, so sebou priniesla iba nepatrnú zmenu pomerov, ktorá s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia neodôvodňuje zmenu doterajšieho rozhodnutia. Pomery na strane rodičov sa žiadnym spôsobom nezmenili, keď zdravotné problémy otca, ktorými odôvodňoval svoj návrh na zníženie, boli zdokumentované dokonca v čase pred ostatným rozhodnutím súdu o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, a teda existovali už v uvedenom čase, pričom pokiaľ sa zaviazal bez preukázania akýchkoľvek relevantných faktorov ovplyvňujúcich jeho vôľu na pojednávaní vo veci rozvodu k úhrade 170,- eur, musel si byť svojho zdravotného stavu a jeho vplyvu na jeho zárobkové schopnosti a možnosti vedomý. Navyše suma, na ktorej sa dohodol s matkou podliehala schváleniu súdu a je jednoznačné, že zodpovedala odôvodnením potrebám dieťaťa, ale i v tom čase zisteným schopnostiam a možnostiam otca. Maloletá naďalej navštevuje 2. stupeň základnej školy (aktuálne posledný ročník), pričom jej zdravotný stav je nezmenený. Rovnako nedošlo k podstatnej zmene na strane matky, ktorá napriek strate zamestnania v záujme zabezpečenia riadnej výživy maloletej si veľmi rýchlo našla obdobne ohodnotenú prácu, čo je nevyhnutné, aby dokázala zabezpečiť potreby maloletej aj v širšom rozsahu, než v smere základného živobytia, keď doposiaľ stanovená suma výživného zo strany otca (5,66, resp. 5,48 eur/deň) pokrýva ani nie polovicu zo základných odôvodnených nákladov spojených s výživou maloletej. Žiadnemu z rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť. Čo sa týka zdravotného stavu otca súd prvej inštancie uviedol, že tento bol totožný už pri rozhodovaní v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20P/84/2019. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou otca, že ide o zmenu, ktorá by predstavovala podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletej, keď vychádzajúc z predchádzajúcej rodinnej anamnézy zdravotný stav otca nemal zásadný dlhodobý vplyvu na pracovnú schopnosť otca. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec nepreukázal žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu bránil v plnom využití jeho aktuálneho pracovného potenciálu tak, aby si zabezpečil dostatočný príjem na vlastnú obživu a predovšetkým na zabezpečenie primeranej výživy dieťaťa, ktoré je na neho odkázané výživou. 6. Súd prvej inštancie zdôraznil aj, že pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia, a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. 7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že napriek zdravotným problémom otca, ktoré ale boli známe už pri ostatnom rozhodovaní o výške jeho vyživovacej povinnosti, vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti, predchádzajúcu prax a samotným otcom priznané skúsenosti, nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky, aby sa zamestnal v trvalom pracovnom pomere, resp. zabezpečil si príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou. Takýto prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletej Y., nakoľko prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča, a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. Za zohľadnenia odôvodnených potrieb maloletej, na úhradu ktorých slúžia čiastočne aj rodinné prídavky, prihliadnuc na podiel matky na výžive maloletej, ktorá však významnú časť zo svojej vyživovacej povinnosti kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, súd dospel k záveru, že doposiaľ stanovené výživné v rozsahu cca necelých 50 % z celkových nákladov na výživu dieťaťa pri porovnateľných schopnostiach a možnostiach a tiež zdravotných obmedzeniach oboch rodičov je primerané a niet dôvodu na jeho zníženie, keď na strane otca musel súd prihliadať nie na minimálne vykazované príjmy, ale na jeho schopnosti a možnosti, za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií. Otec v konaní nepreukázal zásadnú zmenu svojej zdravotnej a odbornej schopnosti v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť a neprenášal ju v neprimeranom rozsahu na druhého rodiča. Súd prvej inštancie vzal na zreteľ i skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a na osobnej starostlivosti o maloletú sa nepodieľa. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal otec maloletej odvolanie, v ktorom uvádza, že žiada zrušiť dohodu, ku ktorej pristúpil pod nátlakom a žiada vyrátať výživné s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a majetkové pomery. Uvádza, že je ochotný podstúpiť aj zdravotnú komisiu, nakoľko má reumatickú diagnózu a z toho vyplývajúce zdravotné problémy a obmedzenia. 9. Matka k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. Na sume 170,- eur sa dohodli ešte pred súdnym pojednávaním o rozvode a s uvedenou sumou otec súhlasil bez akýchkoľvek námietok. Matka zdôrazňuje, že otec je dospelý, svojprávny a nemal by sa vyhovárať na nátlak, majetkové pomery a na to, že sa nemôže zamestnať. Jej situácia tiež nie je ľahká. Otec predkladal v konaní lekárske správy z roku 2015 a 2018, kde podstúpil bežný chirurgický zákrok, po ktorom nemal problém ďalej pracovať. Otec nepredložil žiaden dôkaz od lekára, že nemôže pracovať. 10. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 11. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh na zníženie výživného potvrdil. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 12. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného, prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. 13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy, s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Otec poukazoval najmä na svoj zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje riadne pracovať a mať dostatočný príjem na úhradu výživného v sume 170,- eur. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zhoršený zdravotný stav, na ktorý otec poukazuje tu bal daný aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom, teda nejde o zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy. V odvolaní neuvádza otec žiadne nové skutočnosti, ktoré by neuvádzal aj v návrhu na zníženie výživného a súd prvej inštancie sa s týmito tvrdeniami otca zaoberal a správne skonštatoval, že nie sú dôvodom na zníženie výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení vyživovacej povinnosti sa nevychádza iba z reálne dosahovaného príjmu povinného rodiča, ale z jeho možností a schopností. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť je prvoradou zákonnou povinnosťou otca. Stanovené výživné v sume 170,- eur postačuje na pokrytie základných nevyhnutných potrieb maloletej, aj matka napriek výkonu osobnej starostlivosti musí vynakladať aj finančné prostriedky na uspokojenie všetkých potrieb maloletej. Matka sa o maloletú osobne sama stará, otec jej s výkonom osobnej starostlivosti nijako nepomáha. Otec sa iným spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletú, výkon osobnej starostlivosti je tak len na matke, ako aj zabezpečovanie všetkých potrieb maloletej, či materiálnych, tak aj duševných. Nie je tu žiadna taká zmena pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zmeniť predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o stanovení výšky výživného. 14. S poukazom na zistený skutočný stav veci a vyššie uvedené zdôvodnenie, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol návrh otca na zníženie výživného. Otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli dôvodne viesť ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 15. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).