Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/53/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521200824 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1521200824.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: PROTEA, spol. s r.o., Azalková 1018/9, 821 01 Bratislava, IČO: 31 370 381, zastúpeného: JUDr. František Kurnota, advokát, Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, IČO: 42 295 769, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cb/35/2021-207 zo dňa 17. marca 2021, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cb/35/2021-207 zo dňa 17. marca 2021 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie prvým výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na ust. § 324 ods. 1 a 3, § 343 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), § 50a ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“), § 289 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“), § 21 ods. 9 a 10 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o liekoch“), § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 9, 10, 11, 13, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“). Druhým výrokom nepriznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP. 2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 26.02.2021 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nahradí prejav vôle žalovaného tak, že ako zdravotná poisťovňa uzaviera so žalobcom Zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti s účinnosťou od 01.04.2021 do 31.03.2022, ktorá tvorí prílohu rozhodnutia. Vzhľadom na subsidiaritu neodkladného opatrenia súd skúmal, či účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zo skutkových tvrdení vyplynulo, že žalobca sa nariadením neodkladného opatrenia nedomáha zabezpečenia peňažnej pohľadávky voči žalovanému, a preto účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd ďalej skúmal, či je obava, že exekúcia bude ohrozená. V predmetnej veci sa nejedná o prípad obavy ohrozenia exekúcie. Uviedol, že zisťoval, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. V čase rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia mali sporové strany dohodnutú Zmluvu č. XXFIZPXXXXXX zo dňa 16.12.2011 v znení jej neskorších dodatkov o poskytovaní lekárenskej starostlivosti uzavretej najmä podľa § 7 o zdravotných poisťovniach, zmluva je dohodnutá na dobu určitú do 31.03.2021. V tejto zmluve absentujú akékoľvek ustanovenia zmluvy budúcej zmluve (§ 50a OZ alebo § 289 a nasl. ObZ), pričom zmluva o budúcej zmluve musí byť písomná. Okrem toho žalobca vôbec netvrdil a neosvedčil, že by so žalovaným mal uzavretú zmluvu o budúcej zmluve. Zároveň z citovaného ustanovenia § 7 o zdravotných poisťovniach ani zo žiadneho ustanovenia tohto zákona, či zákona o liekoch, prípadne iného zákona nevyplýva oprávnenie poskytovateľa lekárenskej starostlivosti obrátiť sa na súd za účelom nahradenia vôle zdravotnej poisťovne v prípade neuzavretia zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti resp. v prípade nesplnenia zákonnej povinnosti žalovaného uzavrieť zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Vzhľadom na to konajúci súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd zobral na zreteľ, že na poskytovanie lekárenskej starostlivosti žalobcom je potrebné byť v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako zdravotnou poisťovňou, avšak súd nemôže poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu v uplatnenom rozsahu, nakoľko takýto nárok nebol osvedčený. V predmetnej veci tiež nie je možné uplatňovať analógiu, nakoľko právne vzťahy medzi sporovými stranami sú osobitne upravené zákonom o zdravotných poisťovniach, zákonom o liekoch či ďalšími zákonmi upravujúcimi poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Nakoľko žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Namietal, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu; žalobcom opísané nepriaznivé následky, ktoré možno očakávať v prípade nevyhoveniu návrhu. Zastával názor, že bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou: „Kto je oprávnený a akým spôsobom riešiť situáciu sporových strán, v ktorej zákon núti tak žalobcu ako aj žalovaného uzatvoriť zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti, avšak žalovaný požaduje uzatvorenie takej zmluvy, ktorá nepokrýva ani náklady žalobcu a tým porušuje jeho ústavné právo na podnikanie?“ Bol toho názoru, že vecne a miestne príslušný súd je jediným subjektom (orgánom) v SR, ktorý bol a je oprávnený vyriešiť danú situáciu vyhovením návrhu žalobcu, a tak zabezpečiť, že aj po 31.03.2021 bude v SR poskytovaná poistencom žalovaného lekárenská starostlivosť zo strany žalobcu a že nedôjde k žiadnej ujme na strane žalobcu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nie je v danom prípade možná analógia. Bol toho názoru, že keď povinnosť uzatvoriť zmluvu vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je možné neuzavrieť zmluvu, avšak sporové strany dobrovoľne neuzavreli túto zmluvu, je na mieste analogické použitie ustanovenia § 50a OZ resp. § 289 a nasl. ObZ, keďže žiadny zákon nerieši postup v prípade neuzavretia takejto zmluvy. To znamená, že iný spôsob vyriešenia tejto situácie ako nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, neprichádza do úvahy. Vyslovil názor, že rozhodnutím súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd si nesplnil svoju povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. V danej situácii sú na mieste otázky: „Aké má žalobca možnosti? Len prijať likvidačnú zmluvu? Má žalovaný právo požadovať od žalobcu plnenie za akýchkoľvek aj likvidačných podmienok? Kto poskytne žalobcovi ochranu v prípade takéhoto konania žalovaného, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku?“ Postupom súdu (zamietnutím návrhu žalobcu) bola v podstate poskytnutá ochrana konaniu žalovaného, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže žalovaný navrhol žalobcovi uzatvorenie ekonomicky nereálnej a likvidačnej zmluvy. Žalobca predložil súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia množstvo dôkazov, ktorými riadne preukázal ním tvrdené skutočnosti. Súd sa s týmito dôkazmi dostatočne nevysporiadal, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkal súdu prvej inštancie, že návrh zamietol, keď žalobcom bola preukázaná hrozba ujmy - teda úpadok žalobcu v prípade prijatia neekonomického návrhu žalovaného, resp. uloženie pokuty žalobcovi zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade porušenia zákonnej povinnosti mať uzatvorenú zmluvu so žalovaným. Zákonom požadovaná bezodkladnosť potreby úpravy pomerov vyplýva jednoznačne z návrhu žalobcu, teda že od 01.04.2021 nebude v rozpore so zákonom existovať medzi sporovými stranami zmluvný vzťah, čo bude mať negatívny dopad na žalobcu (úpadok žalobcu, resp. sankcia uložená žalobcovi) a navyše aj na veľké množstvo ľudí - pacientov žalovaného, ktorým nebude poskytnutá starostlivosť. Nestotožnil sa s názorom súdu v bode 36. odôvodnenia. Na vzťah žalobcu a žalovaného je nutné okrem súdom uvedených právnych predpisov použiť aj ObZ, keďže medzi sporovými stranami existuje obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje aj Obchodným zákonníkom, prípadne aj OZ vo veciach, ktoré ObZ neupravuje. Preto použitie žalobcom navrhovanej analógie nemôže byť bez ďalšieho vylúčené. Strohé skonštatovanie nemožnosti použitia analógie nie je dostatočným odôvodnením. Bol toho názoru, že vzhľadom na existenciu zákonnej povinnosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti na oboch stranách sporu je nutné, aby súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu hodnotil danú vec rovnako ako by ju hodnotil v prípade zmluvnej povinnosti uzatvoriť zmluvu, prípade porovnania zmluvného záväzku uzatvoriť zmluvu so zákonnou povinnosťou uzatvoriť zmluvu musíme dospieť k záveru, že povinnosť vyplývajúca zo zákona je minimálne na rovnakej úrovni ako zmluvná povinnosť. Domnieval sa, že súd by bol oprávnený nariadiť žalobcom navrhované neodkladné opatrenie aj v prípade neexistencie týchto ustanovení, a to vzhľadom na nutnosť úpravy pomerov pre bezprostredne hroziacu ujmu. Žalobca doplnil do konania nové dôkazy, z ktorých je zrejmá naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami a ktoré preukazujú, že žalobca sa neustále aj po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia snažil dospieť so žalovaným k dohode. Žalovaný napriek tomu neodpovedal na žiadosti a výzvy žalobcu a opäť iba predložil žalobcovi rovnaký neekonomický návrh zmluvy ako v minulosti. Žalovaný svojim návrhom zmluvy požaduje od žalobcu plniť zmluvné povinnosti za takých podmienok, kedy žalobca nie je schopný vytvoriť žiaden zisk, resp. by vytváral stratu, čo by viedlo k jeho úpadku, a teda k zániku žalobcu. Týmto konaním žalovaný negatívne zasahuje do ústavného práva žalobcu na podnikanie zakotveného v článku 35 ods. 1 Ústavy SR. Predmetné ústavné právo žalobcu bolo porušené aj napadnutým rozhodnutím súdu, kedy súd napriek preukázanej reálne hroziacej ujme na strane žalobcu, neposkytol žalobcovi ochranu. Z údajov uverejnených na web stránke <https:// www.finstat.sk/31370381> je zrejmé, že žalobca už dlhšiu dobu nie je schopný vytvárať zisk a teda napĺňať základný atribút podnikania. To znamená, že pre žalobcu je ďalšie fungovanie podľa podmienok nanútených žalovaným nereálne a keďže žalovaný absolútne odmieta čo i len čiastočné zreálnenie platieb za poskytovanie lekárenskej starostlivosti, bol žalobca nútený obrátiť sa na súd so svojim návrhom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 58Cb/35/2021-207 zo dňa 17.03.2021 zmenil tak, že vyhovie návrhu a nariadi neodkladné opatrenie bližšie špecifikované v návrhu. Zároveň priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bol dňa 30.03.2021 podpísaný Dodatok č. 19 k Zmluve č. XXFIZPXXXXXX o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti, zverejnený dňa 31.03.2021, na základe ktorého sa predĺžila platnosť Zmluvy č. XXFIZPXXXXXX o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti do 30.06.2021. Žalovaný bol toho názoru, že nie sú splnené všeobecné podmienky v zmysle § 325 CSP, a preto navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca trvá na nariadení neodkladného opatrenia ako aj na podanom odvolaní. Z dôvodu, že žalobca bol a je v zmysle § 21 ods. 9 zákona o liekoch povinný mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou poistenca a z dôvodu predchádzania porušenia zákona zo strany žalobcu a tomu zodpovedajúcim sankciám, vyzval žalobca dňa 30.03.2021 žalovaného na uzatvorenie dodatku k zmluve, na základe ktorého dôjde aspoň k predĺženiu platnosti a účinnosti pôvodnej zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Iba z tohto dôvodu bol uzatvorený dodatok, na ktorý sa odvoláva žalovaný. Tvrdenie žalovaného uvedené v jeho vyjadrení je však zavádzajúce, resp. účelovo neúplné, keďže Dodatok č. 19 predlžuje platnosť a účinnosť Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti buď do dňa 30.06.2021 alebo do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým súd nahradí prejav vôle poisťovne na zmluve, podľa toho, čo nastane skôr. To znamená, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o nahradení prejavu vôle žalovaného na zmluve, stratí predmetný dodatok, resp. aktuálne platná a účinná zmluva, platnosť a účinnosť. Vzhľadom na zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré žalobca napadol odvolaním, bol žalobca nútený nájsť také riešenie, ktoré jednak zabráni porušeniu zákona z jeho strany a jednak nebude prekážkou kladného rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto navrhol žalovanému uzatvorenie dodatku v takomto znení. Bol toho názoru, že napriek existencii Dodatku č. 19 existuje naliehavosť ako aj hrozba ujmy žalobcu, a preto je nutné rozhodnúť o odvolaní žalobcu tak, že súd nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že daný problém nie je možné riešiť až po zániku zmluvy medzi sporovými stranami ale je ho nutné riešiť ešte za účinnosti takejto zmluvy, aby sa predišlo vzniku ujmy, a to jednak na strane sporových strán ako aj na strane pacientov žalovaného. Z dĺžky trvania rokovaní medzi sporovými stranami o uzatvorení novej zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti (viac ako rok) je zrejmé, že k uzatvoreniu ekonomicky pre žalobcu únosnej zmluvy medzi sporovými stranami do 30.06.2021 nedôjde. Preto je nutný žalobcom navrhovaný zásah súdu. Žalobca požaduje v podstate iba minimum oprávnených nákladov v zmysle znaleckého posudku (19,43 Eur), resp. nepožaduje ani toľko, čo urči znalec vo svojom posudku, ktorý určil cenu normohodiny vo výške 30,38 Eur. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že bol informovaný o rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C/16/2021 zo dňa 01.04.2021 ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie na základe návrhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava II nariadil neodkladné opatrenie, ktorým v podstate vytvoril medzi sporovými stranami zmluvný vzťah, čo Okresný súd Bratislava V na základe návrhu žalobcu odmietol vykonať a jeho návrh zamietol. Zdanlivo sa môže zdať, že ide o rozličné veci, ale opak je pravdou. Ide o identické veci a jediný rozdiel je v tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo svojom návrhu adresovanom OS BA II navrhovala iné zmluvné podmienky než navrhoval žalobca v konaní pred OS BA V. V právnom štáte je predsa neprípustné, aby jeden súd vyhovel návrhu a iný súd v podstate rovnaký návrh zamietol. Bol toho názoru, že jednak skutočnosti uvedené žalovaným (Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jednak rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II a jednak odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, majú zásadný význam pre rozhodnutie v tomto konaní. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že je toho názoru, že neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho rozhodnutia, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že reálne a bezprostredne hrozí ujma. Medzi žalobcom a žalovaným bol podpísaný dodatok, na základe ktorého sa predĺžila platnosť a účinnosť zmluvy do 30.06.2021. V príslušnom dodatku sa uvádza: „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to do 30.6.2021, resp. do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým súd nahradí prejav vôle poisťovne na zmluve, podľa toho, čo nastane skôr.“ Žalovaný si dané ustanovenie dodatku vykladá tak, že rozhodnutie súdu v danej veci by bolo prejavom vôle zmluvnej strany, a preto v prípade, ak odvolací súd potvrdí zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak zmluva medzi žalobcom a žalovaným naďalej platí na dobu určitú, a to do 30.06.2021. Žalovaný a žalobca majú po podpísaní dodatku, ktorým sa predĺžila platnosť a účinnosť zmluvy do 30.06.2021, dostatok času na úpravu pomerov súvisiacich so zmluvou bez toho, aby hrozila ujma, resp. aby bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného, pričom zo strany žalobcu nedošlo ani odvolaním, ani následným vyjadrením sa k vyjadreniu žalovaného, k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. Zásah súdu v danej veci sa za súčasnej situácie javí ako nepotrebný a samotná zákonná úprava oslabuje dôvody nevyhnutného zásahu súdu do vzájomných zmluvných vzťahov žalobcu a žalovaného. Žalovaný zastával názor, že nie sú splnené všeobecné podmienky v zmysle § 325 CSP, a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi prizná v plnom rozsahu. 7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nemožnosť nariadenia neodkladného opatrenia argumentoval iba tým, že „sporové strany majú dostatok času na úpravu pomerov súvisiacich so zmluvou bez toho, aby hrozila ujma, resp. aby bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného“. Takéto tvrdenie žalovaného nepovažoval za pravdivé. S prihliadnutím na skutočnosť, že rokovania ohľadne uzatvorenia novej zmluvy už prebiehajú viac ako rok, je zrejmé, že niečo viac ako mesiac sporovým stranám na uzatvorenie novej zmluvy stačiť určite nebude. Žalobca už ďalej nemôže pristupovať na predlžovanie pôvodnej zmluvy, keďže úhrady žalovaného na základe tejto zmluvy sú nedostatočné, nepokrývajú ani žalobcom vynaložené náklady, a preto žalobca vykazuje už niekoľko rokov klesajúci trend zisku, resp. stratu. Poukázal na fakt, že dňa 11.05.2021 prostredníctvom Slovenskej komory ortopedických technikov žalovanému opätovne navrhol uzatvorenie novej zmluvy spolu s vysvetlení nemožnosti prijatia návrhu zmluvy žalovaného. Do dnešného dňa sa žalovaný k predmetnému návrhu nevyjadril. Preto mal dôvodnú obavu, že postup žalovaného bude opäť nátlakový, s cieľom dostať žalobcu do stavu neistoty, ktorý žalovaný opäť pred koncom účinnosti zmluvy využije na predĺženie pôvodnej zmluvy, ktorá je pre žalobcu ďalej neúnosná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je schopný riadne podnikať a dosahovať zisk za účinnosti aktuálne platnej zmluvy so žalovaným, je zrejmé, že prijatím návrhu zmluvy žalovaného, ktorý je ešte nepriaznivejší ako pôvodná zmluva, sa žalobca dostane do úpadku. Teda bez ohľadu na existenciu Dodatku, ktorým sa predĺžila platnosť a účinnosť pôvodnej zmluvy (iba) do 30.06.2021, existuje reálna hrozba ujmy, a to jednak pre žalobcu a v neposlednom rade pre poistencov žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v odvolaní žalobcu. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť ako vecne správne. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 18. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 19. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 20. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie žalobca. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen žalobcovi, ale aj druhej strane, t.j. žalovanému, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu uplatňovaný neodkladným opatrením prekračuje prípustnú mieru ochrany, ktorú neodkladné opatrenie poskytuje. 22. Ako už bolo vyššie uvedené, pred nariadením neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, pričom osvedčená skutočnosť sa musí javiť ako nanajvýš pravdepodobná, a to bez nariadenia dokazovania. Neodkladným opatrením môže súd na návrh strany sporu uložiť druhej strane sporu širokú škálu povinností či obmedzení. Zároveň platí, že o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenej lehote a bez toho, aby musel vykonať plnohodnotné dokazovanie. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Hlavným dôvodom, pre ktorý nedošlo medzi sporovými stranami k uzatvoreniu novej zmluvy je dohoda o cene, za ktoré žalovaný požaduje od žalobcu poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tvrdenie žalobcu, že výška úhrad za poskytovanú lekárenskú starostlivosť navrhovaná žalovaným nevychádza zo žiadnych podkladov, ktoré by odôvodňovali stanovenie výšky takejto úhrady bude predmetom dokazovania, čo v prípade neodkladného opatrenia nie je možné. Výška ceny by mala vychádzať z metodiky a kalkulácie normohodín za jednotlivé úkony, čo si vyžaduje vykonať dokazovanie vo veci samej. Aby neodkladné opatrenie splnilo svoj účel, musí byť rýchle a neodkladné. Okrem toho podľa dodatku č. 19 k Zmluve č. XXFIZPXXXXXX sa predĺžila platnosť zmluvy do 30.6.2021, čím je zabezpečené finančné krytie žalobcu. Žalobca a žalovaný majú po podpísaní dodatku dostatok času na úpravu pomerov súvisiacich so zmluvou bez toho, aby hrozila ujma, resp. aby bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného. 24. K tvrdeniu odvolateľa, že nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces, odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, čo je pri neodkladnom opatrení nerealizovateľné. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). V odôvodnení rozhodnutia sa súd vysporiadal s podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu a predloženými dôkazmi, pričom riadne vysvetlil aké dôvody ho viedli k zamietnutiu návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. 25. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C/16/2021 zo dňa 01.04.2021, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie na základe návrhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. má zásadný význam pre rozhodnutie v tomto konaní. V konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 21C/16/2021 zo dňa 01.04.2021 ide o uloženie povinnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. (žalobcovi) za poskytnutú lekársku starostlivosť uhrádzať žalovanému ceny, ako boli dohodnuté v Zmluve o poskytovaní a úhrade lekárskej starostlivosti ako aj uloženie povinnosti žalovanému poskytovať poistencom žalobcu lekársku starostlivosť. V predmetnom konaní ide o nahradenie prejavu vôle žalovaného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. tak, že ako zdravotná poisťovňa uzaviera so žalobcom: PROTEA, spol. s r.o., Zmluvu o poskytovaní lekárskej starostlivosti s účinnosťou od 01.04.2021 do 31.03.2022, ktorá tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Ide o úplne iný nárok ako v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 21C/16/2021. Okrem toho odvolací súd zistil, že predmetné rozhodnutie, na ktoré sa žalobca odvoláva, nie je právoplatné. 26. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal nutnosť bezodkladne upraviť pomery sporových strán, preto napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu žiadne nevznikli. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).