Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/121/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201343 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1521201343.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: ViOn, a.s., Továrenská 64, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 526 185, zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Šeptákom, Župná 13, 953 01 Zlaté Moravce proti žalovanému: FREDRIKSSON s.r.o., Údernícka 15, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 36 846 520, zastúpenému CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856 o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/49/2021-98 zo dňa 23.4.2021 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/49/2021-98 zo dňa 23.4.2021 p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, druhým výrokom zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tretím výrokom nepriznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a štvrtým výrokom nepriznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania za návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, ods. 2, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 26.3.2021, doplneným a opraveným podaniami zo dňa 30.3.2021 a zo dňa 7.4.2021, domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. U., a to na byt č. 26, 36, 52, 82, 92, 30, 35, 46, 89, na nebytové priestory č. 63, 56, 57, 40, 61, 69, 34, 15, 1, 67 v spoluvlastníckych podieloch uvedených v návrhu, na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. U. pod por. č. 14 na spoluvlastnícky podiel 8845/892966, pod por. č. 30 na spoluvlastnícky podiel 4924/892966, pod por. č. 35 na spoluvlastnícky podiel 8995/892966, pod por. č. 46 na spoluvlastnícky podiel 3817/892966, pod por. č. 52 na spoluvlastnícky podiel 5550/892966, pod por. č. 56 na spoluvlastnícky podiel 8913/892966, pod por. č. 82 na spoluvlastnícky podiel 3817/892966, pod por. č. 89 na spoluvlastnícky podiel 4878/892966, pod por. č. 111 na spoluvlastnícky podiel 3480/892966, pod por. č. 119 na spoluvlastnícky podiel 3580/892966, pod por. č. 130 na spoluvlastnícky podiel 290/892966, pod por. č. 136 na spoluvlastnícky podiel 246/892966, pod por. č. 146 na spoluvlastnícky podiel 3714/892966, pod por. č. 149 na spoluvlastnícky podiel 390/892966, pod por. č. 152 na spoluvlastnícky podiel 4970/892966, pod por. č. 153 na spoluvlastnícky podiel 3714/892966, pod por. č. 157 na spoluvlastnícky podiel 472/892966, pod por. č. 163 na spoluvlastnícky podiel 1025/892966, pod por. č. 165 na spoluvlastnícky podiel 318/892966, na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. U. ako pozemky reg. K. parcelné č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX, pod por. č. 1 na spoluvlastnícky podiel 1/1, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom znemožnenia nakladať s nehnuteľnosťami žalovaným a zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 537.019,83 eura vzniknutej z titulu Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi stranami dňa 20.7.2021. 3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2017 zhotovil pre žalovaného dielo „Polyfunkčný bytový dom Ú. I. J. I., Q. U., 3. etapa“, pričom vzhľadom na sporné skutočnosti a právnu istotu, ktoré nastali v rámci plnenia zmluvy o dielo, strany uzatvorili dňa 20.7.2020 Dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej sa dohodli, že žalovaný (objednávateľ) je povinný uhradiť žalobcovi (zhotoviteľovi) sumu 236.883,59 eura predstavujúcu 50% zádržného najneskôr do 60 kalendárnych dní po tom, čo budú kumulatívne splnené podmienky: (i) žalobca predloží žalovanému bankovú záruku v zmysle zmluvy o dielo, (ii) žalovaný splatí v celom rozsahu úver poskytnutý bankou na prefinancovanie diela, (iii) žalovaný odstráni vady a nedorobky spísané v zápise o odovzdaní diela s tým, že dohodnuté podmienky boli splnené a splatnosť tejto pohľadávky začala plynúť predložením bankovej záruky žalovanému zo strany žalobcu dňa 10.2.2021. Ďalej bol v zmysle Dohody o urovnaní žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu 300.136,24 eura pozostávajúcu z časti neuhradeného zádržného vo výške 36.333,59 eura a neuhradených vystavených faktúr vo výške 278.960,49 eura, a to najneskôr do 60 kalendárnych dní po tom, čo budú kumulatívne splnené podmienky: (i) žalovaný splatí úver poskytnutý bankou na prefinancovanie diela, (ii) žalovaný odstráni vady a nedorobky spísané v zápise o odovzdaní diela, pričom dohodnuté podmienky boli splnené a splatnosť tejto pohľadávky začala plynúť oznámením žalobcovi zo strany žalovaného o splatení úveru financujúcej banke v celom rozsahu dňom 4.1.2021 a lehota splatnosti uplynula dňom 4.3.2021. Žalovaný svoj záväzok plniť žalobcovi nespochybnil, avšak svoju povinnosť nesplnil a splatnú časť pohľadávky vo výške 300.136,24 eura nezaplatil, pričom v deň splatnosti informoval žalobcu o jeho „záujme“ uhradiť záväzok a zároveň nedôvodne žiadal predĺžiť lehotu splatnosti, s čím žalobca nesúhlasil. Efektívna ochrana peňažnej pohľadávky si podľa žalobcu vyžaduje koexistenciu neodkladného opatrenia so zákazom nakladania a zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, nakoľko je nevyhnutné, aby sa dlžník zdržal určitého konania, ktoré môže ovplyvniť veľkosť jeho majetku potrebného na uspokojenie pohľadávky žalobcu a zabezpečovacie opatrenie je spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Predmetné neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie žalobca navrhuje z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti nie sú blokované, avšak podľa indícií sú údajne odpredané a žalobca získané finančné prostriedky previedol do zahraničia a splatné pohľadávky nemieni uhradiť, v dôsledku čoho je nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia opodstatnené. Žalobca uviedol, že má dôvodnú obavu, že jeho pohľadávka nebude uspokojená ani v prípade exekučného konania, pretože žalovaný sa urýchlene zbavuje zostávajúcich nehnuteľností vedených na listoch vlastníctva č. XXXX k. ú. U., č. XXXX k. ú. U. a č. XXXX k. ú. U., o čom svedčia blokácie nehnuteľností zriadením plomb vyznačených na listoch vlastníctva na základe podaných vkladov zo strany žalovaného v období mesiacov január až marec. Ukončením výstavby bytov na Ú. ulici v Q. žalovaný nemá žiadne iné projekty a žalobca má dôvodnú obavu, že jediný spoločník so sídlom na Cypre s inkasovaním finančných prostriedkov ukončí svoju činnosť v SR, o čom podľa žalobcu svedčí aj dlhodobá neprítomnosť jediného konateľa žalovaného v SR. Na základe týchto osvedčených skutočností žalobca dospel k záveru, že jeho obava z ohrozenia exekúcie je reálna a bezprostredná s tým, že súčasne s predmetnou žalobou žalobca podáva na štatutárneho zástupcu žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa, zvýhodňovania veriteľa, podvodu a podvodného úpadku. 4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia a súčasne zabezpečovacieho opatrenia, pričom CSP neumožňuje súčasne nariadiť neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k tým istým obmedzeniam a k tej istej peňažnej pohľadávke. Žalobca sa domáha neodkladným opatrením zakázať žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky vo výške 537.019,83 eura, avšak vo vzťahu k takému obmedzeniu má podľa súdu prvej inštancie prednosť zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením, nakoľko sledovaný účel neodkladného opatrenia možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP) a z toho dôvodu súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností pre list vlastníctva č. XXXX k. ú. U. vyplýva, že byty č. 36 a 92 nie sú vo vlastníctve žalobcu a preto v tejto časti je navrhované zabezpečovacie opatrenie nedôvodné. V prípade nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. U., a to bytu č. 46 pod por. č. 439, nebytového priestoru č. 63 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/57 pod por. č. 210 a nebytového priestoru č. 1 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/64 pod por. č. 267, ako aj v prípade nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. U., a to pozemku pod por. č. 119 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3580/892966 a nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. U. - pozemku s parcelným č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX nie sú vyznačené plomby na základe začatého vkladového konania s tým, že na všetkých ostatných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prebieha na katastri nehnuteľností vkladové konanie. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej ustálil, že žalobca osvedčil Dohodou o urovnaní uzavretou dňa 20.7.2020 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom existenciu peňažnej pohľadávky vo výške 236.883,59 eura a 300.136,24 eura, ktorá nadobudla splatnosť dňa 4.3.2021 s tým, že existencia peňažnej pohľadávky je jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a ďalším predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ktorá tiež musí byť žalobcom relevantným spôsobom osvedčená. V súlade s ustálenou judikatúrou patrí ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú ohrozenie výkonu rozhodnutia, predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku postihnuteľného výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá zabezpečila vybudovanie bytového domu na Ú. X, X, XA, XB, X, XA v Q. za účelom predaja bytov a nebytových priestorov, vrátane spoločných priestorov a pozemkov, pričom žalovaný sa nezbavuje tohto vlastníctva za účelom zmenšenia majetku, ale premieňa, transformuje vlastníctvo z nehnuteľnosti na peňažnú hodnotu, čím vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje majetku za účelom ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobcu, pričom neosvedčenie tejto skutočnosti ako predpokladu zabezpečovacieho opatrenia je dôvodom na zamietnutie návrhu. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval neproporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu, ako aj skutočnosť, že na prevažnej väčšine nehnuteľností je v katastri vedené vkladové konanie, pričom zriadenie sudcovského záložného práva by zasiahlo do prípadných práv tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu, čo je v prípade zabezpečovacieho opatrenia vylúčené. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je osvedčená obava z budúceho zmarenia exekúcie ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu podľa § 343 CSP a súčasne nie je splnená proporcionalita zabezpečenia k pohľadávke žalobcu. Nakoľko žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP v nadväznosti na čl. 3 ods. 2, čl. 4 a čl. 17 CSP nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania. 6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, pretože žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne uhradiť záväzok a zaplatiť dohodnutú platbu podľa Dohody o urovnaní zo dňa 20.7.2021; žalovanému nevznikol žiaden právny nárok na zadržanie dohodnutej platby; súd prvej inštancie sa v nedostatočnej miere venoval výpisom z listov vlastníctva žalovaného, z ktorých by bol zistil, že v čase podania žaloby a začatia konania na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, neboli vedené žiadne vkladové ani iné konania; súd prvej inštancie bez patričného odôvodnenia a preskúmania konštatoval, že žalobca neosvedčil, že žalovaný znižuje svoj majetok, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, a to aj napriek vysloveniu obavy žalobcu, že sa tak deje a táto skutočnosť je predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní; súd prvej inštancie nepreskúmal pohyby na účte žalovaného; súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia a preskúmania konštatoval, že navrhované zabezpečenie je neprimerané a neproporcionálne. Zamietavé rozhodnutie bolo vydané napriek tomu, že žalobca v návrhu uviedol konkrétny dôvod návrhu podľa § 326 CSP, keďže z jeho návrhu vyplýva potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo že exekúcia bude ohrozená. Podľa žalobcu je zamietavý výrok nezákonný aj vzhľadom k tomu, že týmto sa stáva jeho pohľadávka voči žalovanému prakticky nevymožiteľnou a vzhľadom k tomu, že súčasťou predmetnej pohľadávky je aj zádržné na záručné opravy kryté bankovou zárukou doloženou žalobcom a schválenou žalovaným, žalobcovi budú vznikať ďalšie náklady na zriadenie bankovej záruky a realizované záručné opravy, pričom podľa názoru žalobcu takýto výrok nijako nekorešponduje s účelom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. V ďalšej časti odvolania žalobca zhodne s návrhom na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia opísal skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z príloh predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, z ktorých podľa žalobcu vyplýva splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v koexistencii so zabezpečovacím opatrením. Žalobca v odvolaní tiež vytýkal súdu prvej inštancie chybnú aplikáciu ustanovení § 324 a nasl. CSP a § 343 ods. 1 CSP, nakoľko zo skutkového stavu podľa žalobcu vyplýva, že vznikla odôvodnená potreba bezodkladne upraviť pomery a súčasne aj obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, pretože žalovaný realizuje faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Predajom zostávajúcich nehnuteľností a „vyvezením“ finančných prostriedkov do zahraničia žalovaný nebude v tuzemsku disponovať prakticky so žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Koexistenciu nariadenia neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia navrhol žalobca najmä z dôvodu, že samotné zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva nebráni k prevodu nehnuteľností a výkon záložného práva nebude možný. Neodkladným opatrením spočívajúcim v zákaze nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré v čase podania návrhu a začatia konania sú vedené v katastri nehnuteľností na meno žalobcu a neboli nijako alebo nie sú blokované, by bolo zabránené žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a podľa názoru žalobcu ak medzitým došlo k začatiu vkladového konania, táto skutočnosť nie je dôvodom pre zamietnutie vydania neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie konštatovanej neprimeranosti a nepropocionality návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia žalobca v odvolaní uviedol, že za situácie, keď žalobca v rámci Dohody o urovnaní ustúpil vo svojich nárokoch, súhlasil so zníženou úhradou, a to až po splatení všetkých investičných úverov, ktoré vyplývali žalovanému voči financujúcim bankám a žalobca súhlasil s neštandardnou dĺžkou splatnosti pohľadávky, by žalovaný nebol takýmto zabezpečením obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci a nijakým spôsobom by mu nemohla vzniknúť neprimeraná ujma. Naopak, neprimeraná ujma z dôvodu neposkytnutia ochrany na zabezpečenie pohľadávky vo výške 537.019,83 eura v tomto prípade vznikla žalobcovi. 7. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá CSP doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému a žalovaný sa k odvolaniu a k návrhu na vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení a o zabezpečovacom opatrení vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.8.2021, v ktorom uviedol, že žalobca vlastným výkladom ustanovení CSP vylúčil subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu zakotvenú ustanovením § 324 ods. 3 CSP a zároveň opomenul, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením podľa ustanovení CSP má povahu záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovanému nie je zrejmé, ako žalobca dospel k názoru, že prevedením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dochádza k nemožnosti výkonu záložného práva, keď v zmysle § 151h Občianskeho zákonníka záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľom nehnuteľností. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu je zrejmé, že ním sledovaným účelom je odvrátenie možnosti zmarenia uspokojenia údajnej pohľadávky a nakoľko ide o peňažnú pohľadávku, je splnený jeden zo signifikantných základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku čoho súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalej rozhodoval o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ustanovenie § 343 ods. 1 CSP explicitne vyžaduje, aby bol žalovaný aj vlastníkom nehnuteľností, pričom žalovaný v čase podania návrhu, ale aj po, inicioval vkladové konania na príslušnom okresnom úrade, o čom mal vedomosť aj samotný žalobca, ktorý to uviedol v návrhu. V súčasnosti žalovaný nevlastní približne 90% nehnuteľností, na ktorých by malo byť zriadené záložné právo zabezpečovacím opatrením. Žalovaný tiež uviedol, že dňa 26.3.2021 žalobca uzatvoril s fyzickou osobou J. K. zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je postúpenie časti pohľadávky, v dôsledku čoho žalovaný namieta výšku pohľadávky, ktorú považuje za spornú. Žalobca navyše podľa žalovaného účelovo neuviedol, že v zmysle uzatvorenej Dohody o urovnaní zo dňa 12.2.2021 bola časť pohľadávky vyplývajúca z tejto dohody uhradená. Vo vzťahu k neosvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa urýchlene zbavuje nehnuteľností, sa nezakladá na pravde. Žalobca mal od prvej chvíle spolupráce so žalovaným vedomosť o tom, že žalovaný má v úmysle predať nehnuteľnosti, nakoľko za týmto účelom si u žalobcu objednal ich zhotovenie, pričom predaj nehnuteľností je hlavným predmetom podnikania žalovaného. Obavu z budúceho zmarenia exekúcie nepreukazuje ani neprítomnosť konateľa žalovaného, ktorý je cudzincom, a teda prirodzene sa nenachádza na území SR a vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 mu to ani nie je umožnené. Žalovanému nie je celkom jasné, z akého dôvodu by mal súd prvej inštancie skúmať pohyby na účte žalovaného, nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania, t.j. súd výlučne na základe navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov vyhodnocuje pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Ako prílohu k predmetnému vyjadreniu žalovaný predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú dňa 26.3.2021 medzi žalobcom ako postupcom a fyzickou osobou J. K. ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie časti pohľadávky vo výške 50.000,- eur, predstavujúcej časť pohľadávky vo výške istiny 300.136,24 eura na základe Dohody o urovnaní zo dňa 20.7.2020. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne. 9. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.3.2021 a doplneným podaniami doručenými súdu prvej inštancie v dňoch 29.3.2021 a 7.4.2021, sa žalobca domáha vydania uznesenia, ktorým by súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného špecifikovanými v petite návrhu a zároveň aby súd k totožným nehnuteľnostiam zriadil záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom znemožnenia nakladať s nehnuteľnosťami žalovaným a zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 537.019,83 eura vzniknutej z titulu Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 20.7.2021 (v navrhovanom petite je uvedený zrejme nesprávny dátum uzavretia Dohody o urovnaní, ktorá podľa listinného dôkazu predloženého žalobcom a založeného v súdnom spise na č.l. 32 je datovaná dňom 20.7.2020 - poznámka odvolacieho súdu). Žalobca v predmetnom návrhu opísal skutkový stav s odvolaním sa na zmluvu o dielo zo dňa 26.10.2017 a na Dohodu o urovnaní zo dňa 20.7.2020 s tým, že podľa žalobcu si efektívna ochrana peňažnej pohľadávky vyžaduje koexistenciu neodkladného opatrenia so zákazom nakladania a zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva. Zabezpečovaná pohľadávka v celkovej výške 537.019,83 eura má vyplývať z Dohody o urovnaní zo dňa 20.7.2020 a má pozostávať zo sumy 236.883,59 eura v zmysle bodu 1.2.4 predmetnej dohody a zo sumy 300.136,24 eura v zmysle bodu 1.2.5 predmetnej dohody. Žalobca svoj návrh odôvodnil existenciou dôvodnej obavy, že jeho pohľadávka nebude uspokojená ani v prípade exekučného konania, nakoľko žalovaný sa urýchlene zbavuje zostávajúcich nehnuteľností, žalovaný nemá žiadne iné projekty a jediný spoločník žalovaného so sídlom na Cypre zinkasovaním finančných prostriedkov ukončí svoju činnosť v SR, čo má preukazovať jeho dlhodobá neprítomnosť v SR. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 20. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 21. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalobcu, ako aj s obsahom vyjadrenia žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, ako aj správnosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k ustáleniu záveru o neosvedčení obavy z budúceho zmarenia exekúcie ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP. 24. Nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami za súčasného zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením súdu na totožné nehnuteľnosti a za účelom zabezpečenia totožnej peňažnej pohľadávky vylučuje priamo ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, ktorého dikcia je jasná a zrozumiteľná a správnosť uvedeného záveru súdu, súladného s platnou a účinnou zákonnou úpravou, nemôže spochybniť účelová výkladová argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho návrhu a v odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje aj na výklad dotknutého zákonného ustanovenia uvedený na stranách 1088-1089 komentára Civilného sporového poriadku autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív, vydaného v nakladateľstve C.H. Beck v Prahe roku 2016. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o správnosti postupu súdu prvej inštancie, keď prvým výrokom napadnutého uznesenia zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne sa zaoberal opodstatnenosťou návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže v danom prípade niet pochýb o tom, že účel sledovaný žalobcom bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Odvolacia argumentácia žalobcu, v rámci ktorej tvrdí, že samotné zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva nebráni k prevodu nehnuteľností a výkon záložného práva nebude možný, nemá oporu v platnej a účinnej právnej úprave a žalobca toto svoje tvrdenie ani ničím nezdôvodnil. V ďalšej časti rozhodovania bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie. 25. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 26. S poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil existenciu jednej zo základných zákonných podmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko túto žalobca vo svojom návrhu odôvodnil len vágnymi a všeobecnými formuláciami bez uvedenia a osvedčenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti objektívne osvedčujúce dôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie v tomto smere. Samotná existencia sporu medzi stranami sama osebe nezakladá dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom žalobca žiadnym kvalifikovaným spôsobom neosvedčil ním tvrdenú hrozbu zníženia hodnoty majetku žalovaného. Pre účely vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí byť obava z ohrozenia exekúcie nevyhnutne osvedčená spôsobom zodpovedajúcim minimálne vysokej pravdepodobnosti existencie tvrdených skutočností, k čomu však v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo, keďže žalobca argumentuje jednak svojimi subjektívnymi dohadmi ohľadom ďalších zámerov žalovaného, ktorých opodstatnenosť však žiadnym objektívnym spôsobom neosvedčil, ako aj existenciou žalobcom tvrdeného dlhu žalovaného, čo však samo osebe pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť, že v zmysle § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie a zároveň analogicky aj pre zabezpečovacie opatrenie, je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje skutkovú i právnu irelevantnosť odvolacej argumentácie žalobcu vo vzťahu k stavu vlastníctva predmetných nehnuteľností existujúceho v čase podania predmetného návrhu na súd. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že samotnú skutočnosť týkajúcu sa odpredaja bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome predstavujúcom v danom prípade predmet diela, nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako konanie žalovaného smerujúce k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného v neprospech prípadných veriteľov, nakoľko v danom prípade je zjavné, že uvedeným konaním žalovaný realizuje svoj podnikateľský zámer, ktorý bol žalobcovi známy už v čase zhotovovania diela a zároveň uvedeným konaním žalovaný plní svoje zmluvné záväzky voči kupujúcim, a to na základe odplatných právnych úkonov, t.j. takúto činnosť žalovaného nemožno kvalifikovať ako konanie smerujúce k zbaveniu sa majetku za účelom poškodenia veriteľa, ktoré by zároveň malo za následok zmenšenie majetku žalovaného a tým ohrozenie prípadnej exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná, t.j. v žiadnom prípade nepostačuje len samotné vyslovenie obavy, ako naznačuje žalobca v odvolaní. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že vôbec nerozumie tej časti odvolacej argumentácii žalobcu, v rámci ktorej namieta nezákonnosť zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu ku skutočnosti, že súčasťou predmetnej pohľadávky je aj zádržné na záručné opravy kryté bankovou zárukou doloženou žalobcom a schválenou žalovaným a žalobcovi budú vznikať ďalšie náklady na zriadenie bankovej záruky a realizované záručné opravy. Žalobca súvislosť zádržného na záručné opravy a bankovej záruky s ním tvrdenou nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom neozrejmil a zo spisu takáto súvislosť ani nevyplýva. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca dostatočným spôsobom vo svojom návrhu neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, nakoľko žalobca tento nárok odvodzuje od Dohody o urovnaní zo dňa 20.7.2020, a to predovšetkým od jej bodov 1.2.4 a 1.2.5, ktoré však pre vznik nároku žalobcu na peňažné plnenie voči žalovanému upravujú zmluvne dohodnuté podmienky, na ktorých kumulatívne splnenie je vznik predmetného nároku viazaný, pričom žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil splnenie všetkých podmienok obsiahnutých v dohode o urovnaní zo dňa 20.7.2020, keď nepredložil súdu žiadne dôkazy osvedčujúce predloženie bankovej záruky žalobcom ako zhotoviteľom žalovanému ako objednávateľovi a ani dôkazy osvedčujúce odstránenie všetkých vád a nedorobkov zo strany žalobcu, spísaných v osvedčení o praktickom dokončení diela. 27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne tak v rozsahu prvého a druhého výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v rozsahu tretieho a štvrtého výroku vo vzťahu k náhrade trov konania podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výrokoch vecne správne v celom rozsahu potvrdil. 28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný zastúpený advokátom bol v odvolacom konaní plne úspešný. 29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).