Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/60/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201469 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1521201469.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: A.. S. L. - PRO- BEN, Francisciho 3288/35, 058 01 Poprad, IČO: 32 856 954, zastúpený JUDr. Františkom Kurnotom, advokátom, Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/42/2021-204 zo dňa 8.4.2021, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/42/2021-204 zo dňa 8.4.2021 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na §§ 255 ods. 1, 324 ods. 1, 2, 325 ods. 1, 326 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 8 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č: 3602/B tak, že ako zdravotná poisťovňa uzaviera so žalobcom: Oto Bendík - PRO - BEN, s miestom podnikania Francisciho 3288/35, 058 01 Poprad, IČO: 32 856 954, Zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti s účinnosťou od 01.04.2021 do 31.03.2022, ktorá tvorí prílohu tohto rozhodnutia a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % pri uvedení skutkového stavu: Žalovaný je zdravotná poisťovňa vykonávajúca verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“). Žalobca má so žalovaným uzatvorenú Zmluvu č. XXFIZPXXXXX zo dňa 15.12.2011 v znení jej neskorších dodatkov, na základe ktorej žalobca poskytuje lekárenskú starostlivosť a žalovaný za poskytnutú starostlivosť uhrádza žalobcovi úhrady. Platnosť a účinnosť tejto zmluvy končí dňa 31.03.2021, t.j. od 01.04.2021 nebude medzi sporovými stranami zmluvný vzťah, čím dôjde k porušeniu zákona, keďže žalobca je v zmysle ustanovenia § 21 ods. 9 zákona o liekoch povinný mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou poistenca a súčasne žalovaný je v zmysle § 7 ods. 3 zákona o zdravotných poisťovniach povinný uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti. Sporové strany od júna 2020 nepretržite rokovali ohľadne uzatvorenia novej zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti, avšak k dohode nedošlo. V záujme kontinuity v poskytovaní lekárenskej starostlivosti sporové strany uzatvárali iba dodatky, ktorými predlžovali platnosť pôvodnej pre žalobcu ekonomicky ďalej neakceptovateľnej zmluvy stým cieľom, aby získali čas na ďalšie rokovanie o novom znení zmluvy. Hlavným dôvodom, pre ktorý nebolo do dnešného dňa možné dospieť medzi sporovými stranami k dohode, je cena (resp. ceny), za ktoré žalovaný požaduje od žalobcu poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Tieto ceny sú dlhodobo podhodnotené a ďalej pre žalobcu neúnosné. Uvedené konanie žalovaného viedlo žalobcu (spolu s ostatnými poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti zastúpenými Slovenskou komorou ortopedických technikov) k získaniu hodnoverného dôkazu, ktorý by preukázal nimi tvrdené skutočnosti, a to, že ceny za nimi poskytované služby sú dlhodobo podhodnotené. Z toho dôvodu Slovenská komora ortopedických technikov požiadala znalca v odbore Ekonomika a manažment, odvetvie Kontroling, Dr. h. c. prof. RNDr. Michala Tkáča, CSc., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie MS SR, o vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie výšky hodnoty normohodiny za služby poskytované poskytovateľmi, teda aj žalobcom. Dňa 16.06.2020 žalobca prostredníctvom Slovenskej komory ortopedických technikov predložil žalovanému Znalecký posudok č. X/XXXX vo veci stanovenia metodiky výpočtu a odhadu reálnej výšky normohodiny vypracovaný znalcom v odbore Ekonomika a manažment, odvetvie Kontroling, Dr. h. c. prof. RNDr. Michalom Tkáčom, CSc., zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, podľa ktorého bol aritmetický priemer odhadu hornej a dolnej hranice ceny normohodiny stanovený vo výške 22,97 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že od júna 2020 vzájomné rokovania nedospeli k dohode ohľadne ceny normohodiny zohľadňujúcej reálne ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľov a vzhľadom na skutočnosť, že znalecký posudok vychádza z neaktuálnych údajov, Slovenská komora ortopedických technikov dala vypracovať a predložila žalovanému v mene žalobcu a ostatných poskytovateľov dňa 17.02.2021 Dodatok č. 1 k Znaleckému posudku č. X/XXXX vypracovaný ku dňu 25.01.2021, ktorý zohľadnil náklady poskytovateľov (aj žalobcu) za rok 2019 v zmysle účtovných závierok za rok 2019 a podľa ktorého bol aritmetický priemer odhadu hornej a dolnej hranice ceny normohodiny znalcom stanovený vo výške 30,38 EUR a reálna hodnota normohodiny znalcom ohraničená medzi 18,19 EUR až 42,56 EUR. Žalovaný opakovane predložil žalobcovi návrh zmluvy, avšak tento návrh nekorešpondoval s reálnymi nákladmi žalobcu, nehovoriac o skutočnosti, že žalobca je subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť, pričom zo samotnej zákonnej definície (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) jednoznačne vyplýva, že podnikanie je vykonávané za účelom dosahovania zisku. Prijatie ekonomicky nereálneho návrhu žalovaného žalobcom, by nielen neviedlo k naplneniu základného zmyslu podnikania, ale by to viedlo k ekonomickému úpadku žalobcu, resp. k neprijateľnému zníženiu kvality poskytovanej lekárenskej starostlivosti vo vzťahu k pacientom žalovaného. Výška úhrad za poskytovanú lekárenskú starostlivosť navrhovaná žalovaným nevychádza zo žiadnych podkladov, ktoré by odôvodňovali stanovenie výšky takejto úhrady. Jedná sa o ničím nepodložené čísla žalovaného. Žalovaný doručil žalobcovi posledný návrh zmluvy dňa 19.02.2021. Žalobca listom zo dňa 14.08.2020 vyzval žalovaného, aby vysvetlil, na základe akej metodiky a kalkulácii dospel k názoru, že je ekonomicky možné poskytovať zdravotnú starostlivosť jeho poistencom za podmienok navrhovaných žalovaným, ktorých nereálnosť potvrdzuje aj predmetný znalecký posudok. Do dnešného dňa žalovaný nepredložil žalobcovi žiadne nezávislé posúdenie výšky ekonomicky oprávnených nákladov, ktorým by zdôvodnil opodstatnenosť jeho návrhov. Žalobca dňa 11.01.2021 a opakovane dňa 17.02.2021 predložil žalovanému veľmi kompromisný návrh zmluvy a cenníka kalkulovaný s cenou normohodiny iba vo výške 19,43 EUR, teda vo výške, ktorá sa takmer rovná spodnej hranici uvedenej v znaleckom posudku. Navyše takúto cenu normohodiny odsúhlasila aj iná (súkromná) zdravotná poisťovňa pôsobiaca v SR. Tento návrh cenníka žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 26.01.2021 odmietol s odôvodnením, že ním vykonaná analýza finančného dopadu preukázala, že pri aplikácii jednotného cenníka pre všetkých poisťovateľov s normohodinou vo výške 19,43 EUR by zavedenie uvedeného znamenalo pre žalovaného navýšenie úhrad pre daný segment zdravotnej starostlivosti o 57,56 % oproti reálnym úhradám v roku 2020. K danému tvrdeniu žalobca predložil žalovanému vyjadrenie zo dňa 29.01.2021, ktorého obsahom bol aj reálny finančný dopad pre žalovaného, ktorý sa pohyboval v rozmedzí od 3 % do 12 % vo vzťahu k jednotlivým poskytovateľom. Teda žalobca v predmetnom vyjadrení uviedol konkrétne údaje, ktoré preukázali, že záver žalovaného o finančnom dopade nie je správny a požiadal ho o predloženie konkrétnej metodiky, ktorou žalovaný dospel k uvedenému vyčísleniu finančného dopadu. Na uvedenú požiadavku žalovaný do dnešného dňa nijakým spôsobom nereagoval a jeho výpočty nevysvetlil. Namiesto toho dňa 19.02.2021 predložil Slovenskej komore ortopedických technikov ako aj jednotlivým poskytovateľom (aj žalobcovi) elektronickou poštou nový návrh cenníka s cenami bez akejkoľvek kalkulácie ekonomicky oprávnených nákladov, ktorou k týmto cenám dospel. Po prepočítaní tohto posledného návrhu cenníka na základe kalkulácie počtu normohodín a materiálových nákladov jednotlivých položiek je zrejmé, že v absolútnej väčšine položiek žalovaným navrhovaná cenníková cena by znamenala zníženie ceny normohodiny oproti aktuálne platným cenám na výšku ohraničenú rozmedzím 0,08 EUR až 17,23 EUR a pri 238 položkách by cena práce bola dokonca záporná. Návrhy žalovaného sú až na pár odlišností neustále identické, pričom po ich reálnom prekalkulovaní jednoznačne vyplýva, že žalovaný navrhuje cenu normohodiny (práce) znížiť a v 238 položkách dokonca až o 100 %. Žalovaný svojím postupom asi predpokladá, že žalobca bude svoju odbornú prácu vykonávanú prostredníctvom zdravotníckych pracovníkov v segmente ortopedickej techniky poskytovať zadarmo. Naliehavosť a neodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami vyplýva z nasledovného: V prípade nevyhovenia návrhu žalobcu súdom bude výrazným spôsobom ohrozená, resp. znemožnená lekárenská starostlivosť o pacientov žalovaného, negatívny dopad uvedený v prvej odrážke je umocnený skutočnosťou, že žalobca nie je jediným poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, ktorý od 01.04.2021 nebude mať so žalovaným uzatvorenú zmluvu. O to viac je ohrozená starostlivosť o pacientov žalovaného, keďže v prípade neuzatvorenia zmlúv o poskytovaní lekárenskej starostlivosti od 01.04.2021 nebude v SR pôsobiť dostatok poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, prípadným žalobcovým prijatím neekonomického návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti by nebola hrozba uvedená v predchádzajúcich odrážkach odstránená, keďže žalobca nie je reálne schopný poskytovať lekárenskú starostlivosť za podmienok požadovaných žalovaným a takýto postup by viedol k úpadku a zániku žalobcu, prípadne k rapídnemu zníženiu kvality vyhotovovaných zdravotníckych pomôcok, v prípade nevyhovenia návrhu žalobcu súdom by došlo na strane žalobcu k porušeniu povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so žalovaným, čím by sa žalobca vystavil riziku uloženia finančnej sankcie, čo by taktiež v konečnom dôsledku viedlo k jeho ekonomickej likvidácii. Žalobca nemal a ani nemá v záujme požadovať od žalovaného za poskytovanú lekárenskú starostlivosť neprimerané alebo neodôvodnené ceny. Dokonca žalobca nepožaduje od žalovaného ani cenu normohodiny stanovenú znaleckým posudkom v aktuálnej výške 30,38 EUR, ktorú znalec získal aritmetickým priemerom najnižšej a najvyššej ceny normohodiny. Žalobca požadoval a naďalej požaduje od žalovaného iba minimum nutné na ďalšie fungovanie v danom segmente, a to cenu normohodiny vo výške iba 19,43 EUR, čo je takmer hodnota rovnajúca sa spodnej hranici určenej v znaleckom posudku. V prípade ukončenia platnosti zmluvy nebude existovať zmluvný základ, na základe ktorého by žalovaný uhrádzal žalobcovi lekárenskú starostlivosť poskytnutú poistencom žalovaného. Správanie žalovaného predstavuje riziko pre jeho poistencov. Žalobca je toho názoru, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné bezodkladne autoritatívne upraviť pomery poskytovania lekárenskej starostlivosti poistencom žalovaného zo strany žalobcu a preto navrhuje, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobca zastáva názor, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, nejedná sa o obmedzenie vlastníckeho práva alebo práva držby veci v moci žalovaného, naopak jedná sa o zákonnú povinnosť žalovaného uzavrieť so žalobcom zmluvu a hradiť žalobcovi odplatu za poskytovanú lekárenskú starostlivosť. Súd ďalej uviedol, že napriek faktu, že lekárenská starostlivosť je upravená v osobitnom právnom predpise, zák. č. 362/2011 Z. z o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je možné jej poskytovanie vyňať spod generálneho režimu zákonov č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň citoval § 7, 8 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z.. S poukazom na uvedené mal súd za to, že rozsah uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti nie je zákonne limitovaný. Povinnosť uzatvárať zmluvy s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti vyplýva z ust. § 7 ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z.. Z ust. § 7 ods. 9 zák. č. 581/2004 Z. z vyplývajú náležitosti Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, okrem iného aj náležitosť vo forme dohody o úhrade zdravotníckych pomôcok. Dohoda o výške úhrady je dvojstranný právny úkon, s prejavom vôle, ktorého vyhlásenie nemožno nahrádzať súdnym rozhodnutím. Nahradiť vyhlásenie vôle súdnym rozhodnutím možno len z dôvodov uvedených v ust. § 50 a Občianskeho zákonníka, ktorá vyplýva z platne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve s určením podstatných náležitostí budúcej zmluvy, ku ktorej uzavretiu nedôjde v určenej dobe. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh na nahradenie prejavu vôle žalovaného neodkladným opatrením zamietol. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Uviedol, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba skopíroval skutočnosti z návrhu žalobcu a skopíroval zákonné ustanovenia. Jediná úvaha súdu odôvodňujúca zamietnutie návrhu žalobcu je uvedená v bode 31. odôvodnenia rozhodnutia, ktorá nie je vzhľadom na nižšie uvedené v súlade so zákonom. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal so žiadnymi tvrdeniami žalobcu. Taktiež úplne bez povšimnutia ostali žalobcom opísané nepriaznivé následky, ktoré možno očakávať v prípade nevyhoveniu návrhu. Súd sa stavia do roly, že nie je oprávnený riešiť situáciu žalobcu. V tejto súvislosti nemalo byť úlohou súdu zistiť ako čo najjednoduchšie zamietnuť návrh žalobcu ale bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou: „Kto je oprávnený a akým spôsobom riešiť situáciu sporových strán, v ktorej zákon núti tak žalobcu ako aj žalovaného uzatvoriť zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti, avšak žalovaný požaduje uzatvorenie takej zmluvy, ktorá nepokrýva ani náklady žalobcu a tým porušuje jeho ústavné právo na podnikanie?“ Vecne a miestne príslušný súd je jediným subjektom (orgánom) v SR, ktorý bol a je oprávnený vyriešiť danú situáciu vyhovením návrhu žalobcu a tak, zabezpečiť, že aj po 31.03.2021 bude v SR poskytovaná poistencom žalovaného lekárenská starostlivosť zo strany žalobcu a že nedôjde k žiadnej ujme na strane žalobcu. Súd v odôvodnení síce skonštatoval, že „dohoda o výške úhrady je dvojstranný právny úkon, s prejavom vôle, ktorého vyhlásenie nemožno nahrádzať súdnym rozhodnutím“, ale nevysporiadal sa s možnosťou použitia analógie, na ktorú poukázal žalobca. V danom prípade, keď povinnosť uzatvoriť zmluvu vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je možné neuzavrieť zmluvu, avšak sporové strany dobrovoľne neuzavreli túto zmluvu, je na mieste analogické použitie ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka, resp. § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže žiadny zákon nerieši postup v prípade neuzavretia takejto zmluvy. To znamená, že iný spôsob vyriešenia tejto situácie ako nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, neprichádza do úvahy. S poukazom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že rozhodnutím súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd si nesplnil svoju povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. V danej situácii sú na mieste otázky: „Aké má žalobca možnosti? Len prijať likvidačnú zmluvu? Má žalovaný právo požadovať od žalobcu plnenie za akýchkoľvek aj likvidačných podmienok? Kto poskytne žalobcovi ochranu v prípade takéhoto konania žalovaného, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku?“ Postupom súdu (zamietnutím návrhu žalobcu) bola v podstate poskytnutá ochrana konaniu žalovaného, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže žalovaný navrhuje žalobcovi uzatvorenie ekonomicky nereálnej a likvidačnej zmluvy. Žalobca predložil súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia množstvo dôkazov, ktorými riadne preukázal ním tvrdené skutočnosti. Súd sa s týmito dôkazmi nijakým spôsobom nevysporiadal, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd správne v odôvodnení rozhodnutia (bod 27.) skonštatoval, že „neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma“. Žalobca však nerozumie prečo súd návrh zamietol, keď žalobcom bola preukázaná hrozba ujmy - teda úpadok žalobcu v prípade prijatia neekonomického návrhu žalovaného, resp. uloženie pokuty žalobcovi zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade porušenia zákonnej povinnosti mať uzatvorenú zmluvu so žalovaným. To znamená, že žalobcovi, v prípade, ak nebude súdom nariadené neodkladné opatrenie, určite ujma vznikne. Súd v prvej vete bodu 31. odôvodnenia uviedol, že „verejná minimálna sieť poskytovateľov sa podľa osobitného predpisu netýka poskytovateľov, ktorí prevádzkujú ambulancie záchrannej zdravotnej služby a ktorí poskytujú lekárenskú starostlivosť podľa osobitného predpisu.“ V ďalšej vete predmetného bodu odôvodnenia súd uviedol, že „s poukazom na uvedené má súd za to, že rozsah uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti nie je zákonne limitovaný.“ S daným tvrdením súdu nie je možné súhlasiť. Rozsah uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti (ktorým je aj žalobca) je zákonne limitovaný, a to ešte prísnejšie ako je tomu u iných poskytovateľoch, pri ktorých zákon vyžaduje iba minimálnu sieť. Avšak pri poskytovateľoch lekárenskej starostlivosti zákon vyžaduje uzatvorenie zmluvy s každým poskytovateľom a každý poskytovateľ je povinný uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Teda poskytovateľovi neprináleží právo rozhodnúť sa s kým uzatvorí zmluvu a s kým nie, ale musí uzatvoriť zmluvu s každou poisťovňou a taktiež poisťovňa (teda žalovaný) musí uzatvoriť zmluvu s každým poskytovateľom. Záver súdu uvedený v bode 31. odôvodnenia nie je správny a je v rozpore so zákonom. Navyše samotný súd si protirečí, keď v ďalšej vete tohto bodu odôvodnenia uvádza zákonnú povinnosť uzatvárať zmluvu s každým poskytovateľom - teda samotný súd poukazuje na zákonné limitovanie, ktoré je ešte prísnejšie, než je to pri verejnej minimálnej sieti. Nestotožnil sa s názorom súdu (bod 31.), že „dohoda o výške úhrady je dvojstranný právny úkon, s prejavom vôle, ktorého vyhlásenie nemožno nahrádzať súdnym rozhodnutím“. Zákon v ustanovení § 325 ods. 2 CSP iba demonštratívne vymenúva prípady, kedy, resp. v akých veciach možno nariadiť neodkladné opatrenie. To znamená, že súd môže neodkladným opatrením strane uložiť čokoľvek, v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Poukázanie žalobcu na možnosť analogického použitia ustanovenia § 50a OZ, resp. 289 a nasl. OBZ bolo iba príkladom možného riešenia veci. Avšak zastáva názor, že súd by bol oprávnený nariadiť žalobcom navrhované neodkladné opatrenie aj v prípade neexistencie týchto ustanovení. Vzhľadom na existenciu zákonnej povinnosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti na oboch stranách sporu je nutné, aby súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu hodnotil danú vec rovnako ako by ju hodnotil v prípade zmluvnej povinnosti uzatvoriť zmluvu. Žalobca doplnil do konania nové dôkazy, z ktorých je zrejmá naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami a ktoré preukazujú, že žalobca sa neustále aj po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia snažil dospieť so žalovaným k dohode. Žalovaný napriek tomu neodpovedal na žiadosti a výzvy žalobcu a opäť iba predložil žalobcovi rovnaký neekonomický návrh zmluvy ako v minulosti. Žalobca sa tiež opakovane obrátil so žiadosťou o pomoc aj na ministra zdravotníctva SR, Prezidentku SR a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, no bezúspešne. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/42/2021-204 zo dňa 8.4.2021 zmenil tak, že vyhovie návrhu a nariadi neodkladné opatrenie tak, že vydá nasledovné uznesenie: Súd nahrádza prejav vôle žalovaného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č: 3602/B tak, že ako zdravotná poisťovňa uzaviera so žalobcom: Oto Bendík - PRO-BEN, s miestom podnikania Francisciho 3288/35, 058 01 Poprad, IČO: 32 856 954, Zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti, s účinnosťou od 01.04.2021 (resp. odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu) do 31.03.2022, ktorá tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bol dňa 30.3.2021 podpísaný dodatok č. 19 k Zmluve č. XXFIZPXXXXX o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti, na základe ktorého sa predĺžila platnosť zmluvy do 30.6.2021. Preto nie sú splnené všeobecné podmienky v zmysle §325 CSP a navrhol rozhodnutie súdu potvrdiť. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť ako vecne správne. 5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 15. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie žalobca. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen žalobcovi, ale aj druhej strane, t.j. žalovanému, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu uplatňovaný neodkladným opatrením prekračuje prípustnú mieru ochrany, ktorú neodkladné opatrenie poskytuje. 17. Ako už bolo vyššie uvedené, pred nariadením neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti pričom osvedčená skutočnosť sa musí javiť ako nanajvýš pravdepodobná a to bez nariadenia dokazovania. Neodkladným opatrením môže súd na návrh strany sporu uložiť druhej strane sporu širokú škálu povinností či obmedzení. Zároveň platí, že o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenej lehote a bez toho, aby musel vykonať plnohodnotné dokazovanie. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hlavným dôvodom, pre ktorý nedošlo medzi sporovými stranami k uzatvoreniu novej zmluvy je dohoda o cene, za ktoré žalovaný požaduje od žalobcu poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tvrdenie žalobcu, že výška úhrad za poskytovanú lekárenskú starostlivosť navrhovaná žalovaným nevychádza zo žiadnych podkladov, ktoré by odôvodňovali stanovenie výšky takejto úhrady bude predmetom dokazovania, čo v prípade neodkladného opatrenia nie je možné. Výška ceny by mala vychádzať z metodiky a kalkulácie normohodín za jednotlivé úkony, čo si vyžaduje vykonať dokazovanie vo veci samej. Aby neodkladné opatrenie splnilo svoj účel, musí byť rýchle a neodkladné. Okrem toho podľa dodatku č. 20 k Zmluve č. XXFIZPXXXXXX sa predĺžila platnosť zmluvy do 30.6.2021, čím je zabezpečené finančné krytie žalobcu. Žalobca a žalovaný majú po podpísaní dodatku dostatok času na úpravu pomerov súvisiacich so zmluvou bez toho, aby hrozila ujma. resp. aby bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného. 18. K tvrdeniu odvolateľa, že nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces, odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, čo je pri neodkladnom opatrení nerealizovateľné. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). V odôvodnení rozhodnutia sa súd vysporiadal s podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu a predloženými dôkazmi, pričom riadne vysvetlil aké dôvody ho viedli k zamietnutiu návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. 19. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C/16/2021 zo dňa 01.04.2021, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie na základe návrhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. má zásadný význam pre rozhodnutie v tomto konaní. V konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 21C/16/2021 zo dňa 01.04.2021 ide o uloženie povinnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. (žalobcovi) za poskytnutú lekársku starostlivosť uhrádzať žalovanému ceny, ako boli dohodnuté v Zmluve o poskytovaní a úhrade lekárskej starostlivosti ako aj uloženie povinnosti žalovanému poskytovať poistencom žalobcu lekársku starostlivosť. V predmetnom konaní ide o nahradenie prejavu vôle žalovaného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., tak, že ako zdravotná poisťovňa uzaviera so žalobcom: ORTOTECH, spol. s r.o., Zmluvu o poskytovaní lekárskej starostlivosti s účinnosťou od 01.04.2021 do 31.03.2022, ktorá tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Ide o úplne iný nárok ako v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 21C/16/2021. Okrem toho odvolací súd zistil, že predmetné rozhodnutie, na ktoré sa žalobca odvoláva, nie je právoplatné. 20. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal nutnosť bezodkladne upraviť pomery sporových strán preto napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu žiadne nevznikli. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).