Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoPno/1/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201561 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1521201561.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci navrhovateľky: H.. M. O. F., S..J.., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. O. XX, U., zastúpená: NIKU & partners, s.r.o., IČO: 36 866 008, so sídlom: Prokopa Veľkého 51, Bratislava, proti manželovi: J. O., narodený dňa XX.XX.XXXX, Š.W. K. N. N., trvale bytom: H. XX, U., zastúpený: ADVOKA, s.r.o., so sídlom: Komárnická 36, Bratislava, IČO: 44 449 615, o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej: A. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia počas odvolacieho konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.04.2021, postúpeným odvolaciemu súdu dňa 16.04.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada upraviť styk s maloletou. V návrhu uvádza, že od narodenia maloletej do decembra 2020 (čo sa uskutočnilo prvé pojednávanie na Okresnom súde Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 68P/25/2020) bola maloletá zvyknutá na starostlivosť oboch rodičov a na ich denno-dennú prítomnosť. Tento stav teda trval vyše 3 roky. Na taký režim bola maloletá zvyknutá. Rodičia sa spolu nehádali, nemali medzi sebou také nezhody, ktoré by maloletá pociťovala alebo vnímala ako smerovanie k rozpadu rodiny. Navrhovateľ vedel síce, že jeho manželka uvažuje o rozvode, ale bolo pre neho doslova „prekvapením“, keď sa na pojednávaní dňa 10.12.2020 dozvedel, že matka maloletú svojvoľne odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Od toho času matka direktívne stanovila režim stretávania sa otca s maloletou. Tento režim otec v záujme udržať dobré vzťahy a neeskalovať situáciu rešpektoval a veril aj v ústretovosť matky a postupné navyšovanie kontaktu s maloletou. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie sa otec s maloletou stretával pravidelne a systematicky v rozsahu jeden týždeň celý víkend a k tomu v daný týždeň aj dva pracovné dni; druhý týždeň dva dni v týždni. Takýto rozsah stretnutí s maloletou otec vnímal za nedostatočný. Keď súd prvej inštancie vyhlásil dňa 08.02.2021 rozsudok, výrazne sa podľa otca zmenila situácia k horšiemu. Súd prvej inštancie rozhodol o stretnutiach otca s maloletou nasledovne: 1. týždeň - utorok s prespaním, 2. týždeň - víkend, 3. týždeň - utorok s prespaním, 4. týždeň - víkend. Matka aktuálne posmelená rozhodnutím súdu prvej inštancie v tom, že maloletá patrí jej a otcovi až sekundárne, odmieta prosby otca, aby sa s maloletou vídal aj v tie dni ako doposiaľ (teda každý týždeň utorky a štvrtky). Matka argumentujúc, že súd prvej inštancie asi vedel, prečo kontakt obmedzil, otcovi kontakt s maloletou v týždni umožní len každý druhý týždeň raz. Pritom matka nedodržuje pravidelnosť, niektoré utorky otcovi oznámi, že stretnutie sa neuskutoční, resp. že ho presúva na iný deň podľa svojho uváženia a keď otec v ten iný deň nemôže, tak matka náhradné stretnutie neumožní. Teda stretnutia otca s maloletou sú neisté, v čase nepredvídateľné, neexistuje systém, ani pravidelnosť. Takýto chaos istotne podľa otca škodí najmä maloletej. Zásadne teda aktuálna situácia je masívnym zhoršením rozsahu a kvality stretávania otca s maloletou, na škodu maloletej. Keď si otec zariadi čas a naplánuje program s maloletou vychádzajúc z toho, že sa s maloletou stretne napr. v utorok a doslova krátko pred stretnutím sa dozvie, že matka mu maloletú nedá, musí si narýchlo preorganizovať čas. Z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné. Najmä je kritické, keď istotne už maloletá má predstavu o dňoch v týždni, vediac, že sa s otcom stretne v utorok zrazu je matkou postavená do situácie, že sa s otcom nestretne. Otec pritom ani nemá možnosť maloletej vysvetliť prečo sa nestretli, že teda on pripravený bol a prísť chcel, ale matka zabránila stretnutiu. Otec má za to, že maloletá súdnym rozhodnutím, ale najmä konaním matky, stratila pravidelný kontakt s otcom, ktorý doposiaľ bol v rodine zaužívaný (hoci i ten považoval otec za nedostatočný). Prioritou otca je aktuálny stav čím skôr zmeniť k lepšiemu. Momentom, pre ktorý sa definitívne rozhodol pre podanie tohto neodkladného opatrenia bolo, že v poslednom čase mu matka neumožňovala vídať maloletú, resp. ak sa stretnutie uskutočnilo, tak len krátko a v čase nepredvídateľne. Opakovane sa pritom stáva, že maloletá keď je s otcom cez týždeň a večer má ísť k matke, tak je smutná a prosí otca, aby mohla u neho prespať. Keď o tom otec informoval matku, či by maloletá nemohla prespať u neho aj cez týždeň, tak matka to striktne odmietla s tým, že ide o výmysly otca. Otec v návrhu uvádza, že matka od vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie kontakt otca s maloletou obmedzila, masívne redukovala a aj k tým málo stretnutiam, ktoré sa uskutočniť podľa nej majú, sa často stáva, že ich matka marí, zámerne presúva tak, aby sa neuskutočnili. Otec uvádza, že mu matka po vyhlásení súdneho rozhodnutia povedala, že nech si dobre rozmyslí, či podá odvolanie, lebo ak sa bude domáhať na súde (odvolaním) kontaktu s maloletou a nebude akceptovať ňou stanovené pravidlá, tak mu maloletú nedá. Matka otcovi povedala, že si želá, aby odvolanie nepodával a akceptoval jej pravidlá a potom, že môže byť s maloletou, keď mu to ona dovolí. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie nastala podľa otca zásadná zmena pomerov, čo odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Matka nemá záujem s otcom sa dohodnúť, aktuálne nepostupuje ani podľa toho, ako stretávania maloletej s otcom stanovila v decembri 2020, ale ani sa nedrží toho, ako rozhodol súd prvej inštancie. Správanie matky je neudržateľné, keď od rozhodnutia súdu prvej inštancie bráni otcovi kontaktu s maloletou, vnáša do vzťahu medzi otcom a maloletou chaos a nestabilitu, a vytvára tým negatívne emócie. Podľa otca hrozí, že bez citlivého, rýchleho a účinného zásahu súdu by do budúcna došlo k masívnemu narušeniu vzťahov medzi otcom a maloletou. Otec uvádza, že považuje za optimálne zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Predstava otca je, že bude s maloletou každý druhý víkend (tak ako pôvodne) a k tomu každý týždeň vždy od utorka do stredy s prespatím (s tým, že v utorok by vyzdvihol maloletú zo škôlky a v stredu ráno by ju do škôlky zaviedol) a od štvrtka do piatku s prespatím (s tým, že vo štvrtok by vyzdvihol otec maloletú zo škôlky a v piatok ráno by ju zaviedol do škôlky/resp. zaviedol matke pokiaľ by maloletá, tak ako to bolo doposiaľ, v piatky nenavštevovala predškolské zariadenie); sviatky a prázdniny by boli upravené osobitným rovnovážnym režimom, tak aby bolo možné aj vycestovať s maloletou na dovolenky. V rámci tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje otec za vhodné fixovať režim, ktorý je nevyhnutný pre zachovanie vzťahov medzi ním a maloletou. Na čas do rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej žiada otec, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa upravuje styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod a každý kalendárny týždeň od utorka od 15.15 hod. do stredy do 08.15 hod., ako aj každý kalendárny týždeň od štvrtka od 15.15 hod. do piatku do 08.15 hod., s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov, letných a jarných prázdnin. Počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24. decembra od 9.00 hod do 16.00 hod. a od 26. decembra od 9.00 hod. do 2. januára nasledujúceho nepárneho roka do 9.00 hod; každý nepárny rok od 24. decembra od 16.00 hod do 26. decembra do 9.00 hod. a od 2. januára nasledujúceho párneho roka od 9.00 hod do 06. januára do 18 hod. Počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od nedele predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 09.00 hod. do stredy predchádzajúcej poslednému dňu jarných prázdnin do 18.00 hod.; v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od stredy predchádzajúcej poslednému dňu jarných prázdnin od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod, ktorou končia jarné prázdniny. Počas letných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku posledné dva týždne v mesiaci júl a posledné dva týždne v mesiaci august, počnúc pondelkom od 09.00 hod., končiac nedeľou do 18.00 hod; v každom nepárnom kalendárnom roku prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august, počnúc pondelkom od 09.00 hod., končiac nedeľou do 18.00 hod; počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku od 18.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. 2. Matka vo vyjadrení k návrhu uviedla, že žiada aby odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Z obsahu návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že obaja rodičia majú výrazne rozdielne vnímanie reality. Otec podal návrh smerujúci k úprave jeho styku s maloletou ani nie mesiac potom, ako mu bol doručený rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, v ktorom súd po riadnom a rozsiahlom dokazovaní jeho styk s maloletou upravil. O odvolaniach rodičov proti rozsudku súdu prvej inštancie doposiaľ nebolo rozhodnuté. Od doručenia rozsudku súdu prvej inštancie do podania návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní sa jeho styk s maloletou riadne realizoval a realizuje. Za spomenuté tri týždne sa neudialo absolútne nič, čo by založilo potrebu neodkladnej úpravy pomerov otca, matky a maloletej formou neodkladného opatrenia. Otec podľa matky takúto potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo svojom návrhu nijako nepreukázal a ani ju bližšie neobjasňuje. Otec v návrhu uvádza, že maloletá bola do rozvodu manželstva zvyknutá na starostlivosť a denno-dennú prítomnosť oboch rodičov. V tomto smere matka poukazuje na rozdiel medzi slovom „starostlivosť“ a slovom „prítomnosť“. Nepravdivým je vyhlásenie otca, že sa o maloletú denno-denne staral, čo bolo preukázané aj dokazovaním, ktoré vykonal súd prvej inštancie v konaní o rozvod manželstva. Takúto starostlivosť neumožňoval, okrem iného, ani otcov pracovný režim ani jeho voľnočasové aktivity. Možno hovoriť nanajvýš o jeho pasívnej prítomnosti v spoločnej domácnosti, aj to nie každý deň. V tejto súvislosti má matka za to, že aj v súčasnosti sa maloletá s otcom stretáva často a majú dostatočný priestor na budovanie spoločného vzťahu. Po doručení rozsudku súdu prvej inštancie otec bez ohľadu na právoplatnosť (sám proti nemu podal odvolanie) trval na tom, aby sa realizoval styk s maloletou v rozsahu definovanom týmto rozsudkom. Keďže matka mala záujem a snahu, aby si maloletá na rozšírený styk s otcom čo najskôr privykla, dobrovoľne mu to umožnila a umožňuje. Pre ilustráciu súčasnej situácie, matka priložila rozsah styku realizovaný otcom v súčasnosti, od momentu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie do dnešného dňa. Z uvedeného prehľadu stretnutí vyplýva, že maloletá trávi s otcom každý týždeň, matka styku otca s maloletou nebráni, stretnutia sú v pravidelných intervaloch, časy sú stále rovnaké. Matka ďalej uvádza, že počas týždňa, keď maloletá u otca neprespáva, mu matka ponúkla stredu od 16:00-18:00. Otec chcel radšej utorok, tak mu matka umožnila utorok. Predstava otca o jeho kontakte s maloletou je však taká, že styk mu má umožniť akonáhle o to požiada a v zásade vždy po jeho pracovnej dobe. Pri realizovaní styku, najmä v období marec 2021 otec vopred dohodnuté časy stretnutí nerešpektoval, meškal aj hodinu a to opakovane, všetci sa musia podriadiť jeho pracovnému režimu, dokonca neváhal prísť aj bez dohody a v neskorých večerných hodinách. Takéto správanie otca nepovažuje matka za prejav záujmu o stretávanie sa s maloletou ale o spôsob „vybavovania si účtov“ voči matke cez dieťa. Matka poukazuje i na to, že proaktívne otcovi prostredníctvom SMS ponúkla možnosť realizovať styk s maloletou aj počas tohoročných Veľkonočných sviatkov, otec s vysvetlením, že pracuje, na Veľký piatok neprišiel a napísal, že príde v utorok (po Veľkej noci) o 17,00 hod. Keď sa ho matka spýtala, či príde dcéru „vyšibať“ na Veľkonočný pondelok otec prisľúbil, že príde medzi 10,00 hod. a 12,00 hod. V pondelok prišiel o 12,00 hod. a strávil s maloletou jednu hodinu (viac sa mu nedalo, nakoľko mal iný program). Keď mala maloletá meniny (25.02.), matka otca pozvala na meninovú oslavu. Keď bolo pekné počasie, z vlastnej iniciatívy matka otcovi ponúkla, že môžu vonku zostať aj dlhšie. Podľa matky je nepredstaviteľné sa nazdávať, že 3,5 ročné dieťa by vnímalo rozdiely medzi jednotlivými dňami v týždni. 3,5 ročné dieťa len začína vnímať, čo znamená „dnes“, „včera“ a „zajtra“. Maloletá nevníma, ktoré dni v týždni chodí k otcovi. Za úplne bizarné matka považuje aj vyjadrenie otca, že maloletá „uprednostňuje záujmy matky pred svojimi vlastnými“. Aj keby maloletá bola rozumovo najvyspelejšie dieťa vo svojej vekovej kategórii, je rovnako nepredstaviteľné, že 3,5- ročné dieťa by bolo schopné takejto rozumovej úvahy, priam obety. Matka je názoru, že vyjadrenia otca preukazujú ďalšiu závažnú skutočnosť a to, že v rámci egoistického presadenia si svojich názorov a postojov sa neštítil prikročiť k manipulácii dieťaťa. 3,5 ročné dieťa sa v podstate naučí čokoľvek, čo je mu opakované; nerozozná pravdu od klamstva. V období apríla 2021 matka uvádza, že zaznamenala veľmi zvláštne vyjadrenia zo strany maloletej, ktoré predtým nikdy nehovorila a niektoré z nich otec uvádza v návrhu, ako napr. „chcem byť viac s tatkom“. Keďže takéto prejavy správania sa u maloletej začali prejavovať častejšie, aby matka vedela správne reagovať konzultovala situáciu s detským psychológom. S ľútosťou matka musí konštatovať, že takéto reakcie maloletej sú s najväčšou pravdepodobnosťou dôsledkom otcovho cieľavedomého, žiaľ necitlivého a egoistického snaženia. Otec matke dokonca povedal, že si maloletú natáča na telefón ako mu hovorí, že chce byť s ním. Matka má však za to, že vzhľadom na vek dieťaťa, ak sa týmito videami niečo preukazuje, tak iba manipulácia dieťaťa otcom. Nie je v najlepšom záujme maloletej klásť ho do pozície konfliktu lojality, naopak, rodič má povinnosť vytvoriť stav, aby maloletá nemala pocit viny. Matka má za to, že otec neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletej, a nebolo preukázané ohrozenie záujmu maloletej, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Starostlivosť o maloletú je toho času riadne zabezpečovaná matkou a otec trávi s maloletou dostatočné množstvo času. Matka styku otca s maloletou nebráni, styk prebieha, je pravidelný a častý. Inštitút neodkladného opatrenia má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“ a k zabráneniu bezprostredne hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré tvrdí otec v návrhu sú predmetom skúmania vo veci samej, vyhodnocovaním vykonaných dôkazov. Účel, ktorý sleduje návrh otca je možné dosiahnuť meritórnym rozhodnutím o odvolaní. 3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 6. Podľa § 361 C.m.p., súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 7. Podľa § 362 C.m.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré je možné začať bez návrhu. 8. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia. 9. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s obsahom spisu vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 68P/25/2020, má odvolací súd za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko tu absentuje potreba rýchlej úpravy. Nariadiť neodkladné opatrenie v odvolacom konaní má byť skôr výnimkou a nemá slúžiť k nahradeniu rozhodnutia vo veci odvolania. Ako z návrhu otca, tak aj z vyjadrenia matky vyplýva, že otec sa s maloletou pravidelne stretáva, kontakt otca s maloletou je zachovaný. Z prehľadu styku otca s maloletou počas mesiacov február, marec a apríl 2021, ktorý matka uviedla vo vyjadrení vyplýva, že otec je s maloletou v kontakte pravidelne, ako cez pracovný týždeň, tak aj každý druhý víkend aj s prespaním maloletej u otca. Iba skutočnosť, že otec považuje zatiaľ realizovaný styk za nedostatočný, neznamená potrebu nevyhnutného rýchleho zásahu zo strany súdu, a navyše keď vyplýva z obsahu spisu, že maloletá má kontakt s otcom pravidelný a matka nebráni v styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou a matka voči tejto úprave styku odvolanie nepodala, nie je dôvod, prečo by matka nastolenú úpravu styku otca s maloletou súdom prvej inštancie (hoci neprávoplatnou, z dôvodu odvolania otca) nemala rešpektovať. Je zrejmé, že otec nesúhlasí s úpravou styku danou súdom prvej inštancie, voči ktorej podal odvolanie, čo je nepochybne jeho právo, avšak neznamená automaticky aj potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Či bolo dôvodné zo strany súdu prvej inštancie nariadiť striedavú starostlivosť, alebo upraviť širší styk ako súd prvej inštancie upravil bude práve prieskumom odvolacieho konania, kde sa riadne zhodnotia výsledky vykonaného dokazovania, prípadne sa doplní odvolacím súdom dokazovanie. Neodkladné opatrenie nemá za úlohu nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. 10. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiada otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má odvolací súd za to, že tu nie je žiadna hrozba ujmy na právach maloletej. Maloletá je toho času v starostlivosti matky, ktorá otcovi umožňuje stretávať sa pravidelne s maloletou. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladná úprava nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Je opodstatnená tam, kde bez dočasnej úpravy hrozí ujma na zdraví dieťaťa, jeho výchove, je ohrozená jeho výživa, čo v danom prípade nie je splnené. Odvolací súd má za to, že bez urýchlenej úpravy styku, tak ako žiada otec, nebudú ohrozené práva maloletej, nakoľko táto sa s otcom pravidelne stretáva. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).