Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/12/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201950 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1521201950.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci navrhovateľa: E. V., U.. XX.XX.XXXX, N. M. Č..D.. XX, XXX XX, O.. F., Č. A., zastúpený: ULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti odporcom: 1. Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, zastúpený: AG LEGAL s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 50 326 511, 2. NOVA Money Market, investiční fond s proměnným základním kapitálem, a.s., V celnici 1031/4, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 046 99 017, zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, IČO: 36 856 584, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 7CbZm/20/2021-415 zo dňa 02. júna 2021, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 7CbZm/20/2021-415 zo dňa 02. júna 2021 p o t v r d z u j e . Odporca 1. má proti navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odporca 2. má proti navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. II. výrokom zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. III. výrokom odporcom nepriznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.05.2021, doplneným originálom zmenky dňa 10.05.2021, domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva voči odporcovi 1. až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia, a to: - na akcie odporcu 1. ako jediného akcionára v spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 3202/B, a to 300 ks akcií v menovitej hodnote 3.320,- Eur jednej akcie, druh akcií: kmeňové, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, - na akcie odporcu 1. ako jediného akcionára v spoločnosti Arca Capital Finance Group, a.s., IČO: 50 108 361, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 6297/B, a to 25 ks akcií v menovitej hodnote 1.000,- Eur jednej akcie, druh akcií: kmeňové, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, - na akcie odporcu 1. ako akcionára v spoločnosti Wiener Privatbank SE, číslo spoločnosti 84890p, so sídlom Parking 12, 1010 Viedeň, Rakúska republika, zapísanej v Obchodnom registri Rakúskej republiky pod č. FN 84890 p, predstavujúce 9,9 % podiel na základnom imaní spoločnosti Wiener Privatbank SE, číslo spoločnosti 84890p, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa vo výške 2.662 500 CZK s príslušenstvom z titulu pohľadávky z vlastnej zmenky č. 19751 vystavenej odporcom 1. s doložkou „bez protestu“ dňa 19.04.2020. Zároveň sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcom aj nariadenia neodkladného opatrenia do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnosť: - odporcovi 1. zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s finančnými prostriedkami vo výške 2.662 500 CZK, - odporcovi 1. zákazu nakladať, disponovať, vykonávať výbery, prevody, iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na účte odporcu 1. číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT/BIC: R vedený v Privatbanka, a.s., IČO: 31 634 419, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 3714/B, a to tak, aby stav finančných prostriedkov na tomto účte neklesol pod sumu vo výške 2.662.500 CZK, - odporcovi 1. ako jedinému akcionárovi spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 3202/B, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s akciami odporcu 1., a to 300 ks akcií v menovitej hodnote 3.320,- Eur jednej akcie, druh akcií: kmeňové, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, v spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 3202/B, - odporcovi 1. ako jedinému akcionárovi spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 3202/B, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k akciám odporcu 1., a to 300 ks akcií v menovitej hodnote 3.320,- Eur jednej akcie, druh akcií: kmeňové, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, v spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 3202/B, - odporcovi 1. ako jedinému akcionárovi spoločnosti Arca Capital Finance Group, a.s., IČO: 50 108 361, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 6297/B, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s akciami odporcu 1., a to 25 ks akcií v menovitej hodnote 1.000,- Eur jednej akcie, druh akcií: kmeňové, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, v spoločnosti Arca Capital Finance Group, a.s., IČO: 50 108 361, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 6297/B, - odporcovi 1. ako jedinému akcionárovi spoločnosti Arca Capital Finance Group, a.s., IČO: 50 108 361, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 6297/B, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k akciám odporcu 1., a to 25 ks akcií v menovitej hodnote 1.000,- Eur jednej akcie, druh akcií: kmeňové, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, v spoločnosti Arca Capital Finance Group, a.s., IČO: 50 108 361, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 6297/B, - odporcovi 1. ako akcionárovi spoločnosti v spoločnosti Wiener Privatbank SE, číslo spoločnosti 84890p, so sídlom Parking 12, 1010 Viedeň, Rakúska republika, zapísanej v Obchodnom registri Rakúskej republiky pod č. FN 84890 p, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s akciami odporcu 1. predstavujúcimi 9,9 % podiel na základnom imaní spoločnosti Wiener Privatbank SE, číslo spoločnosti 84890p, so sídlom Parking 12, 1010 Viedeň, Rakúska republika, zapísanej v Obchodnom registri Rakúskej republiky pod č. FN 84890 p, - odporcovi 1. ako akcionárovi spoločnosti v spoločnosti Wiener Privatbank SE, číslo spoločnosti 84890p, so sídlom Parking 12, 1010 Viedeň, Rakúska republika, zapísanej v Obchodnom registri Rakúskej republiky pod č. FN 84890 p, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k akciám odporcu 1. predstavujúcimi 9,9 % podiel na základnom imaní spoločnosti Wiener Privatbank SE, číslo spoločnosti 84890p, so sídlom Parking 12, 1010 Viedeň, Rakúska republika, zapísanej v Obchodnom registri Rakúskej republiky pod č. FN 84890 p, - odporcovi 2. povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv pod sp. zn. NCRzp: 11112/2020, - odporcovi 2. zákaz výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv pod sp. zn. NCRzp: 2545/2021, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia. 2. V návrhu navrhovateľ uviedol, že je fyzickou osobou, ktorá investovala finančné prostriedky do spoločnosti odporcu 1., ktorý je súčasťou finančnej skupiny Arca Capital a je investičnou spoločnosťou, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku odporcu a jeho dcérskych spoločností. K odporcovi 2. navrhovateľ uviedol, že je veriteľom odporcu 1., ktorému odporca 1. poskytol dodatočné zabezpečenie pohľadávok. K právnemu vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 1. poukázal na právne úkony medzi navrhovateľom a odporcom 1., ktoré predchádzali vystaveniu vlastnej zmenky (ďalej ako „Zmenka 3“) odporcom 1. na rad navrhovateľa dňa 19.04.2020 s doložkou bez protestu na zmenkovú sumu 2.662.500 CZK, so splatnosťou dňa 18.04.2021, s platobným miestom: Raiffeisenbank, a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika. Uviedol, že o odovzdaní predmetnej zmenky bol vyhotovený Protokol o odovzdaní vlastnej zmenky. V lehote splatnosti zmenky navrhovateľ očakával vyplatenie vystavenej zmenky. Emailom zo dňa 04.04.2021 navrhovateľ oznámil odporcovi 1., že ku dňu splatnosti Zmenky 3 ukončuje spoluprácu a žiada vyplatenie Zmenky 3. Následne odporca 1. emailom zo dňa 07.04.2021 potvrdil prijatie žiadosti o vyplatenie Zmenky 3 a uviedol: „vzájomná spolupráca trvá vo vzťahu k Vašim nárokom na vyplatenie už vystavených zmeniek, ktoré spoločnosť Arca Investments riadne eviduje.“ Zároveň odporca 1. uviedol: „V tejto súvislosti sa Vám chceme ospravedlniť, avšak vzhľadom na plánovanú reštrukturalizáciu Arca Investments, aktuálne spoločnosť Arca Investments nie je oprávnená uspokojovať akékoľvek individuálne požiadavky jej veriteľov o vyplatenie ich pohľadávok, keďže by tým došlo k uprednostňovaniu veriteľov, ktoré je v rozpore so zákonom.“ Navrhovateľ predložil dňa 27.04.2021 Zmenku 3 v platobnom mieste, avšak platobné miesto potvrdilo nepreplatenie zmenky. Navrhovateľ poukazoval na nespornosť pohľadávky voči odporcovi 1. vo výške 2.662.500 CZK z titulu nevyplatenia zmenky, ktorú odporca 1. eviduje ako zmenku určenú na výplatu, avšak k úhrade zmenkovej sumy ani sčasti nedošlo. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zdôvodnil skutočnosťami osvedčujúcimi finančné problémy celej finančnej skupiny Arca Capital. Zdôraznil, že odporca 1. kladný hospodársky výsledok za rok 2018 využil na získanie investícií od veľkého množstva investorov, ktorí netušili, že výsledkom hospodárenia v roku 2019, kedy finančné investície poskytli, bude strata skoro 9,5 milióna Eur. Finančná investícia navrhovateľa zjavne slúžila na poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam Arca Investments, čiže sa možno domnievať, že primárne neslúžila na investovanie, ale na sanáciu prepojených spoločností Arca Investments. Poukázal na to, že odporca 1. má zrejme aj z dôvodu vystavenia zmeniek pohľadávky voči majiteľom zmeniek vo výške 35.005.289 Eur, čím vymoženie pohľadávok veriteľov, teda aj navrhovateľa, je ohrozené, ak nie zmarené, a to vzhľadom na stratu odporcu 1. vytvorenú za rok 2019 vo výške cca 9,5 milióna Eur, čo preukazuje existenciu reálneho rizika ohrozenia exekúcie. Na spoločnosť Arca Capital Slovakia, ktorej je Arca Investments jediným akcionárom, Okresný súd Bratislava I povolil reštrukturalizáciu. Odporca 1. si nevytvoril rezervu na úhradu zmenkovej sumy zo zmeniek, ale poskytoval pôžičky spriazneným spoločnostiam v hodnote 515.242.241 Eur a pravdepodobne nezákonne uspokojoval a uprednostňoval prepojené spoločnosti zo skupiny Arca Capital. Odporca 1. sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, dôkazom čoho je skutočnosť, že sa Arca Investments v roku 2019 zbavila peňažných prostriedkov v hodnote cca 8,7 milióna Eur. Navrhovateľ poukázal na ukracujúci úkon, ktorý realizoval odporca 1. uzavretím Záložnej zmluvy s odporcom 2. dňa 08.04.2020. Poukázal i na zvýhodneného veriteľa D. H., ktorému odporca 1. celkovo uhradil sumu 33.975.000 CZK, z čoho vyplýva uspokojenie iného veriteľa ako navrhovateľa. Tvrdil, že podľa vyjadrenia veriteľa existuje aj dôvodné podozrenie, že spoločnosť NetSide Europe, ktorú ovláda Arca Investments, znehodnotila akcionársky podiel Arca Investments v spoločnosti NetSide Europe a.s. a že Arca Investments prostredníctvom spoločnosti NetSide Europe a.s. zastretým úkonom uhradila časť pohľadávky veriteľa D. H.. Ďalej dal do pozornosti majetkovú účasť odporcu 1. v Arca Capital Slovakia, pričom táto spoločnosť len ako emitent Dlhopisov ARCA 2020 má v dôsledku emisie Dlhopisov ARCA 2020 pohľadávku voči majiteľom Dlhopisov ARCA 2020 celkovo vo výške 25.000.000 Eur, čím vymoženie pohľadávok veriteľov Arca Capital Slovakia z uvedených dlhopisov je ohrozené, ak nie zmarené. Poukázal na to, že aj spoločnosť Arca Capital Slovakia sa zbavuje majetku, dôkazom čoho je zníženie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve Arca Capital Slovakia o cca 2,4 milióna Eur, ako aj skutočnosť, že Arca Capital Slovakia napriek tomu, že má veriteľov, poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca. Z poslednej relevantnej účtovnej závierky Arca Capital Slovakia ku dňu 31.12.2018, a to vzhľadom na absenciu konsolidovanej účtovnej závierky skupiny Arca Capital a.s. za rok 2018 vyplýva, že Arca Capital Slovakia je vo finančnej strate. Arca Capital Slovakia za rok 2018 evidovala výsledok hospodárenia minulých rokov vo výške mínus 462.822,- Eur, z čoho vyplýva, že je dlhodobo v strate. Strata Arca Investments vytvorená za rok 2019 vo výške cca 9,5 milióna Eur preukazuje, že dôvody na konkurz tejto spoločnosti sú reálne potvrdené. Uvedené skutočnosti zároveň preukazujú, že aj dcérska spoločnosť Arca Investments, čiže spoločnosť Arca Capital Slovakia je v reštrukturalizácii a obe uvedené spoločnosti sú v zlej finančnej situácii, pričom je nepochybné, že samotná Arca Investments nemá na úhradu pohľadávky navrhovateľa a snaží sa docieliť iba jeho čiastočné uspokojenie. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu tiež odôvodnil tým, že odporca 1. preukázateľne previedol svoj rozsiahly majetok a poskytol zabezpečenie veriteľovi - odporcovi 2. Zároveň je možné predpokladať, že odporca 1. sa aj naďalej bude zbavovať majetku, prípadne bude prevádzať finančné aktíva na spriaznené a prepojené spoločnosti a prevedie prostriedky na účtoch spoločnosti. Dôvodil, že prípadnou realizáciou úkonov odporcom 1. súvisiacich s nakladaním s prostriedkami na účtoch v bankách, ako aj majetkovými podielmi, môže dôjsť k nenávratnej ujme navrhovateľa. Mal za to, že v prípade nakladania odporcom 1. so sumou 2.662.500 CZK, by exekúcia bola ohrozená. Uviedol, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia, resp. neodkladného opatrenia, sa vytvorí stav právnej istoty a zabezpečí sa plnenie pre prípad exekúcie nesporného nároku navrhovateľa titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy zo zmeniek. Navrhovateľ považoval svoj nárok osvedčený samotnou povahou zmenky, ktorej zmenková suma nebola vyplatená v lehote splatnosti, ako aj vyjadrením odporcu 1., ktorý nárok nespochybňoval, ale uviedol, že zabezpečuje na vyplatenie prostriedky. Navrhovateľ navrhol s ohľadom na povahu veci, kde je reálna hrozba, že odporca 1. v dohľadnej dobe skončí v konkurze, ako aj zámer a ciele zákonodarcu, nariadiť zabezpečovacie opatrenie, resp. neodkladné opatrenie na neurčitý čas a nepodmieňovať ho podaním žaloby vo veci, pretože vymáhanie predmetnej nespornej pohľadávky na súde, by len navýšilo stratu navrhovateľa. K odporcovi 2. dal do pozornosti uzavretie Záložnej zmluvy dňa 08.04.2020 medzi odporcom 1. a jeho veriteľom odporcom 2., k čomu došlo po viac ako 3 rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov zo strany odporcu 2. odporcovi 1. na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zo dňa 16.01.2017 v celkovej sume 663.909.108,26 CZK. Poukázal na to, že k majetku odporcu 1., a to pohľadávkam odporcu 1. voči Silverside, je zriadené záložné právo v Notárskom centrálnom registri záložných práv, zapísané záložné právo pod sp. zn. NCRzp: 11112/2020 v prospech odporcu 2. a vzhľadom na to, že k tomuto majetku bolo dňa 02.02.2020 v Notárskom centrálnom registri záložných práv zaregistrované pod sp. zn. NCRzp: 2545/2021 začatie výkonu záložného práva zriadeného na základe Záložnej zmluvy a odporca 2. bude zrejme uspokojený z výkonu záložného práva v prospech odporcu 2., sa navrhovateľ dostane do situácie, že vymoženie jeho pohľadávky môže byť zmarené, čiže aj exekúcia ohrozená. Navrhovateľ vyhodnotil, že podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je splnená, keďže odporca 2. získa cez záložné právo hodnotný majetok odporcu 1., ktorý je v značných finančných problémoch a tento majetok nebude predmetom rozdelenia v hroziacom konkurze, resp. exekúcii, táto podmienka je už aj splnená, keďže bol aj začatý výkon záložného práva zo strany odporcu 2. 3. Z predloženého originálu zmenky mal súd za osvedčenú pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi 1., ktorý dňa 19.04.2020 vystavil vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“ na rad navrhovateľa so zmenkovou sumou 2.662.500 CZK so splatnosťou 18.04.2021. Zmenkovú sumu odporca 1. ani sčasti neuhradil. Odporcovi 2. z vystavenej zmenky žiadny záväzok nevznikol (nebol vystaviteľom ani avalistom). Súd v konaní zistil, že dňa 11.05.2021 (v čase po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia) bolo zverejnené v insolvenčním rejstříku rozhodnutie Městského soudu v Praze č. j.: MSPH 98 INS 723/2021-A-186 zo dňa 11.05.2021, v ktorom súd podľa § 136 ods. 1 zák. č. 182/2006 Sb. Zákona o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) vydal rozhodnutie o úpadku odporcu 1. Vo výroku I. rozhodol Městský soud v Prahe o zistení úpadku odporcu 1., z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že o spôsobe riešenia úpadku odporcu rozhodne samostatným uznesením podľa § 149 Insolvečního zákona. Zverejnením uvedeného rozhodnutia sa začalo miestne insolvenčné konanie týkajúce sa majetku odporcu 1. na území Českej republiky. V zmysle výroku V. rozhodnutia veritelia, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky boli vyzvaní na prihlásenie svojich pohľadávok v lehote 2 mesiacov odo dňa zverejnenia rozhodnutia pod sankciou neprihliadnutia na uplatnené pohľadávky. Účinky uvedeného rozhodnutia nastali zverejnením rozhodnutia v insolvenčním rejstříku dňa 11.05.2021. Odporca bol v rozhodnutí zároveň okrem iného poučený nasledovne: Nerozhodne- li insolvenční soud jinak, je dlužník povinen zdržet se od okamžiku, kdy nastaly účinky spojené se zahájením insolvenčního řízení, nakládání s majetkovou podstatou a s majetkem, který do ní může náležet, pokud by mělo jít o podstatné změny ve skladbě, využití nebo určení tohoto majetku anebo o jeho nikoli zanedbatelné zmenšení. Peněžité závazky vzniklé před zahájením insolvenčního řízení je dlužník oprávněn plnit jen v rozsahu a za podmínek stanovených tímto zákonem (§ 111 ods. 1 IZ). Nakoľko sa doposiaľ nezačalo hlavné insolvenčné konanie, naďalej je vedené pred Městským soudem v Praze miestne insolvečné konanie, ktorého účinky sú obmedzené na majetok odporcu 1. v Českej republike v zmysle čl. 3 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2015848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní. Rozhodným právom pre dané konanie je právny poriadok Českej republiky. Navrhovateľ v konaní neosvedčil prihlásenie pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana formou zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v insolvenčnom konaní vedenom pred Městským soudem v Praze č. j. MSPH 98 INS 723/2021. 4. Súd konštatoval, že navrhovateľ v konaní neosvedčil trvanie hmotnoprávneho nároku voči odporcovi 1., keď v konaní nepreukázal prihlásenie pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana formou zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v insolvenčnom konaní vedenom pred Městským soudem v Praze č. j. MSPH 98 INS 723/2021. Navrhovateľ v konaní, čo do navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na akcie odporcu 1., neosvedčil naviac všeobecnú hodnotu akcií, ak by súd mal vychádzať iba z menovitej hodnoty jednotlivých akcií, zásada proporcionality by v danom prípade nebola splnená, keď by došlo k zriadeniu záložného práva na akcie v celkovej menovitej hodnote iba v spoločnostiach, v ktorých je odporca 1. jediným akcionárom v celkovej hodnote 1.021.000 Eur na zabezpečenie pohľadávky 2.662.500 CZK, t. j. 104.750,14 Eur. Dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil kumulatívne splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na akcie odporcu 1. Uviedol, že zásada proporcionality nebola splnená ani čo do navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi 1. zdržať sa nakladania s akciami odporcu 1. v spoločnostiach špecifikovaných v návrhu, pričom iba pri porovnaní menovitých hodnôt akcií a pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 1. nie je možné konštatovať primeranosť zásahu do práv odporcu 1. Navrhovateľ žiadal neodkladným opatrením uložiť odporcovi 1. povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s finančnými prostriedkami vo výške 2.662.500 CZK, pričom v návrhu nešpecifikoval územnú pôsobnosť uloženia povinnosti. V zmysle rozhodnutia Městského soudu v Praze č. j.: MSPH 98 INS 723/2021- A-186 zo dňa 11.05.2021, odo dňa 11.05.2021 odporca je povinný zdržať sa nakladania s majetkovou podstatou a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, teda obava, že by odporca naďalej vyvíjal činnosť smerujúcu sa k zbaveniu svojho majetku alebo k jeho zaťažovaniu v Českej republike, v čase vydania tohto rozhodnutia nie je už osvedčená. Navrhovateľ sa zároveň domáhal voči odporcovi 2. uloženia povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv pod sp. zn. NCRzp: 11112/2020 a uloženia zákazu výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv pod sp. zn. NCRzp: 2545/2021. Súd uviedol, že v súlade s § 140e Insolvečního zákona, v dobe pokiaľ trvajú účinky rozhodnutia o úpadku, nemôže byť nariadený alebo začatý výkon rozhodnutia alebo exekúcie, ktorý by postihoval majetok vo vlastníctve odporcu 1. alebo, ktorý patrí do majetkovej podstaty, z čoho vyplýva, že na majetok odporcu 1. v Českej republike nebude začatý výkon rozhodnutia ani exekúcia. Naviac súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 2. prihliadol na tú skutočnosť, že odporcovi 2. nevyplýva z vystavenej zmenky odporcom 1. na rad navrhovateľa žiaden záväzok. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku svedčiacemu navrhovateľovi voči odporcovi 1., ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, ako i pri nedodržaní zásady proporcionality medzi navrhovaným zabezpečovacím/ neodkladným opatrením vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov súd oba návrhy zamietol. Úspešným odporcom súd nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Navrhovateľ v prvej časti odvolania zopakoval svoju argumentáciu použitú už skôr v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, keď popísal skutkový a právny stav prejednávanej veci. Vyjadril sa k finančnej skupine Arca Capital, finančnému stavu Arca Investments i Arca Capital Slovakia a poukázal na ich úkony ukracujúce veriteľov. Zopakoval dôvody na ochranu práv navrhovateľa nariadením požadovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. V odvolaní namietal nesprávne a arbitrárne právne posúdenie údajného nepreukázania dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Zo skutočností uvádzaných v návrhu, aj v tomto vyjadrení, je podľa neho zrejmé, že medzi navrhovateľom a Arca Investments existuje právny vzťah a že Arca Investments nespochybňuje nespornú a splatnú pohľadávku navrhovateľa vo výške 2.662.500 CZK s príslušenstvom z dôvodu nevyplatenia zmenkovej sumy zo zmenky. Pohľadávka navrhovateľa vo výške 2.662.500 CZK s príslušenstvom je dostatočne preukázaná, keď samotná spoločnosť Arca Investments potvrdila, že zmenku navrhovateľa eviduje ako zmenku určenú na výplatu. Uviedol, že po novom už nie je povinnosťou spájať konanie o neodkladnom opatrení s konaním vo veci samej, pričom navrhovateľ sa návrhom domáhal iba vydania zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, nežiadal zaplatenie zmenky a nebude iniciovať konanie vo veci samej. Preto je zrejmé, že na osvedčenie základných skutočností postačuje predloženie kópie zmenky ako dôkazu, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje právny vzťah, ktorému je potrebné vzhľadom na konanie odporcu poskytnúť súdnu ochranu. Dal do pozornosti, že zákonná dvojmesačná lehota na prihlasovanie pohľadávok do insolvenčného konania pred Mestským súdom v Prahe plynie od 11.05.2021 a končí 12.07.2021. V čase podania návrhu, ako ani toho času, nie je možné zdokladovať prihlásenie pohľadávky navrhovateľa do insolvenčného konania, keďže navrhovateľ momentálne len pripravuje podklady k prihláseniu jeho pohľadávky do prebiehajúceho insolvenčného konania. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na prihlásenie pohľadávok do konania MSPH 98 INS 723/2021, bude navrhovateľ schopný preukázať prihlásenie svojej pohľadávky do insolvenčného konania. S ohľadom na uvedené mal za to, že súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec a jeho právne závery sú predčasné. Vyjadril názor, že žiadna námietka ohľadom neprimeranosti zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodná a nie je potrebné ani skúmať hodnotu zabezpečovanej nehnuteľnosti, resp. akcií, nakoľko proporcionalita v tejto súvislosti nevyplýva z CSP, alebo zo samotnej povahy zabezpečovacieho opatrenia. Zdôraznil, že z predložených dôkazov vyplýva, že skupina Arca a aj Arca Investments sa zbavovala majetku obrovskej hodnoty práve tým, že prevádzala majetok. Podľa navrhovateľa je obava, že v prípade nakladania odporcu s dotknutým majetkom v dcérskych spoločnostiach, by exekúcia vo veci vymoženia dôvodného nároku navrhovateľa titulom nespornej pohľadávky bola ohrozená a boli by najmä ohrozené práva navrhovateľa pre prípad konkurzu Arca Investments, prípadne insolvenčného konania, resp. reorganizácie skupiny Arca. Podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je splnená, keďže odporca 2. získa cez záložné právo hodnotný majetok odporcu 1., ktorý je v značných finančných problémoch a tento majetok nebude predmetom rozdelenia v hroziacom konkurze, resp. exekúcii, táto podmienka je už aj splnená, keďže bol aj začatý výkon záložného práva zo strany odporcu 2. Namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi navrhovateľa, ktoré preukazovali dôvodnosť a nevyhnutnosť potreby nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Uviedol, že z účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019 je nepochybné, že v roku 2019 mal odporca stav účtov v bankách vo výške 1.535.607 Eur (riadok č. 73, označenie BV/2 - strana aktív), pričom v roku 2018 (pozn. riadok 73 - Bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie) to bola suma vo výške 10.286.654 Eur. Poukázal na finančné problémy celej skupiny Arca, ktorá nemá finančné prostriedky na splatenie a platenie svojich záväzkov voči investorom. V účtovnej závierke Arca Investments za rok 2019 je uvedené, že Arca Investments v roku 2019 poskytol prepojeným účtovným jednotkám odporcu pôžičky (riadok č. 25 - strana aktív) vo výške 515.242.241 Eur. Z uvedeného odvodzoval, že zrejme finančná investícia navrhovateľa slúžila na poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam Arca Investments, čiže sa možno domnievať, že primárne neslúžila na investovanie, ale na sanáciu prepojených spoločností Arca Investments. Arca Investments ako subjekt prijímajúci finančné investície, má v ich dôsledku záväzok voči veriteľom vo výške 35.005.289 Eur, čiže vymoženie pohľadávok veriteľov, teda aj navrhovateľa, je ohrozené, ak nie zmarené, a to vzhľadom na uvedené skutočnosti o Arca Investments, kde strata Arca Investments vytvorená za rok 2019 vo výške cca 9,5 milióna Eur preukazuje, že navrhovateľ nebude riadne uspokojený. Samotné neuspokojenie pohľadávky navrhovateľa riadne a včas z majetku Arca Investments zakladá podľa jeho názoru dôvodné podozrenie, že uspokojenie pohľadávky navrhovateľa z majetku Arca Investments bude zmarené. Zdôraznil, že zo skutkového stavu je nepochybné a nesporné, že Arca Investments ako subjekt insolvenčný (v úpadku) sa zbavuje majetku (pozn. pôžičky spriazneným spoločnostiam, zabezpečenie Pohľadávky NMM IF voči Arca Investments, kde už začal výkon záložného práva a pod.), ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, Arca Investments hrozí konkurz, prípadne reštrukturalizácia, resp. reorganizácia, v ktorom nebude pohľadávka navrhovateľa zjavne v celom rozsah uspokojená. Poukázal na ukracujúci úkon zbavovania sa majetku Arca Investstments, ktorý v čase, keď bol platobne neschopný, dňa 08.04.2020, po viac ako troch rokoch od uzavretia Rámcových zmlúv o poskytnutí finančných pomocí, uzavrel s odporcom 2. Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam na zabezpečenie splatenia pohľadávok odporcu 2. voči Arca Investments. Uvedené konanie zároveň, podľa navrhovateľa, zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 a 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Za ukracujúce úkony skupiny Arca považoval aj poskytnutie zabezpečenia údajnému veriteľovi pánovi Q.. Uviedol tiež, že z výpisu z obchodného registra ďalšej spoločnosti, majetkovo prepojenej so skupinou Arca, a to spoločnosti TeHo Topoľčany, s.r.o., vyplýva, že úver skupiny Arca voči Poštovej banke bol splatený a záložné právo v prospech Poštovej banky bolo do dňa 18.02.2021. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že skupina Arca uprednostnila iného veriteľa, nie žalobcu, ktorý má voči skupine Arca značnú pohľadávku. Dal do pozornosti, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom proti spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., rozhodol uznesením č. k. 6CoCsp/35/2020-918 zo dňa 22.02.2021 tak, že vo veci 1173 žalobcov zriadil zabezpečovacie opatrenie k majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., a to k nehnuteľnostiam, ako aj obchodným podielom a akciám, za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok uplatnených v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14Csp/144/2020. V tejto súvislosti poukázal na zásadu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Namietal záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku reštrukturalizácie nedôjde k zníženiu majetku, keďže je nepochybné, že v prípade reštrukturalizácie aktíva Arca Investments nebudú mať takú hodnotu ako by mali, keby reštrukturalizácia nebola. Považoval za potrebné, aby bolo nariadené zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie, nakoľko je obava, že v prípade nakladania odporcu s obchodným podielom v spoločnosti prepojenej so skupinou Arca, čo je exekúciou postihnuteľný majetok, by exekúcia vo veci vymoženia nesporného nároku navrhovateľa, bola ohrozená. Ďalej uviedol, že CSP stanovuje, že v prípade, ak nemožno dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, nariadi aj neodkladné opatrenie. Zákaz nakladania s majetkovými podielmi možno dosiahnuť jedine navrhovanými neodkladnými opatreniami. Z dôvodu konania a úkonov ovládaných a majetkovo prepojených spoločností zo skupiny Arca na spoločnosť Arca Investments, je nevyhnutné ochrániť porušené a ohrozené práva navrhovateľa zásahom súdu a ochrániť majetok, prostredníctvom ktorého môže dôjsť k zmareniu uspokojenia nespornej pohľadávky navrhovateľa z majetku Arca Investments, a to majetkové podiely, nakoľko tento majetok má zásadný vplyv na hodnotu majetku odporcu. Podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je podľa názoru navrhovateľa splnená, keďže možno predpokladať, že odporca sa ďalej bude zbavovať majetku, resp. jeho majetok bude podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny Arca. Poukázal na posúdenie platobnej schopnosti Arca Investments od nezávislej ratingovej spoločnosti Creditreform, s.r.o.. Je zrejmé, že dlžník - Arca Investments je v úpadku, keďže na jeho majetok bolo začaté konkurzné konanie, ktoré predpokladá, že pohľadávky veriteľov nebudú uspokojené na 100 % ich výšky v priebehu konkurzu. Z toho dôvodu je zrejmé, že pokiaľ nedôjde k zabezpečeniu pohľadávky navrhovateľa prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia záložným právom, existuje obava, že vymoženie pohľadávky navrhovateľa bude ohrozené. Uviedol, že § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) sa týka súdnych konaní o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou. Rozhodovanie o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení však nie je konaním o samotnej pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou. Z uvedeného vyplýva, že povolením reštrukturalizácie nedochádza ani k zastaveniu, ani k prerušeniu súdnych konaní, naopak, môže sa iniciovať konanie o nariadení zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia a pokračovanie v tomto konaní. Výklad súdu, ktorým by sa bránilo navrhovateľovi uplatňovať svoje ústavne komfortné práva (t. j. zabezpečiť svoju pohľadávku nariadením zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia), by nebol správny a ústavne komfortný, keďže bráni výkonu práv a obmedzuje práva navrhovateľa. Mal preto za to, že je možné rozhodnúť o zriadení záložného práva súdom prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia aj po začatí reštrukturalizačného konania, pričom je potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie s účinkami aj pre reštrukturalizačné konanie. Dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/26/2021. Samotná skutočnosť, že počas reštrukturalizácie nie je možné viesť exekúciu podľa Exekučného poriadku podľa navrhovateľa znamená, že exekúcia pohľadávky navrhovateľa je očividne ohrozená, pretože ju dokonca nie je možné v zmysle ustanovení Exekučného poriadku viesť. Z uvedeného je zrejmé, že je naplnená podmienka uvedená v § 343 ods. 1 CSP. Pojem „exekúcia“ v § 343 ods. 1 CSP je podľa neho potrebné vykladať v zmysle akéhokoľvek možného spôsobu vymoženia pohľadávky, je to synonymum slova „vymoženie“. Dodal, že nemožnosť začať exekučné konanie v zmysle § 114 ods. 1 písm. b) ZKR je iba dočasná, a teda nebráni, aby súd zabezpečil pohľadávku veriteľa zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Navrhovateľ na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktorými súdy poskytli ochranu veriteľom spoločností zo skupiny Arca Capital (Arca Capital Slovakia a aj Arca Investments) a nariadili zabezpečovacie opatrenia, resp. neodkladné opatrenia. Ďalej uviedol, že z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a uznesenia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14Csp/161/2020-396 zo dňa 02.11.2020 vyplýva, že Arca Capital Slovakia aj v roku 2020 nakladal s majetkom a prevádzal prevodmi podiely v dcérskych spoločnostiach na spriaznenú spoločnosť a nie je zrejmé, či za primerané protiplnenie, alebo išlo len o prevod za nominál, resp. nižšiu sumu, resp. zápočet, preto žiadal pre účely rozhodnutia o odvolaní zabezpečiť ako dôkaz jednotlivé prevodné zmluvy prevodov. Zdôraznil, že v dôsledku konkurzu aktíva odporcu 1. nebudú mať takú hodnotu ako by mali, keby konkurz nebol. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že v celom rozsahu vyhovie návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a prizná navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 6. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca 1. podaním doručeným súdu dňa 20.08.2021. Napadnuté uznesenie označil za vecne správne. Návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a šikanózny. Ohľadne účinkov insolvenčného konania na súdne konanie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.07.2019, č. k. IV. ÚS 631/2018-54. Poukázal na to, že jedným z účinkov začatia insolvenčného konania podľa českého zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) (ďalej len „insolvenčný zákon“) je to, že pohľadávky voči odporcovi 1. si môžu jeho veritelia uplatňovať len prihláškou pohľadávok do insolvenčného konania. Prebiehajúce insolvenčné konanie zároveň bráni odporcovi 1., aby individuálne uspokojoval svojich veriteľov, resp. niektorých/niektorého z nich, ak by takéto uspokojenie veriteľa odporcu 1. bolo v rozpore s insolvenčným zákonom. Poukázal na § 140a českého insolvenčného zákona a § 118 ods. 4 slovenského zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Mal za to, že v súdnom konaní nemôže byť zabezpečovacie opatrenie a ani neodkladné opatrenie nariadené z dôvodu začatia insolvenčného konania a rozhodnutia o úpadku. Z dôvodu nemožnosti zriadenia nového zabezpečenia pohľadávok voči odporcovi 1. po začatí insolvenčného konania sa súdne konania o nariadenie zabezpečovacích opatrení vedené za účelom zabezpečenia pohľadávok voči odporcovi 1. ex lege prerušujú. Z uvedeného dôvodu sa podľa názoru odporcu 1. ex lege prerušuje taktiež súdne konanie, ktorého predmetom je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia zmenkovej pohľadávky. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom odporcu 1. o prerušení súdneho konania ex lege, uviedol, že súdne konanie nemôže pokračovať aj z dôvodu nemožnosti vedenia súdneho konania o zaplatenie zmenkovej pohľadávky, od ktorého je toto konanie svojím účelom závislé. Ďalej uviedol, že navrhovateľ v konaní prihlásenie zmenkovej pohľadávky do insolvenčného konania ani po uplynutí lehoty na prihlásenie pohľadávok do insolvenčného konania, t.j. po dni 12.07.2021, do dnešného dňa nepreukázal. Zároveň uviedol, že aj keby navrhovateľ preukázal po uplynutí lehoty na prihlásenie pohľadávok do insolvenčného konania, prihlásenie zmenkovej pohľadávky do insolvenčného konania, prihláška zmenkovej pohľadávky by predstavovala novotu, ktorá nie je prípustná v odvolacom konaní. Okrem toho namietal neosvedčenie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní tvrdiac, že fotokópia zmenky predložená navrhovateľom neosvedčuje právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 1. a z neho vyplývajúci nárok navrhovateľa na zaplatenie zmenkovej pohľadávky. Ani navrhovateľom predložený „Úradný záznam o prevzatí zmenky“ nie je podľa názoru odporcu 1. takým dôkazom, ktorý by osvedčoval skutočnosť, že navrhovateľ je držiteľom a majiteľom predmetnej zmenky, a to z dôvodu, že v úradnom zázname chýba dostatočná a bližšia špecifikácia zmenky, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je originálom. Podľa názoru odporcu 1. navrhovateľ v konaní neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie na majetok odporcu 1. za účelom vymoženia zmenkovej pohľadávky. Tvrdenia navrhovateľa o zbavovaní sa majetku odporcom 1., spoločnosti Arca Capital Slovakia, resp. Skupina Arca Capital, považoval za účelové a nepodložené. Zdôraznil, že exekúcia voči odporcovi 1. ani nemôže byť ohrozená, pretože exekúcia voči odporcovi 1. je neprípustná. Uviedol, že vzhľadom na podanie insolvenčného návrhu, ktorým sa odporca 1. domáha povolenia reorganizácie a na základe ktorého bolo začaté insolvenčné konanie a rozhodnuté o úpadku odporcu 1., ako aj skutočnosť, že odporca 1. poveril slovenského správcu prípravou reštrukturalizačného posudku, je zrejmé, že odporca 1. neuskutočňuje úkony, ktorými by sa chcel zbavovať svojho majetku a ukracovať uspokojenie svojich veriteľov, ale naopak, podniká právne kroky k zabezpečeniu pomerného uspokojenia všetkých svojich veriteľov. Vzhľadom na neprípustnosť exekúcie voči odporcovi 1., nie je podľa jeho názoru daná ani dôvodnosť a opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, keďže existencia zákonného predpokladu pre ich nariadenie, a to existencia ohrozenia exekúcie na majetok odporcu 1., je logicky vylúčená. Odporca 1. ďalej uviedol, že hodnota jeho majetku niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu zmenkovej pohľadávky, a preto nie je znemožnené uspokojenie zmenkovej pohľadávky z majetku odporcu 1. Poukázal na to, že cieľom podnikania skupiny Arca Capital je generovať kapitálový rast v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte, pri rôznej úrovni rámca riadenia rizík. Investície sú uskutočňované s cieľom poskytnúť financovanie pri založení, rozvíjaní a transformovaní súkromných spoločností, ktoré demonštrujú potenciál pre významný rast. Poskytovanie pôžičiek je formou investovania odporcu 1. a neslúži na sanáciu prepojených spoločností odporcu 1. a zároveň poskytovanie pôžičiek iným spoločnostiam generuje odporcovi 1. zisk v podobe úrokov z poskytnutých pôžičiek. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že poskytovanie pôžičiek iným subjektom nie je spôsobilé ohroziť prípadné uspokojenie zmenkovej pohľadávky. Okrem toho nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že odporca 1. v roku 2019 poskytol prepojeným účtovným jednotkám pôžičky vo výške 515.242.241 Eur, pričom navrhovateľ neuviedol, ako by to malo znemožniť uspokojenie zmenkovej pohľadávky, prípadne ohroziť exekúciu na majetok odporcu 1. za účelom prípadného núteného vymoženia zmenkovej pohľadávky, ktorú navrhovateľ ešte ani len neuplatnil žalobou, ani nepreukázal jej prihlásenie do insolvenčného konania. Uviedol, že navrhovateľ v návrhu, ani v odvolaní, nepreukázal, aké spriaznené spoločnosti má odporca 1. uspokojovať alebo uprednostňovať na úkor svojich veriteľov, v čom spočíva predmetné uspokojovanie alebo uprednostňovanie spriaznených spoločností, čo je predmetom plnenia spriazneným spoločnostiam, ktorým majú byť spriaznené spoločnosti uprednostnené alebo uspokojené a aká bola dohodnutá protihodnota za toto plnenie. Argumentáciu navrhovateľa ohľadom zníženia hodnoty finančných prostriedkov na účtoch odporcu 1. na konci roka 2019 v porovnaní s koncom roka 2018 považoval za zavádzajúcu a tendenčnú, keď navrhovateľ poukazuje na zníženie účtovnej hodnoty finančných prostriedkov na účtoch odporcu 1. v bankách, účelovo však opomína ostatné položky RIÚZ 2019. Navrhovateľ netvrdí a už vôbec nepreukázal, prečo by ním identifikované, avšak bližšie nešpecifikované úkony odporcu 1. počas roka 2019, mali znemožňovať uspokojenie zmenkovej pohľadávky. Zdôraznil, že navrhovateľ účelovo opomína zvýšenie hodnoty majetku odporcu 1. za rok 2019 v porovnaní s rokom 2018. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že sa odporca 1. zbavuje, resp. vyvíja činnosť smerujúcu k zbaveniu sa svojho majetku. Z tvrdení, ani z dôkazov predložených navrhovateľom, nevyplýva, ako by malo zriadenie záložného práva v prospech odporcu 2. ukrátiť veriteľov odporcu 1. alebo znemožniť uspokojenie zmenkovej pohľadávky. Tvrdenia navrhovateľa považoval za nepravdivé a nespôsobilé preukázať, že by zmenková pohľadávka nemohla byť uspokojená z majetku odporcu 1., resp. že by mohla byť ohrozená prípadná exekúcia na majetok odporcu 1. za účelom vymoženia zmenkovej pohľadávky. K neexistencii obavy ohrozenia prípadnej exekúcie poukázal aj na stanovisko špecializovanej spoločnosti TARPAN Partners s.r.o.. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ právne relevantným spôsobom neuviedol, ako by malo zverejnenie, či nezverejnenie „konsolidovanej účtovnej závierky skupiny Arca Capital“ ohrozovať prípadnú exekúciu na majetok odporcu 1. za účelom núteného vymoženia zmenkovej pohľadávky. Pre úplnosť dodal, že konsolidovaná účtovná závierka odporcu 1. za rok 2019, ako aj za rok 2020, bola zverejnená, resp. uložená do Registra účtovných závierok. Zároveň zdôraznil, že skupinu Arca Capital nie je možné zamieňať s odporcom 1., ani so spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a to z dôvodu, že odporca 1. a spoločnosť Arca Capital Slovakia sú len jednými zo subjektov patriacich do skupiny Arca Capital, ktorá nemá právnu subjektivitu. Podotkol, že navrhovateľ právne relevantným spôsobom neuviedol, ako by mali jednotlivé odkazy na spoločnosť Arca Capital Slovakia alebo skupinu Arca Capital ohrozovať prípadnú exekúciu na majetok odporcu 1. za účelom núteného vymoženia zmenkovej pohľadávky. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa uviedol, že záložné právo na obchodný podiel ACS teplo v prospech spoločnosti J&T Banka bolo zriadené za účelom zabezpečenia úverovej pohľadávky spoločnosti J&T Banka voči spoločnosti ACS teplo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa 11.08.2020. Obchodný podiel ACS teplo nepredstavuje majetok odporcu 1., preto súvisiace tvrdenia navrhovateľa nemajú relevanciu pre dané súdne konanie. Mal za to, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6CoCsp/35/2020-918 zo dňa 22.02.2021 nemá žiadnu súvislosť s tvrdenou zmenkovou pohľadávkou, ani s návrhom navrhovateľa v tomto konaní a nevyplýva z neho žiaden ustálený stav, ani záväzný právny záver o ukracovaní veriteľov spoločností zo skupiny Arca Capital. Konštatoval, že navrhovateľ v návrhu, ani v odvolaní, neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie na majetok odporcu 1. Zároveň mal za to, že nie je daná primeranosť hodnoty zmenkovej pohľadávky vo vzťahu k hodnote aktív vo vlastníctve odporcu 1., na ktoré sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie, a tým ani primeranosť navrhovaného zásahu do vlastníckeho práva odporcu 1. Poukázal tiež na nemožnosť súčasného nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, a to s poukazom na § 324 ods. 3 CSP. Zdôraznil, že navrhovateľ v návrhu, ani v odvolaní, neuviedol, z akého dôvodu nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia súdov vydané v konaniach, v ktorých boli návrhy navrhovateľa zamietnuté. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne a odporcovi 1. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca 2. podaním doručeným súdu dňa 06.09.2021. Navrhovateľom široko vymedzené odvolacie dôvody podľa názoru odporcu 2. nespĺňajú požiadavku na náležitosti riadne odôvodneného odvolania podľa § 363 CSP. Navrhovateľ v texte odvolania neuvádza, v čom konkrétne tieto domnelé vady rozhodnutia spočívajú. Rovnako neuvádza žiadne argumenty a nepoukazuje na žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť jeho návrhu vo vzťahu k odporcovi 2., resp. ktoré by akokoľvek spochybňovali správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu nariadenia neodkladného opatrenia ukladajúceho obmedzenia odporcovi 2. Odporca 2. uviedol, že je nesamosprávnym investičným fondom kvalifikovaných investorov, ktorý koná na účet svojich podfondov NOVA Money Market - podfond 3 (ďalej len „Podfond 3“) a NOVA Money Market - podfond 4 (ďalej len „Podfond 4“) (ďalej spolu aj ako „Podfondy“), je riadený a obhospodarovaný investičnou spoločnosťou s povolením riadiť a administrovať fondy kvalifikovaných investorov, a to spoločnosťou REDSIDE investiční společnost, a.s. (ďalej aj „Obhospodarovateľ“), ktorá podniká na základe povolenia Českej národnej banky, č. k. 2013/5063/570 zo dňa 26.04.2013. Odporca 2. i Obhospodarovateľ sú regulovaný právom Českej republiky a príslušnými nariadeniami a legislatívou Európskej únie vzťahujúcej sa na podnikanie alternatívnych investičných fondov, sú pod dohľadom Českej národnej banky a podliehajú pravidelným externým aj interným auditom. Na odporcu 2. dohliada aj depozitárna banka, ktorou je Česká spořitelna a.s.. Odporca 2. v súlade so štatútom a investičnou stratégiou Podfondov investoval finančné prostriedky získané od verejnosti (jednotlivých kvalifikovaných investorov) a združené v Podfonde 3 a Podfonde 4 do aktivít odporcu 1., a to na základe Rámcových zmlúv o poskytnutí finančných výpomocí zo dňa 16.01.2017 a zo dňa 06.02.2017. K poskytnutiu finančnej výpomoci - parciálnych pôžičiek - pritom dochádzalo na základe individuálnych žiadostí odporcu 1. v dlhšom časovom období. Samotné označenie charakteru zmlúv, ako rámcových - t. j. neobsahujúcich presnú výšku tej ktorej pôžičky ani času jej poskytnutia, naznačuje, že ich uzatvorenie nemá žiaden význam vo vzťahu k okamihu zriadenia záložného práva, ako naznačuje navrhovateľ v podanom odvolaní. Odporca 2. poskytol odporcovi 1. finančné prostriedky v celkovej výške cca 4.570.000 Eur a 496.600.000 CZK. Odporca 2. tak eviduje voči odporcovi 1. pohľadávky vo výške istiny prevyšujúcej 24.000.000 Eur, ktoré boli zabezpečené Zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam odporcu 1. voči spoločnosti Silverside, a.s., a to do výšky poskytnutých finančných prostriedkov, najviac však 52.000.000 Eur. Zriadenie záložného práva na pohľadávky odporcu 1. voči spoločnosti Silverside, a.s., bolo výsledkom dlhotrvajúcej spolupráce ohľadom financovania odporcu 1. a v konečnom dôsledku spoločnosti Silverside a sledovalo dlhodobú investičnú aktivitu odporcu 2., ktorý na základe svojej investičnej stratégie financoval prostredníctvom účelových čiastkových finančných výpomocí poskytovateľa nebankových úverov - spoločnosť Silverside, a.s.. Je preto podľa neho logické, že pri dosiahnutí určitého objemu investovaných prostriedkov, úrovne účtovných ukazovateľov a po preukázaní kvality úverového portfólia, ako formu zabezpečenia nezvolil iný majetok odporcu 1., ale iba výnos z aktív, ktoré účelne dlhé roky financoval a na ktorých rozvoji sa v prospech akcionárov Silverside, a.s., dlhodobo podieľal. Poukázal na to, že navrhovateľ žiadne zo svojich tvrdení ohľadom údajne ukracujúceho právneho úkonu nepreukázal v návrhu, ani v odvolaní. Nie je tak splnená podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľ k návrhu nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu takéhoto významného zásahu do práv odporcu 2. Uviedol, že trestný čin zvýhodňovania veriteľa nemohol ani v teoretickej rovine spáchať odporca 2. v postavení veriteľa, ale len odporca 1. v pozícii dlžníka. Odporca 2. v čase zriadenia záložného práva (28.04.2020) nevedel o žiadnych finančných problémoch odporcu 1. a záložnú zmluvu uzatváral v dobrej viere s cieľom dostatočne zabezpečiť svoju niekoľkomiliónovú investíciu. Je pritom bežnou praxou, že miera zabezpečenia pôžičky je priamo úmerná jej výške, preto nie je možné porovnávať rozličné zabezpečenie pôžičky poskytnutej navrhovateľom a odporcom 2., ktorá je rádovo vyššia. Nemôže obstáť ani tvrdenie navrhovateľa, ktorý označuje zriadenie záložného práva za ukracujúci (odporovateľný) právny úkon v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka. Samotné zriadenie záložného práva nepredstavuje zásah do hodnoty majetku záložcu a jeho jediným účelom je uľahčenie vymáhania existujúcej pohľadávky v budúcnosti. Pohľadávka zabezpečená záložným právom je existujúca a ide o finančné prostriedky investované odporcom 2. do projektov odporcu 1., pričom navrhovateľ neuvádza žiadne argumenty alebo dôkazy, ktoré by existenciu a oprávnenosť tejto pohľadávky spochybňovali. Súčasne uviedol, že záložné právo nielenže nebolo zriadené v úmysle ukrátiť iného veriteľa odporcu 1., ale odporcovi 2. údajný ukracujúci úmysel nebol a ani nemal odkiaľ byť známy. Pre úplnosť odporca 2. uviedol, že nie je osobou prepojenou s odporcom 1. v zmysle § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, u ktorej by sa predpokladal úmysel ukrátiť iného veriteľa. Mal za to, že postupuje pri ochrane práv svojich akcionárov lege artis v súlade so zákonom a zákonom predvídaným spôsobom - verejnou registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv a zákonom predpokladaným výkonom záložného práva, o čom notifikoval verejnosť aj prostredníctvom oznámenia v NCZP. S ohľadom na výšku poskytnutých združených finančných prostriedkov odporcovi 1. zo strany odporcu 2., ktoré rádovo prevyšujú prostriedky investované navrhovateľom, je zriadenie zabezpečenia takto poskytnutých finančných prostriedkov nielen úplne štandardné a v súlade s bežnou praxou, ale tiež plne v súlade s odbornou starostlivosťou odporcu 2. Podľa názoru odporcu 2. je neakceptovateľné, aby súd nariadením neodkladného opatrenia obmedzoval a sankcionoval procesne aktívnejšieho veriteľa na úkor procesne pasívneho veriteľa v rovnakom právnom postavení. Navrhovateľ v odvolaní (a ani v návrhu) žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o ukracujúcej povahe zriadenia záložného práva v prospech pohľadávky odporcu 2. Odporca 2. navyše nemá a nikdy nemal založené vo svoj prospech akcie odporcu 1., resp. spoločností uvádzaných v návrhu navrhovateľa, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ a odporca 2. nemajú žiaden spor o tento predmet zabezpečenia, ktorého sa navrhovateľ návrhom domáha. Navrhovaný zásah považoval za neproporcionálny a neodôvodnený. Odporca 2. nemá akýkoľvek vzťah s navrhovateľom, nie je jeho priamym dlžníkom a ani žiadnym spôsobom neručí za splatenie pohľadávky navrhovateľa. Odporca 2. nebol uspokojený z prostriedkov, ktoré mal odporca 1. získať od navrhovateľa, ani z týchto prostriedkov nemal a nemá žiaden prospech. Odporca 2. je sám v pozícii poškodeného investora a jeho záväzky doposiaľ neboli zo strany odporcu 1. splatené, o čom svedčí o. i. prihláška odporcu 2. do insolvenčného konania v Českej republike a oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Dodal, že žiadne z rozhodnutí, ktoré navrhovateľ k odvolaniu priložil, nezasahovalo do práv osôb odlišných od dlžníka, t. j. odporcu 1. S poukazom na začaté insolvenčné konanie voči odporcovi 1. v Českej republike, kedy je odporca 1. povinný zdržať sa nakladania s majetkovou podstatou a s majetkom, ktorý do nej môže patriť nachádzajúcim sa v Českej republike a vzhľadom na začaté konkurzné konanie voči odporcovi 2. v Slovenskej republike, kedy je odporca 1. obmedzený aj v nakladaní s majetkom nachádzajúcim sa na území Slovenskej republiky, je podľa odporcu 2. zrejmé, že v súčasnosti odporca 2. ani v teoretickej rovine nemôže pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva. V súčasnosti preto objektívne neexistuje potreba neodkladne upraviť pomery strán. Zdôraznil, že navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k nároku týkajúcemu sa odporcu 2. nevymedzil žiadne odvolacie dôvody; nepreukázal ani v hrubých rysoch dôvodnosť svojho nároku; nepreukázal ukracujúci charakter zriadenia záložného práva v prospech odporcu 2.; nepreukázal potrebu okamžitej - neodkladnej úpravy pomerov; pričom odporca 2. je v rovnakej pozícii ako navrhovateľ, t. j. je veriteľom odporcu 1. a neexistuje žiaden dôvod na to, aby bol vo svojich právach nariadením neodkladného opatrenia obmedzovaný a aby musel znášať prípadné náklady za trovy právneho zastúpenia z titulu návrhu navrhovateľa. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie minimálne vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa odporcu 2. odmietol, resp. napadnuté uznesenie vo výroku II. potvrdil. Odporca 2. si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní. 8. K vyjadreniu odporcu 2. sa vyjadril odporca 1. podaním doručeným súdu dňa 04.10.2021. Stotožnil sa s názorom odporcu 2. o tom, že neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania, a preto nie je splnený jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. 9. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 20. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 21. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo, ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 24. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 343 a nasl. CSP) základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú i) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ii) spôsobilý predmet záložného práva, iii) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Navrhovateľ je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom opatrení) sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k navrhovateľom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov. 25. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre ich nariadenie. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia relevantným spôsobom neosvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP a zároveň aj ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Navrhovateľ zároveň v súlade s § 325 ods. 1 CSP neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu odporcov, a teda či vykonávajú nejaké kroky alebo sa správajú alebo postupujú tak, že tento postup môže u navrhovateľa vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava navrhovateľa môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa odporcov, ktoré takúto obavu u navrhovateľa vyvolalo, nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcie za splnenú. Na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998, podľa ktorého okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia predbežného (dnes zabezpečovacieho) opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie odporcov smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku, a teda nepreukázal, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. 26. Navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v odvolaní proti napadnutému uzneseniu dôvodil tým, že CSP stanovuje, že v prípade, ak nemožno dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, nariadi aj neodkladné opatrenie. Uvedený názor nie je podľa názoru odvolacieho súdu správny. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia za súčasného zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením súdu za účelom zabezpečenia uspokojenia totožnej peňažnej pohľadávky tak vylučuje priamo ustanovenie § 324 ods. 3 CSP. Z uvedeného vyplýva, že ak je možné za účelom dosiahnutia sledovaného účelu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť dôvodný s následkom jeho zamietnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, jeho dôvodov a sledovaného účelu (zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva na majetkové hodnoty vo vlastníctve odporcu 1.), je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možné. V posudzovanej veci by tak bolo možné dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia za predpokladu naplnenia zákonom upravených podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (existencia pohľadávky, zriadenie záložného práva na veciach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, obava z ohrozenia exekúcie), a preto v súlade s § 324 ods. 3 CSP je nárok na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku „Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1088) 27. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017) 28. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na § 343 ods. 1 CSP, ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1154-1155. 29. Odvolací súd poukazuje i na vnútornú rozporuplnosť a nelogickosť predmetného návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vo vzťahu k jeho vyjadreniu prezentovanému v odvolaní, a síce, že navrhovateľ sa návrhom domáhal iba vydania zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, nežiadal zaplatenie zmenky a nebude iniciovať konanie vo veci samej. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 3 CSP vyplýva, že výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím a rovnako aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu tvrdenej existencie obavy z ohrozenia exekúcie, logicky platí, že akákoľvek prípadná exekúcia by mohla byť vedená len na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. 30. Odvolací súd dáva zároveň do pozornosti, že z Obchodného vestníka 113/2021, deň vydania 14.06.2021, vyplýva, že voči odporcovi 1. ako dlžníkovi bolo uznesením zo dňa 07.06.2021 začaté konkurzné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33K/24/2021 a v súčasnosti je na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.08.2021 prerušené (Obchodný vestník 160/2021, deň vydania 19.08.2021). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) upravujúce účinky začatia konkurzného konania. Podľa § 14 ods. 5 písm. a) ZKR, dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať. Podľa § 14 ods. 5 písm. c) ZKR, na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať, ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu. Zároveň z Insolvenčného registra Českej republiky je zrejmé, že proti odporcovi 1. je na základe uznesenia Mestského súdu v Prahe zo dňa 11.05.2021 pod č. k. MSPH 98 INS 723/2021- A-186 vedené v Českej republike miestne insolvenčné konanie, ktoré sa týka majetku dlžníka na území Českej republiky, a ktoré okrem iného zakladá povinnosť odporcu 1. ako dlžníka obmedziť nakladanie s majetkovou podstatou a s majetkom, ktorý do nej môže patriť. 31. Odvolací súd podporne uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené, príslušnými zákonmi predpokladané účinky začatia insolvenčného a konkurzného konania nie je daná existencia dôvodnej obavy navrhovateľa z ohrozenia exekúcie, nakoľko uvedené konania obmedzujú možnosti konania odporcu 1. smerujúceho ku zbavovaniu sa majetku za účelom poškodenia veriteľov, pričom tak v prípade miestneho insolvenčného konania vedeného v Českej republike, ako aj v prípade konkurzného konania začatého v Slovenskej republike, ide o zákonom riadené a regulované procesy pod dohľadom súdov. 32. Čo sa týka existencie pohľadávky navrhovateľa odvolací súd poukazuje na to, že podľa úradného záznamu Okresného súdu Bratislava V o prevzatí zmenky zo dňa 10.05.2021, zmenka na sumu 2.662.500 CZK, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je originál, bol uložený do úschovy súdu. Zmenkovú sumu odporca 1. ani z časti neuhradil. Existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 1. tak mal súd za osvedčenú. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ v konaní neosvedčil trvanie hmotnoprávneho nároku voči odporcovi 1., keď v konaní nepreukázal prihlásenie pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana formou zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe č. k. MSPH 98 INS 723/2021. Navrhovateľ v odvolaní namietal uvedený záver súdu argumentujúc tým, že zákonná dvojmesačná lehota na prihlasovanie pohľadávok do uvedeného insolvenčného konania končí až dňa 12.07.2021, navrhovateľ momentálne len pripravuje podklady k prihláseniu jeho pohľadávky do prebiehajúceho insolvenčného konania a plánuje prihlásiť svoju pohľadávku do 12.07.2021, pričom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty bude schopný preukázať prihlásenie svojej pohľadávky do insolvenčného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že navrhovateľ ani po uplynutí zákonnej lehoty na prihlásenie pohľadávok do insolvenčného konania vedeného pred Mestským súdom v Prahe č. k. MSPH 98 INS 723/2021, prihlásenie svojej pohľadávky do insolvenčného konania žiadnym spôsobom nepreukázal. 33. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že odporca 1. v roku 2019 poskytol prepojeným účtovným jednotkám Arca Investments pôžičky (riadok č. 25 - strana aktív) vo výške 515.242.241 Eur, z čoho navrhovateľ odvodzoval, že finančná investícia navrhovateľa mala slúžiť na poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam Arca Investments, čiže sa domnieval, že primárne neslúžila na investovanie, ale na sanáciu prepojených spoločností Arca Investments. Z účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019 podľa navrhovateľa vyplýva, že v roku 2019 mal Arca Investments stav účtov v bankách vo výške 1.535.607 Eur (riadok č. 73, označenie BV/2 - strana aktív), pričom v roku 2018 (pozn. riadok 73 - Bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie) to bola suma vo výške 10.286.654 Eur. Uvedené má podľa navrhovateľa preukazovať, že Arca Investments, napriek krátkodobej splatnosti zmenky, zjavne nepoužila finančné prostriedky na rezervu a na uspokojenie veriteľov, ale na iný účel. Odporca 1. vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že cieľom podnikania skupiny Arca Capital je generovať kapitálový rast v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. Investície sú uskutočňované s cieľom poskytnúť financovanie pri založení, rozvíjaní a transformovaní súkromných spoločností, ktoré demonštrujú potenciál pre významný rast. Poskytovanie pôžičiek iným spoločnostiam generuje odporcovi 1. zisk v podobe úrokov z poskytnutých pôžičiek. Z uvedeného je podľa názoru odporcu 1. zrejmé, že poskytovanie pôžičiek iným subjektom nie je spôsobilé ohroziť prípadné uspokojenie zmenkovej pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu investičná činnosť odporcu 1., ktorej odrazom je kolísanie hodnoty finančných prostriedkov na účtoch odporcu 1. alebo kolísanie hodnoty jeho majetku podľa účtovných závierok, nemôže bez ďalšieho osvedčiť prípadnú obavu navrhovateľa z ohrozenia exekúcie. Bez osvedčenia takého konania odporcu 1., ktoré by bolo spôsobilé objektívne vzbudiť u navrhovateľa dôvodnú obavu zo zmarenia prípadnej budúcej exekúcie, nie je možné považovať investičnú činnosť odporcu 1. za dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 34. Ohľadne tvrdenia navrhovateľa o ukracujúcom úkone zbavovania sa majetku odporcu 1., a to Zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam na zabezpečenie splatenia pohľadávok odporcu 2. voči Arca Investments zo dňa 08.04.2020, ako aj skutočnosti, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti majetkovo prepojenej so skupinou Arca, a to spoločnosti TeHo Topoľčany, s.r.o., vyplýva, že úver skupiny Arca voči Poštovej banke bol splatený a záložné právo v prospech Poštovej banky bolo do dňa 18.02.2021, odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľ má možnosť v súlade so zákonom odporovateľné úkony odporcu 1. súdnou cestou napadnúť. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že navrhovateľ vzhľadom na všetky ním uvedené argumenty má obavu, že jeho pohľadávka nebude uspokojená, alebo nebude uspokojená v celosti. Je zrejmé, že všetky uvedené skutočnosti môžu u navrhovateľa vyvolať obavu o úspešnosti prípadnej exekúcie, avšak takáto obava bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko neosvedčil hodnoverným spôsobom také konanie odporcu 1., ktoré by vzbudzovalo obavu, že odporca 1. vykonáva úkony alebo sa správa tak, že účelovo smeruje k zmareniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. 35. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že vo vzťahu k majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd posúdiť zásadu primeranosti, proporcionality zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil všeobecnú hodnotu akcií, vzhľadom na čo vychádzal z menovitej hodnoty akcií a dospel k správnemu záveru, že zásada proporcionality by v danom prípade nebola splnená, keď by došlo k zriadeniu záložného práva na akcie v celkovej menovitej hodnote iba v spoločnostiach, v ktorých je odporca 1. jediným akcionárom v celkovej hodnote 1.021.000 Eur na zabezpečenie pohľadávky 2.662.500 CZK, t. j. 104.750,14 Eur. Obmedzenie odporcu 1. záložným právom, by bolo v zjavnom nepomere k právom chránenému záujmu navrhovateľa. Súd prvej inštancie zároveň správne uviedol, že zásada proporcionality by nebola dodržaná ani v prípade navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi 1. zdržať sa nakladania s akciami odporcu 1., keď s poukazom na menovitú hodnotu akcií a pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi 1. nemožno ani v tomto prípade konštatovať primeranosť zásahu do práv odporcu 1. 36. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. 37. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi 2. uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv pod sp. zn. NCRzp: 11112/2020 a uloženia zákazu výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv pod sp. zn. NCRzp: 2545/2021, súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že odporcovi 2. nevyplýva z vystavenej zmenky odporcom 1. na rad navrhovateľa žiaden záväzok. S ohľadom na výšku pohľadávky navrhovateľa sa navrhované obmedzenie právom chránených záujmov odporcu 2. odvolaciemu súdu javí ako výrazne nevyvážené a neproporciálne za situácie, keď medzi navrhovateľom a odporcom 2. nie je žiadny záväzkový vzťah. Navrhované uloženie povinností odporcovi 2. preto odvolací súd považuje za neosvedčené a nedôvodné. 38. Ohľadne poukazu navrhovateľa na rozhodnutia súdov, ktoré nariadili zabezpečovacie opatrenia, resp. neodkladné opatrenia voči spoločnostiam zo skupiny Arca Capital zmieňujúc zásadu právnej istoty a legitímnych očakávaní, odvolací súd poukazuje na stanovisko odporcu 1., ktorý v reakcii na argumentáciu navrhovateľa, vo vyjadrení k odvolaniu, poukázal na rozhodnutia súdov v konaniach, v ktorých došlo k zamietnutiu návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia. 39. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 40. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 7CbZm/20/2021-415 zo dňa 02. júna 2021 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výrokoch vecne správne. 41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporca 1. má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a odporca 2. má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 42. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).