Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/128/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521202941 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1521202941.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci navrhovateľky: D.. B. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. X, B., proti odporcovi: F. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. X, B., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.08.2021, č.k. 70C/39/2021-15, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie odporcu voči výroku II uznesenia súdu prvej inštancie sa o d m i e t a. II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. III. Navrhovateľke sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi F. A., Z.. X.X.XXXX, trvalo bytom Q. X, B., povinnosť, aby sa nepribližoval k navrhovateľke, B. A., Z.. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q.Z. X, B., na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch, na ktoré bol predvolaný, v konaniach pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi uložil odporcovi, F. A., Z.. X.X.XXXX, trvalo bytom Q. X, B., aby nevstupoval do bytu č. XX na X. poschodí, vchod Q. X, bytového domu súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemkoch parcely registra C, parcelné čísla XXXX a XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území X., obec Bratislava, mestská časť X., okres Bratislava V, ktorom býva navrhovateľka, Beata A., Z.. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q.Z. X, B. (výrok I), vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol (výrok II), poučil odporcu, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok III) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok IV). 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 pís. f), h), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1,2 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Petržalka - juh č. ORP-206.21/1725/PJ- BV-2021 mal za osvedčené, že odporca sa dopúšťa násilného konania smerovaného na navrhovateľke, ktorá je jeho sestrou. Existuje dôvodná obava, že v prípade návratu odporcu do spoločného obydlia, bude v násilnom správaní pokračovať. Odporcovu výbušnú, nestabilnú a agresívnu povahu mal súd za osvedčenú aj z policajného úradného záznamu, v ktorom je opísané jeho neštandardné správanie, odmietanie rešpektovať výzvy príslušníkov Policajného zboru, ako aj vulgárne slovné vyhrážky smerované k príslušníkovi Policajného zboru. Existenciu dôvodnej obavy z násilného správania sa odporcu voči navrhovateľke preukazuje začatie trestného stíhania vo veci pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na základe skutku, ktorého sa mal odporca dopustiť dňa 25.07.2020 na poškodenej navrhovateľke (ako aj K. A., matke strán) a pre ktorý bol vykázaný zo spoločného obydlia. Agresívne správanie sa odporcu je prirodzene spôsobilé výrazne znižovať kvalitu života osôb, voči ktorým smeruje, teda aj navrhovateľky a je nepochybne spôsobilé závažne narušiť psychickú, ale i fyzickú integritu navrhovateľky. Vzhľadom na to, že odporca sa vyznačuje nestabilným a agresívnym správaním, pričom súčasne konzumuje alkoholické nápoje, mal za danú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Zdôraznil, že odporca nemá žiaden legitímny dôvod sa k navrhovateľke proti jej vôli približovať a nemá ani právny dôvod užívať byt, v ktorom navrhovateľka býva, a ktorý patrí jej matke, ktorá sama podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie odporcovi nevstupovať do predmetného bytu. Mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie je v súlade s princípom proporcionality a odporcu nijako nadmerne neobmedzí, jeho účelom je len efektívne a v nevyhnutnej miere zabezpečiť ochranu duševnej a telesnej integrity navrhovateľky pred ujmou hroziacou jej zo strany odporcu. Z vyššie uvedených dôvodov zároveň nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke, pričom túto povinnosť limitoval vzdialenosťou 10 metrov, ktorú za daných okolností považoval za dostatočnú na dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia a rovnako túto povinnosť limitoval priblížením sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch, na ktoré bol predvolaný, v konaniach pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, aby nevznikli pochybnosti o tom, či nariadené neodkladné opatrenie nebráni výkonu právomoci orgánov verejnej moci. Vo zvyšku, v ktorom navrhovateľka žiadala upraviť podmienky vstupu odporcu do bytu, súd prvej inštancie návrh zamietol, nakoľko takáto úprava (odhliadnuc od jej nevykonateľnej formulácie) by si vyžadovala uloženie povinnosti tretiemu subjektu (Policajnému zboru), na čo nie sú splnené zákonné podmienky. Zároveň súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáhala, aby súd nariadil odporcovi, aby sa podrobil psychiatrickému vyšetreniu a liečeniu, majúc za to, že navrhovateľke ako súkromnej osobe takéto právo nepatrí a súčasne ani v tejto časti navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Namiesto toho poučil odporcu, ktorému sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, bez určenia lehoty na podanie žaloby. 3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Navrhovateľka mala v konaní čiastočný úspech, keď bola čiastočne úspešná, pokiaľ išlo o nepribližovanie sa odporcu (čo súd považoval za primeraná percentuálne vyjadriť hodnotou 75 %) a nevstupovanie do bytu (čo súd rovnako považoval za primeraná percentuálne vyjadriť hodnotou 75 %), pričom súd zamietol jej návrh v časti o nariadenie psychiatrického vyšetrenia a liečenia, preto mal v tejto časti plný úspech odporca. V percentuálnom vyjadrení úspech navrhovateľky určil celkovo v rozsahu 50 % (75 % + 75 % + 0 : 3) a úspech odporcu rovnako v rozsahu 50 % (25 % + 25 % + 100 % : 3). Nakoľko obe strany dosiahli vo výsledku rovnaký úspech v konaní, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, dôvodiac tým, že bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, ako aj z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, prípadne vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že hádky vyvolávala navrhovateľka, ktorá často verbálne útočí na ich matku K.I. A.. V prípadoch keď boli jej ataky skutočne neúnosné, zasiahol. Ich matka je žiaľ na navrhovateľku emočne naviazaná a okamžite po jeho intervencii sa otočí proti nemu. Listinný dôkaz ORP-206.21/1725/ PJ-BV-2021 zo dňa 25.07.2021 považuje za neobjektívny, skutočnosti v ňom uvádzané sú zavádzajúce, vykreslené lživými tvrdeniami navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka nie je majiteľkou predmetného bytu, preto nemôže žiadať zákaz vstupu do tohto bytu. Namietal, že súd vychádzal len z tvrdení navrhovateľky alebo z policajných záznamov, preto žiadal o prešetrenie všetkých skutočností a navrhol vo veci vypočuť P. J. T. M. V.-N.. Uviedol, že by chcel navštíviť svoju matku, čo však nemôže s ohľadom na nariadené neodkladné opatrenie. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 5. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. 6. Odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu napadnutého uznesenia, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je potrebné v časti odmietnuť a vo zvyšnej časti odvolanie odporcu posúdil ako nedôvodné. 7. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 8. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 9. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vo zvyšku návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto v tejto časti bol úspešným odporca. 10. Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Z obsahu odvolania vyplýva, že odporca napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to i v časti, v ktorej súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol, t.z. aj v časti, z ktorej mu ujma nevznikla. 11. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd ustálil, že odporcovi nesvedčí subjektívna procesná legitimácie na podanie odvolania voči výroku II uznesenia súdu prvej inštancie, preto odvolanie odporcu proti výroku II uznesenia súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 386 písm. b) C.s.p. odmietol, ako podané neoprávnenou osobou. 12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 17. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorom sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 22. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. V sumáre teda, účelom neodkladného opatrenia, je teda dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 23. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP. 24. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, podľa ktorého sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala uloženia zákazu vstupu do vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, ako i zákazu približovať sa k jej osobe. Návrh odôvodnila tým, že odporca, jej brat, je psychicky narušená osoba, takmer stále je pod vplyvom alkoholu, je agresívny, navrhovateľku napáda a ponižuje. Je to tyran a násilník, bezcitný človek. Neustále na navrhovateľku slovne útočí, provokuje, vyvoláva hádky, pričom hádky sa stupňujú, sú na dennom poriadku. Uviedla, že sa jej vyhrážal ublížením na zdraví, niekoľkokrát ju už aj fyzicky napadol. Toto jeho správanie trvá dlhodobo, pričom v poslednej dobe sa to ešte viac stupňuje a zintenzívňuje. Po jeho poslednom vyčíňaní bola dňa 25.07.2021 privolaná policajná hliadka, ktorá odporcu zadržala a vykázala ho zo spoločného obydlia na desať dní. Po preskúmaní obsahu spisu, tvrdení účastníkov, listinných dôkazov a právnej argumentácie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd konštatuje, že v danej veci sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní riadil zhora uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto smere aj v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. 25. Odvolací súd zdôrazňuje, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 CSP sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Aplikácia tohto ustanovenia je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda, a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Listinami, ktoré sú obsahom spisu, najmä obsahom úradného záznamu OO PZ BA V - juh zo dňa 25.07.2021, potvrdením o vykázaním zo spoločného obydlia OR PZ BA V zo dňa 25.07.2021, bola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť naliehavej potreby bezodkladne upraviť vzťahy medzi stranami, a to rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany odporcu reálne hrozí také správanie, ktoré bezprostredne ohrozuje duševné zdravie navrhovateľky, jej súkromie a duševnú integritu, ako to má na mysli ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Z obsahu spisu ani z podaného odvolania odporcu nevyplývajú ním tvrdené skutočnosti, že hádky vyvoláva navrhovateľka a útočí na ich matku, ktorú následne odporca chráni. Naopak tvrdenia navrhovateľky boli podporené listinný dôkazmi, z ktorých vyplýva, že dňa 25.07.2021 bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať správnosť a pravdivosť tohto listinného dôkazu a ako dôkaz ho považuje za hodnoverný a nemá pochybnosti o jeho správnosti. Pokiaľ odporca považoval tvrdenia navrhovateľky za nepravdivé, bolo na ňom, aby ich preukázal príp. aby tento stav zmenil. Bez právneho významu je argumentácia odporcu, že k predmetného bytu nesvedčí navrhovateľke vlastnícke právo, a toto vlastnícke právo svedčí ich matke. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že existenciu dôvodnej obavy z násilného správania sa odporcu nielen voči navrhovateľke ale aj voči ich matke ( vlastníkovi predmetného bytu) preukazuje aj začatie trestného stíhania vo veci pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 ods. 2 psím. b) Trestného zákona, ktorého sa odporca dopustil dňa 25.07.2021 na poškodenej navrhovateľke ako aj na ich matke, pre ktorý bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia. Z hľadiska naplnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci je totiž rozhodujúce len to, že navrhovateľka v byte býva a zdržiava sa tam so súhlasom vlastníka bytu - jej matky, a skutočnosť, že tu existuje reálna a bezprostredná hrozba, že zo strany odporcu bude v danom byte dochádzať k správaniu predstavujúcemu ohrozenie duševného zdravia navrhovateľky, jej súkromia a duševnej integrity. Odvolací súd má zároveň za to, že napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie nezasiahol neprimerane do výkonu práv odporcu, nakoľko odporcovi nič nebráni v tom, aby si zabezpečil vlastné bývanie. Argumentáciu odporcu, že v predmetnom byte má trvalý pobyt a chce sa v ňom stretávať so svojou matkou, posúdil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko nič nebráni odporcovi, aby sa osamostatnil a vo vlastnom byte rozvíjal sociálne kontakty podľa svojich predstáv. 26. Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd zakázal odporcovi sa k nej priblížiť, odvolací súd uvádza. Predpokladom vydania takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je daný nárok navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vzhľadom na okolnosti prípadu je tu nebezpečenstvo ujmy, ak sa konkrétnej osobe, ktorá je podozrivá z násilia voči navrhovateľke nezakáže priblíženie sa k nej. Okrem zákonných predpokladov upravených v ustanoveniach CSP sa treba zamerať na to, že násilie musí byť dlhodobé, musí mať stúpajúcu tendenciu a musí byť charakterizované úmyslom. Postačuje už ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, čo v danej veci mal odvolací súd za osvedčené. Súd prvej inštancie zároveň správne uvedenú povinnosť limitoval vzdialenosťou 10 metrov, ktorú za daných okolností možno považovať za dostatočnú na dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia a rovnako túto povinnosť limitoval priblížením sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch, na ktoré bol predvolaný, v konaniach pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, aby nevznikli pochybnosti o tom, či nariadené neodkladné opatrenie nebráni výkonu právomoci orgánov verejnej moci. S uvedenými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje poukazujúc pritom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, vykonal primerané dokazovanie s ohľadom na vyššie uvedený výklad problematiky neodkladných opatrení, správne zistil skutkový stav, v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery. 27. V tomto smere neobstojí ani námietka odporcu, podľa ktorej nezákonnosť resp. nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva aj v tom, že došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania pred súdom. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ( § 329 ods.1 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> ). Vychádza pritom z návrhu a zohľadňuje výpovednú hodnotu dôkazných prostriedkov (listín). Procesný postup pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia do princípu rovnosti strán sporu síce zasahuje, nedeje sa tak ale v rozpore so zákonom s prihliadnutím na účel inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu, nakoľko neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán (prípadne ak je obava, že exekúcia bude ohrozená). 28. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania bola navrhovateľka. Z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania na strane navrhovateľky nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).