Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/46/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621200702 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1621200702.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: P.. B. S., nar. X.XX.XXXX, Z. X, K., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovaným: X/ S. N., nar. XX.X.XXXX, C. H. XXX/X, Z., X/ C. N., nar. XX.X.XXXX, C. H. XXX/X, Z., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, Záhorácka 15B, Malacky, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 6C/14/2021-36, zo dňa 24.3.2021, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť odstrániť všetky prekážky nachádzajúce sa na pozemku v katastrálnom území N. S. Z., zapísanom na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, ako parc. registra „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 21959 m2, ktoré bránia žalobcovi v prístupe motorovými vozidlami k vstupu do budovy nachádzajúcej sa na parc. registra „C“ č. XXXX/XXX (správne má byť XXX); povinnosť strpieť vstup žalobcu na pozemok nachádzajúci sa v obci N. S. Z., zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, ako parc. registra „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 21959 m2; uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal proti žalovaným 1/ a 2/ žalobu o zriadenie vecného bremena; priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.) súd prvej inštancie skúmajúc, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, LV č. XXXX a č. XXXX, výpisom z katastrálnej mapy, listom zo dňa 19.3.2020, odpoveďou na výzvu, listom žalobcu zo dňa 30.8.2020, fotografiami z miesta pred vstupom do budovy a ozrejmil, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Navrhované obmedzenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. 3. Neodkladné opatrenie ako také bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. 4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými žalobca osvedčoval svoj nárok, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Bol názoru, že žalobca osvedčil danosť práva a preukázal potrebnosť a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Mal preukázané z LV č. XXXX k parc. č. XXXX/XXX, kat. úz. N. S. Z., že žalovaní sa stali vlastníkmi tejto parcely na základe kúpnych zmlúv a dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, právoplatne dňa 8.6.2020 a zároveň sú na LV č. XXXX zriadené vecné bremená (spočívajúce v práve vstupu a prechodu pešo, v práve prejazdu motorovými vozidlami alebo iným dopravným prostriedkom a pod.) pre parc. č. XXXX/XXX v prospech vlastníkov parc. č. XXXX/X, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX. Mal preukázané z LV č. XXXX, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti stavbu bez súp. čísla - maštaľ - ošipáreň, postavenú na parc. č. XXXX//XXX, č. XXXX/ XXX a č. XXXX/XX kúpnou zmluvou v roku 2002, ktorú riadne užíval a prevádzkoval. Po viac ako 17 rokoch žalovaní znemožnili žalobcovi vstup na pozemok - časť parc. č. XXXX/XXX, zo strany ktorej žalobca má jediný prístup motorovými vozidlami k stavbe - maštali - ošipárni, ktorá je v jeho vlastníctve (viď fotodokumentácia č. l. 26 až 31), čo mal preukázané fotografiami a zároveň aj listom žalovaného zo dňa 19.3.2020, v ktorom žiada od žalobcu mesačné nájomne v sume 500 eur za využívanú plochu alebo vypratanie pozemku a jeho sprístupnenie. Účastníci teda nemajú vyporiadané vzťahy týkajúce sa práva žalobcu užívať časť pozemku žalovaných na prechod k maštali - ošipárni vo vlastníctve žalobcu. Bol názoru, že v danom prípade je v záujme žalobcu, aby sa primeraným spôsobom zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaných tak, aby sa zabránilo prípadným škodám, ktoré by žalobcovi mohli vzniknúť, resp. už vznikli. Súd prvej inštancie preto uložil žalovaným povinnosť odstrániť všetky prekážky nachádzajúce sa na pozemku v obci N. S. Z., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru v Malackách na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XXX, ktoré bránia žalobcovi v prístupe motorovými vozidlami k vstupu do budovy - nakladacieho priestoru nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXX/ XXX a strpieť vstup žalobcu na pozemok vo vlastníctve žalovaných. Takýto zásah do vlastníckeho práva žalovaných v štádiu pred začatím konania vo veci samej považoval za primeraný. 5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalobca predbežne osvedčil dôvodnosť svojho nároku ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, dospel k záveru, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania a tým sa predišlo hroziacej ujme v majetkovej sfére žalobcu. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 C. s. p. vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. 6. Zároveň podľa § 336 ods. 1 C. s. p. uložil žalobcovi povinnosť podať v predmetnej veci žalobu o zriadenie vecného bremena a to v lehote 30 dní. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal nárok na plnú náhradu trov konania (100 %) s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti uznesenia podľa § 262 ods. 2 C. s. p. 7. Proti uzneseniu podali žalovaní odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že nie sú splnené zákonné podmienky a nie sú dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie. Uviedli, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zdôraznili, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že súd nevyhnutne v súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraví pomery. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Predpokladom úspešnosti návrhu je predovšetkým existencia vecnej legitimácie, ktorú v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov a právnej náuky má iba ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu (práva), o ktorý v konaní ide. 8. Zastávali názor, že i v prípade neodkladného opatrenia, tento zabezpečovací právny inštitút nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami. Ak medzi stranami nie je vzťah, ktorý je upravený právom, ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia netreba skúmať, pretože chýba základný stavebný kameň, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Zdôraznili, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. 9. Ozrejmili, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný vtedy, ak mu skutočne patrí nárok, ktorý žalobou uplatňuje a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. To platí nielen pre konanie vo veci samej, ale i pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci žalobca svoj nárok odôvodňuje tým, že je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v k. ú. N. S. Z. - stavieb a pozemkov. Žalovaní sú vlastníkmi pozemku XXXX/XXX evidovanej na LV č. XXXX v k. ú. N. S. Z.. Žalobca je vlastníkom stavby, ktorá má dva vstupy. Jeden vstup do haly je z parc. č. XXXX/XXX, ktorá je vlastníctvom žalobcu. Druhý vstup do haly je z parc. č. XXXX/XXX vo vlastníctve žalovaných. Žalobca v návrhu uvádza, že druhý vstup potrebuje pre podnikateľskú činnosť - nakladanie tovaru ale nezmieňuje sa o možnosti využívať prvý vstup cez vlastný pozemok, ktorý už aj niekoľko mesiacov reálne využíva, čo preukázali fotodokumentáciou. Žalobca užíval časť cudzieho vlastníctva svojvoľne, bez akéhokoľvek právneho nároku. Akcentovali, že neexistuje žiadna právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala žalobcu myslieť si, že spolu so stavbou a pozemkami nadobudol právo užívať ďalšie pozemky a teda nikdy nemohol byť dobromyseľný. Bol len užívateľom bez právneho dôvodu a takéto konanie nemôže byť základom pre dobromyseľné správanie a prípadné vydržanie práva. Poukázali na list označený ako „Odpoveď na výzvu“, kde žalobca uvádza: „mojou prioritou bolo vlastniť nielen pozemky pod budovou, ktorej som vlastníkom, ale aj tie ktoré užívam. Žiaľ, nikdy v minulosti ma neoslovil vlastník pozemku, ktorý teraz vlastníte. Dôvodom bola mnohopočetnosť vlastníkov a nevysporiadanosť, prípadne nedostupnosť niektorého vlastníka. Preto nebola možnosť odkúpenia. Prvý kontakt s jedným vlastníkom bol v r. 2011, kedy ma navštívila jedna vlastníčka a hoci som prejavil záujem o odkúpenie, vec zostala nedoriešená práve pre nevysporiadanosť, ďalšia ponuka prišla niekedy v r. 2019”. Aj z vyjadrenia žalovaného je zjavné, že nikdy nenadobudol vlastníctvo, o vlastníctvo mal záujem, ale reálne neurobil žiadne kroky k nadobudnutiu vlastníctva, bol pasívny a čakal na „oslovenie“. Už v auguste 2020 bol vyzývaný k usporiadaniu vzťahov k predmetnej časti pozemkov. „Dobromyseľnosť“ žalobcu ako právny základ pre prípadné vydržanie vecného bremena neexistuje. 10. V návrhu označovanú „kúpnu zmluvu“ nepredložil, ale zjavne sa nejedná o kúpu predmetnej časti pozemku a veci, ktoré na tejto časti stáli a ktoré možno odkúpil, činnosťou žalobcu už neexistujú. Vzhľadom na uvedené, keďže neexistuje potreba bezodkladnej úpravy, je zjavné, že žalobca naďalej podniká vo svojich priestoroch a využíva pozemky vo svojom vlastníctve, bez toho, aby zasahoval do vlastníctva žalovaných a súčasne žalobca nepreukázal žiadny hmotnoprávny nárok, ktorý by mu zakladal právo užívať cudzí pozemok; preukázal len, že vec neriešil. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, dostatočne odôvodnené s tým, že v konaní nedošlo k procesným a iným vadám, tak ako ich opisujú žalovaní, a ktoré by zároveň mohli mať za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nesúhlasil s názorom žalovaných, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, že neexistuje potreba bezodkladnej úpravy, nakoľko je zrejmé, že žalobca naďalej podniká vo svojich priestoroch a využíva pozemky vo svojom vlastníctve bez toho aby zasahoval do vlastníctva žalovaných a že nepreukázal žiadny hmotnoprávny nárok, ktorý by mu zakladal právo užívať pozemok. 12. Poukázal na to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne opísal, že prístup motorovými vozidlami k stavbe realizoval nerušene za posledných 17 rokov cez parcelu č. XXXX/XXX, ktorá je od roku 2020 vo vlastníctve žalovaných. Taktiež uviedol, že túto prístupovú cestu po celý čas zhodnocoval a rekonštruoval. Túto skutočnosť žalovaní nijakým spôsobom nepopreli, a skutočnosť, že vecné bremeno žalobca nerušene využíval viac ako 17 rokov bude žalobca preukazovať v konaní vo veci samej. 13. Uviedol, že je pravdou, že budova má aj druhý vchod, ale tento nie je prispôsobený ako nakladací priestor, ide o vstup pre peších, ktorý nie je stavebnotechnicky určený na nakladanie a vykladanie tovaru z budovy. Táto skutočnosť vyplýva aj z fotografie, ktorú žalovaní priložili k svojmu odvolaniu. Z nej je celkom zrejmé, že ide o osobný vchod pre peších, t. j. nie o nakladací vchod slúžiaci pre príjazd nákladných motorových vozidiel za účelom vykládky tovaru do budovy a jeho nakládky z budovy. Fotografie, ktoré predložili žalovaní, a ktoré majú vraj dokazovať, že žalobca budovu aj naďalej využíva, nepreukazujú tú skutočnosť, že budovu žalobca môže využívať pre nakládku a vykládku tovaru tak ako doteraz, nakoľko tovar tam jednoducho nevie preniesť cez osobný vchod do budovy. Týmto spôsobom tak žalovaní bránia žalobcovi vo vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti, čím mu spôsobujú škodu. Považoval za evidentné, že žalovaní úmyselne znemožnili žalobcovi prístup do budovy cez ich pozemok parc. č. XXXX/XXX a to tým, že priniesli pred vstup - nakladací priestor - staré vraky áut a túto skutočnosť vo svojom odvolaní ani nijakým spôsobom nepopreli. Na preukázanie svojho hmotnoprávneho nároku v návrhu jasne uviedol, že má nárok na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok č. XXXX/XXX vo vlastníctve žalovaných, a to najmä z titulu vydržania podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca toto vecné bremeno dobromyseľne a nerušene užíval viac ako 17 rokov. 14. Tvrdenia žalovaných, že nikdy nenadobudol vlastníctvo k pozemku sú irelevantné, nakoľko v konaní vo veci samej bude preukazovať nadobudnutie vecného bremena vydržaním. Z uvedeného dôvodu v tomto konaní t. j. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné tvrdenie žalovaných o tom, že žalobca nikdy nemohol byť dobromyseľný. Aj táto otázka dobromyseľnosti bude predmetom konania vo veci samej. Zriadenia predmetného vecného bremena sa bude žalobca v konaní vo veci samej dožadovať aj s poukazom na § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, ako to uviedol vo svojom návrhu. 15. Bol názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil potrebnosť a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov. V tomto smere taktiež súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že takýto zásah do vlastníckeho práva žalovaných v štádiu pred začatím konania vo veci samej je primeraný. Poukázal na to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal listinnými dôkazmi, že správanie sa žalovaného 1/ považuje za nenáležité vydieranie, nakoľko tento požadoval od žalobcu za prístup cez pozemok parc. č. XXXX/XXX nájomné vo výške 750 eur za mesiac, čo je absolútne neprimerané; takýto výkon práv zo strany žalovaného nemôže požívať právnu ochranu práve s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bol názoru, že osvedčil dôvodnosť svojho nároku ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy v rozsahu dostatočnom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Žalovaní v odvolacej replike uviedli, že to, že žalobca nerušene za posledných 17 rokov užíval prístup motorovými vozidlami cez pozemok vo vlastníctve žalovaných a ich právnych predchodcov neznamená, že užíval právne akceptovateľným spôsobom. Samotné užívanie nezakladá nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena; je sporné, či užíval nerušene a akým právnym titulom je založená jeho prípadná dobromyseľnosť. Žalobca nepopiera existenciu vchodu z vlastného pozemku; síce tvrdí, že nie je stavebne uspôsobený pre jeho potreby, ale v rozhodujúcom období tento vstup reálne užíval aj motorovými vozidlami. Je teda zrejmé, že nie je existenčne ohrozený; druhý prístup je otázka len jeho komfortu, čím nie sú naplnené náležitosti nevyhnutnej úpravy. Žalovaní užívali vlastný pozemok spôsobom, ktorý nezasahovali do vlastníctva iných osôb. Aj vzhľadom na uvedené, nie sú dané podmienky pre nevyhnutnú dočasnú úpravu pomerov a preto zotrvali na odvolaní. 17. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe; poukázal aj na uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/157/2017, zo dňa 19.12.2017, ktorý vo svojom rozhodnutí v obdobnom prípade nariadil neodkladné opatrenie a na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.7.2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaných, že „žalobca nepopiera existenciu vchodu z vlastného pozemku, síce tvrdí, že nie je stavebne uspôsobený pre jeho potreby, ale v rozhodujúcom období tento vstup reálne užíval aj motorovými vozidlami“. Poukázal na to, že je pravdou, že budova má aj druhý vchod, ale tento nie je prispôsobený ako nakladací priestor, nakoľko ide o vstup pre peších, ktorý nie je stavebnotechnicky určený na nakladanie a vykladanie tovaru z budovy, čiže žalobca nedokáže preniesť tovar cez tento priestor motorovým vozidlom do budovy, nakoľko to nie je reálne možné. Skutočnosť nemožnosti prejazdu do budovy cez vstup, ktorý je na pozemku žalobcu vyplýva aj z fotografie, ktorú žalovaní priložili k svojim odvolaniam, z ktorej je zrejmé, že ide o osobný vchod pre peších, t. j. nie o nakladací vchod slúžiaci pre príjazd nákladných motorových vozidiel za účelom vykládky tovaru do budovy a jeho nakládky z budovy. Bol názoru, že tvrdenia žalovaných o možnosti prejazdu cez tento vstup do budovy motorovými vozidlami sú neprijateľné a žalovanými do dnešného dňa nepreukázané; v návrhu osvedčil dôvodnosť svojho nároku ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy v rozsahu dostatočnom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.). 19. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 20. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 21. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 22. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 23. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 24. Existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorý má byť chránený neodkladným opatrením žalobca osvedčoval tvrdením, že kúpnou zmluvou zo dňa 15.5.2002 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva budovu, postavenú na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území N. S. Z., s ktorými bezprostredne susedí pozemok parc. č. XXXX/ XXX vo vlastnícke žalovaných. Stavbu využíva na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, pričom prístup k stavbe realizoval cez pozemok parc. č. XXXX/XXX nerušene, do začiatku roku 2002, t. j. viac ako 17 rokov, kedy sa vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/XXX stali žalovaní. Prístup cez pozemok parc. č. XXXX/XXX využíval na nakladanie a vykladanie vecí potrebných na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktoré dokáže naložiť nákladným autom výlučne cez uvedený nakladací priestor, ktorý je na časti pozemku parc. č. XXXX/XXX. Žalobou vo veci samej sa mieni domáhať určenia práva z vecného bremena podľa § 134 v nadväznosti na § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. mal za to, že vecné bremeno nadobudol vydržaním; ochrany sa mieni tiež domáhať aj podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. žalobou o zriadenie vecného bremena. 25. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu a pripojených listinných dôkazov, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, v súlade s odvolacou argumentáciou žalovaných, dospel k záveru, že žalobca v podanom návrhu ani pripojenými listinnými dôkazmi neosvedčil existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý má byť chránený neodkladným opatrením. 26. Je pravdou, že so zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 27. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalobcom predložené listiny neosvedčujú ním tvrdenú skutočnosť, že po dobu 17 rokov v dobrej viere užíval pozemok žalovaných na zabezpečenie prístupu k stavbe, ktorej vlastníkom sa stal v roku 2002. Žalobca totižto ničím neosvedčuje existenciu právneho dôvodu, z ktorého by bolo objektívne možné vyvodzovať na jednej strane jeho oprávnenie prechádzať cez sporný pozemok a na strane druhej povinnosť žalovaných (resp. ich právnych predchodcov) ako vlastníkov pozemku strpieť prechádzanie cez ich nehnuteľnosť. Na osvedčenie dobrej viery žalobcu nestačí len tvrdiť, že mu po istý čas nikto nebránil prechádzať cez cudzí pozemok a že sa toto prechádzanie tolerovalo, pokiaľ by nebola súčasne osvedčená aj existencia právnej povinnosti vlastníka pozemku (tvoriacej spolu s vykonávaným právom obsah domnelého právneho vzťahu), a to povinnosti trpieť výkon ním tvrdeného práva. Práve naopak, z listinných dôkazov, ktoré žalobca predkladá súdu prvej inštancie vyplýva, že v roku 2011 ho navštívil jeden z vlastníkov pozemku a hoci prejavil záujem o odkúpenie pozemku, vec ostala nedoriešená, ďalšia ponuka prišla v roku 2019. Žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčuje existenciu ani tých predpokladov, z ktorých možno dôvodne usudzovať splnenie podmienok pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, resp. existenciu podmienok rozhodujúcich pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v podanom návrhu ani netvrdí. 28. Žalovaní tak celkom opodstatnene namietali, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s otázkou osvedčenia/neosvedčenia existencie hmotnoprávneho vzťahu - nároku, ktorý má byť chránený neodkladným opatrením, ako jedným zo zákonných predpokladov pre jeho nariadenie. 29. Ak potom žalobca neosvedčil hmotnoprávny nárok vo veci samej, neosvedčil ani existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorému má byť dočasne poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia a tým ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné návrh zamietnuť. 30. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. 31. Odvolací súd pripomína, že navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí v návrhu osvedčiť aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. 32. Žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov v podstate osvedčuje iba tvrdením, že bez prístupu k stavbe cez pozemok žalovaných budova stráca status priemyselnej budovy, a že prístup k stavbe z pozemku žalovaných využíval na nakladanie a vykladanie vecí potrebných na jeho podnikateľskú činnosť, ktoré dokáže naložiť nákladným autom výlučne cez uvedený nakladací priestor. Žalobca však nijako bližšie nevysvetľuje, akú podnikateľskú činnosť v uvedených priestoroch vykonáva ani netvrdí, že práve pre charakter vykonávanej podnikateľskej činnosti je nevyhnutné využívanie priestoru na nakladanie a vykladanie tovaru, ku ktorému má prístup iba z pozemku žalovaných. Žalovaní naopak preukazujú, že žalobca môže využívať a tiež aj využíva pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti prístup k stavbe z vlastného pozemku, z opačnej strany budovy. Tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tak objektívne neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej neodkladnej úpravy. 33. Odvolací súd preto uzatvára, že žalobca v tomto štádiu konania neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, keď neuniesol dôkazy základného významu, čím neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, čo samo osebe vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného neodkladného opatrenia. 34. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).