Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/39/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715201061 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1715201061.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Z.. K. J., Q.. XX. XX. XXXX, U. H. I.. Č.. X, U., zastúpený advokátkou: Mgr. Ivica Stiglitz, Šafárikova ul. č. 8, Rožňava, proti žalovaným: X/ T. W., (J.. G., N.. R.X.), Q. T., X/ T. W., Q. T., X/ H. W., Q.J. T., X/ G. T., Q. T., X/ G. R., Q.J. T., X/ W. J., Q. T., žalovaní 1/ až 6/ zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdková č. 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 7/ Slovenský pozemkový fond, Búdková č. 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05. októbra 2020, č. k. 44C/211/2015 - 205, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ až 7/ proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal spolu s pôvodným žalobcom 2/ (A. J., ktorého vystúpenie z konania pripusti súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18. decembra 2019, č. k. 44C/211/2015 - 177, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 03. 2020) zrušenia podielového spoluvlastníctva k parcele č. 378/4 orná pôda o výmere 1464 m2, zapísanej na Katastrálnom úrade Bratislava, Správa katastra Y., K. Q. D., X. Ú. Q. T. R. D. na liste vlastníctva č. XXXX s tým, že ju prevezmú žalobcovia do svojho vlastníctva spoluvlastníctva v celosti za finančnú náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 136 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 43h ods. 1, 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), § 34 ods. 1, § 34 ods. 3 veta druhá, § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, § 8 ods. 1 písm. c), d), § 13, § 16 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a vecne tým, že nakoľko žalobca žiadal nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva, s čím zástupca žalovaných súhlasil, avšak neakceptoval primeranú náhradu vo výške, ktorú považoval za primeranú náhradu (36 eur/m2) a zástupca žalovaných neznámych vlastníkov uviedol, že nie je v jeho kompetencii poskytnúť primeranú náhradu žalobcovi za jeho podiel na nehnuteľnosti, žalobu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že z dôvodu neznámeho pobytu žalovaných, nedošlo medzi nimi a žalobcom, ako podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď v konaní nebolo sporným, že reálna deľba nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov z dôvodu drobenia pozemkov (§ 23 zákona č. 180/1995 Z. z.) a vzhľadom na reálny podiel žalobcu vo výške 13/96 k celku, čo zodpovedá 198,25 m2, nebola možná. Uviedol, že ďalším spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva bola možnosť prikázať vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, pričom žalobca žiadal o prikázanie celej nehnuteľnosti za primeranú náhradu dôvodiac tým, že chce na pozemku pestovať poľnohospodárske plodiny (žiadosť o prenájom pozemku zo dňa 06. 02. 2015 adresovaná zástupcovi žalovaných) a je viac než zrejmé, že uvedený pozemok v minulosti patril do vlastníctva jeho právnych predchodcov, a preto má k nemu okrem vlastníckeho aj morálny vzťah a s navrhnutým spôsobom súhlasil zástupca žalovaných s tým, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníka súhlasí s prikázaním celej nehnuteľnosti žalobcovi, pričom za primeranú náhradu považuje 36 eur za m2 a za tejto situácie na základe dôkazov predložených stranami sporu pri určení primeranej náhrady vychádzal zo skutočnosti, že aj keď je predmetná nehnuteľnosť poľnohospodárskou pôdou (orná pôda), je zároveň v zmysle cit. § 43h ods. 2 stavebného zákona v územnom pláne zóny obce Q. D. určená na zastavanie, teda ide o stavebný pozemok, z dôvodu ktorého nebolo možné pri určení primeranej náhrady vychádzať z ceny ornej pôdy, ako to žiadal žalobca (2,60 eur/m2, resp. 3,50 eur/ m2). Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že z dôkazov žalovaného o reálne uskutočnených predajoch vyplynula cena pozemkov pre výstavbu rodinných domov v cenovom rozpätí od 43 eur/m2 do 99 eur/m2, a preto sa priklonil k návrhu zástupcu žalovaných určiť primeranú náhradu vo výške 36 eur/m2, ktorú možno považovať za všeobecnú cenu, za akú by sa predmetná nehnuteľnosť vec mohla predať v mieste, kde sa nachádza, a v čase vyporiadania spoluvlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Uviedol, že podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady, pričom zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu, avšak aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 2 Cdon 425/96) s tým, že primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny, z dôvodu ktorého primeranou náhradou spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by mala byť všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa vec mohla predať v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu, pretože iba vtedy nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane finančný ekvivalent, ktorý zodpovedá v prípade potreby nákladu na zaobstaranie podobnej veci alebo podielu na nej, ktorý v tomto konaní stratil (Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20. 10. 1997, Cpj 30/97). Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania sa nachádza v platnej územnoplánovacej dokumentácii obce Q. D. a je schválená na zónu hlavného funkčného využitia: bývanie v bytových domoch - 80 % z hlavného funkčného využitia a občianska vybavenosť - 20 % z hlavného funkčného využitia. Výrok, ktorým rozhodol nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a contrario a vecne tým, že napriek úspechu žalovaných ako neznámych vlastníkoch by im patrila náhrada trov konania, nakoľko im však žiadne trovy v konaní nevznikli a ani žalovanému (správne žalovanému 7/, pozn. odvolacieho súdu) nárok im nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a navrhol ho vrátiť späť na nové konanie a rozhodnutie (zrušiť, pozn. odvolacieho súdu). Vytkol súdu prvej inštancie, že cenu vo výške 36 eur/m2 vyhodnotil ako primeranú z dôvodu, že v podobnom konaní sp. zn. 16C/270/2016 vedenom na Okresnom súde Bratislava III o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckych práv konajúci súd v danej veci rozhodol o výške za daný predmet sporu napriek tomu, že v priebehu konania k uvedeným argumentom o primeranosti výšky ceny namietal úplne rozdielny predmet sporu, ktorý nie je možný porovnávať a z týchto dôvodov sa mu zdala cena neprimerane vysoká. Poukázal na hlavné rozdiely a definičné znaky v predmete sporu, podľa ktorého súd prvej inštancie určil ako cenu primeranú sumu vo výške 36 eur za 1 m2 s tým, že pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu a je zapísaný na LV č. XXXX, X.. Ú.. Q. T. R. D. sa nachádza v extraviláne obce, ide o ornú pôdu a jej využitie je na poľnohospodárske účely, prístup na pozemok - bez cesty, prístup možný len vstupom cez parcely vo vlastníctve tretích osôb, je bez inžinierskych sietí, v priamom susedstve sú parcely vedené ako orná pôda, určené na poľnohospodárske využitie a pozemok, ktorý bol predmetom sporu vedeného pod sp. zn. 16C/270/2016, zapísaný na LV č. XXXX, X.. Ú.. Q. T. R. D. sa nachádza v intraviláne obce, ide o záhradu a zastavanú plochu a nádvorie, využitie pozemku - je na ňom postavená bytová budova označená súpisným číslom, pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny, prístup na pozemok je z obecnej komunikácie, má inžinierske siete a v priamom susedstve sú zastavané parcely rodinnými domami. Uviedol, že poukázal aj na Stanovisko Kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/9/1997, podľa ktorého NS SR v záujme zjednocujúceho výkladu určovania ceny nehnuteľností pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd a takou cenou je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci s tým, že k určeniu všeobecnej ceny nemusí byť použitý len znalecký posudok, keď zo stanoviska zároveň vyplýva, že súd v zmysle zásady kontradiktórnosti si môže osvojiť skutkové tvrdenia strán ak sú zhodné a ak nie, súd je povinný primeranú náhradu zisťovať tak, aby táto zodpovedala cene, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť kúpiť alebo predať v mieste kde sa nachádza v danom čase. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie cenu síce v zmysle uvedeného stanoviska určil cenu vo výške 36 eur za m2, avšak toto určenie nevychádza zo správne zisteného skutkového stavu s tým, že túto cenu nepokladá za primeranú a vzhľadom na to, že v porovnávanom prípade súd rozhodoval o cene za odlišnú nehnuteľnosť (záhrady a zastavané plochy a nádvoria v intraviláne obce), nie je možné hovoriť o primeranej cene a následne s následkom zamietnutia žaloby ani o spravodlivom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Namietol, že ak by mal zaplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom sumu vo výške 45. 567 eur (ak by bola cena určená vo výške 36 eur za m2), bola by pre neho v danom čase likvidačná a v danom momente ani nemal možnosť zistiť, či sumu v uvedenej výške si môže požičať a nakoľko nedisponoval uvedenou sumou v čase rozhodnutia súdu, žalobu v celom rozsahu súd prvej inštancie zamietol. Vytkol súdu prvej inštancie, že nebral do úvahy jeho argumenty a dôkazy o výške cien týkajúce sa podobných nehnuteľností, ktoré vyplývali z vyjadrenia realitných kancelárií a zvlášť aj vyjadrenie RK EMU Realitnej kancelárie (ktoré je obsahom spisu) ohľadne ceny, za akú by bolo možné predmetnú nehnuteľnosť predať a z ostatných predložených inzerátov na predaj podobnej nehnuteľnosti (orná pôda, v extraviláne) s tým, že ak sa súd prvej inštancie nestotožnil s uvedenými dôkazmi z jeho strany, v zmysle vyššie citovaného stanoviska NS SR, mal túto primeranú náhradu ako všeobecnú cenu zisťovať napr. dopytom developera, ktorý stavia v danej oblasti, za akú cenu by mal záujem predmetný podiel na nehnuteľnosti kúpiť a následne z takto vykonaných dôkazov primeranú cenu určiť. Namietol, že súd prvej inštancie preto nemohol mať základ na vytvorenie správneho právneho názoru z dôvodu, že nezisťoval primeranú cenu vzhľadom k tomu, že návrhy strán sporu neboli v tejto časti zhodné a ak súd prvej inštancie nevykonal dôkazy v snahe zistiť cenu nehnuteľnosti za akú by bolo možné podobnú nehnuteľnosť kúpiť alebo predať, nemohol mať zistený úplný skutkový stav vo veci a nemohol správne posúdiť ani logické súvislosti a spravodlivo rozhodnúť. Uviedol, že podľa jeho názoru zamietnutím žaloby došlo k odmietnutiu spravodlivosti vzhľadom na to, že nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu s nezistenými spoluvlastníkmi a taký postup považuje za bránenie práva na spravodlivý súdny proces pri uplatňovaní svojich procesných práv, porušenie práva vlastniť majetok a odmietnutie spravodlivosti. 3. Zástupca žalovaných 1/ až 6/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam s tým, že zotrváva na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach. 4. Žalobca, ktorému bolo vyjadrenie zástupcu žalovaných 1/ až 6/ doručené dňa 19. 04. 2021, sa k nemu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. júla 2021 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. 6. Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.), pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 7. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutia IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (E. N. proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, T. D. F. proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Obsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a najmä presvedčivo odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami, resp. so všetkými námietkami žalobcu, ktoré v konaní prezentoval, keď z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 220 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca žalobou domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril zástupca žalovaných 1/ až 6/, žalovaný 7/ a aké prostriedky procesnej obrany použili. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku. 9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu domáhajúceho zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými 1/ až 6/ ako neznámymi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, prikázaním parcely č. 378/4 orná pôda o výmere 1464 m2, zapísanej na Katastrálnom úrade Bratislava, Správa katastra Y., K. Q. D., X. Ú. Q. T. R. D. na S. T. Č.. XXXX do jeho výlučného vlastníctva z dôvodu, že žalobca neakceptoval cenu 36 eur za m2 a nebol schopný poskytnúť ustupujúcim spoluvlastníkom náhradu, ktorú považoval súd prvej inštancie za primeranú. 10. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie zamietnutím jeho žaloby z dôvodu, že za primeranú cenu za 1 m2 pozemku v podielovom spoluvlastníctve strán sporu považoval cenu vo výške 36 eur, porušil právo žalobcu vlastniť majetok a odmietol spravodlivosť, keď neakceptoval ním navrhnutú sumu 2, 60 eur/m2, nakoľko ako z obsahu spisu vyplýva, predmetný pozemok je síce vedený v súčasnej dobe ako orná pôda, avšak z verejne dostupného územného plánu obce Nová Dedinka, s ktorým je žalobca bezpochyby oboznámený, jednoznačne vyplýva, že je schválený na zónu hlavného funkčného využitia, t. j. na bývanie v bytových domoch (80 % z hlavného funkčného využitia) a na občiansku vybavenosť (20 % z hlavného funkčného využitia), čím je nesporne predurčený na lukratívny stavebný pozemok, za ktorý žiadal žalovaný 7/ náhradu vo výške 56, 80 eur za jeden m2, napriek tomu, že zo štatistického priemeru všetkých predajov (18) realizovaných pre rodinné domy rôznej výmery vyplýva cena 71 eur/m2 a realitné kancelárie preukázane ponúkajú na predaj porovnateľné pozemky na bývanie za cenu v rozpätí od 43 eur/ m2 až do 99 eur/m2. 11. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uviedol, že primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nutné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka prisúdený ostatným spoluvlastníkom, a zároveň správne vychádzal z ceny nehnuteľnosti vyjadrujúcej aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti (všeobecná cena nehnuteľnosti, teda cena obvyklá na danom mieste), nakoľko musel reflektovať na všeobecnú cenu určenú v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému rozhodoval o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. 12. K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie pri určení primeranej ceny vychádzal z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 16C/270/2016, ktorého predmetom sporu je rovnako zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku dané tvrdenie vôbec nevyplýva, nakoľko pokiaľ aj v danom konaní bola stanovená cena za 1 m2 vo výške 36 eur, tak v posudzovanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie považoval za vylúčené vychádzať pri určení ceny nehnuteľnosti z ceny za ornú pôdu vo výške 2, 60 eur, príp. 3, 50 eur za 1 m2 tak, ako žiadal žalobcu, keďže mal dôkazne preukázané, že predmetný pozemok je určený na zastavanie, t. j. ide o stavebný pozemok. 13. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacím dôvodom žalobcu uplatneným podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p., nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku úplne zrozumiteľne a presvedčivo vyplýva, že pri stanovení obvyklej ceny, ktorá je určujúca, vychádzal súd prvej inštancie z ceny ktorá by sa dosiahla pri predaji podobnej nehnuteľnosti v podobnej lokalite v rovnakej dobe a obvyklom obchodnom styku, t. j. z ceny, za ktorú by bolo možné reálne predať alebo kúpiť obdobnú nehnuteľnosť v konkrétnom čase. 14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca si je vedomý skutočnosti, že pozemok, ku ktorému navrhoval zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, pri veľkosti jeho podielu 13/96 (198, 25 m2) sa nachádza v lokalite, ktorá je územným plánom obce Q. D. schválená na výstavbu rodinných domov a občiansku vybavenosť, a preto jeho požiadavku, aby bola ním navrhovaná cenu za daný pozemok odvíjaná od cien za poľnohospodársku pôdu akceptovaná, je nutné považovať za krajne neprijateľnú, nakoľko by v žiadnom prípade nezodpovedala kritériám, ktoré je nevyhnutné pri určení obvyklej ceny zohľadniť a žalobca by bol na úkor žalovaných 1/ až 6/ nedôvodne zvýhodnený, keďže odstupujúci spoluvlastníci by nedostali hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ktorý by im umožnil podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníkov, ktorý by bol prisúdený žalobcovi, žiadajúceho prisúdiť celý pozemok do jeho výlučného vlastníctva. 15. Súd prvej inštancie preto absolútne správne za primeranú náhradu považoval sumu 36 eur za 1 m2, pričom je nutné zdôrazniť, že otázka správnosti stanovenej ceny, ktorá jediná bola v konaní spornou, nie je otázkou právnou, ale skutkovou, a keďže žalobca v konaní tvrdil, že pri takto stanovenej cene nie je schopný odstupujúcim spoluvlastníkom stratu ich podielu vyplatiť, jeho žalobe vyhovieť možné nebolo. 16. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a nakoľko žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, keď iba zopakovali svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, ohľadne ktorých však súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, a keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní a odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ až 7/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).