Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoCsp/1/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200567 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1718200567.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: N. C. A., A..P..U.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O.G. X, K., J.. P. L., A..P..U.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O. X, K., proti žalovanému: B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, O., o zaplatenie 950,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. októbra 2020, č.k. 42Csp 75/2018-129, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvom výroku konanie v časti o zaplatenie sumy 881,73 eur a sumy 218,27 eur zastavil; v druhom výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68,43 eur, zmluvný úrok vo výške 25,12 eur (pravdepodobne v dôsledku chyby v písaní uviedol súd prvej inštancie pri čísle 25,12 namiesto „%“ slovo „eur“, pozn. odvolacieho súdu) od 17.01.2019 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 5,05% ročne zo sumy 68,46 eur od 17.01.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; a posledným, tretím, výrokom rozhodol o trovách konania tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená dňa 12.03.2018, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 950,69 eur, dlžných úrokov vo výške 9,43 eur, zmluvného úroku vo výške 25,12% ročne zo sumy 950,69 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 950,69 eur od 01.03.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Následne podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 13.03.2019, zobral svoju žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške 881,73 eur a zmluvných úrokov vo výške 218,27 eur s odôvodnením, že žalovaný mu mesačnými úhradami vo výške 100 eur, uskutočnenými po podaní žaloby v časovom rozpätí od marca 2018 do januára 2019, uhradil celkom sumu 1.100 eur, z ktorej započítal na istinu sumu 881,73 eur a na zmluvné úroky sumu 218,27 eur. Na základe uvedeného potom žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 68,46 eur, zmluvný úrok vo výške 25,12% ročne zo sumy 68,46 eur od 17.01.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 68,46 eur od 17.01.2019 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania. O späťvzatí žaloby žalobcom v časti o zaplatenie 881,73 eur a 218,27 eur rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil (prvý výrok napadnutého rozsudku). Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie istiny 68,43 eur s príslušenstvom, vyhodnotil žalobu žalobcu po právnom posúdení veci podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 369 ods. 1, 3, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako dôvodnú a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť túto sumu spolu s príslušenstvom žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok napadnutého rozsudku). Výrok o trovách konania, ktorým rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok napadnutého rozsudku), odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. a skutkovo len tým, že žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 881,73 eur, čím zavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť. 3. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v tejto napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s aplikáciou ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a nepriznaním nároku na náhradu trov konania žiadnej sporovej strane. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a skúmať procesné zavinenie zastavenia konania v časti o zaplatenie 1.100 eur. Uviedol, že žaloba bola podaná na súd dňa 12.03.2018. Podaním, doručeným súdu dňa 13.03.2019, zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 1.100 eur z dôvodu, že žalovaný mu túto sumu zaplatil mesačnými úhradami po 100 eur, uskutočnenými od marca 2018 do januára 2019. Z tejto sumy započítal na istinu sumu 881,73 eur a na zmluvné úroky sumu 218,27 eur. Naďalej však trval na žalobe v časti zaplatenia zostávajúcej istiny vo výške 68,46 eur, zmluvného úroku vo výške 25,12% ročne zo sumy 68,46 eur od 17.01.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 68,46 eur od 17.01.2019 do zaplatenia, a na náhrade trov konania. Keďže konanie bolo v časti o zaplatenie 1.100 eur zastavené v dôsledku úhrady žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby, vyslovil názor, že zastavenie konania v tejto časti zavinil procesne žalovaný, a preto mal byť v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. v tejto časti priznaný nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Na základe uvedeného vyhodnotil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom k tomu, že bol v konaní úspešný v celej žalovanej sume 950,69 eur s príslušenstvom (100%), mal za to, že jeho čistý úspech v konaní predstavuje 100%. Súd prvej inštancie mu mal preto v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. voči žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pre úplnosť dodal, že súd je pri zastavení konania a rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti oprávnený skúmať len skutočnosť, ktorá strana sporu z procesného hľadiska zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Nie je však oprávnený skúmať, či bol nárok uplatnený žalobou uplatnený dôvodne, pretože rozhodnou skutočnosťou je v takom prípade procesné zavinenie zastavenia konania. V tejto súvislosti poukázal aj na obdobný právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 7MCdo 4/2010. V závere odvolania namietol tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol napadnutým rozsudkom spolu so zastavením konania v časti zaplatenia sumy 1.100 eur aj o vrátení časti súdneho poplatku v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov, aj napriek tomu, že žalobu zobral späť v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur ešte pred prvým pojednávaním. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 7. Odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej zákon priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny proces je vydanie arbitrárneho rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia. To, že právo sporových strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorej závery si osvojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (v uznesení sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010). Napokon povinnosť riadne a presvedčivo odôvodniť rozhodnutie súdu ukladá aj ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní preskúmavaná časť napadnutého rozhodnutia je postihnutá práve touto vadou, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania je nedostatočné, zmätočné, arbitrárne a odvolacím súdom nepreskúmateľné. 8. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.03.2018, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 950,69 eur, dlžných úrokov vo výške 9,43 eur, zmluvného úroku vo výške 25,12% ročne zo sumy 950,69 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 950,69 eur od 01.03.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Následne podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.03.2019 (t.j. skôr než sa začalo prvé pojednávanie v danej veci), zobral svoju žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške 881,73 eur a zmluvných úrokov vo výške 218,27 eur dôvodiac, že žalovaný mu po podaní žaloby jednotlivými mesačnými úhradami po 100 eur, uskutočnenými v období od marca 2018 do januára 2019, uhradil celkom sumu 1.100 eur, ktorú započítal na dlžnú istinu vo výške 881,73 eur a na dlžné zmluvné úroky vo výške 218,27 eur. Naďalej trval na zaplatení istiny vo výške 68,46 eur spolu s príslušenstvom (zmluvným úrokom vo výške 25,12% ročne zo sumy 68,46 eur od 17.01.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 68,46 eur od 17.01.2019 do zaplatenia) a na náhrade trov konania. Dôvod čiastočného späťvzatia žaloby - uhradenie sumy 1.100 eur žalovaným po podaní žaloby však súdu prvej inštancie príslušnými listinnými dôkazmi nepreukázal. Uznesením č.k. 42Csp 75/2018-113 zo dňa 10.03.2020, právoplatným dňa 08.05.2020, súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu (O. K., Q..A.., IČO: XX XXX XXX) vstúpila spoločnosť N. C. A., A..P..U.., IČO: XX XXX XXX (nový žalobca). O žalobe žalobcu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak, že konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 881,73 eur a sumy 218,27 eur zastavil (prvý výrok rozsudku) a vo zvyšnej časti, o zaplatenie istiny 68,43 eur s príslušenstvom, žalobe vyhovel (druhý výrok rozsudku). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (napadnutý tretí výrok rozsudku). Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, cit.: „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“, a skutkovo iba tým, že žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 881,73 eur, a teda zavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť. 9. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 10. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania odvolací súd v prvom rade uvádza, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Je možné konštatovať, že takáto situácia v posudzovanej veci nenastala. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný, teda obe strany sporu sú sčasti úspešné a sčasti neúspešné. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je zas sankčná náhrada trov konania uložená rozhodnutím súdu tej strane, ktorá ich vznik zavinila. Pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Rovnaké zistenie je rozhodujúce aj v prípade, ak bolo konanie zastavené len v časti, pričom v rámci rozhodovania o trovách celého konania je potom súd povinný vyhodnotiť čiastočné zastavenie konania ako úspech tej sporovej strany, ktorá takéto zastavenie konania procesne nezavinila. 13. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre späťvzatie žaloby, pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania a pod.). Je nesporné, že v posudzovanej veci bolo konanie v časti zaplatenia sumy 881,73 eur a sumy 218,27 eur zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom. Ako už bolo uvedené vyššie, pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní proti žalovanému požadoval resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú neskôr zobral žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné nachádzať súvislosť medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu) a teda ani procesné zavinenie. V takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie sa sporovej strany, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (napr. R 49/1993, aj bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09). 14. V medziach žalobcom podaného odvolania, s prihliadnutím na predmet sporu (zaplatenie sumy 950,69 eur s príslušenstvom) a vychádzajúc z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku (podľa ktorého súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania vychádzajúc z ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a zo skutočnosti, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 881,73 eur, pretože zobral žalobu v tejto časti späť) odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neprihliadal na celkový výsledok sporu, keď sa zaoberal úspechom strán sporu (zavinením zastavenia konania) len vo vzťahu k zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 881,73 eur a vôbec neprihliadal na úspech žalobcu vo zvyšnej časti žalovaného nároku, týkajúcej sa zaplatenia sumy 68,43 eur s príslušenstvom, ktorá mu bola právoplatne prisúdená druhým výrokom napadnutého rozsudku (rozsudok v tejto časti nebol napadnutý odvolaním). Keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezohľadnil celkový výsledok sporu, je nepochybné, že vychádzal z nedostatočne (neúplne) zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho potom nemohol správne určiť ani rozsah čistého úspechu tej-ktorej strany v spore, ktorého určenie je v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. nevyhnutné pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Okrem zohľadnenia úspechu žalobcu v časti zaplatenia sumy 68,43 eur s príslušenstvom absentuje v odôvodnení napadnutej časti rozsudku o trovách konania tiež posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania v časti zaplatenia sumy 881,73 eur a sumy 218,27 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutej časti rozsudku iba stručne skonštatoval, že žalobca zavinil zastavenie konania v danej časti tým, že zobral žalobu čiastočne späť, avšak vôbec nevysvetlil, na základe akých skutočností, právnych úvah a myšlienkových pochodov pričítal procesné zavinenia na zastavení konania v uvedenej časti práve žalobcovi. Neuviedol ani to, ako posúdil žalobcom uvedený dôvod späťvzatia žaloby, t.j. tvrdenie, že žalovaný mu zaplatil sumu 1.100 eur až po podaní žaloby jednotlivými mesačnými úhradami vo výške 100 eur v období od marca 2018 do januára 2019, a či skúmal aj pravdivosť a dôvodnosť tohto tvrdenia. Z príslušnej časti odôvodnenia nemožno teda vôbec zistiť, či súd prvej inštancie posudzoval odôvodnenosť späťvzatia žaloby aj z hľadiska žalobcom tvrdeného správania žalovaného (t.j. zaplatenia sumy 1.100 eur žalobcovi až po podaní žaloby). Odvolací súd len pripomína, že pokiaľ by súd prvej inštancie nemal preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom by nebolo možné nachádzať súvislosť medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu), a teda ani mu pričítať procesné zavinenie. V takomto prípade by niesol zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku svojho správania, ktoré by spočívalo v späťvzatí žaloby. Takýto záver však musí byť v rozhodnutí explicitne uvedený a aj náležite odôvodnený, nestačí len strohé konštatovanie, že určitá strana procesne zavinila čiastočné zastavenie konania. Na záver poukazuje odvolací súd už len na to, že je nepochopiteľné a iracionálne, prečo súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, keď v odôvodnení jednoznačne konštatoval, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti zaplatenia sumy 881,73 eur, čo teda (vzhľadom na predmet sporu) evokovalo žalovaného väčšinový úspech v spore. Takéto rozhodnutie nekorešponduje s odôvodnením, je nekonzistentné, pre strany sporu nepochopiteľné a zmätočné. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej sporovej strane v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p. je možné iba v prípade, ak majú obe sporové strany v spore rovnaký úspech aj neúspech, čo však nie je daný prípad. 15. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevychádzal pri určení čistého úspechu strany sporu z celkového výsledku sporu, v dôsledku čoho neurčil správne úspech strany v spore; a v odôvodnení rozhodnutia absentuje posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania v časti o zaplatenie sumy 881,73 eur a 218,27 eur; a okrem toho výrok o trovách konania nekorešponduje s jeho odôvodnením, pričom rozhodnutie o trovách konania je ako celok nekonzistentné, zmätočné a po skutkovej a právnej stránke nedostatočne odôvodnené, odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti, týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, arbitrárny a odvolacím súdom nepreskúmateľný. 16. Týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a keďže takýto nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní (absentujúce odôvodnenie nemožno preskúmať), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou rozhodol o nároku na náhradu trov konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzajúc z celkového výsledku sporu podľa zásady úspechu v spore doplnenej zásadou zavinenia zastavenia konania (viď bod 10 a 11 odôvodnenia tohto uznesenia) opätovne na základe čistého úspechu tej-ktorej strany v spore rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 alebo 2 C.s.p.; v odôvodnení nového rozhodnutia riadne vysvetliť posúdenie otázky procesného zavinenia zastavenia konania aj z hľadiska prípadného správania žalovaného a všetky prijaté právne závery náležite odôvodniť tak, aby bolo odôvodnenie nového rozhodnutia zrozumiteľné, presvedčivé, konzistentné, koherentné a v prípade podania odvolania aj odvolacím súdom preskúmateľné. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.). 17. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej namietal, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť spolu so zastavením konania v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur aj o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov, aj napriek tomu, že žalobu zobral späť v tejto časti ešte pred prvým pojednávaním, odvolací súd konštatuje, že úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní rozhodnúť v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov aj o vrátení príslušnej časti kráteného súdneho poplatku za žalobu, nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur späť ešte pred prvým pojednávaním. 18. O náhrade trov (aj tohto odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).