Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/142/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201632 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:2219201632.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. I., nar. XX.XX.XXXX a R. I., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov: matka J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX D., zastúpená advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom Csc., so sídlom Nezábudková 22, Bratislava a otec C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, C. K., o návrhu otca o zníženie výživného a návrhu matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 06.02.2020, č.k. 49P/157/2019-246, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania . o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol návrh otca doručený súdu dňa 25.04.2019 na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na sumu minimálneho zákonného výživného (výrok I.), konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného zastavil (výrok II.) a s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1, § 77, § 78 ods.1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) , § 121, § 29 ods.1 C.m.p., keď po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 21.06.2012, č. k. 8C/70/2011-240, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.02.2013, č.k. 9Co/15/2013-283, (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2013 ) boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola počnúc dňom 13.09.2011 uložená povinnosť platiť výživné na maloletú S. vo výške 80 eur mesačne a na maloletú R. vo výške 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a zročné výživné za obdobie od 13.09.2011 do 30.06.2012 vo výške 620,27 na maloletú S. a vo výške 524,27 eur na maloletú R. bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach vo výške 16 eur a 14 eur. Keďže matka v priebehu konania navrhla zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 200 eur na každé maloleté dieťa a tento návrh následne zobrala späť, súd prvej inštancie s použitím § 29 ods.1 C.m.p. vo výroku II. konanie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zastavil. Súd prvej inštancie v konaní ďalej zistil, že otec je od 04.01.2019 vo výkone trestu odňatia slobody, na ktorý bol odsúdený Okresným súdom Komárno za ekonomickú trestnú činnosť (krádež finančných prostriedkov z karty priateľky), od mája 2015 poberá invalidný dôchodok so stanovenou 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť (trpí cukrovkou, retinopatiou a neuropatiou, nemôže vykonávať nočné práce, sedavú prácu vykonávať môže ) a pred nástupom do výkonu trestu robil práce na počítači a brigádami si dokázal privyrobiť 400-500 eur mesačne. Vo výkone trestu odňatia slobody príjem otca za obdobie od 01/2019 do 11/2019 predstavoval sumu cca 55,18 eur a zrážky na výživné od 12.04.2019 do 10.12.2019 celkovo sumu 187,23 eur. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne mal súd prvej inštancie preukázané, že otec maloletých detí poberá invalidný dôchodok vo výške 127,50 eur mesačne, z ktorého sú mu vykonávané mesačné zrážky vo výške 89,89 eur. Pokiaľ ide o matku, jej náklady na užívanie bytu za obdobie roku 2018 predstavovali sumu 2 729,47 eur, ostatné náklady boli vo výške 23 eur mesačne za elektriku, 50 eur ročné náklady na plyn, 28 eur mesačne TV+ internet, 78 eur mesačne na mobilný telefón pre matku a dcéry 78 (z toho paušál pre každé dieťa 12 eur mesačne), 222,52 eur mesačná splátka pôžičky Cetelem , 30 eur mesačne lieky pre maloletú S., 56 eur a 14 eur za dva mesiace na tenis a prenájom dvorcov pre maloletú S., 10 eur mesačne na každé dieťa za stravu v škole. Pokiaľ ide o maloletú R., táto je sledovaná pre opakované akútne tubulointersticiálne nefritídy a podľa odporúčaní psychológa a špeciálneho pedagóga je vedená ako dieťa s potrebou individuálneho vzdelávacieho programu z dôvodu špecifických porúch učenia (dyslexia, dysortografia). Súd prvej inštancie z daňového priznania matky za zdaňovacie obdobie roka 2018 zistil, že príjmy matky zo živnosti predstavovali 29 935,59 eur, výdavky vo výške 19 672,71 eur, základ dane predstavoval sumu 10 262,88 eur, matka si za uvedené zdaňovacie obdobie uplatňovala daňový bonus na obe maloleté deti. V roku 2019 matka ako živnostníčka v oblasti kuriérskych služieb fakturovala v 01/2019 sumu 1 030,40 eur, 02/2019 sumu 1 161,60 eur, 03/2019 sumu 1 038,40 eur, v 04/2019 sumu 1 124 eur, 05/2019 sumu 1 296 eur, 06/2019 sumu 1 204 eur, 07/2019 sumu 1 012 eur, 08/2019 sumu 1 001,60 eur, 09/2019 sumu 1 020 eur, 10/2019 sumu 1 229,60 eur a v 11/2019 sumu 1 289,60 eur. Matke bol podľa zmluvy o Spotrebiteľskom úvere UniCredit Bank uzatvorenej dňa 26.09.2019 poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10 050 eur s mesačnou splátkou vo výške 162,78 eur. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie napokon zistil, že matke bolo rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 29.04.2019 na maloletú R. priznané náhradné výživné vo výške 20 eur od 01.01.2019 do 31.01.2019, vo výške 30 eur od 01.02.2019 do 28.02.2019, vo výške 70 eur od 01.03.2019 a na maloletú S. vo výške 30 eur od 01.01.2019 do 31.01.2019, vo výške 40 eur od 01.02.2019 do 28.02.2019 a vo výške 80 eur od 01.03.2019. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 06.11.2019 bola matka povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú JE.u I. za obdobie od 06/2019 do 09/2019 v sume 200,27 eur. 3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. 4. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili a následne dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 C.m.p. je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak teda dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného jedinou skutočnosťou a to, že sa toho času nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, keďže práve zníženie výživného mu zabezpečí, že počas výkonu trestu odňatia slobody mu nebude ďalej narastať dlh na výživnom. Súd prvej inštancie porovnal pomery v čase pôvodného rozhodnutia a v čase rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, kedy od času posledného rozhodnutia súdu do času podania návrhu otca na zníženie výživného uplynulo obdobie cca 6 a 1/2 roka. V čase pôvodného rozhodnutia mali maloleté deti 4 a 3 roky, obe maloleté deti navštevovali predškolské zariadenie, matka poberala rodičovský príspevok, nevlastnila nehnuteľnosti, na bývanie u svojich rodičov prispievala sumou 50 eur. Otec bol v čase posledného rozhodnutia súdu dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, nevlastnil žiadne nehnuteľnosti. V súčasnosti došlo k viacerým zmenám na strane všetkých účastníkov - maloleté deti navštevujú 5. ročník základnej školy, na strane maloletej R. pribudli zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť pre problémy s obličkami a pri oboch deťoch vzrástli náklady na záujmovú činnosť. V majetkových pomeroch rodičov nedošlo k podstatným zmenám, ani jeden z nich nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Na strane matky vzrástli náklady na bývanie, keďže toho času už nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Na strane otca došlo k zmene v jeho zdravotnom stave, od roku 2015 je poberateľom invalidného dôchodku a toho času sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre majetkovú trestnú činnosť. Oproti pôvodnému rozhodnutiu kedy bol jeho príjem nulový, je v súčasnosti poberateľom invalidného dôchodku vo výške 126 eur a má príjem z pracovnej činnosti v ústave na výkon trestu. Na základe porovnania pomerov jestvujúcich v čase pôvodného rozhodnutia a skutkového stavu jestvujúceho ku dňu rozhodovania súdu, súd prvej inštancie nevzhliadol argumenty otca za relevantné pre zníženie vyživovacej povinnosti. Argument otca pre zníženie výživného (nenarastanie dlhu na výživnom počas obdobia, v ktorom je vo výkone trestu odňatia slobody) predstavuje podľa názoru súdu prvej inštancie výhodu pre povinného rodiča a nie ochranu oprávnených záujmov maloletých detí. Aj keď má otec mieru poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť vo výške 50%, podľa vlastného vyjadrenia je schopný vykonávať sedavú prácu a pred nástupom do výkonu trestu si dokázal k invalidnému dôchodku privyrobiť sumu cca 400 až 500 eur mesačne. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa sám otec v dôsledku svojej majetkovej trestnej činnosti pripravil o možnosť dosahovať zárobok, z ktorého mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom a skutočnosť, že sa svojim nezodpovedným prístupom dostal do výkonu trestu, rozhodne nemôže byť na ťarchu maloletých detí a nemôže sa prejaviť v znížení jeho vyživovacej povinnosti. 5. Proti výroku rozhodnutia o zamietnutí návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie otec uvádzajúc, že v momentálnej situácii nevie platiť určené výživné a nie to 400 eur, ktoré v konaní požadovala matka. Otec poukázal na to, že trpí cukrovkou, pri ktorom ochorení nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu , len spomalenie následkov choroby, na ktoré sú potrebné vyššie náklady na zdravotné pomôcky a lieky. Jeho náklady na slobode boli 150 eur za ubytovanie, 120 - 150 eur za stravu, 30 eur z lieky, 30 eur cestovné náklady, 20 eur telefón a 25 eur za televíziu a internet a v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, pracuje len na vlastnú zodpovednosť. K nákladom matky prezentovaným v konaní v celkovej výške 954,40 eur je treba pripočítať aj pokladničné doklady založené v spise ( 1/2019 100,61 eur, 2/2019 134,90 eur, 3/2019 96,41 eur, 4/2019 103,97 eur, 5/2019 177,61 eur, 6/2019 195,65 eur, 7/2019 21,95 eur, 8/219 325,34 eur a v ďalších mesiacoch v podobných sumách, v 11/2019 415,64 eur ), keď z logického hľadiska nie je ani možné, aby boli príjmy matky menšie ako výdaje. Matka v konaní síce tvrdila, že pôžičky brala so svojou sestrou, ktorá však v doložených dokladoch nie je uvedená ako spoludlžníčka. Matka má minimálne od roku 2015 partnera, ktorý bol v roku 2018 nezamestnaný, zdedil starší rodinný dom a pôžičky zobraté matkou sú na prerábku tejto nehnuteľnosti. 6. Matka vo vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedla, že svoj návrh zobrala späť z dôvodu, aby uľahčila priebeh súdneho konania a mohlo sa rozhodovať len o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Na pojednávaní ju zarazila skutočnosť, že exmanžel po rozvode manželstva poškodil svoju bývalú priateľku , za ktoré poškodenie má samostatné súdne rozhodnutie v trestnom konaní a súčasný stav jeho financií, zárobkovej spôsobilosti a zdravotný stav si zavinil sám. V danej veci nie je stav, že na výživné na maloleté deti prispieva otec a aj štát súčasne , keď z náhradného výživného si štát prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny inkasuje späť sumy, ktoré otec poukázal. Tvrdenie o priateľovi nemá v danej veci žiadnu relevanciu, keď v sociálnom byte , ktorý jej pridelila mestská časť Vrakuňa, býva len so svojimi dvoma deťmi. Na súde preukázala, že sa spoločne so sestrou starajú o svojich rodičov rovnakým dielom, ktorí jej pomáhajú vykrývať na výchovu a výživu detí. Výdavky otca na lieky nemôžu byť vyhodnotené v neprospech oboch maloletých detí. 7. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca. Keďže výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca nebol odvolaním napadnutý, odvolaciemu prieskumu bolo podrobené rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh otca doručený súdu dňa 25.04.2019 na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na sumu minimálneho zákonného výživného ( t.j. výrok I.). 9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.). 11. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu v časti, v ktorej súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu otca podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami oboch rodičov prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods.2 C.s.p.). 13. Pre doplnenie dôvodov rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca udáva nasledovné. 14. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 15. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 18. Ako podstatnú okolnosť odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. 19. V danej veci súd prvej inštancie vo vzťahu k posudzovaniu podstatnej zmeny pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine správne ustálil skutočný stav veci, po vykonanom dokazovaní dospel vo vzťahu k pomerom existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu a v čase rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného k správnym skutkovým záverom, ktoré následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd podotýka, že v čase vydania posledného rozhodnutia (rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.06.2012, č. k. 8C/70/2011-240 ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.02.2013, č. k. 9Co/15/2013-283 nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2013, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola počnúc dňom 13.09.2011 uložená povinnosť platiť výživné na maloletú S. vo výške 80 eur mesačne a na maloletú R. vo výške 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a bolo rozhodnuté aj o povinnosti otca platiť k rukám matky zročné výživné) mali maloleté deti 4 a 3 roky, navštevovali predškolské zariadenie, matka poberala rodičovský príspevok, nevlastnila nehnuteľnosti, na bývanie u svojich rodičov prispievala sumou 50 eur, otec bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, nevlastnil žiadne nehnuteľnosti. V čase rozhodovania súd prvej inštancie správne identifikoval a ustálil viaceré zmeny na strane všetkých účastníkov - maloleté deti navštevovali už 5. ročník základnej školy, na strane maloletej R. pribudli zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť pre problémy s obličkami, pri oboch deťoch už len vzhľadom na odstup 6,5 roka od posledného súdneho rozhodnutia podstatne vzrástli náklady na ich základné životné potreby, záujmovú činnosť, rodičia nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti, matka vykonáva činnosť na základe vydaného živnostenského oprávnenia, vzrástli jej náklady na bývanie v pridelenom sociálnom byte, otec je od roku 2015 poberateľom invalidného dôchodku vo výške 126 eur mesačne s určenou 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, podľa vlastného vyjadrenia si brigádami dokázal zarobiť 400 -500 eur mesačne a v januári 2019 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody za ekonomickú trestnú činnosť (krádež finančných prostriedkov z karty jeho priateľky). Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd, prioritne zohľadňujúc a nadraďujúc záujem maloletých detí, plne zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podaného návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Zdôrazňuje, že výživné, určené na obe maloleté deti ešte v roku 2013, reálne pokrýva len minimálnu časť nákladov, ktoré matka musí vynakladať na uspokojenie odôvodnených základných potrieb detí, pričom matka výraznú časť svojej vyživovacej povinnosti uspokojuje osobnou starostlivosťou o obe maloleté deti. 20. Pokiaľ ide o posúdenie podstatnej právnej otázky, či výkon trestu odňatia slobody uložený otcovi za ekonomickú trestnú činnosť, je možné považovať za zmenu pomerov na strane povinného rodiča (§ 78 ods.1 Zákona o rodine ), odvolací súd sa plne zhoduje s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným ods. 22 napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti v rámci doplnenia dôvodov zdôrazňuje, že rodičia majú zo zákona garantované právo vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, § 75, § 78 ods.1 Zákona o rodine dodáva, že uvedená úvaha sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd . Ak sa povinný rodič úmyselným konaním, pre ktoré bol následne odsúdený k trestu odňatia slobody, zbaví objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na svojich rodičoch. Podľa názoru odvolacieho súdu opierajúceho sa o rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 1181/07 zo dňa 6.2.2008 a III. ÚS 511/05 zo dňa 16.3.2006 (ktorých právne závery sú v posudzovanom prípade pre spoločnú právnu minulosť a podobnosť zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom použiteľné ) by opačný výklad viedol k tomu, že dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by bolo „ zbavenie „ sa vyživovacej povinnosti voči maloletému a jej takmer úplné prenesenie (s výnimkou zákonnej minimálne vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 ods.3 Zákona o rodine) na druhého rodiča vedúceho riadny život. Pre úplnosť naviac dodáva, že zo šetrenia vykonaného v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu otec už vo výkone trestu odňatia slobody nie je, (z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený dňa 13.8.2020 ). 21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).