Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/10/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200387 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:3020200387.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové nám. 19, 912 50 Trenčín, IČO: 00 168 912, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného Číslo: 101530036/2020 zo dňa 06.10.2020, Číslo: 101530354/2020 zo dňa 06.10.2020, Číslo: 101530444/2020 zo dňa 06.10.2020 a Číslo: 101530247/2020 zo dňa 06.10.2020, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.12.2020 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 09.12.2020, Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) postúpenou dňa 20.01.2020 domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného Číslo: 101530036/2020 zo dňa 06.10.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101004788/2020 zo dňa 08.06.2020, ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX.XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie jún 2012, rozhodnutia žalovaného Číslo: 101530354/2020 zo dňa 06.10.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101003429/2020 zo dňa 08.06.2020, ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX.XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, rozhodnutia žalovaného Číslo: 101530444/2020 zo dňa 06.10.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101003148/2020 zo dňa 08.06.2020, ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX.XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a rozhodnutia žalovaného Číslo: 101530247/2020 zo dňa 06.10.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101004205/2020 zo dňa 08.06.2020, ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX.XXX,XX Eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, (ďalej spolu ako „preskúmavané rozhodnutia“). Žalobca žiada preskúmavané rozhodnutia zrušiť. 2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby správny súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že okamžitým výkonom preskúmavaných rozhodnutí v podobe vymáhania dorubeného rozdielu DPH v úhrnnej výške XXX.XXX,XX Eur hrozí žalobcovi vzhľadom na jeho nepriaznivú ekonomickú situáciu závažná ujma spočívajúca v priamom a bezprostrednom ohrození ďalšieho výkonu jeho podnikateľskej činnosti a značná finančná škoda. Žalobca deklaroval, že je v stave ekonomického a obchodného kolapsu a pri záväzkoch z obchodnej činnosti na úrovni X,X mil. Eur popri záväzkoch voči banke, žalobcovi v roku 2019 reálne hrozil konkurz. Na strane žalobcu aktuálne prebieha celková ekonomická konsolidácia s postupným splácaním mimoriadne vysokých splatných záväzkov (nezaplatené splatné záväzky z obchodnej činnosti voči tretím osobám aktuálne činia sumu viac ako X,X mil. Eur). Na zaplatenie dorubenej DPH ešte z roku 2012, v zmysle preskúmavaných rozhodnutí, žalobca nemá vytvorené finančné rezervy, pričom preskúmavané rozhodnutia považuje za nezákonné. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia má podľa žalobcu objektívne reálny ohrozujúci potenciál ochromenia jeho podnikateľskej činnosti. Ako je zrejmé z priloženej účtovnej závierky za rok 2019, žalobca má za to, že nevykazuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti také kondície, ktoré by mu umožňovali dorubenú DPH ekonomicky znášať, najmä z pohľadu jeho likvidity. V zmysle priloženej účtovnej závierky za rok 2019 z hľadiska hospodárskeho výsledku žalobca vykázal za rok 2019 stratu vo výške - X.XXX.XXX Eur. Na podporu svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zároveň žalobca tiež uviedol, že vo vzťahu k podstatným právnych otázkam, od ktorých v rozhodujúcej miere závisí aj posúdenie zákonnosti žalobcom napadnutých rozhodnutí v obdobnej daňovej veci Najvyšší súd SR svojím rozhodnutím č. 5Sžfk/34/2020 zo dňa 05.03.2020 prerušil súdne konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky. Žalobca uviedol, že nakoľko s týmito rozhodujúcimi otázkami nie je aktuálne vysporiadaný ani Najvyšší súd SR, žalobca by spravodlivo nemal byť postihnutý výkonom napadnutých rozhodnutí do vyriešenia uvedených prejudiciálnych otázok a následného rozhodnutia súdu v predmetnej veci. Žalobca konštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže návrh na priznanie odkladného účinku sa týka výlučne ochrany finančnej integrity a samotnej podnikateľskej činnosti žalobcu pred okamžitým výkonom nezákonných rozhodnutí žalovaného. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 29.04.2021, pričom príslušný administratívny spis žalovaný správnemu súdu predložil dňa 03.05.2021. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný stručne uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy a značnej a finančnej škody, ktorú odvodil z dorubeného rozdielu DPH v úhrnnej výške XXX.XXX,XX Eur, nakoľko na strane žalobcu aktuálne prebieha celková ekonomická konsolidácia s postupným splácaním mimoriadne vysokých splatných záväzkov (nezaplatené splatné záväzky z obchodnej činnosti voči tretím osobám podľa žalobcu činia sumu viac ako X,X mil. Eur) a že preskúmavané rozhodnutia považuje za nezákonné. Správny súd konštatuje, že v návrhu tvrdené skutočnosti ohľadom svojej finančnej situácie (napr. existenciu nezaplatených splatných záväzkov v sume ako X,X mil. Eur, absenciu finančnej rezervy na zaplatenie dorubeného rozdielu DPH), žalobca nijako neosvedčil, iba svojim tvrdením. Hrozbu vzniku značnej finančnej ujmy je potrebné posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. Samotná strata za rok 2019 podľa účtovnej závierky nie je dostatočným dôkazom o tom, že výkonom preskúmavaných rozhodnutí vznikne žalobcovi ujma. Žalobca teda dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov či daňových povinností. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Rovnako je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Z uvedeného dôvodu považoval správny súd tvrdenia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí za irelevantné vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. K tomu žalobca len stroho uviedol, že keďže návrh na priznanie odkladného účinku sa týka výlučne ochrany finančnej integrity a samotnej podnikateľskej činnosti žalobcu pred okamžitým výkonom nezákonných preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, vyhovenie predmetnému návrhu nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku dostatočne neosvedčil. Žalobca tiež opomenul vyporiadať sa so skutočnosťou, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní. 14. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).