Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/41/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718200643 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:3718200643.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: U. N. - X., XXX XX Q. XXX, IČO: 36 114 898, zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 426,86 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/190/2018-83 zo dňa 2. októbra 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/190/2018-83 zo dňa 2. októbra 2019 potvrdzuje. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) vo svojom rozhodnutí prvým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 426,86 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 426,86 EUR od 15.12.2017 do zaplatenia s odkazom na ust. § 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), § 788 ods. 1, § 790, § 797 ods. 1 až 3, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“), § 369 ods. 1 a 2, § 365 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“), § 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ (ďalej len „nariadenie vlády“). Druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s odkazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2018 domáha zaplatenia 426,86 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 426,86 EUR od 15.12.2017 do zaplatenia a priznania nároku na náhradu trov konania. 3. Žalobca v žalobe a svojich vyjadreniach tvrdil najmä nasledovné skutočnosti: Dňa 1.7.2013 uzatvorili strany poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu O. I. X. K. B.: F. XXX W.. Dňa 24.9.2017 došlo vo Q. k poistnej udalosti, pri ktorej žalobca nacúval do maringotky a poistené motorové vozidlo bolo poškodené. Žalobca si poškodené motorové vozidlo nechal opraviť v AUTOMAXIM, s.r.o., pričom náklady na opravu boli vo výške 1.890,80 EUR bez DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.11.2017 (ďalej len „oznámenie“) žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 29.11.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti a následne mu poskytol poistné plnenie vo výške 1.297,97 EUR. Podľa oznámenia žalovaný výšku poskytnutého poistného plnenia určil tak, že od faktúry na opravu vozidla č. XXXXXXXX vo výške 1.890,00 EUR bez DPH odpočítal rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou vo výške 426,86 EUR, pričom pri výpočte náhrady škody žalovaný stanovil výšku mechanickej a lakovacej práce v sume 16,67 EUR bez DPH za 1 normohodinu, nepriznané nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu a prác a takto priznané poistné plnenie vo výške 1.463,94 EUR následne znížil o spoluúčasť vo výške 165,97 EUR. Žalobca mal za to, že žalovaný neoprávnene znížil poistné plnenie. Žalobca považoval spôsob likvidácie poistnej udalosti za nesprávny. Poukázal na čl. IX ods. 1, 2 a 3 zmluvných dojednaní. Tvrdil, že sa jedná o svojvoľné zníženie poistného plnenia a stanovenie sadzby normohodiny vo výške 16,67 EUR. Žalovaná istina predstavuje sumu 426,86 EUR ako suma zodpovedajúca zníženiu poistného plnenia. Tvrdil, že náklady na opravu poškodeného vozidla boli primerané, nepresiahli ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušný značku a typ MV. Poukázal na ustanovenie § 799 ods. 3 OZ. Tvrdil, že žalobcovi lehota na plnenie začala plynúť po skončení šetrenia poistnej udalosti tak, že uplynula dňa 14.12.2017, t.j. žalovaný sa dostal do omeškania 15.12.2017. 4. Žalovaný uviedol, že dňa 29.11.2017 skončil šetrenie škodovej udalosti, poukázal na účet žalobcu 1.297,97 EUR. Pri likvidácii poistnej udalosti boli vypočítané primerané náklady na opravu pre neautorizovaný servis kalkulačným systémom AUDATEX s cenami originálnych náhradných dielov, normohodinou za prevedenú prácu 16,60 EUR bez DPH a koeficientom za lakovací materiál 100 %. V zmysle zmluvných dojednaní pre havarijne poistenie EUROKASKO porovnali doloženú faktúru za opravu vozidla s nákladmi na opravu vypočítanými kalkulačným systémom AUDATEX. Porovnaním bol zistený rozdiel v cene za účtovanú cenu normohodiny, množstve účtovaných lakovacích prác a taktiež aj v cene za účtovaný lakovací materiál. Pri likvidácii poistnej udalosti boli preto priznané primerané náklady na opravu pre neautorizovaný servis vypočítané kalkulačným systémom AUDATEX. 5. Za sporné skutkové tvrdenia súd určil: - nárok na krátenie poisteného plnenia (cena práce a lakovania) v rozsahu 426,86 EUR a - stanovenie mechanickej a lakovacej ceny práce 16,67 EUR bez DPH/nh (ako to vyplýva kalkulácie), namiesto akceptovania 20,00 EUR bez DPH/nh. 6. Súd dospel k názoru, že krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného z dôvodov uvedených v oznámení o poistnom plnení je neoprávnené. Žalobcovi vznikol podľa ZD nárok na poistné plnenie, pretože v čase trvania poistnej zmluvy došlo v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu poisteného motorového vozidla. K takémuto záveru dospel aj žalovaný, ktorý podstatnú poistné plnenie poistencovi aj poskytol, nie však vo výške, v ktorej si nárok uplatnil. 7. Pokiaľ išlo o náklady na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, od týchto nákladov sa odvodzuje len výška poistného plnenia. Súd posudzoval spornú výšku poistného plnenia. Rozsah poistenia je vymedzený v poistnej zmluve, resp. v tomto prípade v ZD, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a ktoré podrobnejšie upravujú práva a povinnosti účastníkov tohto záväzkovo právneho vzťahu tak, že po vzniku poistnej udalosti bol žalovaný ako poisťovňa povinný poskytnúť poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve. Výška poistného plnenia je ďalej v zmluvných dojednaniach vymedzená vo výške primeraných nákladov na opravu motorového vozidla, a to tak, že účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. V nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR. 8. Žalovaný považoval za primerané výlučne nacenenie opravy podľa programu AUDATEX, v ktorom je možné vykonávať zmeny v položkách označených, t.j. žalovaný má možnosť ovplyvňovať celkové vyčíslenie ceny opravy v programe AUDATEX. Žalovaný neskúmal primeranosť ceny opravy v regióne, obvyklú cenu v regióne, odkázal na AUDATEX, t.j. nesprávne dospel k záveru, že poistený má nárok na poistné plnenie iba v rozsahu podľa AUDATEX, také dojednanie však v ZD absentuje a žalovaný existenciu takej dohody medzi stranami sporu nepreukázal. Samotný AUDATEX ako program v ZD nie je špecifikovaný, t.j. nie je vylúčené použitie aj iných programov na kalkuláciu ceny opravy príp. porovnanie s katalógmi náhradných dielov, ako je uvedené v ZD. Žalovaný opomenul, že program na kalkuláciu ceny opravy má v zmysle ZD slúžiť iba na porovnanie cien, nie na určenie výšky poistného plnenia, resp. výška poistného plnenia nerovná sa cene opravy zistenej podľa kalkulačného programu, ktorý v ZD ani nie je špecifikovaný. 9. Žalobca preukazoval náklady na opravu faktúrou autoservisu. V kalkulácii opravy žalobca preukázal súdu rozsah vykonanej opravy s cenovou špecifikáciou. Žalobca ako autoservis účtoval jednotkovú cenu prác 20,00 EUR bez DPH. Žalobca súdu preukázal aj doplatenie ceny opravcovi, čiže faktúra za opravu bola opravcovi zaplatená v rozsahu 100 %. 10. Strany sporu obvyklosť ceny opravy v danom regióne súdu nepreukazovali, avšak žalobca súdu preukázal úplné zaplatenie fakturovanej ceny opravcu. 11. Pokiaľ išlo o lakovanie, žalovaný svojvoľne určil lakovaciu konštantu na úrovni 100. Použitie konštanty na úrovni 100 nevyplýva ani zo ZD, čiže zo strany žalovaného sa jedná o použitie najnižšej dolnej hranice. 12. Žalovaný súdu nepreukázal oprávnenosť krátenia poistného plnenia v znížení sadzby n/h a lakovacieho koeficientu. 13. Rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá vplyv na nárok na poistné plnenie, ak oprava vozidla bola vykonaná riadne, v potrebnom rozsahu, v cene primeranej a obvyklej v danom regióne. 14. Vo vzťahu ku žalovaným tvrdenej výške poistných plnení dospel súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nesplnil si svoju povinnosť tvrdenia, a naopak, žalobca tvrdil a aj v konaní preukázal primeranosť a dôvodnosť skutočných nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou v súlade so ZD. 15. Žalovaný nesplnil záväzok voči žalobcovi riadne a včas, t.j. v čase splatnosti poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 OZ, pretože poistné plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 426,86 EUR od 15.12.2017 do zaplatenia, t.j. po uplynutí lehoty 15 dní na plnenie odo dňa skončenia vyšetrenia poistnej udalosti (29.11.2017). 16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe vykonaného dokazovania, najmä vychádzajúc z tvrdení strán sporu, zo skutkových tvrdení sporných a nesporných, z listinných dôkazov založených v súdnom spise rozhodol tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. 17. Súd nezistil nedostatok právneho zastúpenia na strane žalobcu. Spoločnosť InHelp s.r.o. žalobcu zastupovala iba v mimosúdnom konaní, ako to vyplýva z udeleného splnomocnenia s tým, že bola oprávnená splnomocniť advokátsku kanceláriu na zastupovanie v súdnom konaní. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že pred súdnym konaním nie je možné sa dať zastúpiť treťou osobou, t.j. InHelp s.r.o.. Zvoleným zástupcom na zastupovanie v tomto súdnom konaní je teda advokátska kancelária. Následne advokátska kancelária do súdneho spisu založila aj splnomocnenie udelené priamo žalobcom. 18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 19. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tak, že na vydanie rozsudku neboli splnené procesné podmienky (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a) CSP); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie §365 ods. 1 písm. f) CSP); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný považoval rozsudok za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa jeho názoru je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou a citoval mutatis mutandis rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, 1. ÚS 12/05, 1. ÚS 382/06. Mal za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa jeho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze sp. zn. III. ÚS 1 19/03-30. Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03). Pritom podľa ustanovenia § 220 ods. 2 tretia veta CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného vo vedenom súdnom konaní. Žalobca odôvodňoval svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 24.09.2017 vznikla škoda žalobcovi škodovou udalosťou na motorovom vozidle žalobcu. Poukázal na oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 29.11.2017 (ďalej len „oznámenie“), predložené vo vedenom súdnom konaní zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bola poukázaná suma vo výške 1.297,97 EUR (čo napokon potvrdil aj samotný žalobca vo svojej žalobe), pričom akékoľvek ďalšie nároky považoval žalovaný za neoprávnené. Z oznámenia vyplynulo, že žalovaný znížil úhradu poistného plnenia o čiastku 426,86 EUR, t.j. o nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu a vykonaných prác na motorovom vozidle a z uvedeného dôvodu došlo k uhradeniu za normohodinu práce len 16,67 EUR s DPH. Z podnetu žalobcu súčasne došlo k prešetreniu postupu vykonanej likvidácie a poskytnutého poistného plnenia v zmysle oznámenia. O vykonanom prešetrení bola následne žalobcovi zaslaná odpoveď. V zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko (ďalej len „ZD“, ktoré boli doložené do predmetného súdneho konania žalobcom) sa v zmysle čl. IX ods. 2 písm. a) ZD uvádza: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravou, sa posudzujú tak, že sa porovnajú s kalkulačným programom nákladov na opravu (...)“ V zaslanej odpovedi zo strany žalovaného sa súčasne uvádza: „Pri likvidácii poistnej udalosti boli vypočítané primerané náklady na opravu pre neautorizovaný servis kalkulačným systémom A UDA TEX, s cenami originálnych náhradných dielov, normohodinou za prevedenú prácu 16,60 EUR bez DPH a koeficientom za lakovací materiál 100 %. Kópiu výpočtu Vám zasielame v prílohe. V zmysle zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, článok IX Plnenie poisťovne bod 2 a, sme porovnali doloženú faktúru za opravu vozidla s nákladmi na opravu vypočítanými kalkulačným systémom AUDATEX. Porovnaním bol zistený rozdiel v cene za účtovanú cenu normohodiny, množstve účtovaných lakovacích prác a taktiež aj v cene za účtovaný lakovací materiál. Pri likvidácii poistnej udalosti boli preto priznané primerané náklady na opravu pre neautorizovaný (servis) vypočítané kalkulačným systémom AUDATEX, od ktorých bola odrátaná dohodnutá spoluúčasť.“ Žalobca sa teda z oznámenia, a to v spojení s odpoveďou (súčasťou ktorej bola aj kalkulácia nákladov), preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené. Žalovaný zároveň v rámci súdneho konania predložil Kalkuláciu opravy č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2017 vytvorenú prostredníctvom systému AUDATEX, ktorá tvorila podklad pri likvidácii predmetnej škodovej udalosti. Mal za to, že likvidácia škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. Opätovne podotkol, že žalobca nepreukázal, že by zaplatil faktúru v časti žalobou uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla. Žalovaný mal zároveň za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so zastúpením žalobcu vo vedenom súdnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že žalobca bol vo vedenom súdnom konaní zastúpený spoločnosťou InHelp s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 47 652 420 (ďalej len „InHelp“) na základe Plnomocenstva, ktorá následne na základe Splnomocnenia (ďalej len „Splnomocnenie“) ďalej splnomocnila Advokátsku kanceláriu Hagara-Hagarová, s. r. o. so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498 (ďalej len „Advokátska kancelária“). Vychádzajúc z ust. § 89 ods. 1 CSP, bolo zrejmé, že spoločnosť InHelp sa ako zvolený zástupca žalobcu nemohla dať ďalej zastúpiť Advokátskou kanceláriou. Mal za to, že splnomocnenie udelené (a podpísané) spoločnosťou InHelp ako splnomocniteľom Advokátskej kancelárii je v zjavnom rozpore s ustanovením § 89 ods. 1 CSP. Podotkol, že žalobu vo vedenom súdnom konaní podávala za žalobcu práve Advokátska kancelária. V prípade plnomocenstva sa z hľadiska jeho obsahu zjavne nejedná výlučne o hmotnoprávne plnomocenstvo. Predmetom plnomocenstva totiž bolo inter alia splnomocnenie na neobmedzené zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch potrebných na uplatnenie a vymočenie nárokov, ako aj zastupovanie pred všetkými orgánmi štátnej a verejnej správy ako aj inými subjektmi. Domnieval sa, že splnomocnenie udelené Advokátskej kancelárii je neplatným právnym úkonom. Dôsledkom neplatnosti Splnomocnenia je podľa jeho názoru kauzálne aj absencia splnenia procesných podmienok vedeného súdneho konania, keďže právny zástupca žalobcu by v takomto prípade podával žalobu bez existencie platného písomného splnomocnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/190/2018-83 zo dňa 02.10.2019 a vec vráti Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. 20. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré považuje za presvedčivé. Súd prvej inštancie v rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť ním vykonaného zníženia poistného plnenia. V danom prípade boli náklady na opravu poškodeného vozidla v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) ZD primerané, pretože nepresiahli ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV, a preto bolo povinnosťou poisťovne plniť vo výške nákladov, ktoré žalobca vynaložil na opravu. Náklady na opravu nie sú v rozpore ani s ustanovením čl. IX ods. 3 ZD, pretože cena za opravu MV v autoopravovni neprekročila podmienky dohodnuté v zmluvných dojednaniach. Žalovaným vykonané svojvoľné stanovenie ceny mechanickej a lakovacej práce na úrovni 10,07 EUR za normohodinu nemá oporu v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, poistnej zmluve ani zmluvných dojednaniach. Žalovaný sa navyše žiadnym spôsobom nevyjadril k vyjadreniu servisu, ktoré bolo prílohou žaloby a ktorého obsahom bolo vyjadrenie opravcu k výške účtovanej normohodiny. V bode 21. odvolania žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal úhradu faktúry v časti žalobou uplatňovaného nároku. Žalobca, s poukazom na vykonané dokazovanie ako aj skutočnosť zaznamenanú v zápisnici z pojednávania konaného dňa 02.10.2019 (nahliadnutie PZ žalovaného do súdneho spisu a vyhotovenie si kópie výpisu VUB o zaplatení žalovanej istiny), považuje toto tvrdenie žalovaného za nepravdivé. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané splnomocniť advokáta prostredníctvom zástupcu (§ 31 ods. 1 OZ), mal žalobca za to, že žalovaným prezentovaný výklad skutkového i právneho stavu je nesprávny a účelový. V súvislosti s uvedeným poukázal žalobca napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/93/2019 zo dňa 25.04.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/267/2018 zo dňa 13.12.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, spis. zn. 3Co/87/2019 zo dňa 03.09.2019 alebo na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9Co/11/2019 zo dňa 09.10.2019, v ktorých krajské súdy rozhodli o obdobnej odvolacej námietke žalovaného tak, že sa v zásade stotožnili s vyššie prezentovanou argumentáciou žalobcu, pričom napr. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí uviedol, že „Rovnako došiel (súd prvej inštancie) k správnemu záveru, že spoločnosť InHelp s.r.o. nie je procesným zástupcom žalobcom v prejednávanej veci. Táto spoločnosť iba ako priamy zástupca uzatvorila zmluvu o poskytovaní právnych služieb a udelila plnomocenstvo Advokátskej kancelárii Hagara-Hagarová, s.r.o. Jedine táto advokátska kancelária je priamym procesným zástupcom žalobcu. Z tohto pohľadu odvolacia námietka žalovaného je nielen procesné, ale aj hmotnoprávne nesprávna, a to z dôvodu nesprávneho výkladu vyššie uvedených zákonných ustanovení.“ Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 22. Za nesporné počas konania odvolací súd považuje skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o havarijnom poistení, ktorá je preukázaná z návrhu poistky, zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO a oznámenia o poistnom plnení. 23. Rovnako tak za nesporné považuje odvolací súd skutočnosť, že dňa 24.09.2017 došlo vo Q. k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené poistené vozidlo B. F. XXX W., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti platne poistené zmluvou pre havarijné poistenie, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný. 24. Za sporné počas odvolacieho konania súd považuje otázku, či žalobca preukázal, že uhradil faktúru v časti žalobou uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku, z čoho mu vznikli účelne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla žalobcu. 25. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 26. Podľa § 790 OZ, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu). 27. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 28. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 29. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 30. Podľa ustanovenia § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 31. Podľa § 369 ods. 1 a 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 32. Podľa § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 33. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 34. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 89 ods. 3 CSP, ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté. 35. K odvolacej námietke žalovaného, spočívajúcej v tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti, je výsledkom zjavnej svojvôle súdu a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou, odvolací súd konštatuje, že sa s touto odvolacou námietkou nestotožnil, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplýva z § 220 ods. 2 CSP a jej naplnenie je súčasťou riadneho vyhotovenia rozhodnutia. Súd síce nemá povinnosť odôvodniť rozhodnutie podľa predstáv strany sporu, ale jeho povinnosťou je zodpovedať na všetky otázky majúce pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia musí dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetľovať skutkovú a právnu podstatu veci. Právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu), je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (Najvyšší súd SR 2Cdo 27/2013, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 382/2013-82). Záverom odvolací súd konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní nepoukázal na arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. nesprávnosť tvrdení. V odvolaní len bližšie rozoberal predmet sporu, preto súd považuje túto odvolaciu námietku za neopodstatnenú. 36. Nesprávne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze správnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). Odvolací súd vyhodnotil námietku ako neopodstatnenú, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následkom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. 37. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že by zaplatil faktúru v časti žalobou uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na bod 33. a 34. odôvodnenia rozhodnutia, kde súd prvej inštancie uviedol, že žaloba preukazoval náklady na opravu faktúrou autoservisu. V kalkulácii opravy žalobca preukázal súdu rozsah vykonanej opravy s cenovou špecifikáciou. Žalobca ako autoservis účtoval jednotkovú cenu prác 20,00 EUR bez DPH. Žalobca súdu preukázal aj doplatenie ceny opravcovi, čiže faktúra za opravu bola opravcovi zaplatená v rozsahu 100 %. Strany sporu obvyklosť ceny opravy v danom regióne nepreukazovali, avšak žalobca súdu preukázal úplné zaplatenie fakturovanej ceny opravcu. 38. K odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v poukázaní na skutočnosť, že žalobca je v súdnom konaní zastúpený spoločnosťou InHelp, s.r.o. na základe plnomocenstva, ktorá následne na základe splnomocnenia ďalej splnomocnila Advokátsku kanceláriu Haraga-Haragová, s.r.o., odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalovaného, že splnomocnenie udelené advokátskej kancelárii je neplatným právnym úkonom, neobstojí. Inštitút substitučného zastúpenia umožňuje zástupcovi, aby na zastúpenie strany sám splnomocnil ďalšiu osobu ako tzv. substitučného (náhradného) zástupcu. Substitučný zástupca koná následne priamo v mene zastúpenej sporovej strany, avšak iba na základe splnomocnenia zástupcom. CSP substitučné splnomocnenie nepripúšťa, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (§ 89 ods. 1 CSP). To, aby sa zvolený zástupca mohol dať ďalej zastúpiť, je teda podmienené explicitným vyjadrením prípustnosti substitučného zastúpenia v osobitnom predpise. Osobitným predpisom, ktorý umožňuje substitučné zastúpenie, je zákon o advokácii. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, ktorý uviedol, že udelil spoločnosti InHelp s.r.o. plnomocenstvo, zmysle ktorého bola spoločnosť InHelp s.r.o. oprávnená zastupovať žalobcu v rámci mimosúdneho uplatňovania nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 24.09.2017, pričom v prípade potreby uplatnenia nároku prostredníctvom súdu bola spoločnosť InHelp s.r.o. výslovne splnomocnená na „Uzatvorenie i ukončenie zmluvy o poskytnutí právnych služieb s advokátom vrátane výberu advokáta, podpis a odvolanie plnomocenstva na právne zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa nárokov pre advokáta vybraného splnomocnencom, a to v rozsahu tohto plnomocenstva." Uvedenú správnosť týchto tvrdení odvolací súd dopĺňa rozhodnutiami iných krajských súdov na území Slovenskej republiky: Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9Co/11/2019 zo dňa 09.10.2019 uviedol „Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovanej o neplatnosti splnomocnenia udeleného Advokátskej kancelárii Hagara - Hagarová s.r.o. spoločnosťou InHelp (zástupcom žalobcu). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca súdu prvej inštancie spolu s vyjadrením vo veci samej predložil plnomocenstvo, ktorým splnomocnil na zastupovanie Advokátskou kanceláriu Hagara - Hagarová s.r.o. zo dňa 16.04.2018 (č.l. 31 spisu). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd má za to, že minimálne predložením plnomocenstva zo dňa 16.04.2018 Advokátska kancelária Hagara - Hagarová s.r.o. bola oprávnená žalobcu zastupovať v predmetnom konaní. 27. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj plnomocenstvo zo dňa 28.11.2017 vychádzajúc z ust. § 31 OZ je plnomocenstvom udeleným žalobcom, prostredníctvom zástupcu, Advokátskej kancelárie Hagara - Hagarová s.r.o. plnomocenstvom spĺňajúcim všetky náležitosti. Spoločnosť InHelp prihliadajúc na obsah pripojeného plnomocenstva zo dňa 22.06.2017, bola oprávnená v zastúpení žalobcu W. N. splnomocniť advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom, keďže z obsahu plnomocenstva zo dňa 22.06.2017 o.i. vyplýva, že podpísaný W. N. splnomocňuje spoločnosť InHelp s.r.o. o.i. aj na uzatvorenie a ukončenie zmluvy o poskytnutí právnych služieb s advokátom vrátane výberu advokáta, podpis a odvolanie plnomocenstva na právne zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa nárokov pre advokáta vybratého splnomocnencom a to v rozsahu tohto plnomocenstva. Je teda zrejmé, že pri udelení plnomocenstva zo dňa 28.11.2017 spoločnosť InHelp s.r.o. vystupovala ako zástupca žalobcu splnomocneného na udelenie plnomocenstva menom splnomocniteľa advokátovi, v danom prípade zvoleným advokátom bola Advokátska kancelária Hagara - Hagarová s.r.o., ktorá žalobcu v konaní zastupuje a podala v jeho mene žalobu. Je teda zrejmé, že námietka žalovaného o neplatnosti právneho úkonu udelenie plnomocenstva advokátskej kancelárii nie je dôvodná.“ Krajský súd v Žiline, rozhodoval v obdobnej právnej veci vo svojom rozhodnutí 9Co/93/2019 zo dňa 25.04.2019, Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Co/87/2019 zo dňa 03.09.2019. 39. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP, v celom rozsahu potvrdil. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. 41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).