Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/218/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236207 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:5115236207.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: MM TRANSPORT, s.r.o., so sídlom Veterná Poruba 92, 031 04 Veterná Poruba, IČO: 44 130 589, zast. Mgr. Ľubomír Urban, advokát s miestom podnikania J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, IČO: 42 434 238 proti žalovanému: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051 o zaplatenie 27.658,08 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/232/2017 - 192 zo dňa 4.7.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/232/2017-192 zo dňa 4.7.2019 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 18.12.2015, postúpenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 13.11.2017, sa žalobca domáhal rozhodnutia, v ktorom súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 27.658,08 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 18.10.2013 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. 1331404 na poistenie zodpovednosti cestného dopravcu, v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal okrem iného k úhrade poistného plnenia v prípade, že žalobcovi vznikne zodpovednosť za škodu na zásielke pri vykonávaní medzinárodnej prepravy v dôsledku škodovej udalosti, t.j. náhodnej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k strate alebo poškodeniu zásielky. Dňa 21.10.2015 počas plánovanej povinnej prestávky na odpočívadle Bruchsal v Nemecku došlo k odcudzeniu časti prepravovaného tovaru doposiaľ neznámym páchateľom, ktorú vykonával žalobca pre spoločnosť LKW WALTER Internationale Transportorganiization AG, so sídlom AT - 2355 Wiener Neudorf, Industriezentrum NÖ-Süd, Strasse 14, Rakúsko (ďalej tiež ako „LKW WALTER“). Dňa 27.10.2015 si spoločnosť LKW WALTER uplatnila voči žalobcovi nárok na náhradu škody za stratený tovar vo výške 105.840 eur a váhu strateného tovaru určila ako 3.335,4 kg. Žalobca poukázal na čl. 1 Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti cestného dopravcu VPPZCD/0109 (ďalej tiež ako „VPPZCD“) a v súlade s článkom 7 bod 1 písm. b) VPPZCD oznámil žalovanému dňa 21.10.2015 poistnú udalosť, zaevidovanú pod číslom 16091-2015. Žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie z dôvodu údajného porušenia článku 3 písm. d) Osobitných dojednaní pre poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku krádeže zásielky počas parkovania pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru ODKZPP/111 Variant B (ďalej tiež ako „Osobitné dojednania“). Žalobca mal za to, že predmetné ustanovenie priamo predpokladá vedomosť prepravcu o presnej hodnote prepravovaného tovaru, avšak nijak nevymedzuje akú „hodnotu“ má prepravca pri preprave skúmať. Odosielateľ v zásade neudáva pri objednaní prepravy žiadny údaj o hodnote zásielky, preto zistenie hodnoty zásielky tak nie je v reálnych možnostiach prepravcu bez vynaloženia neprimeraného úsilia a nákladov (napr. určenie hodnoty znaleckým posudkom), čo od žalobcu nemožno požadovať, nakoľko by to znamenalo blokovanie jeho činnosti. Žalobca ozrejmil, že postupoval s odbornou starostlivosťou, v súlade s ustanoveniami poistnej zmluvy a v súlade s bežnými obchodnými zvyklosťami v medzinárodnej cestnej preprave určil hodnotu prepravovaného tovaru na základe všeobecných ustanovení Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR, ďalej tiež ako „Dohovor CMR“) o zodpovednosti za škodu, pričom vzal do úvahy aj maximálnu výšku jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú pri preprave uvedenej v článku 23 ods. 3 Dohovoru CMR. Uvedeným spôsobom určená hodnota a teda aj maximálna možná výška zodpovednosti žalobcu za škodu podľa celkovej váhy zásielky a kurzu SDR (Special Drawing Rights) platného v čase nakládky, bola vo výške 86.484,19 eur, a teda nebolo nutné poveriť prepravou zásielky viac ako jedného vodiča. V zmysle článku 23 ods. 3 Dohovoru CMR zodpovedá dopravca za škodu vo výške 8,33 násobku SDR za kg strateného/poškodeného tovaru, t.j. celková výška nároku na náhradu škody predstavuje sumu 34.572,60 eur. Po zohľadnení dojednanej spoluúčasti vo výške 20 % je žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi poistné plnenie vo výške 27.658,08 eur. Výklad predmetného ustanovenia Všeobecných poistných podmienok zo strany žalovaného je v rozpore so zásadou „contra proferentem“, v súlade s ktorou by sa malo predmetné ustanovenie vykladať na ťarchu strany, ktorá takého ustanovenie zahrnula do zmluvy. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina. Zároveň namietal, že žalobca nepreukázal základ uplatňovaného nároku ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Ďalej žalovaný ozrejmil, že podľa osobitných dojednaní sa poistenie nevzťahovalo na škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku krádeže počas parkovania, ak poistený porušil dojednané povinnosti, v danom prípade pri preprave tovaru s hodnotou presahujúcou sumu 100.000 eur poveriť prepravou dvoch vodičov, pričom jeden z nich sa vždy musí zdržiavať vo vozidle. Skutočnosť, že prepravu vykonával jediný vodič, nebola medzi sporovými stranami sporná. Podľa názoru žalovaného je pojem „hodnota tovaru“ nepochybný a dopravca ju má možnosť zistiť z tovarovej faktúry, prípadne môže požiadať odosielateľa o oznámenie hodnoty zásielky. Žalobca vedel, že predmetom prepravy je elektronika, vedel že má pri preprave takéhoto druhu tovaru so žalovaným dojednané špeciálne povinnosti, pričom už pri jednoduchom výpočte vychádzajúc z kusov TV v zásielke (počet kusov vedel žalobca z ložného listu) bolo možné vyvodiť, že hrozí nesplnenie povinnosti žalobcom, na základe čoho mohol žalobca urobiť kroky smerujúce k zisteniu hodnoty zásielky. K likvidácii poistnej udalosti nám žalobca doložil spolu s objednávkou prepravy aj faktúry za tovar, z ktorých vyplýva hodnota zásielky minimálne 229.615,44 eur, z čoho je zrejmé, že hodnota zásielky prekročila limit pre povinnosť vybaviť vozidlo dvomi vodičmi. Žalobca si mýli pojmy „maximálna suma zodpovednosti za škodu“ podľa článku 23 ods. 3 Dohovoru CMR a pojem „hodnota zásielky“. Zároveň žalovaný namietal výšku úrokov z omeškania, nakoľko podľa článku 27 ods. 1 Dohovoru CMR je výška úrokov 5 %. 4. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení nesúhlasil s postúpením veci a v súvislosti s aktívnou legitimáciou uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný, pričom poukázal na § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého samotný poškodený nie je oprávnený domáhať sa poistného plnenia voči poistiteľovi. K úrokom z omeškania žalobca uviedol, že v danom prípade nejde o nárok na náhradu škody z titulu prepravnej zmluvy v zmysle Dohovoru CMR a preto nie je možné aplikovať článok 27 ods. 1 Dohovoru CMR. Predmetom konania je nárok na zaplatenie poistného plnenia, vzhľadom na čo žalobcovi náleží právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej Obchodným zákonníkom. 5. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.4.2018, pričom mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka má poistený z poistenia zodpovednosti za škodu právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Žalobca sa však v tomto konaní domáha bez bližšieho zdôvodnenia, aby súd zaviazal žalovaného hradiť priamo žalobcovi ako subjektu zodpovednému za škodu. 6. Súd prvej inštancie na základe návrhu doručeného dňa 23.5.2019 pripustil na pojednávaní konanom dňa 28.5.2019 zmenu žalobného návrhu tak, že nový petit žalobného návrhu žalobcu znie: „I. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť spoločnosti LKW WALTER Internationali Transportorganization AG, so sídlom Wiener Neudort, IZ NOE - Sued, Strasse 14, Rakúsko sumu vo výške 27.658,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % zo sumy 27.658,08 eur od 17.12.2015 do zaplatenia. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“ 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, poukázal na čl. 3 ods. 1, 3, 4, čl. 4 ods. 4 a čl. 11 ods. 3 VPPZCD ako aj na čl. 2 písm. d) a čl. 3 písm. d) Osobitných dojednaní a ustálil, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca vykonával pre spoločnosť LKW WALTER dojednanú prepravu, predmetom ktorej bola preprava zásielky - 770 ks televízorov značky Samsung, pričom dňa 21.10.2015 počas plánovanej povinnej prestávky na odpočívadle Bruchsal v Nemecku došlo k odcudzeniu časti prepravovaného tovaru doposiaľ neznámym páchateľom. Po oznámení krádeže miestnym policajným orgánom a po vykonaní všetkých procesných úkonov v preprave zvyšnej časti tovaru pokračoval. Medzi sporovými stranami tiež nebolo sporné, že uvedenú prepravu vykonával jeden vodič. Z predloženej policajnej správy vyplýva, že uvedenou krádežou mala byť spôsobená škoda vo výške 105.750 eur. 8. Súd prvej inštancie poukázal na § 788, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 610 a § 756 Obchodného zákonníka, čl. 1 ods. 1, čl. 17 ods. 1 a ods. 2 a 23 ods. 1 až 3 Dohovoru CMR. V súvislosti s námietkou žalovaného, týkajúcou sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, uviedol, že pre celú oblasť poistenia je štandardná výplata poistného plnenia tomu, kto je nositeľom hmotnoprávneho nároku na poistné plnenie. Výnimku z tejto zásady predstavuje poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu, keď je zákonom určené platobné miesto pre výplatu poistného plnenia osobou poškodeného, avšak takéto určenie platobného miesta nemožno zamieňať s aktívnou vecnou legitimáciou poškodeného na poistné plnenie. Poškodený tak nemá voči poisťovni priamy nárok na poistné plnenie a aktívna vecná legitimácia je tak ponechaná škodcovi, ktorý v petite určí ako platobné miesto osobu poškodeného. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, pričom poukázal na to, že žalobca navrhol zmenu petitu tak, že určil ako platobné miesto spoločnosť LKW WALTER, ktorú súd pripustil. 9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade je naplnený obsah existujúceho vylúčenia z poistenia a žalobcovi ako poistenému nevznikol nárok na poistné plnenie. Za rozhodujúce súd považoval ustanovenia článku 2 písm. d) Osobitných podmienok v spojení s článkom 3 písm. d) Osobitných dojednaní. Podľa článku 2 písm. d) Osobitných dojednaní, v zmysle článku 4 ods. 4 VPPZCD sa poistenie nevzťahuje ani na zodpovednosť poisteného za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku krádeže počas parkovania, ak poistený porušil povinnosť uvedenú v článku 3 písm. d), e) a f) týchto osobitných dojednaní. Podľa článku 3 písm. d) Osobitných dojednaní, v súlade s článkom 7 ods. 2 VPPZCD je poistený povinný pri preprave tovaru - elektronika, alkohol, cigarety, meď, farebné kovy a výrobky z medi a farebných kovov - hodnotou presahujúcou sumu 100.000 eur, poveriť prepravou dvoch vodičov, pričom jeden z nich sa vždy musí zdržiavať vo vozidle. Z kontextu článku 2 a článku 3 Osobitných dojednaní vyplýva, že zmluvné strany si dohodli výluku z poistenia pre prípad, že vznikne škoda na zásielke v dôsledku krádeže počas parkovania a poistený poruší povinnosť pri preprave elektroniky poveriť prepravou dvoch vodičov, z ktorých jeden sa bude vždy zdržiavať vo vozidle. Účelom týchto článkov bolo vyňať spod poistenia zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne za presne dojednaných okolností. Je obvyklé, že poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu uvádzajú taxatívne prípady, pri ktorých poisťovateľ nie je povinný za poisteného plniť, pričom ide o tzv. výluky z poistenia zodpovednosti. 10. Za spornú s poukazom na znenie dojednanej výluky z poistenia považoval súd prvej inštancie hodnotu prepravovaného tovaru, ktorý za hodnotu zásielky považoval maximálnu hodnotu, do akej prepravca zodpovedá za jej stratu alebo poškodenie podľa tohto článku Dohovoru. Takto určená hodnota maximálnej možnej výšky zodpovednosti žalobcu za škodu podľa celkovej váhy zásielky a kurzu SDR (Special Drawing Rights) bola vo výške 86.484,19 eur a podľa názoru žalobcu nebolo nutné prepravou poveriť viac ako jedného vodiča. Súd uviedol, že samotný Dohovor CMR rozlišuje medzi maximálnou náhradou škody, ktorú je dopravca povinný nahradiť (odsek 3 tohto článku) a hodnotou zásielky, ktorá sa podľa odseku 2 tohto článku určuje podľa burzovej ceny a ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová, ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. Súd prvej inštancie mal tak za to, že výpočet žalobcu nepredstavuje hodnotu zásielky, ale maximálnu možnú výšku náhrady škody, ktorú je dopravca povinný nahradiť podľa ustanovení tohto Dohovoru CMR a tieto dve hodnoty, t.j. hodnotu prepravovanej zásielky a maximálnu výšku náhrady škody podľa článku 23 ods. 3 Dohovoru CMR nie je možné stotožňovať. 11. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že podľa tovarových faktúr č. 3202894788 a č. 3202894787 za prepravované televízory, ktoré boli vystavené predávajúcim, spoločnosťou SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o., IČO: 36 249 564 kupujúcemu, spoločnosti SAMSUNG ELECTRONICS EUROPE, so sídlom 2616 LR, DELFT, Holandsko, predložených žalovaným, bola celková cena zásielky 229.615,44 eur. Uvedenú hodnotu je tak podľa súdu možné považovať za bežnú trhovú cenu, teda bolo preukázané, že hodnota prepravovaného tovaru presiahla hodnotu 100.000 eur. Záverom súd prvej inštancie dodal, že žalobca vedel, že predmetom prepravy je 770 ks televízorov, pričom pri zachovaní odbornej starostlivosti muselo byť žalobcovi zrejmé, že v danom prípade môže byť naplnená požiadavka pre poverenie prepravou viac ako jedného vodiča a žalobca si mohol vyžiadať od odosielateľa informáciu o hodnote zásielky. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a písm. h) CSP. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie po otvorení pojednávania nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, čím znemožnil žalobcovi relevantne vzhľadom na absentujúce zhodnotenie sporných a nesporných skutkových tvrdení reflektovať na nejasnosti, resp. navrhnúť doplnenie dokazovania vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré by podľa predbežného právneho posúdenia veci súdom bolo možné považovať z pohľadu žalobcu za potrebné objasniť či doplniť. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd sa vydaním napadnutého rozsudku dopustil hrubého porušenia princípov civilného sporového konania, v rámci ktorého má každý subjekt garantované legitímne očakávanie, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a spravodlivo. Ďalej žalobca namietal, že súd vychádzal len z ustanovenia článku 2. písm. d) Osobitných podmienok v spojení s článkom 3 písm. d) Osobitných dojednaní, v ktorých je upravená výluka z poistenia zodpovednosti. Medzi stranami nebolo sporné to, že prepravu v danej veci vykonával jeden vodič. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní považoval ustanovenie článku 3 písm. d) Osobitných dojednaní za dostatočne určité a zrozumiteľné a tvrdenia žalobcu o možnosti zistenia hodnoty zásielky za účelové, pričom vôbec nezohľadnil to, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy nie je podstatnou náležitosťou nákladného listu uvedenie ceny zásielky. Táto náležitosť je uvedená len v čl. 6 ods. 2 písm. c) Dohovoru CMR, pričom nejde o nevyhnutnú náležitosť CMR. Je pritom obvyklou obchodnou zvyklosťou, že na nákladnom liste (CMR) sa hodnota prepravovaného tovaru neuvádza. Dopravca nedisponuje v čase nakládky, ani v čase realizácie dopravy, faktúrami vystavenými odosielateľom kupujúcemu, nakoľko na to nie je právny dôvod a nevyžaduje to žiadny právny predpis. Dopravca zároveň nemá vedomosť ani o konkrétnom označení prepravovaného tovaru, čo v danom prípade vyplýva aj zo samotnej objednávky zo dňa 16.10.2015, o ktorej mal žalobca len samotnú vedomosť ako aj o mieste a termíne nakládky a vykládky a o tom, že prepraví elektronický tovar o hmotnosti 6.000 kg na 33 ks europaletách. Vodič sa tak len dňa 19.10.2015 dostavil z Liptovského Mikuláša do Veľkej Mače na nakládku, kde mu boli odovzdané doklady CMR, ktoré neobsahujú cenu prepravovaného nákladu. Zo žiadnej listiny, objednávky ako aj CMR, teda nevyplýva, že predmetom prepravy sú práve televízory. Elektronickým tovarom podľa objednávky môžu byť napríklad aj elektronické súčiastky. Predmetný záver súdu je jednoznačne arbitrárny a bez opory v zistenom skutkovom stave. Ustanovenie osobitných dojednaní poistnej zmluvy sa podľa žalobcu prieči bežným obchodným zvyklostiam v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Ustanovenie predpokladá vedomosť prepravcu o presnej hodnote prepravovaného tovaru, ktorá povinnosť však nevyplýva ani z Dohovoru CMR ani z obvyklých obchodných zvyklostí. Žalobca namietal, že nemal možnosť v konaní ozrejmiť uvádzané skutkové tvrdenia, nakoľko konateľ žalobcu nebol vypočutý, pričom svoj výsluch považoval za nevyhnutný pre ozrejmenie tvrdených obvyklých zvyklostí. Žalobca ďalej ozrejmil, že podľa čl. 2 Dohovoru CMR sa hodnota zásielky určuje podľa burzovej ceny, ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny a ak nie je ani burzová, ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnej hodnoty zásielky pritom spočívalo na žalovanom, ktorý sa na túto skutočnosť odvolával v rámci svojej obrany, avšak súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal výlučne zo spochybnených tvrdení žalovaného, že tovarová faktúra predstavuje spoľahlivý dôkaz o hodnote prepravovaného tovaru. Tovarové faktúry pritom vôbec nepredstavujú skutočnú hodnotu tovaru, nakoľko ide v praxi o dodatočný účtovný doklad k preskladneniu prepravovaného tovaru. Záverom žalobca konštatoval, že postupoval s odbornou starostlivosťou ako aj s pokynmi uvádzanými v objednávke, pričom po poistnej udalosti si riadne a včas splnil aj svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil predmetnú vec, preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 14. Písomným podaním zo dňa 16.9.2019 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že žalobca vo svojom odvolaní nekonkretizoval odvolacie dôvody, tieto iba vymenoval. Ďalej žalovaný ozrejmil, že súd na pojednávaní dňa 18.4.2019 určil, ktoré tvrdenia medzi stranami sú sporné a ktoré považuje za nesporné, pričom za sporné určil to, či predmetná škodová udalosť je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy, pričom zásadné podľa názoru súdu je, aká bola hodnota prepravovaného tovaru, či bol žalobca povinný poveriť prepravou dvoch vodičov a či je daná aktívna legitimácia žalobcu. Zároveň vyjadril svoje predbežné právne posúdenie veci. Žalobca spolu so žalobou predložil ako dôkaz súdu tovarové komerčné faktúry s balnými listami, pričom tieto boli predložené súdu v anglickom jazyku. Rovnaké faktúry a balné listy predložil žalobca žalovanému v procese likvidácie škodovej udalosti. Súd na pojednávaní dňa 28.5.2019 uviedol, ktoré listiny sú predložené súdu len v cudzom jazyku a súd na ne nebude prihliadať. Žalovaný požiadal o poskytnutie primeranej lehoty na predloženie úradného prekladu listín, ktoré založil do súdneho spisu žalobca a tieto preklady súdu následne aj predložil. Ďalej mal za to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili výšku hodnoty zásielky a nenavrhol v tomto smere ani vykonať ďalšie dôkazy, preto nemožno súhlasiť s jeho argumentáciou, že nemohol uplatniť svoje procesné práva a navrhnúť ďalšie dôkazy. Za účelovú považoval žalovaný argumentáciu žalobcu, že hodnota tovaru nie je údaj, ktorým by dopravca v čase nakládky alebo v čase realizácie dopravy disponoval. Na základe objednávky prepravy žalobca ako dopravca vedel, že predmetom prepravy bude elektronický tovar, zároveň vedel, že pri preprave takéhoto druhu tovaru má v poistnej zmluve dojednané určité obmedzenia a mal sa tak zaujímať o hodnotu prepravovaného tovaru, aby vedel, či má prepravou poveriť jedného vodiča alebo musí byť preprava zabezpečená dvomi vodičmi. V zmysle čl. 11 Dohovoru CMR mohol požiadať odosielateľa o potrebné údaje k zásielke a tento ich bol povinný poskytnúť. Podľa čl. 11 ods. 2 Dohovoru CMR dokonca odosielateľ zodpovedá za všetky škody vzniknuté preto, lebo neboli dané potrebné informácie alebo boli informácie alebo údaje neúplné alebo nesprávne. Žalovaný záverom vyslovil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, aplikoval naň správne hmotnoprávne predpisy a rozsudok presvedčivo a riadne odôvodnil, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil ako správny. 15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 17. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému v sume 27.658,08 eur uplatnený ako poistné plnenie podľa Poistnej zmluvy č. 1331404 zo dňa 18.10.2013 o poistení zodpovednosti cestného dopravcu, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným a v ktorej sa žalovaný zaviazal okrem iného k úhrade poistného plnenia v prípade, že žalobcovi vznikne zodpovednosť za škodu na zásielke pri vykonávaní medzinárodnej prepravy v dôsledku škodovej udalosti. Predmetom dojednanej prepravy bola preprava 770 ks televízorov značky Samsung. Dňa 21.10.2015 došlo k poistnej udalosti, kedy počas platnosti uvedenej poistnej zmluvy bola pri plánovanej povinnej prestávke odcudzená časť tovaru, ktorý žalobca prepravoval pre spoločnosť LKW WALTER, pričom podľa policajnej správy bola pri krádeži spôsobená škoda vo výške 105.750 eur. Žalovaný po prešetrení škodovej udalosti odmietol poskytnúť poistné plnenie žalobcovi v zmysle uvedenej poistnej zmluvy, keď mal za to, že poistné sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku krádeže počas parkovania pri porušení povinnosti žalobcu pri preprave elektroniky s hodnotou presahujúcou sumu 100.000 eur, a to konkrétne povinnosť poveriť prepravou dvoch vodičov, pričom jeden z nich sa vždy musí zdržiavať vo vozidle. Žalovaný mal za to, že dopravca má možnosť zistiť hodnotu tovaru z tovarovej faktúry, prípadne požiadať odosielateľa o oznámenie hodnoty zásielky. Nakoľko predmetom prepravy bola elektronika a žalobca vedel, že má pri preprave takéhoto druhu tovaru so žalovaným dojednané špeciálne povinnosti, mal žalovaný za to, že žalobca mohol urobiť kroky smerujúce k zisteniu hodnoty zásielky, nakoľko hrozilo nesplnenie povinnosti vyplývajúce z osobitných dojednaní. 18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebola žaloba podaná dôvodne, nakoľko obsah existujúceho vylúčenia z poistenia bol naplnený a žalobcovi ako poistenému nevznikol nárok na poistné plnenie. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na čl. 2 písm. d) Osobitných podmienok v spojení s čl. 3 písm. d) Osobitných dojednaní Zmluvy. Podľa článku 2 písm. d) Osobitných dojednaní, v zmysle článku 4 ods. 4 VPPZCD sa poistenie nevzťahuje ani na zodpovednosť poisteného za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku krádeže počas parkovania, ak poistený porušil povinnosť uvedenú v článku 3 písm. d), e) a f) týchto osobitných dojednaní. Podľa článku 3 písm. d) Osobitných dojednaní, v súlade s článkom 7 ods. 2 VPPZCD je poistený povinný pri preprave tovaru (elektronika, alkohol, cigarety, meď, farebné kovy a výrobky z medi a farebných kovov) hodnotou presahujúcou sumu 100.000 eur, poveriť prepravou dvoch vodičov, pričom jeden z nich sa vždy musí zdržiavať vo vozidle. Súd prvej inštancie správne uviedol, že účelom týchto článkov bolo vyňať spod poistenia zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne za presne dojednaných okolností, a teda ako výluky z poistenia sú v poistných podmienkach taxatívne určené. Z uvedených článkov nepochybne vyplýva, že v prípade, ak vznikne škoda na zásielke v dôsledku krádeže počas parkovania, pričom poistený poruší povinnosť pri preprave elektroniky s hodnotou presahujúcou 100.000 eur poveriť prepravou dvoch vodičov, z ktorých jeden sa bude vždy zdržiavať vo vozidle, jedná sa o takúto výluku z poistenia. 19. Žalobca vo svojom odvolaní argumentoval tým, že v čase nakládky ani v čase realizácie dopravy nedisponoval faktúrami vystavenými odosielateľom kupujúcemu, nakoľko na to nie je právny dôvod a nevyžaduje to žiadny právny predpis. Zároveň nemal vedomosť ani o konkrétnom označení prepravovaného tovaru, čo v danom prípade vyplýva aj zo samotnej objednávky zo dňa 16.10.2015. Vodič sa dňa 19.10.2015 v súlade s obvyklými zvyklosťami dostavil z Liptovského Mikuláša do Veľkej Mače na nakládku, kde mu boli odovzdané doklady CMR, ktoré však neobsahujú cenu prepravovaného nákladu. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepoprel, že na základe objednávky prepravy mal vedomosť o tom, že predmetom dopravy bude elektronický tovar. Nakoľko žalobca vedel, že pri preprave dojednaného druhu tovaru, v danom prípade elektroniky, sa v poistnej zmluve upravil osobitný režim poistenia, má odvolací súd za to, že žalobca sa v rámci zachovania odbornej starostlivosti mal zaujímať o hodnotu prepravovaného tovaru a podľa získaných informácii poveriť jedného, resp. dvoch vodičov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 11 ods. 1 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého je odosielateľ povinný pripojiť k nákladnému listu alebo dať dopravcovi k dispozícii doklady potrebné na colné a ďalšie úradné konania vykonávané pred vydaním zásielky a poskytnúť mu všetky informácie, o ktoré požiada. V zmysle čl. 11 ods. 2 Dohovoru CMR odosielateľ zodpovedá dopravcovi za všetky škody vzniknuté preto, že niet dokladov alebo že neboli dané potrebné informácie, alebo doklady a informácie sú neúplné alebo nesprávne, pokiaľ sa nejedná o nedostatok zavinený dopravcom. Je pravda, že priamo povinnosť vedomosti prepravcu o presnej hodnote prepravovaného tovaru z Dohovoru CMR nevyplýva, avšak z uvedených článkov vyplýva možnosť dopravcu zistiť všetky relevantné skutočnosti potrebné k preprave tovaru, a to najmä vzhľadom na dojednané výluky z poistenia pre osobitne dojednaný tovar v rámci poistnej zmluvy, o ktorých musel mať dopravca vedomosť. Neobstojí preto ani argument žalovaného, že tovarové faktúry nepredstavujú skutočnú hodnotu tovaru a jedná sa o dodatočný účtovný doklad k preskladneniu prepravovaného tovaru, keďže žalobca sa mal o skutočnú hodnotu tovaru zaujímať s ohľadom na špeciálny režim v prípade prepravy dojednaného druhu tovaru, ako správne poznamenal súd prvej inštancie. 20. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V prerokúvanej veci bolo v prvom rade na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenie o existencii a opodstatnenosti uplatneného nároku, tento však dôkazné bremeno neuniesol. Dôvodnosť podanej žaloby tak z vykonaného dokazovania nevyplynula, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Žalovaný preukázal hodnotu zásielky predložením tovarových faktúr č. 3202894788 a č. 3202894787 za prepravované televízory, ktoré boli vystavené predávajúcim, spoločnosťou SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 807, 924 27 Galanta, IČO: 36 249 564 kupujúcemu, spoločnosti SAMSUNG ELECTRONICS EUROPE, so sídlom 2616 LR, DELFT, Holandsko, zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že hodnota zásielky nepresahovala sumu 100.000 eur, resp. že nebolo nutné prepravou poveriť viac ako jedného vodiča. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne poznamenal, že ak žalobca nesúhlasil s obsahom poistnej zmluvy, nakoľko sa podľa jeho názoru ustanovenie osobitných dojednaní poistnej zmluvy prieči bežným obchodným zvyklostiam v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, nebol nútený uzavrieť predmetnú poistnú zmluvu, resp. mal možnosť uzavrieť poistnú zmluvu s inou poisťovňou, ktorá poskytuje obdobný druh poistenia a s podmienkami, ktoré by žalobcovi vyhovovali. 21. Odvolací súd tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prisvedčil záveru súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu zo dňa 17.12.2015 zamietol. 22. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou arbitrárnosti predmetného rozhodnutia zo strany žalobcu a zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bez pochybností vyplýva, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu a správne vyložil ustanovenia poistnej zmluvy a príslušných osobitných dojednaní ako aj článkov Dohovoru CMR, podstatných pre rozhodnutie vo veci samej. 23. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za vecne správny, pričom dôvody uvedené v odvolaní neboli spôsobilé túto správnosť spochybniť alebo vyvrátiť, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).