Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoCsp/16/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119257978 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6119257978.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: L. U..G..C.., N.: XX XXX XXX, Ž.Q. X/ A, V., zastúpeného advokátom Y.. Y.B. V., S. H. T. X, G., proti žalovanému: L. W., W. X, X., o zaplatenie 141,40 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.12.2019, č.k. 19Csp/37/2019-46, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20.02.2020, č.k. 19Csp/37/2019-57, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 31,68 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03.12.2019, č.k. 19Csp/37/2019-46, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20.02.2020, č.k. 19Csp/37/2019-57, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 141,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 17.05.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 05.07.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresný súd Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 141,40 eura a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 17.05.2018 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 05.07.2018 do zaplatenia dôvodiac tým, že žalovaný podľa hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok P. XXXXXXX a P. XXXXXXX cestoval v dňoch 17.04.2018 a 05.06.2018 mestskou hromadnou dopravou v Bratislave bez cestovného lístka, v dôsledku čoho bol zaviazaný na úhradu základného cestovného v sume 2 x 0,70 eura a dočasne i prirážky určenej vo výške zníženej sadzby 50 eur; tá by sa uplatnila, pokiaľ by cestujúci (žalovaný) zaplatil cestovné priamo na mieste kontroly alebo do piatich, resp. desiatich pracovných dní od vykonania kontroly. Žalovaný nástupom do dopravného prostriedku Dopravného podniku Bratislava uzatvoril s týmto subjektom zmluvu o preprave osôb podľa § 760 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), a preto bol povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky. Žalovaný však porušil tarifno-prepravné podmienky podľa zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, ako i podľa zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave a platného prepravného poriadku Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 24.04.2019, sp. zn. 13Up/380/2019, ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému, a preto na návrh žalobcu postúpil vec konajúcemu súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného uznesením zo dňa 07.10.2019, č.k. 19Csp/37/2019-36, aby sa vyjadril k žalobe a uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, avšak žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie rozhodol o veci podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), oboznámiac sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, pričom ustálil, že žalovaný cestoval dňa 17.04.2018 o 20,04 hod. mestskou hromadnou dopravou v Bratislave, linkou č. XXX, č. voza XXXX a dňa 05.06.2018 o 8,16 hod. linkou č. XXX, č. voza XXXX, pričom pri kontrole revízorom Dopravného podniku Bratislava sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Vzhľadom na to, že žalovaný nevyužil možnosť uhradiť prirážku k cestovnému na mieste kontroly a ani v dodatočnej lehote piatich pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka (tak ako to predpokladá ČI. A.14 Kontrola cestovných dokladov Prepravného poriadku v spojení s Prílohou č. 1, Cenník č. 9 - Sadzby sankčných úhrad Prepravného poriadku), stratil v oboch prípadoch výhodu možnosti uhradiť zníženú sadzbu prirážky (50 eur) a po uplynutí uvedenej lehoty bol povinný uhradiť základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka v sume 70 eur. 5. Súd prvej inštancie, aplikujúc na vec ustanovenia § 760, § 772 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 ods. 1, § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach a § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, konštatoval, že nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku vznikol medzi účastníkmi záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o preprave podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplývala pre žalovaného povinnosť zaplatiť za prepravu určené cestovné. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, ani v jednom prípade nevyužil možnosť uhradiť prirážku k cestovnému na mieste kontroly, príp. v dodatočnej lehote, a preto bol povinný zaplatiť základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka (prirážka) v sume 70 eur. Na uvedenom základe vyhodnotil konajúci súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 141,40 eura (2 x á 70,70 eura) za dôvodný. O lehote na splnenie povinnosti žalovaného rozhodol podľa § 232 ods. 3 veta prvá C.s.p. 6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s uplatnenou istinou i úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 17.05.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 05.07.2018 do zaplatenia, všetko podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 7. Pokiaľ išlo o nárok na zaplatenie sumy 31,68 eura, ktorej sa žalobca domáhal titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, konkrétne trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné podanie (predsporová výzva) týkajúce sa veci samej, adresované protistrane vo výške odmeny podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) á 16,60 eura + 1x režijný paušál v sume 9,80 eura a 20% DPH v sume 5,28 eura, spolu 31,68 eura, tento súd prvej inštancie vyhodnotil za nedôvodný, a preto žalobu v tejto časti (dopĺňacím rozsudkom vydaným v súlade s § 225 ods. 1 C.s.p.) zamietol. Mal za to, že náklady na právne (alebo iné externé) služby spojené s predsúdnym vymáhaním pohľadávok, najmä v súvislosti s vypracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy, nemožno považovať za trovy súdneho konania, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 251 C.s.p.; predmetné ustanovenie za trovy konania považuje „všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ 8. Súd prvej inštancie bol zároveň toho názoru, že žalobca má právo domáhať sa úhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - predžalobná výzva, len v obchodnoprávnom vzťahu ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá bola do nášho právneho poriadku zavedená novelou zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), s účinnosťou od 01.02.2013 (č. 9/2013 Z.z.). 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 10. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy si uplatnil v rámci žaloby ako príslušenstvo pohľadávky, t.j. náklad spojený s jej uplatnením, vo formulári návrhu v časti D, a nie v časti E - Trovy konania. Z uvedeného dôvodu sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, že tento nárok nemožno považovať za nárok na náhradu trov konania, keďže tieto trovy vznikli pred začatím konania. V ďalšom považoval za nepochybné, že v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je predžalobná výzva mimosúdnym uplatnením pohľadávky voči žalovanému a ak je uskutočnená advokátom, je s ňou spojený náklad v podobe trov právneho zastúpenia. Je pravdou, že v obchodnoprávnych vzťahoch vzniká v prípade omeškania dlžníka veriteľovi oprávnenie uplatňovať si paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje náhradu administratívnych, interných, monitorovacích nákladov pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov, avšak tento nárok treba dôsledne odlišovať od nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka; za také treba považovať všetky odôvodnené výdavky súvisiace s jej uplatnením, tak ako udáva i judikatúra najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MObdo 2/2010). 11. Žalobca podotkol, že zaradenie predžalobnej výzvy medzi úkony právnej služby až vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 159/2019 Z.z. s účinnosťou od 15.06.2019 neznamená, že nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia za výzvy uskutočnené pred týmto dátumom nemožno priznať. Ich oprávnenosť vyplýva nielen z rozhodnutí súdov vydaných pred týmto dátumom, ale i z dôvodovej správy, podľa ktorej išlo len o úpravu ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.; predžalobná výzva je nepochybne písomné podanie adresované protistrane týkajúce sa veci samej, a preto úmyslom zákonodarcu bolo pravdepodobne len ukončiť interpretačné rozdiely ohľadom akceptovania predžalobnej výzvy ako úkonu právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 12. Žalobca v neposlednom rade vytkol konajúcemu súdu i nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pozostávajúceho len z jedinej vety, v ktorej súd prvej inštancie vyslovil svoj názor, bez uvedenia akým spôsobom dospel k záveru, že v režime občianskeho práva nemá nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka opodstatnenie. 13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), ktoré smerovalo do výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu o zaplatenie sumy 31,68 eura zamietol, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.06.2021 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 15. V prvom rade odvolací súd udáva, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu a považoval rozsudok konajúceho súdu v napadnutej zamietajúcej časti za preskúmateľný. Súd prvej inštancie síce veľmi stroho, avšak vyjadril svoju úvahu vedúcu k právnemu záveru (i keď nesprávnemu) o neoprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 31,68 eura titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú zdôvodnil tým, že predmetný nárok má opodstatnenie len v rámci obchodnoprávnych vzťahov. 16. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu odvolací súd udáva, že je zrejmé, že žalobca si v konaní uplatnil spolu s istinou i nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to za jeden úkon právnej služby pred podaním návrhu - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva zo dňa 04.03.2019 vo výške odmeny 16,60 eura podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + 1x režijný paušál 9,80 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) + 20% DPH v sume 5,28 eura, t.j. spolu 31,68 eura. Možno súhlasiť so žalobcom, že právnym základom jeho nároku je ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Uvedené korešponduje i s ustáleným právnym názorom a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 09.06.2010, sp. zn. 3MObdo 2/2010, zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 7/2010 pod č. 6, konštatoval, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky za náklady spojené s uplatnením pohľadávky považoval najmä trovy vzniknuté v súvislosti s jej uplatnením, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom tieto sa musia priamo týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. 17. V nadväznosti na uvedené, podľa mienky odvolacieho súdu vzniklo žalobcovi právo na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením (vymáhaním) pohľadávky v sume 70,70 eura v podobe trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva zo dňa 04.03.2019, adresovaná žalovanému, vo výške á 16,60 eura (§ 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), vrátane režijného paušálu v sume á 9,80 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z,) a 20% DPH v sume 5,28 eura, t.j. spolu 31,68 eura. Odvolací súd pri skúmaní dôvodnosti tohto nároku prihliadol na to, že predžalobná výzva bola nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní, a preto vykonanie uvedeného úkonu právnej služby v predsúdnom štádiu priamo súviselo s uplatňovaným nárokom. Žalovaný pritom v konaní nepoprel a nijako nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu, že uvedený úkon žalobca vykonal, a teda náklad s ním spojený vynaložil, preto v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., mal odvolací súd za to, že skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré protistrana (žalovaný) výslovne nepoprela, sa považovali za nesporné. 18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd s ohľadom na svoju právnu argumentáciu neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby v tejto časti, a z dôvodu, že jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobe v časti zaplatenia sumy 31,68 eura vyhovel. 19. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal z dôvodu zmeny časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej plný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).