Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/143/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120274341 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6120274341.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Business Agency, záujmové združenie právnických osôb, Karadžičova 7773/2, 811 09 Bratislava, IČO: 30 845 301, proti žalovanému: A. W., D.. XX.XX.XXXX, C.C. XXXX/XX, XXX XX N., zast. ŠKODA LEGAL s.r.o., Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava, IČO: 47 244 259, v konaní o zaplatenie 45.770,45 EUR s príslušenstvom a o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/47/2020-273 zo dňa 5. augusta 2021, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/47/2020-273 zo dňa 5. augusta 2021 v časti výroku, ktorým súd zriaďuje v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu proti žalovanému zo Zmluvy o úvere č. S.: XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2010 uzavretej medzi Fond fondov s.r.o., IČO: 31 384 943 ako veriteľom a spoločnosťou DOKTrans s.r.o., IČO: 44 233 469 ako dlžníkom, do výšky istiny 45.770,45 EUR a príslušenstva pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 45.770,45 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia, záložné právo: - na nehnuteľnostiach v katastrálnom území N., v obci N., okres O., evidované Okresným úradom O., Katastrálny odbor, na LV č. XXX, a to pozemok registra „Y.“, číslo parcely XXXX/X, druh pozemku: R., o výmere XXX O.2.; pozemok parc. registra ,,Y.“, číslo parcely XXXX/X, druh pozemku: R. o výmere XXm2.; stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby R. Y., všetky vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele o veľkosti X/X k celku; - a na spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti v katastrálnom území N., v obci N., v okrese O., evidované Okresným úradom O., Katastrálny odbor, na LV č. XXX ako pozemok parc. registra ,,Y.“, číslo parcely XXXX/X, druh pozemku: R. o výmere XXX O. potvrdzuje. Vo zvyšku uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/47/2020-273 zo dňa 5. augusta 2021, týkajúce sa nehnuteľností v katastrálnom území N., v obci N., okres O., evidované Okresným úradom O., Katastrálny odbor, na LV č. XXX, a to pozemok registra „Y.“, číslo parcely XXXX/XX, druh pozemku: R., o výmere XXX O.; pozemok parc. registra ,,Y.“, číslo parcely XXXX/XX, druh pozemku: R. o výmere XX O.; stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby R. Y., všetky vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele o veľkosti X/X k celku mení tak, že návrh zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) odvolaním napadnutým uznesením zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky proti žalovanému zo Zmluvy o úvere č. S.: XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2010, uzavretej medzi Fond fondov s.r.o., IČO: 31 384 943, ako veriteľom, a spoločnosťou DOKTrans s.r.o., IČO: 44 233 469, ako dlžníkom, do výšky istiny 45.770,45 EUR a príslušenstva pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 45.770,45 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia záložné právo v znení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.07.2021. Rozhodol s poukazom na ust. § 343 ods. 1, 2 a 3, § 344, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“). 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21.07.2021 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému zo Zmluvy o úvere č. S.: XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2010 do výšky istiny 45.770,45 EUR s príslušenstvom, v návrhu žalobca argumentoval tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2011 je právnym nástupcom pôvodného veriteľa Fond fondov s.r.o., IČO: 31 384 943, ktorý s pôvodným žalovaným 1/ ako dlžníkom uzatvoril Zmluvu o úvere č. S.: XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2010, ktorou bol pôvodnému žalovanému 1/ poskytnutý úver na podnikateľskú činnosť vo výške 49.410 EUR s úrokovou sadzbou 3,25 %, úver sa dlžník zaviazal vrátiť do 25.03.2014. Pohľadávka pôvodného veriteľa bola zabezpečená ručením žalovaného 2/ vo forme Notárskej zápisnice N115/2010, NZ 10288/2010, NcRIs10480 zo dňa 24.03.2010. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že sú splnené základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca dostatočným spôsobom osvedčil existenciu pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom žalobca správne poukázal na skutočnosť, že pohľadávka pôvodného veriteľa bola podľa článku VIII.2 zmluvy zabezpečená ručením žalovaného, keď jeho prejav vôle poskytnúť zabezpečenie pohľadávky pôvodného veriteľa uskutočnil vo forme vyhlásenia ručiteľa v notárskej zápisnici N 115/2010, NZ 10288/2010, NCRIs 10480 zo dňa 24.03.2010. Žalobca osvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie predloženou Správou o stave exekučného konania zo dňa 08.07.2021 (ktoré je t.č. zastavené z iných dôvodov, ako vymožením pohľadávky žalobcu), z ktorej vyplýva, že žalovaný má finančné prostriedky na účtoch v banke len vo výške X.XXX,XX I. a staršie motorové vozidlo, ktorého rok prvej registrácie je 1997 a jediným aktívom žalovaného sú nehnuteľnosti v k.ú. N., vedené Okresným úradom O., Katastrálny odbor, na LV č. XXX a LV č. XXX. Žalobca tiež poukázal na prevod nehnuteľností v k.ú. W., ku ktorému, podľa jeho názoru, došlo za neštandardných podmienok. Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky, ktorá je predmetom konania, z hľadiska proporcionality súd nezistil významný nepomer medzi hodnotou zabezpečovaného práva a hodnou predmetu zabezpečenia. Obmedzenie žalovaného zriadením záložného práva na jeho nehnuteľnosti, je obmedzením primeraným, má dočasný charakter a nezasahuje neprimerane do bežného života žalovaného, nakoľko sa jedná o druh pozemkov - R. a popis stavby - R. Y., pričom zriadenie zabezpečovacieho práva nijakým spôsobom nezasahuje do práva žalovaného tieto nehnuteľnosti užívať. Súd návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí a považuje ho za nesprávne, nakoľko neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne v bode 20. konštatoval, že nezistil významný nepomer medzi hodnotou zabezpečovaného práva a hodnotou predmetu zabezpečenia. K uvedenému predložil znalecký posudok na predmetnú chatku, ktorý bol vypracovaný v roku 2018 a jednalo sa ešte o nedokončenú stavbu, ktorá je dnes už dokončená, a jej hodnota je teda ešte vyššia. V roku 2018 stanovil znalec hodnotu chaty so súpisným číslom XXX na sumu XX.XXX I., a teda je zrejmé, že z dôvodu vývoja cien nehnuteľností sa hodnota len tejto jednej chaty pohybuje v súčasnosti niekde medzi 90.000 EUR - 100.000 EUR. Hodnota druhej chaty s pozemkom (chata so súpisným číslom XXX) sa pohybuje niekde v rozmedzí medzi 60.000 EUR - 70.000 EUR. Žalobca v konaní samom argumentuje, že premlčanie nároku nenastalo z dôvodu uznania dlhu, ktorý mal uznať dlžník DOKTrans s. r. o. v čl. III ods. 3 kúpnej zmluvy. Toto ustanovenie sa rozhodne za uznanie dlhu považovať nedá, nakoľko nespĺňa náležitosti uznania dlhu. Z predloženej kúpnej zmluvy nie je ani zrejmé, kedy táto bola podpísaná, nakoľko na nej absentuje dátum jej podpisu. Aj samotný žalobca si je vedomý neplatnosti toho, že uznanie dlhu nemá potrebné náležitosti a k výslovnému uznaniu nikdy nedošlo, a preto v súhlase s pokračovaním v konaní uvádza, že k uznaniu dlhu došlo v zmysle § 407 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“), čiastočným plnením záväzku. Poukázal na to, že postupom podľa § 407 ods. 2 ObZ nie je možné uznať premlčaný dlh, čo v tom čase polovica splátok už premlčaná bola. Žalobca predpoklad zmarenia exekúcie preukazoval prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W., evidované Okresným úradom N., Katastrálny odbor, na LV č. XXXX, a to pozemky parcela ,,Y.“ č. parciel: XXXX/X, druh pozemku: R. A. V. D. o výmere XX O., č. XXXX/X, druh pozemku: R. A. V. D. o výmere XXX O., č. XXXX druh pozemku: P. A. o výmere XXX O., č. XXXX/XX, druh pozemku: R. A. V. D. o výmere XXX O., č. XXXX/X, druh pozemku: R. A. V. D. o výmere XXX O., č. XXXX/XX, druh pozemku: R. A. V. D. o výmere XXX O., č. XXXX/X, druh pozemku: R. A. V. D. o výmere XXX O., č. XXXX, druh pozemku: R. A. V. D. o výmere XXX O., č. XXXX, druh pozemku: P. A. o výmere XXX O., č. XXXX/X, druh pozemku: P. A. o výmere XXXX O., č. XXXX/X, druh pozemku: R. A. V. D. o výmere XX O., č. XXXX/X, druh pozemku: R. A. V. D. o výmere XX O. a pozemok, parcela ,,I.“ č. XXXX, druh pozemku: P. A. o výmere XX O.. Prevod by bol vykonaný aj v prípade, ak by tento súdny spor neprebiehal, nakoľko sa jednalo o vopred dohodnutý krok s p. U.. Súd si môže jednoducho overiť, že spoločnosť KORUNA Reality a.s., ktorej štatutárom je p. U. vlastní okolité pozemky (zapísané na LV XXXX a XXXX v katastrálnom území W.), a prevod týchto susedných pozemkov na neho bola vopred naplánovaná činnosť. Predmetné pozemky, ktorých prevod žalobca rozporuje, vykupoval žalovaný prácne od predchádzajúcich vlastníkov a podľa dohody ich takto sceľoval práve pre p. U. a spoločnosť KORUNA Reality a.s.. Ani tento spor predsa nemôže mať za následok, že sa žalovaný prestane venovať svojej činnosti. Argument žalobcu, že p. U. je spriaznenou osobou žalovaného z dôvodu popísaného v bode 5. napádaného uznesenia, považuje za účelový, nakoľko takáto spriaznenosť nie je definovaná v žiadnom právnom predpise. Spriaznenosť osôb je uvedená v § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sa situácia popísaná žalobcom za spriaznenosť nepovažuje. Ďalšie argumenty žalobcu, že sa v Kúpnej zmluve zo dňa 17.02.2021 nachádzali zjavne neštandardné podmienky, považuje za účelové a nejasné, nakoľko mu nie je zrejmé, čo konkrétne mal žalobca na mysli. Samotný návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia považuje za nezákonný, nakoľko svoj návrh žalobca podložil zrejme len správou exekútora zo dňa 09.07.2021, pričom táto exekúcia bola zastavená dňa 15.06.2021. Zastavená bola z dôvodu, že exekúcia bola nezákonná, nakoľko prebiehala na základe neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia, kde Okresný súd Banská Bystrica nesprávne vyznačil právoplatnosť na platobnom rozkaze, voči ktorému žalovaný podal odpor. Práve z dôvodu podania odporu sa vedie aj tento spor pred Okresným súdom O.. Exekúcia teda bola od samého začiatku nezákonná a exekútor nemal žiadne oprávnenie lustrovať majetok žalovaného a už vôbec nie posielať správu po zastavení samotnej exekúcie. Takéto konanie je konaním, ktoré zakladá zodpovednosť štátu na náhradu škody a nie, aby informácie z nezákonnej exekúcie slúžili ešte na zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia. Takéto konanie súdu je zjavným porušením zásady „ex iniuria ius non oritur“, a teda, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo. Má za to, že súd procesne pochybil, keď mu doručil len samotné uznesenie bez návrhu a bez akýchkoľvek príloh. Žalovanému tým bolo zabránené riadne uskutočňovať jemu patriace procesné práva, nakoľko sa nemohol riadne vyjadriť k všetkým žalobcovým tvrdeniam a preukázať tak jednoznačne neopodstatnenosť jeho návrhu. Žalovaný bol pri vyhotovovaní odvolania nútený vychádzať len z informácií uvedených v samotnom uznesení a úplne mu bola odňatá možnosť vyjadrovať sa k samotnému návrhu a jeho prílohám. Nakoľko má za to, že aj samotná žaloba žalobcu je nedôvodná, použije na ochranu svojich práv všetky prostriedky procesnej obrany a svoje práva bude chrániť na všetkých stupňoch súdov a zváži aj podanie trestného oznámenia. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žiada odvolací súd, aby uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/47/2020 zo dňa 05.08.2021 zrušil. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné čiastočne zmeniť. 5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP, posudzujúc ho podľa obsahu), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 6. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 8. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie žalobcu súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 13. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o vyhovení návrhu žalobcu na názore o splnení všetkých zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.). 15. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť nasledovné základné predpoklady: a) možno ho zriadiť len na návrh, b) musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 16. Zabezpečovacie opatrenie je inštitút procesného práva, ktorého cieľom je bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, alebo zabezpečiť, aby obava, že exekúcia bude ohrozená, nebola dôvodná. Súd o zabezpečovacom opatrení rozhoduje v zrýchlenom konaní bez riadneho dokazovania ako v konaní o veci samej. Základ pre úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je riadny návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, kde okrem opísania rozhodujúcich skutočností musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, že je dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť opísané tak, že vedie k záveru o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť opísané hodnoverne osvedčujúce dôvody vydania zabezpečovacieho opatrenia. Súd prostredníctvom označených osvedčujúcich dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie dôvodov je podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Absencia osvedčenia dôvodov znamená, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj napriek ostatným okolnostiam, nemôže byť úspešný. 17. Prvoinštančný súd sa podľa žalovaného mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V danom prípade základ právnej normy bolo ust. § 324, § 325, § 326 CSP, ktoré zákonné ustanovenia boli tými, ktoré bolo dôvodné v prejednávanej veci aplikovať. Prvoinštančný súd uvedené zákonné ustanovenia správne aplikoval, správne vyložil a interpretoval právnu normu, preto odvolací súd v tejto časti nevidel dôvod na úspešnosť odvolania. 18. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Nariadením zabezpečovacieho opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie, dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. Pokiaľ ide o majetok, ktorého sa má týkať opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa súdom nariadené opatrenie týka. Z hľadiska rozsahu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 19. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade sa zásah do vlastníckeho práva žalovaného javí ako neprimeraný. Žalovaný mal za to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia bola porušená zásada proporcionality, nakoľko zabezpečené nehnuteľnosti žalovaného majú násobne vyššie hodnotu ako je žalovaná suma. 20. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že nahliadnutím do katastra nehnuteľností zistil, že majetok žalovaného evidovaný pod súpisným číslom XXX v k.ú. N., nie je pravdepodobne chatou, ale javí sa ako rodinný dom, a na pozemku sa nachádzajú aj ďalšie stavby, ktoré nie sú zakreslené v katastrálnej mape. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že hodnota tejto nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX sa v súčasnosti môže pohybovať niekde medzi 90.000 EUR - 100.000 EUR. K nehnuteľnosti evidovanej pod súpisným číslom XXX v k.ú. N. odvolací súd uvádza, že táto nehnuteľnosť je reálne R. Y., a nahliadnutím do portálov zaoberajúcich sa predajom nehnuteľností zistil, že trhová cena R. mimo zastavaného územia obce a so R. Y. sa pohybuje okolo 69 EUR/m2, t.j. hodnota tejto nehnuteľnosti vrátane Y. predstavuje sumu cca 40.000 EUR - 50.000 EUR. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že hodnota oboch nehnuteľností v k.ú. N. je neprimerane vysoká žalovanej pohľadávke. 21. Žalovaný mal za to, že súd nesprávne posúdil jeden z predpokladov zriadenia záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia, a to dôvodnosť obavy, že exekúcia bude zmarená. Tvrdil, že prevod pozemkov v k.ú. W. nebol zo strany žalovaného vykonaný s úmyslom zbavenia sa majetkov, ale bol to úkon, robený v rámci činnosti sceľovania pozemkov, čo je činnosť, ktorej sa žalovaný momentálne venuje. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2020 sp. zn. III. ÚS 294/2020, v ktorom konštatoval, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak konštatoval neštandardné okolnosti prevodu nehnuteľností v k.ú. W. žalovaným, bez dojednania tak splatnosti kúpnej ceny, ako aj platobného miesta, a dospel k záveru, že existuje obava, že budúca možná exekúcia bude ohrozená. Nad rámec posudzovanej veci odvolací súd uvádza, že zákon nepozná termín „sceľovanie pozemkov“ v kontexte, ako to chápe žalovaný a rovnako tak takýto dôvod nie je stanovený ako výnimka, pri podozrení z ohrozenia práv a právom chráneným záujmom, pre ktoré sa nariaďuje zabezpečovacie opatrenie. 22. Žalovaný návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia považuje za nezákonný, nakoľko svoj návrh žalobca podložil zrejme len správou exekútora zo dňa 09.07.2021, pričom táto exekúcia bola zastavená dňa 15.06.2021. Odvolací súd konštatuje, že na čísle listu 222 v časti II. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že za rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, považuje dôvodné riziko prevodu majetku žalovaného pred vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda je irelevantné, že exekučné konanie bolo zastavené. 23. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok nie je oprávnený a navyše je aj premlčaný, a preto zriadenie predmetného záložného práva nie je dôvodné. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že v tejto fáze, t.j. pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, súd nevykonáva dokazovanie nad rámec osvedčenia zákonných dôvodov na jeho nariadenie a súd sa s nimi vysporiada až pri posudzovaní veci samej. 24. Odvolací súd preto v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosť so súpisným číslom XXX s pozemkom, vrátane zabezpečenia prístupu k pozemku, pretože má za to, že cena nehnuteľnosti je približne rovnaká ako žalovaná suma s príslušenstvom, teda v súlade so zásadou proporcionality. V ostatnej časti rozhodnutie v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v uvedenom rozsahu sa neobmedzí bežný život žalovaného, pretože má len dočasný charakter a žiadnym spôsobom ho neobmedzuje nehnuteľnosť užívať bežným spôsobom, len ho obmedzí v scudzení nehnuteľnosti. Odvolací súd nad rámec posudzovanej veci dáva do pozornosti ust. § 340 CSP, podľa ktorého ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo žalobcu bolo uspokojené, žalobca je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. 25. Odvolací súd záverom uvádza, že súd prvej inštancie nedôsledne postupoval pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, keď žalovanému doručil len samotné uznesenie bez návrhu a bez akýchkoľvek príloh, čo má odvolací súd preukázané z doručenky evidovanej na čísle listu 281, čím porušil § 331 ods. 1 CSP. Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia v časti výroku I. o splnení podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 26. O náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 CSP). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).