Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoCsp/17/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201193 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6717201193.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: M. L., G.. XX. X. XXXX, K. B. XXXX/XX, K. K., zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Námestie SNP 14, Zvolen, proti žalovanému: O. R. A., A..P..U.., O. XX, K., T.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 988,43 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15. mája 2019 č. k. 12Csp/56/2017-132, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 988,43 eur s 5 % úrokom z omeškania od 30. 1. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa dňa 11. 4. 2014 podpísala Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX na poskytnutie úveru vo výške 1500,- eur, pričom však v žiadosti pri jej odovzdávaní žalovanému na schválenie, nebol vyplnený bod 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere. Žalobkyňa vyplnila bod 5. Žiadosti/zmluvy (vrátane údajov o RPMN, úrokovej sadzbe, mesačných splátkach atď.) a takto podpísanú žiadosť zaslala na schválenie žalovanému. Žalovaný dňa 16. 4. 2014 vyplnil bod 6. Žiadosti/zmluvy (vrátane údajov o RPMN, úrokovej sadzbe, mesačných splátkach atď.), pričom však zmenil údaje pri RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, keď podľa bodu 5. mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01 % eur a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ale podľa bodu 6. bola RPMN za úver vo výške 67,03 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01 % a zároveň pridal údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania. Takýto nový návrh následne nebol zaslaný žalobkyni na schválenie, ale žalovaný priamo poukázal na účet žalobkyne sumu 1.284,25 eur. Obdobným spôsobom žalobkyňa dňa 11.4.2014 podpísala Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX na poskytnutie úveru vo výške 1.380,- eur, keď vyplnila bod 5. Žiadosti/zmluvy a takto podpísanú žiadosť zaslala na schválenie žalovanému. Žalovaný dňa 16. 4. 2014 vyplnil bod 6. Žiadosti/zmluvy, pričom rovnako zmenil údaje pri RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, keď podľa bodu 5. mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01 % eur a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ale podľa bodu 6. bola RPMN za úver vo výške 67,03 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01 % a zároveň pridal údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania. Následne žalovaný poukázal na účet žalobkyne sumu 1.181,34 eur. 3. Súd prvej inštancie ustálil, že strany sporu mienili zavrieť individuálne špecifikované zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úvery vo výške 1.500,- eur, resp. vo výške 1.380,- eur za podmienok uvedených v bode 6. uvedených zmlúv. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v čase podpísania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňou bola podpísaná len časť 5. uvedených zmlúv, t. j. údaje o požadovanom revolvingovom úvere (kde je uvedená v zátvorke poznámka „vyplňte“), pričom bod 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere (kde je uvedená v zátvorke poznámka „nevypĺňajte“), boli do zmlúv dopísané až po podpise žiadostí žalobkyňou a to žalovaným dňa 16. 4. 2014, kde sú uvedené jednostranne žalovaným údaje o schválenom úvere, ktoré už žalobkyňa ako dlžníčka nepodpisovala. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané, že v bode 7. zmlúv žalobkyňa ako dlžníčka prehlásila, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámila a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň v uvedenom bode vzala výslovne na vedomie a súhlasila s tým, že ňou požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna, a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru. Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na to, že v predmetných zmluvách o revolvingovom úvere nie sú totožné bod 5. (údaje o požadovanom revolvingovom úvere) a bod 6. (údaj o schválenom revolvingovom úvere), že zo strany žalovaného ako veriteľa nedošlo k úplnej akceptácii žiadostí žalobkyne o úver a z jeho strany išlo o uvedenie údajov úverov poskytovaných za iných podmienok ako navrhla v žiadostiach žalobkyňa. S poukazom na ust. § 44 ods. 2 Obč. zák. súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že išlo o nové návrhy na uzavretie úverových zmlúv, ktoré zo strany žalobkyne ako dlžníčky neboli písomne akceptované. Vzhľadom na to súd prvej inštancie nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu, preto podľa jeho názoru v danom prípade nedošlo ani k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Takéto zmluvy nepovažoval za riadne a platne uzavreté, keďže chýbal prejav vôle dlžníka o akceptácii údajov o schválenom úvere veriteľom. Dodal, že v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 Obč. zák. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Keďže v danom prípade žalobkyňa preukázateľne podpísala iba žiadosti o poskytnutie úveru dňa 11. 4. 2014 a k schváleniu úveru došlo až doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere žalovaným dňa 16. 4. 2014, pričom žalobkyňa tieto v podstate sčasti nové návrhy úverových zmlúv nepodpísala, predmetné zmluvy o úvere neboli v zmenenej časti platne písomne uzavreté s tým, že uzavretie konkludentným spôsobom bolo vylúčené. Zmluvy sa v predmetnom prípade uzatvárali na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere, táto skutočnosť však nemôže viesť k záveru, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom ako to bolo v danom prípade), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného spočívajúcou v argumentácii, že podstatnou pre vznik úverovej zmluvy je dohoda zmluvných strán o jej obligatórnych náležitostiach s tým, že údaj o RPMN sa v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. neurčuje dohodou zmluvných strán. K uzavretiu predmetných zmlúv o úvere totiž nedošlo iba pre absenciu RPMN, ale nedošlo k platnému uzavretiu úverových zmlúv v dôsledku nedodržania kontraktačného mechanizmu. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytol titulom obidvoch žiadostí/zmlúv žalobkyni sumu 2.465,59 eur (1.284,25 eur + 1.181,34 eur), pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu 3.454,02 eur, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil o rozdiel medzi týmito sumami, teda o sumu 988,43 eur. Z uvedeného dôvodu žalobe žalobkyne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 988,43 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 30. 1. 2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie podľa výzvy žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 19. 1. 2017 doručenej žalovanému dňa 26. 1. 2017. 6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne. Namietol, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akých skutočností mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Prvoinštančný súd podľa názoru žalovaného dostatočným spôsobom neodôvodnil, že v danej veci nedošlo k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na špecifickosť takéhoto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet považuje žalovaný postup súdu prvej inštancie za formalistický. Poukázal na to, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal tým, či v prípade RPMN ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Žalovaný je toho názoru, že údaj o RPMN sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Vychádzal z toho, že ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ale iba uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by postupoval v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. Ďalej podľa žalovaného z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel prvostupňový súd k záveru, že žalobca navrhol údaj o RPMN. Zdôraznil, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru neobsahuje žiaden návrh RPMN, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvného vzťahu. Dôvodil, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je iba informáciou, ktorá je určená spôsobom predpísaným zákonom. Na základe uvedeného považuje záver súdu prvej inštancie, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na RPMN, za vecne nesprávny. 8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, ktorý musí nevyhnutne podliehať ex offo súdnej kontrole. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii. S ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a na možnosti stanovovať jednostranne zmluvné podmienky cestou formulárových zmlúv, je pre takéto vzťahy charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. 11. Z bodu 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. Z. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa dňa 11. 4. 2014 požiadala o úver vo výške 1.500,- eur, so splatnosťou úveru v 42 - tich splátkach, s mesačnou splátkou 80,37 eur, s predpokladanou RPMN vo výške 70,01%, s predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32% a s úrokovou sadzbou vo výške 76,21%. Žalovaný dňa 16. 4. 2014 schválil výšku úveru ako žiadala žalobkyňa v sume 1.500,- eur, avšak už s inou výškou RPMN a to 67,03 % a predpokladanou RPMN po poskytnutí úveru vo výške 70,01 % (č. l. 6 spisu). Z bodu 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. Z. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa dňa 11. 4. 2014 požiadala o úver vo výške 1.380,- eur so splatnosťou úveru v 42 - tich splátkach, s mesačnou splátkou 73,94,- eur, s predpokladanou RPMN vo výške 70,01 %, s predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 % a s úrokovou sadzbou vo výške 76,21 %. Žalovaný dňa 16. 4. 2014 schválil výšku úveru ako žiadala žalobkyňa v sume 1.380,- eur, ale už s inou výškou RPMN a to 67,03 % a predpokladanou RPMN po poskytnutí úveru vo výške 70,01 % (č. l. 13spisu). Je teda zrejmé, že údaje v žiadostiach v Zmluvách o úvere (bod 5.) sú odlišné od údajov v bode 6. a to v určení odlišnej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zároveň, aby sa nejednalo o nový návrh, resp. protinávrh, nie je podľa § 44 ods. 2 Obč. zák. možné. Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase, kedy Zmluvu o úvere podpisovala žalobkyňa, totiž neboli obsahom Zmluvy, preto ich žalobkyňa nemohla písomne akceptovať. Zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6. Zmlúv adresované žalovaným žalobkyni, predstavovali nový návrh Zmluvy, pričom v spore nebolo preukázané, že žalobkyňa takéto návrhy akceptovala. 12. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že v návrhoch na uzavretie Zmluvy o úvere v bode 5., ktorý vypĺňala žalobkyňa, nebol uvedený údaj o ročnej percentuálnej sadzbe úroku z omeškania, pričom v bode 6., ktorý vyplnil následne žalovaný, bol už tento údaj uvedený vo výške 5,25 %. Aj z tohto dôvodu došlo k zmene obsahu pôvodného návrhu Zmluvy, preto sa jednalo o nový návrh, ktorý podliehal schváleniu zo strany žalobkyne, t. j. či s navrhovanou sadzbou súhlasí. Je pravdou, že žalovaný uviedol v bode 6. Zmluvy zákonnú výšku úrokov z omeškania, od ktorej je možné sa dohodou odchýliť od zákonného úroku z omeškania v prospech spotrebiteľa. Možno teda dohodnúť nižšiu sadzbu úroku z omeškania než stanovuje zákon. Napriek tomu aj v prípade, že údaj o úroku z omeškania je zhodný so zákonnou úpravou, musí podliehať schváleniu zmluvných strán, t. j. žalobkyni mal byť daný priestor na akceptáciu žalovaným uvedenej sadzby úroku z omeškania. 13. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre vznik platnej Zmluvy o úvere podľa § 34, § 44 Obč. zák. (kontraktačný proces). V rámci kontraktačného procesu medzi stranami sporu nedošlo k akceptácii nového návrhu Zmluvy č. Z. XXXXXXXXXX a Zmluvy č. Z. XXXXXXXXXX žalobkyňou, ktorý obsahoval iné údaje ako pôvodný návrh a to ohľadne výšky RPMN, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu, ako aj údaja o výške úrokov z omeškania. Údaj o RPMN je obligatórnou náležitosťou Zmluvy, ktorej výška sa určuje výpočtom podľa ZoSÚ. V prípade žiadosti o úver, ak v bode 5. bola na základe vstupných údajov vypočítaná výška RPMN, tak pri akceptácii úveru mala byť RPMN totožná. A ak tomu tak nebolo, išlo o nový návrh, ktorý podliehal kontraktačnému procesu, a mal byť predložený na schválenie spotrebiteľovi, v danom prípade žalobkyni. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaného. 14. Keďže návrh na uzavretie Zmluvy o úvere musí mať písomnú formu, ktorú vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že zo strany žalobkyne nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu uvedeného v bode 6. Zmluvy, je následkom nedodržania písomnej formy Zmluvy podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, a nie absolútna neplatnosť Zmluvy, ako konštatoval súd prvej inštancie. 15. Vzhľadom na to, že predmetné úvery sú bezúročné a bezpoplatkové, je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil v rozsahu 988,43 eur s príslušenstvom. Medzi stranami sporu nebola sporná výška žalobkyňou uplatňovanej výšky bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a žalovaný ju nenamietal ani v odvolaní. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387ods. 1 C.s.p. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p ). 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).