Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/146/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121200660 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:7121200660.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu SIBAZ, spol. s r.o., 17. novembra 175/38, 075 01 Trebišov, IČO: 36 204 056, práv. zast. advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Hrachová 6, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, práv. zast. advokátom JUDr. Michalom Vagašom, Nová Rožňavská 136, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 121.236,91,- EUR s prísl., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/17/2021-218 zo dňa 21.6.2021, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/17/2021-218 zo dňa 21.6.2021 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 4.6.2021, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenie 121.236,91 EUR s príslušenstvom, nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by konajúci súd zriadil záložné právo na pohľadávky žalovaného z bankového účtu M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v COMMERZBANK AG, pobočka zahraničnej banky (a to súčasné aj budúce), v prospech SIBAZ, spol. s.r.o., 17. Novembra 175/38, 075 01 Trebišov, IČO: 36 204 056, na základe zmluvy o dielo týkajúcej sa polyfunkčného centra centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava medzi žalovaným a žalobcom, zo dňa 20.4.2016 ako záložného veriteľa, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške istiny 121.236,91 EUR, z titulu nároku žalobcu na zaplatenie nároku podľa faktúr č. vf2016/61 zo dňa 30.11.2016 a vf2016/75 zo dňa 12.1.2017, úrokov z omeškania vo výške 40.467,40 EUR, nároku spojeného s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 8.827,46 EUR. 3. Návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.4.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. 2016/162010/ F.l 124/622, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo - „Realizácia kontaktného zatepľovacieho systému a vonkajších omietok vrátane prípravy podkladu, montáže zakladacích, kútových, rohových a okenných líšt, plastových chŕličov a montáže a demontáže lešenia“ pre stavbu polyfunkčné centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava, pričom žalobca za odvedené práce vyfakturoval sumu vo výške 121.236,91,- EUR, ktorá nebola do dnešného dňa uhradená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti žalovaného. Žalovaný sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. V roku 2016 bola na úrovni -1.052 804,- EUR, v roku 2017 - 770 556,- EUR, v roku 2018 - 1.468.050,- EUR a v roku 2019 - 345.671,- EUR, v roku 2020- 1.130.487,- EUR. Podnikateľské aktivity žalovaného sú postupne obmedzované, čo sa prejavuje aj v postupnom znižovaní tržieb. V roku 2020 boli tržby na úrovni 13.984,- EUR, z čoho je zrejmé, že žalovaný nevytvára hodnoty, z ktorých by mohol v budúcnosti splatiť svoje pohľadávky. Celkové výnosy boli v roku na najnižšej hranici v histórii žalovaného len vo výške 42 277,- EUR. O útlme svedčí aj postupné znižovanie stavu zamestnancov. Kým predtým mal žalovaný väčšie množstvo zamestnancov k januáru, v roku 2021 je to len počet 3 až 4. Časť majetku žalovaného je založená v prospech Eiffage Construction S.A.S., ako zabezpečenie peňažnej pohľadávky s výškou istiny 1.905.757,- EUR a teda bez súhlasu tejto spoločnosti nemusí byť k dispozícii na uhradenie dlhu zodpovedajúcemu odplate v prípade exekúcie. Žalovaný je a bol stranou v niekoľkých súdnych sporoch, pričom na dané spory si nevytvoril rezervy. Existuje teda hrozba, že v budúcnosti sa ekonomická situácia žalovaného ešte významne zhorší a exekúcia pohľadávky žalobcu nebude možná, resp. bude neúspešná. 4. Súd prvej inštancie posúdil návrh v súlade s § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 325 ods. 1, §326 ods. 1, a § 329 C.s.p. a ustálil, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie, ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Konajúci súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v ekonomických a finančných ťažkostiach žalovaného ako aj v existencii záložného práva v prospech spoločníka žalovaného vo výške 1.905.757,- EUR. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobca súdu predložil súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia. 5. Žalobca súdu okrem konštatovania aktuálnej ekonomickej situácie žalovaného nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli objektívne vyvolať obavu z bonity a teda solventnosti či kredibility žalovaného ako podnikateľského subjektu, ako ani skutočnosti, ktoré by preukazovali úmysel žalovaného zbavovať sa majetku na úkor žalobcu. O takýchto skutočnostiach nič nevypovedá ani aktuálny stav zamestnancov žalovaného (3-4) ako ani existencia záložného práva zriadeného v prospech jediného spoločníka a materskej spoločnosti žalovaného. V súvislosti s existenciou záložného práva súd poukázal na skutočnosť, že záložné právo v prospech spoločnosti Eiffage Construction S.A.S., bolo zriadené, resp. registrované dňa 20.1.2016, teda pred viac ako piatimi rokmi. Žalobca tak o existencii záložného práva musel (alebo mohol) vedieť už v čase, keď vstupoval do právnych vzťahov so žalovaným a táto skutočnosť, jestvujúca už dlhú dobu, nemôže byť považovaná za bezprostredne ohrozujúcu vymožiteľnosť práva žalobcu. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov žalovaného či jeho správania, ktoré by objektívne odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 6. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že dňa 20.4.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. 2016/162010/F.1124/622. Žalobca za odvedené práce na základe zmluvy o dielo vyfakturoval sumu dokopy vo výške 121.236,91 EUR, a to titulom faktúr vf2016/61 zo dňa 30.11.2016 a vf2016/75 zo dňa 12.01.2017, úrokov z omeškania vo výške 40.467,40 EUR, nároku spojeného s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 8.827,46 EUR, ktoré žalovaný neuhradil. Hrozbu existencie nemožnosti plnenia zo strany žalovaného odôvodnil žalobca tak, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti žalovaného. Žalovaný sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. Žalovaný je dlžníkom záložného veriteľa Eiffage Construction S.A.S. vo výške pohľadávky 1.905,757,- EUR. Žalovaný je a bol stranou v niekoľkých súdnych sporoch, pričom na dané spory si nevytvoril rezervy. Zároveň jeho krátkodobé záväzky sú vo výške 2,1 mil. EUR. Treba uviesť, že výsledok jeho hospodárenia za uplynulé daňové obdobia je vo výške straty -6,1 mil. EUR. Ak teda súd, kriticky vezme do úvahy len výšku zabezpečenej pohľadávky záložného veriteľa Eiffage Construction S.A.S. a súčet krátkodobých záväzkov žalovaného, pasíva žalovaného na plnenie, ktorých je zaviazaný tvoria viac ako 4 mil. EUR, pričom jeho aktíva spolu s rezervami vo výške 209.741,- EUR dosahujú sumu 2.830 65,- EUR. Žalobca doplnil, že jednou z nepoctivých obchodných stratégií žalovaného je dlhodobo neplniť svoje záväzky veriteľom o čom svedčia minimálne 5 súdnych sporov žalobcu voči žalovanému, v ktorých sú vymáhané pohľadávky vo výške 342.772,47 EUR. Súd prvej inštancie zohľadňoval len aktíva žalovaného, avšak jeho pasíva opomenul zohľadniť, čo vyvoláva dojem majetnosti žalovaného bez toho, aby sa súd bol seriózne zaoberal aj jeho výdavkami a záväzkami, ktoré boli súdu dokladované. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel odvolaniu v celom rozsahu tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 4.6.2021. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca nesplnil zákonné podmienky podľa ust. § 326 ods. 2, v znení § 344 CSP a návrh neobsahuje všeobecné náležitosti žaloby podľa § 132 CSP. Žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Argumenty žalobcu ako počet zamestnancov, obrat spoločnosti, kladný či záporný hospodársky výsledok, nie sú okolnosti, z existencie ktorých možno odvodiť záver o ohrození exekúcie. Jedná sa o výsledok prirodzených faktorov podnikateľského prostredia, relevantného trhu a interných rozhodnutí spoločnosti žalovaného. Záložné právo bolo zriadené resp. registrované v mesiaci január 2016, a teda žalobca v čase uzavretia záväzku (zmluvy o dielo), ktorého sa žalovaná pohľadávka týka, vedel (mal vedieť - mohol vedieť), o jeho existencii. Z povahy veci sa teda nemôže jednať o skutočnosť, hodnoverne osvedčujúcu obavu z ohrozenia exekúcie. Zabezpečená pohľadávka bola už v roku 2018 zo strany žalovaného riadne uhradená a predmetné záložné právo „ex lege“ zaniklo. Zápis v NCRzp preto nie je aktuálny a ani inak relevantný v tejto veci. Žalovaný zastáva názor, že žalobca hodnoverne nepreukázal ani jeden z predpokladov, ktorých existencia môže svedčiť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca nárok žaluje v niekoľkých konaniach, pričom práve tento postup evokuje špekulatívnosť na strane žalobcu, osobitne s ohľadom na vývoj v týchto sporoch a teda aj dispozíciu v ďalšom postupe. Žalovanému nie je zrejmé, ako možno stotožniť žalobcom tvrdenú „nepoctivú obchodnú stratégiu“ na strane žalovaného, s rozhodnutím žalobcu žalovať nárok namiesto jednou, či dvoma žalobami, žalobami troma alebo štyrmi. Žalovaný zastáva názor, že odvolanie žalobcu zo dňa 13.7.2021, nespĺňa predpoklady podľa ust. § 363 CSP, čo zakladá dôvod na postup podľa ust. § 386 CSP, teda odmietnutie odvolania odvolacím súdom. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neosvedčil hodnovernosť nároku v jeho podstate, hodnovernosť nároku v tvrdenej výške, a predovšetkým, neosvedčil ohrozenosť exekúcie. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. 8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 1, CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP ,pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1, CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 329 ods. 2, CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 343 ods. 1, CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových a právnych dôvodov napadnutého uznesenia a na doplnenie uvádza, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1 CSP neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zmyslom neodkladného /zabezpečovacieho opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcu môže byť len jeho subjektívna predstava ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u žalobcu vyvolalo nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcia za splnenú. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu argumenty žalobcu ako počet zamestnancov, obrat spoločnosti, kladný či záporný hospodársky výsledok, nie sú okolnosti z ktorých možno odvodiť záver o ohrození exekúcie. Jedná sa o výsledok prirodzených faktorov podnikateľského prostredia, relevantného trhu a interných rozhodnutí spoločnosti žalovaného. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku a teda že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. 17. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 18. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP). 20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).