Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/15/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919204537 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:7919204537.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: mal. C. V., nar. X.X.XXXX, E. XXX/XX, E., zastúpenej zákonným zástupcom B. V., E. XXX/XX, E., zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., Nerudova 14, Košice, IČO: 50 001 949, proti žalovaným: 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, 2/ Union poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 18.514 eur, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 52C/54/2020-162, zo dňa 11.11.2020, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdzuje. II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II., III.). 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa od žalovaných 1/ a 2/ domáhala náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou. Podaním doručeným súdu 4.11.2020 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť s poukazom na namietaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v konaní. 3. Na uvedenom základe súd prvej inštancie podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil, pričom súhlas žalovaných 1/ a 2/ nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p., keď konštatoval, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, nakoľko vzala žalobu v celom rozsahu späť, a preto majú žalovaní právo na náhradu trov konania. 4. Proti uzneseniu vo výrokoch, ktorými súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania (výrok II. a III.) podala žalobkyňa odvolanie a žiadala uznesenie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka nesprávneho právneho posúdenia založená na argumente, že pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ popierali svoje práva a povinnosti spojené s účastníctvom v spore, tak im neprináleží nárok na náhradu trov konania; súčasne mal súd prvej inštancie prihliadnuť aj na povahu uplatneného nároku, ktorým bol nárok na náhradu škody na zdraví. Mala za to, že by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, ak by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva; a poukázala v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/2016. 5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal uznesenie v napadnutých častiach, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch II. a III. vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 7. Zásada procesného zavinenia vyjadrená v § 256 ods. 1 C.s.p. spočíva v tom, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem (či procesne nezavinil zastavenie konania), by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti vynaložil proti strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. 8. Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby a pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania má zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie svoj význam. Jej podstatou je to, že trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania je skúmať procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba je podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby; ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. 9. Žalobou podanou na súd 9.10.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 18.514 eur. V priebehu konania žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 4.11.2020 vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť s poukazom na namietaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zo strany oboch žalovaných; o trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, nakoľko tým, že žalovaní popierajú účastníctvo v spore, tak im neprináleží nárok na náhradu trov konania. 10. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením nároku na náhradu trov konania zo strany súdu prvej inštancie, ktorý v posudzovanej veci vychádzal zo simplexnej procesnej situácie založenej na späťvzatí žaloby z dôvodu, ktorý spočíval výlučne na strane žalobkyne. Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaných totiž z povahy veci vylučuje, aby im bolo pričítané zavinenie na zastavení konania, pretože ide o námietku proti žalobou uplatnenému nároku; tým je vylúčené prenesenie procesného zavinenia na žalovanú stranu, ktoré je viazané na jej konanie v súlade so žalobnou žiadosťou vyjadrenou v petite žaloby. 11. Na uvedených záveroch nič nemení ani nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.8.2016, sp. zn. I. ÚS 263/2016, zverejnený v Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenského súdu pod č. 23/2016, na ktorý žalobkyňa v odvolaní poukazuje a z jeho právnej vety neúplne cituje; v rozhodnutí ústavného súdu boli totiž v plnej miere potvrdené vyššie vyslovené závery odvolacieho súdu súvisiace s aplikáciou procesného zavinenia za situácie, ak žalobca zobral sčasti svoj dôvodne podaný žalobný návrh späť v dôsledku správania žalovaných (v priebehu súdneho konania uhrádzali jeho jednotlivé pohľadávky), tak žalovaní boli povinní uhradiť náklady trov konania žalobcovi v zmysle § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.; čas hradenia pohľadávky žalovanými v priebehu súdneho sporu bol už z tohto pohľadu bezvýznamný. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).