Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/100/2017 1017201271 30. 03. 2023 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2023:1017201271.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajsky´ súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu Otílie Belavej a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpený: LEGAL & CORP s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/3181/2014/1042 zo dňa 07.01.2014, jednohlasne, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave návrh na prerušenie konania z a m i e t a. Krajsky´ súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á va. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu, platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“), daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2007, január - december 2008, január - december 2009 a január 2010, marec - december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102405/5/1113356/2013/ Sia zo dňa 22.03.2013. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9102405/5/1171705/2013/Sia daňovému subjektu (žalobcovi) doručený dňa 02.04.2013. Nasledujúci deň po doručení protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie, v rámci ktorého daňový subjekt (žalobca) predložil dňa 19.04.2013, v lehote 15 pracovných dní od prevzatia protokolu, svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. 9102405/5/1113356/2013/Sia zo dňa 22.03.2013. 2. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si odpočítal DPH na základe faktúry č. F0911007, evidovanej pod č. 0291102114, zo dňa 30.11.2009, v celkom sume XX.XXX Eur, z toho DPH v sume XX.XXX Eur, na ktorej bol uvedený ako dodávateľ daňový subjekt U., P..D..G.. Podľa predmetnej faktúry spoločnosť U., P..D..G.. (ďalej aj ako „dodávateľ žalobcu“ alebo „dodávateľ stavby“) mala na základe Zmluvy o dielo zo dňa 12.09.2009 zabezpečiť dodávky stavebných prác a stavebných poddodávok v prospech žalobcu. K faktúre neboli priložené žiadne súpisy vykonaných prác ani stavebný denník. V zmysle predloženej zmluvy o dielo na zhotovenie stavby zo dňa 12.09.2009 sa zhotoviteľ (dodávateľ stavby) zaviazal zabezpečiť pre objednávateľa (žalobcu) dodávku, montáž a prislúchajúce stavebné práce (viď bod 5 tohto rozsudku) za pevnú dohodnutú cenu XXX.XXX,XX Eur s DPH, v termíne do 01.12.2009.
3. Pri preverovaní dodania vyfaktúrovaných služieb u dodávateľa U., P..D..G.. správca dane zistil, že služby mali byť poskytnuté v subdodávke spoločnosťou V. U. L., P..D..G... Podľa zistení správcu dane sa tento daňový subjekt na adrese sídla nenachádza, konateľ ani splnomocnený zástupca sú v mieste trvalého bydliska neznámi. So správcom dane nespolupracujú a neumožnili vykonať preverenie vykonania vyfaktúrovaných služieb. Priznania k DPH za 5-12/2009 boli podané splnomocneným zástupcom až na výzvu správcu dane dňa 25.02.2010. Priznanie bolo napísané D.Q. Y., splnomocneným zástupcom spoločnosti, ktorý je v mieste trvalého pobytu neznámy. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) ani jeho dodávateľ (spoločnosť U., P..D..G..) a ani ďalší subdodávateľ (spoločnosť V. U. L., P..D..G..) nepredložili žiadne súpisy vykonaných prác, žiadne preberacie protokoly, projektovú dokumentáciu ani iné doklady preukazujúce vykonanie vyfaktúrovaných prác. Na preukázanie vykonania stavebných prác žalobca predložil správcovi dane rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Rača č. J. 1341-R-ÚZR/2003 zo dňa 27.06.2003 o povolení žiadateľovi AUTO ROTOS, s.r.o. jedného kusu reklamného zariadenia s rozmermi 10,2 x 2,45 m, umiestneného na trakčných stĺpoch /28b a 28c/ konečná električiek komisárky - Rača, areál Dopravného podniku Bratislava, a.s. Povolenie je stanovené na dobu určitú do 31.12.2006. Kontrolovaný subjekt (žalobca) podľa zistení správcu dane nepredložil žiadne povolenie na výstavbu reklamného dvojbigboardu pre areál DP Krasňany a ani takú stavbu nemá evidovanú v majetku. 4. Daňový úrad Bratislava po ukončení vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 9104405/5/4411877/2013/Sia zo dňa 01.10.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume XX.XXX Eur. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 07.01.2014 žalovaný uvedené rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane potvrdil. 5. Nehodnovernými majú byť podľa správcu dane údaje fakturované na vstupe, ktoré sa týkajú nasledujúcich zdaniteľných obchodov žalobcu: - zabezpečenie dodávky stavebných prác a stavebných poddodávok v zmysle zmluvy o dielo z 12.09.2009 od poskytovateľa služby U. P..D..G.., Q., za ktorých vykonanie vystavil dodávateľ stavby faktúru z 30.11.2009, a/ s využitím subdodávateľa spoločnosti V. U. L. P..D..G.., B., b/ predmetom zmluvy o dielo bolo zabezpečiť: i/ výrobu a montáž reklamného zariadenia, ii/ výrobu a montáž oceľového reklamného „dvojbigbordu“ (ďalej aj ako „dvojbillboard“) s osvetlením pre areál DP Krasňany (ďalej spoločne len „reklamné zariadenia“), iii/ dodávku a montáž oceľového oplotenia parkoviska odstavných plôch, úprava povrchu a betónovanie, frakcia B 20. 6. Na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 24 Daňového poriadku (najmä preverenie existencie subdodávateľa a predmetu zmluvy o dielo) správca dane dospel k záveru, ktorý si osvojil aj žalovaný, že u vyššie uvedeného dodávateľa a jeho subdodávateľa nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“ alebo zákon č. 222/2004 Z. z.“), nakoľko žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod dodávateľ stavby uvedený ako platiteľ na faktúre zrealizoval, a tým nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u žalobcu. 7. V súvislosti s námietkou žalobcu, že predmetný dvojbillboard sa stále nachádza na tom istom mieste a správca dane si ho mohol a stále môže kedykoľvek zistiť miestnou obhliadkou, žalovaný s poukazom na to, že - rozhodnutím Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Rača z 27.06.2003 bolo povolené inému žiadateľovi, t.j. spoločnosti AUTO ROTOS s.r.o. so sídlom Bratislava umiestniť jeden kus reklamného zariadenia s rozmermi 10,2 x 2,45 m (na trakčných stĺpoch 28b a 28c konečná električiek komisárky D., areál R. Q. J..P.., U. E., parc.č. XXXX/XX, k.ú. D.), s platnosťou na dobu určitú (do 31.12.2006), a - po obhliadke vykonanej pracovníkmi správcu dane (odkaz na úradný záznam z 28.10.2013 na prílohe č. 72 spisu správcu dane), konštatoval, že správca dane žiadne hore uvedené reklamné zariadenia na adrese DP Krasňany nezistil a ani nezistil, že by napríklad dvojbillboard, na ktorom by bol uvedený názov žalobcu, bol tam umiestnený, a to ani v súčasnosti.
8. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane mal zo správania sa žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti dospieť k názoru, že s vlastníkom nehnuteľností, i keď nie výslovne, mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o výpožičke zmysle § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu nevyplýva skutočnosť, že by žalobca v priebehu daňovej kontroly a v rámci vyrubovacieho konania so zmluvou o výpožičke disponoval, a žalovaný ani nepripúšťa záver, že by správca dane mal (bez predloženia akejkoľvek zmluvy), dospieť k zisteniu, že v danom prípade išlo medzi daňovým subjektom a vlastníkom nehnuteľností o výpožičku. 9. V súvislosti s uvedeným vo vzťahu k predloženej zmluve z 12.05.2005 o predaji časti podniku (príloha č. 76 spisu správcu dane) medzi spoločnosťou AUTO ROTOS s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim správca dane po zistení, že sa týka výlučne stavby - Stanica technickej kontroly, súp.č. XXXX, na parc.č. XXXXX/X, parc.č. XXXXX/X, parc.č. XXXXX/X, parc.č. XXXXX/XX a k nehnuteľnostiam patriacemu príslušenstvu (čistička odpadových vôd, prípojka vody, vodomemá šachta, kanalizačná prípojka, spevnené betónové plochy, prípojka elektriny a plynu, brány a plot zo zadnej strany pozemku), tak vyslovil záver, že sa netýkajú ani v jednom prípade sporom dotknutých nehnuteľností, takže argumenty žalobcu vo vyjadrení sú bezpredmetné. 10. Navyše žalovaný zdôraznil, že počas daňovej kontroly žalobca nepredložil správcovi dane žiadnu projektovú dokumentáciu, žiaden preberací protokol a ani súpis vykonaných prác (viď str. 4 prvostupňového rozhodnutia) a ani takáto stavba nebola v majetku žalobcu evidovaná. Z predloženého účtovníctva následne správca dane zistil, že došlá faktúra bola uhradená bankovým prevodom dňa 09.04.2010 so zaúčtovaním na obstaranie majetku. Po žiadosti o spresnenie žalobca uviedol, že ide o majetok s inventárnym číslom „28 0014 Autosalón Al“, ktorý však patrí spoločnosti AUTO ROTOS s.r.o. II. Žaloba 11. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.03.2014 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) žiadal žalobca rozhodnutia vydané v oboch stupňoch zrušiť ako nezákonné a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že správca dane ako i žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav, vec po právnej stránke nesprávne posúdili a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 12. K skutkovým zisteniam správcu dane žalobca uviedol nasledovné. Pokiaľ ide o nepredloženie protokolu ani súpisu prác v zmysle zmluvy o dielo, v tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že na predmetnom reklamnom dvojbillboarde je uvedené označenie žalobcu (označenie prevádzky) a slúži na jeho podnikateľskú činnosť. Predmetný dvojbillboard sa stále nachádza na tom istom mieste a správca dane mohol kedykoľvek túto skutočnosť zistiť miestnou obhliadkou. Keďže daňový subjekt (žalobca) použil vlastné finančné prostriedky za účelom svojej podnikateľskej aktivity, bol oprávnený si toto plnenie odpočítať v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH. Mal za to, že pokiaľ sa predmetný dvojbillboard nachádza na mieste dodávky a používa ho žalobca na svoju podnikateľskú činnosť, tak potom k výrobe a montáži, t.j. k jeho reálnemu dodaniu zo strany spoločnosti U., P..D..G.., resp. subdodávateľom V. U. L., P..D..G.., muselo dôjsť. K uvedenému má prispievať aj skutočnosť, že spoločnosť U., P..D..G.. má dodanie tovaru riadne zaevidované vo svojom účtovníctve. Správca dane mohol v tejto súvislosti kedykoľvek vypočuť konateľa spoločnosti U., P..D..G.., ako aj vykonať miestnu obhliadku miesta dodania tovaru. Preto žalobca považoval tvrdenia žalovaného, že zhotoviteľ sa nezaviazal zabezpečiť označenie žalobcu na dvojbillboarde, ale aj výrobu, montáž a následné dodania dvojbillboardu, za irelevantné. 13. V ďalšom žalobca namietal postup žalovaného a správcu dane, ktorý považoval za rozporný so zásadami zakotvenými v Daňovom poriadku. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že daňové orgány rozhodujúcu časť svojich rozhodnutí podložili skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú dodávky tovaru medzi žalobcom a jeho dodávateľom (spoločnosťou U., P..D..G..). Tiež dal súdu do pozornosti, že nebolo nikdy spochybnené, že dodávky sa ako také uskutočnili. 14. Žalobca dôvodil, že nemá povinnosť preukazovať daňové povinnosti iného subjektu. Postup správcu dane ohľadom zistenia dodania vykonaných prác subdodávateľom (spoločnosťou V. U. L., P..D..G..) je preto z hľadiska splnenia daňových povinností žalobcom zbytočný a nemajúci oporu v zákone.
Zdôraznil, že nemôže byť postihnutý za správanie iných subjektov, ktorí v tomto prípade s ním ani neboli v zmluvnom vzťahu. To, že subdodávateľ dodávateľa žalobcu nespolupracuje a je nekontaktný, nemôže byť na škodu žalobcu. Mal za to, že preukázal nárok na odpočet DPH na vstupe daňovým dokladom evidovaným pod č. 0291102114 a uplatnil si daň na vstupe podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Vzhľadom na to, že prijaté zdaniteľné plnenie použil na svoje zdaniteľné plnenia, mal právo odpočtu v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. 15. Žalobca sa podobne ako v daňovom konaní domáhal práva na dodržovanie smernice Rady 2006/112 z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, konkrétne článku 167, 168 písm. a/, 178 písm. a/, 220 ods. 1 a článku 226 a 273. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Súdneho dvora 2012/24 z 21.06.2012, kde súdny dvor judikoval, že je v rozpore so správnym výkladom uvedených článkov smernice, pokiaľ daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Taktiež je v rozpore s uvedenými článkami smernice, ak je dôvodom zamietnutia práva na odpočet dane skutočnosť, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, či osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty. Alebo skutočnosť, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane vystaviteľa faktúry. 16. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžf 1/2010 a poznamenal, že ako daňový subjekt nemá zákonné prostriedky na sledovanie procesov svojich dodávateľov a stavu ich evidencií. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že je potrebné posúdiť zásadnú otázku rozdelenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, najmä v prípade, ak zdaniteľné plnenie materiálne existuje, sú však pochybnosti o osobe dodávateľa. 17. Záverom žalobca zdôraznil, že popiera akékoľvek podvodné konanie z jeho strany, ktorého cieľom by bolo neoprávnene získať daňovú výhodu. Tieto tvrdenia nemali byť žalobcovi akokoľvek dokázané, pričom podľa neho ide iba o nepodložené tvrdenia žalovaného. Navyše podľa žalobcu žalovaný prekročil svoje oprávnenia a konal nad rámec zákona, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže jediným orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o podvodnom konaní žalobcu, je súd. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 07.05.2014, v ktorom sa pridržiaval dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalobu považoval za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť. Daňové orgány podľa žalovaného postupovali v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na zistený skutkový stav zákonným spôsobom aplikovali hmotnoprávny predpis - zákon o DPH a v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne v odvolacom konaní postupovali v súlade s procesným zákonom - Daňovým poriadkom. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom fakturácie dodávateľom spoločnosťou V. U. L., P..D..G.. -> U., P..D..G.. -> žalobca, na základe ktorých si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XX.XXX Eur, pri ktorých sa dodanie stavebných prác nepotvrdilo. 19. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, podľa ktorých dodávateľom stavebných prác v roku 2009 v prospech kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) mala byť aj spoločnosť U., P..D..G... V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca odpočítal daň na základe faktúry č. F0911007, evidovanej pod č. 0291102114, zo dňa 30.11.2009, od dodávateľa U., P..D..G.. za zabezpečenie dodávky
stavebných prác a stavebných poddodávok v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 12.09.2009, v cene XX.XXX Eur, cena bez dane XX.XXX Eur, DPH XX.XXX Eur. V predmetnej zmluve o dielo sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť výrobu a montáž reklamného zariadenia, výrobu a montáž oceľového reklamného „dvojbigbordu” (dvojbillboard) s osvetlením pre areál DP Krasňany, dodávku a montáž oceľového oplotenia parkoviska odstavných plôch, úprava povrchu a betónovanie, frakcia B 20. Žalovaný poukázal na bod 2 článku VIII predmetnej zmluvy o dielo, podľa ktorého objednávateľ bol povinný zaobstarať a odovzdať zhotoviteľovi projektovú dokumentáciu do 7 dní od podpisu tejto zmluvy. I napriek tejto podmienke žalobca ani jeho dodávateľ podľa žalovaného nepredložili správcovi dane žiadnu projektovú dokumentáciu, žiaden preberací protokol ani súpis vykonaných prác v zmysle uvedenej zmluvy o dielo. 20. Žalovaný ďalej dôvodil, že podmienkou na odpisovanie majetku je preukázanie, že majetok (aj technické zhodnotenie majetku) bol daňovým subjektom preukázateľne obstaraný, musí byť preukázané kedy bol obstaraný a tiež musí byť hodnoverne preukázaná cena jeho obstarania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k dátumu 09.03.2013, podľa ktorého je vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX, na parcele č. XXXXX/XX, druh stavby 14, popis stavby autosalón a servis, spoločnosť AUTO ROTOS, s.r.o. Z výpovede konateľa žalobcu (dňa 21.03.2013) podľa žalovaného vyplýva jeho nevedomosť o tom, že by žalobca mal v nájme nejakú nehnuteľnosť a nemá nájom nehnuteľností účtovaný ani v účtovnej evidencii. 21. Na základe kontroly vykonanej u spoločnosti U., P..D..G.. správca dane zistil, že fakturované služby mali byť poskytnuté v subdodávke spoločnosťou V. U. L., P..D..G.. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že uvedená spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, konateľ ani splnomocnený zástupca sú v mieste trvalého bydliska neznámi a sú nekontaktní. Preto mal žalovaný za to, že reálnosť dodania faktúrovaných zdaniteľných obchodov vo vyššie uvedenom reťazci spoločností (viď bod 18 tohto rozsudku) potvrdená nebola. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mal možnosť zabezpečiť si z vlastnej iniciatívy relevantné dôkazy, čo ale neučinil a správcovi dane v priebehu daňovej kontroly predložil len dôkazy, ktoré vyvrátili jeho tvrdenia, napr. stavebné povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia, ktoré bolo vyhotovené pre inú právnickú osobu. 22. Žalovaný dôvodil predmetom uvedenej zmluvy o dielo - rozsahom prác, na ktoré sa zaviazal dodávateľ žalobcu (viď bod 5 tohto rozsudku) s tým, že správca dane žiaden reklamný dvojbillboard na adrese DP Krasňany nezistil a nezistil ani žiaden dvojbillboard, na ktorom by bol uvedený názov spoločnosti žalobcu. Taktiež žalovaný spochybňoval dodanie stavebných prác dodávateľom pre žalobcu s ohľadom na absenciu prepravy tovaru (nevyhnutne potrebný súvisiaci materiál, konštrukcia, panel...). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzal len z preverovania účtovnej evidencie dodávateľa, ale bral do úvahy všetky skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi v reťazci, ktoré boli získané v procese dokazovania. 23. K tvrdeniu žalobcu, že „žalovaný svoje tvrdenia oprel o skutkové a právne zistenia, ktoré sú takmer identické so skutkovými a právnymi zisteniami prvostupňového orgánu“, žalovaný uviedol, že daňovú kontrolu viedol a vykonal správca dane a odvolací orgán následne preskúmaval vydané rozhodnutie správcu dane, ktoré v rámci odvolacieho konania druhostupňový orgán potvrdil. „Opretie“ o právne závery prvostupňového orgánu je podľa žalovaného v súlade s platnou legislatívou a v rozsahu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú a v danom prípade sa na zistený skutkový stav vzťahuje hmotnoprávny predpis (zákon o DPH), ktorý nie je možné v danej veci aplikovať rozdielne. Právny názor druhostupňového orgánu by sa odchyľoval len v tom prípade, ak by odvolací orgán zistil pochybenie zo strany správcu dane, ale v danom prípade sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane k danej veci, a preto je logické, že právny názor prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu je identický. Podľa platnej legislatívy k odpočítaniu dane nestačí predložiť len faktúru, keďže v prvom rade musí dôjsť k dodaniu tovaru alebo služby a z toho titulu k vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodaniu stavebných prác alebo k dodaniu tovaru) a až následne k vystaveniu faktúry. Len v takom prípade môže prísť k odpočítaniu dane. 24. Podľa žalovaného žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných v spornej faktúre od dodávateľa U., P..D..G.., ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých
informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (vo forme faktúr a zmlúv), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. 25. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru a služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. V danom prípade podľa žalovaného nepostačovalo iba predloženie prijatých faktúr, účtovných dokladov a zmlúv, prijatie zdaniteľného plnenia bolo potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Správca dane v rámci daňovej kontroly získal oprávnené pochybnosti o tom, či boli predmetné zdaniteľné obchody dodané a podľa platnej legislatívy nebol povinný dokazovať ich nedodanie. Preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, je povinnosťou daňového subjektu. 26. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, že skutkový stav v predmetnej veci nebol náležíte zistený. V daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie zásada vyhľadávacia, resp. prešetrovacia. Každý daňový subjekt má povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Povinnosť dôkazného bremena na strane daňového subjektu nastáva vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať a umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi. Touto zásadou sa správca dane dôsledne riadil. V danom prípade podľa žalovaného správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanovením § 44 až 47 Daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Daňového poriadku. IV. Rozhodnutie správneho súdu a kasačného súdu 27. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 6S/52/2014-108 zo dňa 06.07.2016, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 28. Žalovaný proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/18/2016 zo dňa 08.06.2017 zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom zaviazal správny súd, aby v ďalšom konaní v zmysle právnych názorov kasačného súdu (§ 469 SSP) opätovne rozhodol. V. Návrh na prerušenie konania 29. Žalobca podaním zo dňa 26.05.2021 navrhoval konanie prerušiť a podať Súdnemu dvoru nasledovné prejudiciálne otázky: 29.1. či sa majú článok 2 ods. 1, článok 4 ods. 1 a 2, článok 5 ods. 1, ako aj článok 10 ods. 1 a 2 šiestej smernice... vykladať v tom zmysle, že plnenie, ktoré sa uskutočnilo za takých okolností, o aké ide v spore vo veci samej, v prípade ktorého ani zdaniteľná osoba, ani daňový orgán nedokážu určiť skutočnú totožnosť dodávateľa tovaru, je dodaním tovaru? 29.2. či je v súlade so smernicou 2006/112/ES, pokiaľ je uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe podmienené splnením povinnosti zdaniteľnej osoby preukázať, že zdaniteľné plnenie, ktoré prijala, bolo poskytnuté od osoby, ktorá faktúru vystavila alebo preukázať, že toto zdaniteľné plnenie jej poskytla iná konkrétna zdaniteľná osoba? 29.3. ak je odpoveď na prvú a druhú otázku kladná, majú sa článok 17 ods. 2 písm. a), článok 18 ods. 1 písm. a), ako aj článok 22 ods. 3 šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá za takých okolností, o aké ide v spore vo veci samej, zakazuje zdaniteľnej osobe vykonať odpočet dane z toho dôvodu, že faktúru vystavila osoba, ktorá nebola skutočným dodávateľom tovaru, a nemožno určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru a uložiť mu povinnosť zaplatiť daň alebo určiť
osobu, ktorá je povinná zaplatiť daň na základe článku 21 ods. 1 písm. c) šiestej smernice z dôvodu vystavenia faktúry? 30. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V prípadoch špecifikovaných v § 100 SSP, správny súd obligatórne alebo fakultatívne preruší konanie, prípadne urobí iné vhodné opatrenia na plynulé konanie vo veci. 31. K povinnosti všeobecného súdu (teda aj správneho súdu) ohľadom žalobcom navrhovaného postupu, vychádzajúc z analógie právneho názoru ponúkaného aj judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 53/2010 zo dňa 10.02.2010, sp. zn. II. ÚS 269/2009 zo dňa 07.07.2009), súd konštatoval, že všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby jeho rozhodnutia na základe právneho predpisu boli primárne riadené takým ich výkladom, ktorý je nie len ústavne konformný ale i eurokonformný zároveň. 32. Ak však účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh uvedený v § 100 ods. 1 písm. c) SSP, má všeobecný súd možnosť stotožniť sa s návrhom účastníka, alebo vykoná výklad právnej normy sám konformný s právom EÚ. 33. Žalobca mal za to, že právna úprava EÚ týkajúca sa predmetnej veci nie je jednoznačná, pričom správny súd je rovnakého názoru. Zároveň súd zdôrazňuje, že rozhodnutie správneho súdu je v značnej miere determinované právnym názorom vyjadreným v rozsudku najvyššieho súdu, ktorým je správny súd v tejto veci viazaný. 34. Preto podľa názoru správneho súdu nebol daný dôvod na postup podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP a súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP. VI. Ďalšie vyjadrenia 35. Žalobca podaním zo dňa 16.03.2023 doplnil svoju argumentáciu a poukázal na rozsudky, ktoré sa zaoberajú hmotnoprávnymi, ako aj formálnymi podmienkami práva daňového subjektu na priznanie odpočtu DPH a daňovým procesom z pohľadu prenosu dôkazného bremena na kontrolovaný daňový subjekt, resp. jeho neúmerné zaťažovanie zo strany správcu dane, a to: rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. j. 1 Afs 334/2017 - 208 zo dňa 23.03.2022, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 86/2022-12 zo dňa 15.02.2022 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022. VII. Relevantné právne predpisy 36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 41. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 42. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 43. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 44. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c). 45. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 46. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 47. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 48. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. 49. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 50. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
51. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d). 52. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 53. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c). 54. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. 55. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v citovanom znení zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočnosti v účtovnej závierke. VIII. Posúdenie správnym súdom 56. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) opätovne posúdil rozhodnutia žalovaného a správcu dane i konanie, ktoré im predchádzalo v intenciách žaloby a v súlade s usmernením vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na nariadenom pojednávaní dňa 30.03.2023 konštatoval nedôvodnosť všeobecnej správnej žaloby. 57. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 58. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 59. Správny súd skúmal, či rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 boli vydané v súlade so zákonom, keďže oproti nadmernému odpočtu vykázaným žalobcom v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie, bola správcom dane zistená daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Ide o opätovné posúdenie napadnutých rozhodnutí, pričom správny súd vychádzal z indícií vyslovenými v rozhodnutí najvyššieho súdu, v zmysle ktorých konštatoval nedôvodnosť správnej žaloby. Najvyšší súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia vyhodnotil relevantné námietky a vyslovil k nim jasný právny názor, ktorým je správny súd viazaný. 60. Žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že v konaní (daňovou kontrolou) bolo preukázané, že obchody deklarované žalobcom ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu vznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehli spôsobom tvrdeným žalobcom a žalobca nepreukázal ich reálnosť, pretože nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúrach od dodávateľa (spoločnosti U. P..D..G.., Q.), ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. 61. Vzhľadom na už konštatovanú skutočnosť, keďže v predmetnej veci je správny súd viazaný právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozsudku súdu vyššieho stupňa (kasacˇne´ho su´du), ktorý dospel k záveru, že správny súd v preskúmavanej veci nemal pristúpiť k aplikácii úniového práva prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora, ale naopak nekolízny právny stav v preskúmavanej veci nasvedčoval aplikácii dotknutých ustanovení zák. č. 222/2004 Z.z.. Za dany´ch okolnosti´ sa javilo súdu ako vhodne´ a u ´cˇelne´ pouka´zatˇ na odo^vodnenie rozsudku Najvysˇsˇieho su´du SR sp. zn. 1Sžfk/18/2016 zo dnˇa 08.06.2017, z ktore´ho vyply´va nasledovny´ za´va¨zny´ pra´vny za´ver: ,,Uvedené skutkové zistenia správny súd neaplikoval na ustanovenia § 49 ods. 1, odsek 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., hoci ich spomenul, ale s poukazom na základné zásady daňového konania (viď bod č. 38 napadnutého rozsudku) a čl. 59 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky prekvapivo pristúpil k priamej aplikácii judikatúry Súdneho dvora. ... S ty´mto vy´kladom judikatu´ry Su´dneho dvora na skutkovy´ stav, ako je v presku´mavanej veci samej, kasacˇny´ su´d nemo^zˇe su´hlasiť. Predovšetkým správca dane nie je zaťažený inkvizičnou povinnosťou v teréne vyhľadávať, kto, ako a kde dielo vyhotovil, resp. vo vzťahu k dodanému tovaru aj jeho zamýšľanú a aktuálnu využiteľnosť. Identifikovať, t.j. presne opísať a preukázať spôsob, zhotoviteľa diela a miesto, kde sa nachádza predmet zdaniteľného obchodu, poprípade u dodania tovaru preukázanie jeho nadobudnutia a využívania na ekonomickú činnosť je v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku primárnou procesnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, nakoľko týmto potvrdzuje hodnovernosť údajov uvedených v daňovom priznaní. Preto doktrínu zneužitia práva je v zmysle citovaného rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Max Pen (sp.zn. C-18/13, marginálny bod č. 22) možné v súdnom konaní aplikovať iba v prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú.. ...Kasačný súd má zo skutkových záverov správcu dane jednoznačne preukázané, že správny súd v preskúmavanej veci nemal pristúpiť k aplikácii úniového práva prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora, ale naopak nekolízny právny stav v preskúmavanej veci nasvedčoval aplikácii dotknutých ustanovení zák. č. 222/2004 Z.z.“ 62. Správny súd v intenciách vyššie citovaných argumentov kasačného súdu poukazuje na zistenia správcu dane zabezpečených počas daňovej kontroly a ktoré sa orientovali na preverenie reálnosti uskutočnenia žalobcom deklarovaného obchodu. Reálnosť uskutočnenia deklarovaných obchodov, dôvodne spochybnili i zistenia správcu dane. Správca dane prostredníctvom administratívneho spisu predložil dôkazy (zápisnice z miestneho zisťovania), ktoré spochybnili splnenie vecných a formálnych podmienok vykonania zdaniteľného obchodu, a to: - spoločnosť V. U. L. P..D..G.. je v mieste sídla neznáma, na adrese sídla sa nenachádza, konateľ ani splnomocnený zástupca sú v mieste trvalého bydliska neznámi,
- napriek zaslanými predvolaniami (aj opakovanými) a vykonaným miestnym zisťovaním sa miestne príslušný správca dane so splnomocneným zástupcom ani s konateľom nemohol skontaktovať. - uvedené osoby so správcom dane nespolupracovali. 63. Podmienkami, ktoré rozsudok Súdneho dvora (sp.zn. C-18/13, marginálny bod č. 25) neodmysliteľne a kumulatívne spája s právom platiteľa na odpočítanie dane je, že žalobca, ako osoba dotknutá zdaniteľným obchodom, musí byť - jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice, - jednak využíva uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných obchodov (plnení), a na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. 64. Správny súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, v zmysle ktorých „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ 65. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie DPH pri dodaní tovaru alebo služby bol žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru alebo služby, nie je rozhodujúce nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru v zmysle Obchodného zákonníka žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.04.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2018). 66. Pokiaľ ide o medzi účastníkmi sporné rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. 67. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 68. Hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie DPH, sú splnené len vtedy, ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami
dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-285/11, C-642/11, C-610/19). 69. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. 70. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. 71. V uvedenej súvislosti musí správny súd zdôrazniť judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá je aj pri aplikácii Súdneho správneho poriadku použiteľná a týka sa aj aktuálnej otázky rozloženia dôkazného bremena (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sž-o-KS 29/2005): „V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Už samotné zistenie skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov popreli ich vystavenie (inak povedané spochybnili hodnovernosť existencie daňového dokladu ako aj v ňom zaznamenaných údajov o tovare), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní.“ 72. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 39/2018). 73. Vychádzajúc aj zo zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, správny súd poukazuje na to, že správca dane nie je zaťažený inkvizičnou povinnosťou v teréne vyhľadávať, kde sa môže realizované dielo na uvedenej adrese nachádzať. Identifikovať miesto, kde sa nachádza predmet zdaniteľného obchodu, je v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku primárnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, nakoľko týmto potvrdzuje hodnovernosť údajov uvedených v daňovom priznaní. 74. Medzi základné predpoklady vzniku práva na odpočítanie dane patrí vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru, s čím sa spája dôkazné bremeno žalobcu preukázať nadobudnutie tovaru od označeného platiteľa, ktorý vystupuje v úlohe jednoznačne identifikovateľného dodávateľa tovaru. Následne je nutné zobrať do úvahy aj skutkové zistenia, ktoré môžu preukázať, že žalobca ako daňový subjekt ním deklarovaný a existujúce reklamné zariadenia legálne užíva nielen v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. ale aj v súlade s inými právnymi predpismi na dodávky tovarov a služieb, z ktorých mu plynie príjem z ekonomickej činnosti. 75. Správca dane vyvinul odborné úsilie na preverenie existencie reklamných zariadení v čase výkonu daňovej kontroly, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 28.10.2013 (príloha č. 72 administratívneho spisu), v zmysle ktorého: „Daňový subjekt AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. v odvolaniach evidovaných pod č. 9104405/5/4749746/2013 a 9104405/5/4749721/2013 k rozhodnutiam o vyrubení dane za zdaňovacie obdobia október a november 2009 uvádza, že reklamný dvojbigbord sa nachádza stále na tom istom mieste (označenie prevádzky) a správca dane si to môže zistiť miestnou obhliadkou. Správca dane počas výkonu kontroly žiadny bilbord ani dvojbigbord s označením prevádzky spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. v Rači - Krasňanoch nezistil. Dňa 28.10.2013 na základe tvrdenia v odvolaní správca dane vykonal miestne zisťovanie od areálu DP Krasňany - Krasňany - Pekná cesta Bratislava, Račianska 184/B /sídlo spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. /. Nikde žiadny bilboard ani dvojbigbord, na ktorom by bolo označenie spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., nenašiel. “ 76. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo
iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). 77. Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61, C-610/19 Vikingo, bod 50). Zásada zákazu zneužitia práva, ktorá sa uplatňuje v oblasti DPH, zakazuje len výslovne umelé konštrukcie zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi smernice 2006/112 (C-419/14, C-610/19). 78. Žalobca nepredložil správcovi dane relevantné dôkazné prostriedky vo forme povinnej a inej dokumentácie (najmä projekt stavby a inú relevantnú dokumentáciu v zmysle zmluvy o dielo prostriedky vo forme povinnej a inej dokumentácie (najmä projekt stavby v zmysle čl. VIII. bod 2 zmluvy o dielo ako aj ustanovenia § 45 ods. 2 Stavebného zákona potrebný na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb, rozhodnutia v stavebnom konaní, stavebný denník v rozsahu vymedzenom v § 46d stavebného zákona či atesty pre nebezpečné zariadenia), ktoré by preukázali podiel dodávateľa stavby na stavbe, resp. jej samotnú existenciu v tom rozsahu, v akom bola dohodnutá a následne mala byť prevzatá žalobcom na základe zápisnice o prevzatí uvedenej v čl. IX zmluvy o dielo. Potom správca dane správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno so svojím tvrdením o údajnom dodaní bilboardu a nepreukázal jeho využitie na svoje podnikanie. 79. Ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobcu ako daňového subjektu v súlade s § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. 80. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/8/2014 zo dňa 07.10.2014, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii“. 81. Kasačný súd v zrušujúcom rozsudku uviedol, že žalobca nepredložil správcovi dane relevantné dôkazné prostriedky vo forme povinnej a inej dokumentácie (najmä projekt stavby v zmysle čl. VIII. bod 2 zmluvy o dielo ako aj ustanovenia § 45 ods. 2 Stavebného zákona potrebný na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb, rozhodnutia v stavebnom konaní, stavebný denník v rozsahu vymedzenom v § 46d stavebného zákona či atesty pre nebezpečné zariadenia), ktoré by preukázali podiel dodávateľa stavby na stavbe, resp. jej samotnú existenciu v tom rozsahu, v akom bola dohodnutá v zmluve o dielo. 82. Správca dane preveroval reálnosť dodania služieb vrátane splnenia čl. VIII bodu 2 zmluvy o dielo (žalobca ako objednávateľ bol povinný zaobstarať a odovzdať zhotoviteľovi projektovú dokumentáciu do 7 dní od podpisu zmluvy o dielo). Užívacie povolenie vydané rozhodnutím zo dňa 27.06.2003 je stanovené do 31.12.2006, pričom správca dane vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2009, čo bolo až po uplynutí lehoty určenej v rozhodnutí. V priebehu daňovej kontroly správca dane žiaden reklamný dvojbillboard na adrese DP Krasňany nezistil a nezistil ani žiaden dvojbillboard
s názvom žalobcu, o čom svedčí úradný záznam spisu daňového úradu č. 72. Žalobcom predložené naskenované farebné fotografie na súdnom pojednávaní dňa 28.10.2016, ako aj vo vyjadrení zo dňa 26.05.202, žiadnym spôsobom nepreukázali, že by predmetné reklamné zariadenia (billboardy) boli vyhotovené v zdaňovacom období november 2009. Námietky žalobcu, že billboard sa stále nachádza na tom istom mieste, resp. jeho žiadosť o vykonanie miestneho zisťovania je irelevantná, nakoľko podstatným pre predmetnú vec je, či sa billboard nachádzal na mieste v rozhodnom období. 83. Správny súd poukazuje na to, že zo skutočností preukázaných v daňovom konaní bolo zrejmé, že žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nedisponoval resp. nepredložil dôkazy, ktoré by boli spôsobilé odstrániť pochybnosť správcu dane o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia, z ktorého si žalobca uplatňoval nárok na odpočet DPH. V prejednávanej veci, bol na podklade šetrenia daňových orgánov spochybnený reálny základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, preto v tomto štádiu konania nebolo preukázané splnenie podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Prijatie zdaniteľného plnenia mal žalobca preukázať nielen po formálnej (faktúra, zmluvy), ale aj po obsahovej stránke. Daňové orgány nadobudli oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný zdaniteľný obchod uskutočnený. Zároveň neboli povinné dokazovať nedodanie tovarov a služieb žalobcovi, ako boli uvedené na faktúre. Preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia bolo povinnosťou žalobcu. 84. Správny súd poukazuje na zásadu poctivého obchodného styku, ktoré ako jedna z riadiacich zásad obchodného práva prerastá aj do iných právnych odvetví - v prejednávanej veci predovšetkým do daňového práva s tým cieľom, že je povinnosťou štatutárnych orgánov obchodných spoločností zabezpečiť nielen prínosné výsledky podnikania ale aj jeho neskoršiu preukázateľnosť z dôvodu ochrany spoločníkov či akcionárov pred sankcionovaním zo strany orgánov štátnej moci. 85. Dôležitou je aj zásada primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spája aj jeho povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných informácii o obchodných záväzkových vzťahov, t. j. zdaniteľných obchodov aj smerom k správcovi dane (napr. § 135a Obchodného zákonníka v spojení s § 24 ods. 1 Daňového poriadku), čo vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf 97/2009 zo dňa 06.07.2009 ako aj v rozsudku sp. zn. 1Sžf/67/2016 zo dňa 08.06.2017. 86. Vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam, ktoré boli súčasťou Protokolu, správny súd poukazuje na už vydané rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Sžf/67/2016 zo dňa 08.06.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 57/2014-116 zo dňa 17.03.2016 a žalobu zamietol. Išlo o predaj zariadenia pizzerie v zdaňovacom období október 2008. Taktiež bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 58/2014-86 zo dňa 30.09.2015, rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf 46/2016 zo dňa 27.06.2017 tak, že žaloba bola zamietnutá. Zároveň pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie august 2010, kde argumenty žalobcu boli obdobné a išlo o obchodný reťazec spoločností N. L. P..D..G.. / L., P..D..G.. › U., P..D..G.., bola žaloba zamietnutá rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/131/2021 zo dňa 27.10.2021. 87. Správny súd vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré poukázal žalobca vo svojom podaní zo 16.03.2023, uvádza, že v predmetnom konaní nejde len o vzťah dodávateľa a subdodávateľov, ale nie je preukázané ani plnenie. 88. V daňovom konaní platí, že daňovo - účtovné doklady, ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny s daňovo-právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom (záznamom udalostí), ktoré vytvárali a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácii ktorého správca dane absentoval. Preto, ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je dôkazné bremeno, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, na žalobcovi ako daňového subjektu, v súlade s § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
89. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že u dodávateľa vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod dodávateľ stavby - reklamného zariadenia, uvedený ako platiteľ na faktúre, zrealizoval v rozhodnom čase - v čase daňovej kontroly a že ho žalobca využíval, a tým nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u žalobcu. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového poriadku, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ, správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú podrobné odôvodnenie podporujúce prijatie v nich uvedených záverov vyúsťujúce do ich výrokov, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 90. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).