Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/192/2021 z 30. 3. 2023

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-6S/192/2021 1021201152 30. 03. 2023 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2023:1021201152.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcu: Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r.o., so sídlom Družstevná 5, 942 01 Šurany, IČO: 35 879 807, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, 924 01 Galanta, IČO: 47 244 160, v mene ktorej koná JUDr. Eleonóra Zuzáková, konateľka a advokátka, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100719723/2021, č. 100719593/2021, č. 100719872/2021, č. 100720037/2021, č. 100719389/2021, č. 100720117/2021, č. 100719669/2021, č. 100719446/2021, č. 100720869/2021, č. 100719953/2021, č. 100719234/2021, č. 100720934/2021, č. 100718537/2021, č. 100718161/2021, č. 100718255/2021, č. 100718841/2021, č. 100719153/2021, č. 100717579/2021, č. 100718424/2021, č. 100718917/2021, č. 100718745/2021, č. 100718059/2021, č. 100718641/2021, č. 100717760/2021, č. 100721510/2021, č. 100721668/2021, č. 100721772/2021, č. 100721882/2021 a č. 100721974/2021, všetky zo dňa 29.04.2021, jednohlasne, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100719723/2021, č. 100719593/2021, č. 100719872/2021, č. 100720037/2021, č. 100719389/2021, č. 100720117/2021, č. 100719669/2021, č. 100719446/2021, č. 100720869/2021, č. 100719953/2021, č. 100719234/2021, č. 100720934/2021, č. 100718537/2021, č. 100718161/2021, č. 100718255/2021, č. 100718841/2021, č. 100719153/2021, č. 100717579/2021, č. 100718424/2021, č. 100718917/2021, č. 100718745/2021, č. 100718059/2021, č. 100718641/2021, č. 100717760/2021, č. 100721510/2021, č. 100721668/2021, č. 100721772/2021, č. 100721882/2021 a č. 100721974/2021, všetky zo dňa 29.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. V zákonnej lehote podanou žalobou dňa 16.07.2021 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia celkovo 29 rozhodnutí žalovaného č. 100719723/2021, č. 100719593/2021, č. 100719872/2021, č. 100720037/2021, č. 100719389/2021, č. 100720117/2021, č. 100719669/2021, č. 100719446/2021, č. 100720869/2021, č. 100719953/2021, č. 100719234/2021, č. 100720934/2021, č. 100718537/2021, č. 100718161/2021, č. 100718255/2021, č. 100718841/2021, č. 100719153/2021, č. 100717579/2021, č. 100718424/2021, č. 100718917/2021, č. 100718745/2021, č. 100718059/2021, č. 100718641/2021, č. 100717760/2021, č. 100721510/2021, č. 100721668/2021, č. 100721772/2021, č. 100721882/2021 a č. 100721974/2021, všetky zo dňa 29.04.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutia“), ako aj im predchádzajúcich

rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj len „správca dane“, resp. „prvostupňový orgán“) č. 102001557/2020 zo dňa 17.12.2020, č. 102011694/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102011874/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102011971/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102012866/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102012995/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102013098/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102013211/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102013821/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102013967/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102014109/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102014225/2020 zo dňa 21.12.2020, č. 102010252/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010358/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010466/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010535/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102101564/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010597/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010620/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010642/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010647/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010693/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010723/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 102010727/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 584710/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 585090/2020 zo dňa 18.12.2020, č. 585250/2020 zo dňa 18.12.2020, 585446/2020 zo dňa 18.12.2020, 585550/2020 zo dňa 18.12.2020 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutia“), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň s podanou žalobou sa žalobca domáhal priznania odkladného účinku tejto žaloby, ktorý návrh správny súd uznesením č. k. 6S/193/2021-179 zo dňa 30.09.2021 zamietol. I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102166147/2019 zo dňa 16.09.2019 začal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december roku 2016 (daňová kontrola č. 1), na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102168189/2019 zo dňa 16.09.2019 začal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december roku 2017 (daňová kontrola č. 2) a na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102168363/2019 zo dňa 16.09.2019 začal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až jún roku 2018 (daňová kontrola č. 3). Z daňovej kontroly č. 1 bol vyhotovený Protokol č. 101635136/2020 zo dňa 27.10.2020, z daňovej kontroly č. 2 bol vyhotovený Protokol č. 101628152/2020 zo dňa 26.10.2020 a z daňovej kontroly č. 3 bol vyhotovený Protokol č. 101628836/2020 zo dňa 26.10.2020 (ďalej len „Protokol”). 3. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102001557/2020 zo dňa 17.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“, resp. „zákon č. 563/2009 Z. z.“) žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (DPH) vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. L. s.r.o., a spol. T., s.r.o. - T.Á. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102011694/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. L. s.r.o., a spol. T., s.r.o. - T.Á. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102011874/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. bol žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. L. s.r.o., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102011971/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. L. s.r.o., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102012866/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102012995/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102013098/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102013211/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím

správcu dane Číslo: 102013821/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102013967/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102014109/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102014225/2020 zo dňa 21.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010252/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010358/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010466/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010535/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010564/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102014225/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010620/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume X XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010642/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T.Á. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010647/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017, z dodávateľskej faktúry spol. T., s.r.o. - T.Á. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010693/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XXX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010723/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 102010727/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s., a spol. T., s.r.o. - T. E. Y.. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 584710/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018, z dodávateľskej faktúry spol. V. J. L., a.s. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 585090/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018, z dodávateľskej faktúry spol. V. J. L., a.s. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 585250/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa

§ 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018, z dodávateľskej faktúry spol. V. J. L., a.s. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 585446/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018, z dodávateľskej faktúry spol. V. J. L., a.s. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 585550/2020 zo dňa 18.12.2020 bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018, z dodávateľských faktúr spol. V. J. L., a.s. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 02.02.2021 proti v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane vo veci rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami (špecifikovanými v bode 1 tohto rozsudku), podané odvolania zamietol a vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. II. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane za nezákonné z dôvodu, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojích právach a uviedol dôvody o nezákonnosti prekúmavaných rozhodnutí ako aj postupu žalovaného. 6. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia: január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako “zákon o DPH”, resp. “zákon č. 222/2004 Z. z.”), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101635136/2020 zo dňa 27.10.2020, Protokol z daňovej kontroly č. 101628152/2020 zo dňa 26.10.2020 a Protokol z daňovej kontroly č. 101628836/2020 zo dňa 26.10.2020 (Protokol). 7. Žalobca uviedol, že kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že platiteľ DPH (žalobca) si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume X XXX XXX,XX € z dodávateľských faktúr od dodávateľa spol. V. J. L., a.s., V. L. s.r.o., T. J. s.r.o., T., s.r.o. - T. E. Y.. 8. Kontrolovaný platiteľ - žalobca vo svojich výkazoch uvádzal nasledovný nákup služieb: ? Nájom pracovnej sily od dodávateľa T., s.r.o. - T. E. Y., M. (od 29.12.2017 H.. K.. Y.E. XXXX/X, XXX XX W. Y. W. U.), IČO: XXXXXXXX, (ďalej len „T., s.r.o. - T. E. Y.“). ? Nákup služby od dodávateľa T., s.r.o. - T. E. Y.. ? Montáž a kompletizovanie jednoduchých výrobkov od dodávateľa V. J. L., a.s., Brno, Česká republika, IČO: 05006287, (od 08.02.2019 spoločnosť Douentza, a.s., T., Č. C.) - ďalej len „V. J. L.“, a.s.. ? Montáž a kompletizovanie jednoduchých výrobkov od dodávateľa V. L., s.r.o., F., Č. C. IČO: XXXXXXXX, (ďalej len „V. L. s.r.o.“) ? Personálny leasing od dodávateľa T. J. s.r.o., F., IČO: XXXXXXXX, od 11.01.209 spol. Z. s.r.o. v likvidácii, F. - Y. Č. C. od 13.12.2018 spoločnosť v likvidácii (ďalej len „T. J. s.r.o.“). 9. Predmetné preverovanie správca dane vykonával z dôvodu správneho posúdenia vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku a tým aj správnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane kontrolovaným platiteľom (žalobca) za kontrolované zdaňovacie obdobie v zmysle § 49 až § 51 a § 69 zákona o DPH. 10. Správca dane preveroval zdaniteľné obchody medzi dodávateľmi spol. V. L. s.r.o., V.M. J. L., a.s., T. J. s.r.o., T., s.r.o. - T. E. Y. a odberateľom - žalobcom za kontrolované zdaňovacie obdobia v nadväznosti na podané daňové priznania DPH za predmetné zdaňovacie obdobia. Kontrolovaný platiteľ (žalobca) uviedol nárok na odpočítanie dane z faktúr od vyššie uvedených dodávateľov a daň za prijaté zdaniteľné plnenia uviedol na riadku 21 daňových priznaní DPH a v záznamoch vedených v zmysle § 70 zákona o DPH k príslušnému riadku daňového priznania. 11. Správca dane na základe zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 563/2009 Z.z., zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vydal 29 rozhodnutí podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. a vyrubil žalobcovi rozdiel dane celkovo v sume X XXX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018.

12. Vo svojich rozhodnutiach vo veci konajúci správca daní judikoval, tým že kontrolovaný platiteľ (žalobca) porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti § 49 ods. 1 zákona o DPH tým, že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období a zároveň porušil ustanovenie § 69 ods. 3 zákona o DPH tým, že neodviedol daň dodanú zahraničnou osobou. 13. Finančné riaditeľstvo SR rozhodujúc o odvolaní žalobcu svojimi napadnutými rozhodnutiami jednotlivé prvostupňové rozhodnutia, ktorými správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdilo. 14. Žalobca poukázal na to, že v napadnutých rozhodnutiach žalovaný judikoval, že Odvolací orgán po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa odvolací orgán s ním stotožňuje v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. 15. Žalobca mal za to, že na základe vykonanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018 podľa zákona č. 222/2004 Z.z., prišiel vo veci konajúci odvolací orgán (žalovaný) k nesprávnym skutkovým zisteniam, dospel k záverom na základe nesprávne vedeného a nedostatočne vykonaného dokazovania počas kontroly, z nesprávne vyhodnotených dôkazov, a z neukončenej daňovej kontroly a rozhodnutia vo veci vyrubenia rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018 celkovo v sume X XXX XXX,XX €, platiteľovi dane (žalobcovi) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca ich považoval v plnom rozsahu za nezákonné, nesprávne a neodôvodnené. 16. V predmetnej veci žalobca poukázal na skutočnosť, že všetky napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzali z jednej a tej istej daňovej kontroly, začatej dňa 29.10.2019. Žalovaný a správca dane výsledky z jednej a tej istej kontroly, bez právneho dôvodu spísali do troch svojou podstatou zhodných Protokolov v členení po kalendárnych rokoch a následne vydali dvadsaťdeväť rozhodnutí v členení po mesačných zdaňovacích obdobiach. Žalovaný a správca dane vo všetkých 29 napadnutých rozhodnutiach vychádzali z preverenia jedných a tých istých obchodných prípadov, ktorých dôsledky sa prejavili v 29 mesačných zdaňovacích obdobiach. Žalovaný a správca dane pri všetkých rozhodnutiach vychádzali z tých istých dôkazov, vo všetkých rozhodnutiach argumentovali identickým spôsobom a vo všetkých rozhodnutiach vychádzali z identickej skutkovej a právnej podstaty. 17. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný a takisto správca dane vydali svoje rozhodnutia, na základe ktorých vyrubili žalobcovi rozdiel DPH absolútne nezákonne, nulitne na základe nezákonne ukončenej daňovej kontroly, riadne nedoručených Protokolov o daňovej kontrole a napriek skutočnosti, že správca dane nevykonal daňovú kontrolu v zákonom ustanovenej lehote, a bolo teda vylúčené, aby správca dane vykonal v predmetnej veci vyrubovacie konanie, ktoré vo veci konajúci správca dane ešte aj zmaril, vo veci vydali touto žalobou preskúmavané rozhodnutia. 18. Žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Podľa ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku, sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Okrem iného najmä protokoly o daňových kontrolách. 19. Podľa ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa

k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa ustanovenia § 46 ods. 9, písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 20. V napadnutých rozhodnutiach žalovaný a správca dane ako podklad svojich rozhodnutí uviedli Protokol z daňovej kontroly č. 101635136/2020 zo dňa 27.10.2020, Protokol z daňovej kontroly č. 101628152/2020 zo dňa 26.10.2020 a Protokol z daňovej kontroly č. 101628836/2020 zo dňa 26.10.2020, ktoré kontrolovanému daňovému subjektu (žalobca) neboli zaslané v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku a neboli mu zaslané doposiaľ. 21. Podľa žalobcu správca dane sa rozhodol, že napriek jeho povinnosti Protokoly zaslať, bude tieto doručovať osobne svojimi pracovníkmi. Správca dane svoje rozhodnutie doručovať osobne, urobil v čase krízovej situácie v SR v súvislosti s obzvlášť nákazlivým, život ohrozujúcim prenosným ochorením COVID 19. Pracovníčky správcu dane poverené výkonom kontroly sa z dôvodu ich dlhodobo liknavého prístupu k výkonu kontroly dostali do časového stresu. Pokúsili sa o doručenie na poslednú chvíľu, dva dni pred uplynutím lehoty na ukončenie kontroly a to i za cenu ohrozenia zdravia a života pracovníkov žalobcu, príslušníkov Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) a ďalších na konaní nezúčastnených osôb. 22. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného, podľa vyjadrení správcu dane ako i splnomocneného zástupcu žalobcu bolo zrejmé, že pri pokuse o osobné doručovanie nedošlo k osobnému stretnutiu pracovníčok správcu dane so splnomocneným zástupcom žalobcu. Z tejto elementárnej a nespochybniteľnej skutočnosti vyplýva právny záver, že všetky tri vyššie uvedené Protokoly z daňovej kontroly nie len neboli, ale ani nemohli byť dňa 29.10.2020 žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu doručené, ako vo svojich rozhodnutiach judikoval žalovaný. Právny záver žalovaného a správcu dane o doručení Protokolu fikciou doručenia bol v rozpore tak so skutkovým stavom, ako i platnou právnou úpravou fikcie doručenia. 23. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného bolo zrejmé nie len, že k osobnému stretnutiu nedošlo, ale zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu nedošlo ani k vyhýbaniu sa osobnému stretnutiu v súvislosti s pokusom o doručenie ako judikoval žalovaný a správca dane. Sám žalovaný v napadnutých rozhodnutiach konštatoval, že pri výkone daňovej kontroly postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom (ktorého v styku so správcom dane zastupoval splnomocnený zástupca). 24. Zároveň platí, že počas výkonu kontroly správca dane ctil nariadenie vlády SR o mimoriadnej situácii v súvislosti s COVID 19 a bežne doručoval poštou. Žalovaný a správca dane svojvoľne ohýbali platné právne pravidlá tak, aby dosiahli svoj nelegitímny cieľ dodaniť žalobcu za každú cenu, bez ohľadu na čokoľvek. Fikcia doručenia je v Daňovom poriadku exaktne definovaná v § 31 ods. 3 pre prípad, ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, a ak bude druhý pokus o doručenie bezvýsledný, tak doručovateľ písomnosť uloží na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie a ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia. Jedine v Daňovom poriadku zadefinovanom prípade sa považuje posledný deň 15 dňovej lehoty za deň doručenia - a nastáva fikcia doručenia. Žalovaným a správcom dane vyfabulovaná fikcia doručenia v prejednávanom prípade nemala oporu v platnej právnej úprave. Správca dane doručovanú písomnosť neuložil na pošte, lebo nemá právomoc poštového doručovateľa. Túto fatálnu vadu konania spôsobil správca dane tým, že sa pod ním spôsobeným časovým stresom rozhodol nerešpektovať doručovanie podľa ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku a dôsledky tohto svojvoľného rozhodnutia musí znášať žalovaný, a nie kontrolovaný daňový subjekt (žalobca). 25. Daňový poriadok priznáva správcovi dane pri vedení kontroly rozsiahle právomoci a to i pri doručovaní. Správca dane mal postupovať tak, ako to predpokladá ustanovenie § 46 ods. 8 Daňového poriadku a Protokol mal zaslať. Ak žalovaný a správca dane napriek svojej opakovanej verbálnej deklarácii o priebehu kontroly v súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom, v skutočnosti tomuto subjektu nedôverovali, boli povinní Protokol zaslať s časovou rezervou na uloženie zásielky 15 dní

pre nadobudnutie účinkov fikcie doručenia tak, ako je bežná prax pri výkone správy daní v rámci celej Finančnej správy SR. 26. V zmysle čl. 2 Ústavy SR môže žalovaný a správca dane konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Extenzívny výklad fikcie doručenia správcom dane bol nie len nezákonný ale i protiústavný. 27. V predmetnej veci žalobcovi vzhľadom na vyššie uvedené nebolo zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalovaný v napadnutých rozhodnutiach k záveru, že „Na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle § 30 ods. 4 daňového poriadku odvolací orgán považuje Protokoly z daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o., za doručený dňom, keď jeho prijatie adresát odmietol, t.j. dňom 29.10.2020 je protokol riadne doručený splnomocneného zástupcovi daňového subjektu spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o..“ 28. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 13.10.2020 sa v priestoroch správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkom K.. A. L., ktorá sa na ústne pojednávanie dostavila a vo veci ako svedok vypovedala. Ďalej sa dňa 15.10.2020 v priestoroch správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkami Y. Y. o 09.00 hod., Y. N. o 10.00 hod. a R. C. o 10.00 hod., ktorá skutočnosť bola žalobcovi oznámená Upovedomením o vypočutí svedkov zo dňa 28.09.2020 doručených žalobcovi dňa 01.10.2020. 29. Z uvedeného bolo zrejmé, že zostáva len záhadou, ako sa mohol správca dane dňa 13.10.2020 dohodnúť so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu A. L. na tom, že sa dostaví, tak „ako s ňou bolo dohodnuté na ústnom pojednávaní do priestorov správcu dane dňa 27.10.2020, aby si prevzala Protokol z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2016 č. 101635136/2020 zo dňa 27.10.2020, „ako s ňou bolo dohodnuté na ústnom pojednávaní do priestorov správcu dane dňa 27.10.2020, aby si prevzala Protokol z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2017 č. 101628152/2020 zo dňa 26.10.2020.“ a „ako s ňou bolo dohodnuté na ústnom pojednávaní do priestorov správcu dane dňa 27.10.2020, aby si prevzala Protokol z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až jún 2018 č. 101628836/2020 zo dňa 26.10.2020.“ Takisto ostáva len záhadou, ako mohol správca dane dňa 13.10.2020 vedieť, ako a či vôbec prebehnú vypočutia svedkov dňa 15.10.2020, ako mohol správca dane vedieť dňa 13.10.2020, že v predmetnej veci Protokol z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2016 č. 101635136/2020 bude zo dňa 27.10.2020, ako mohol správca dane vedieť už dňa 13.10.2020, že bez ohľadu na výsledok nariadených vypočutí svedkov, Protokol z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2016 č. 101635136/2020 bude doručovať dňa 27.10.2020, ako mohol správca dane vedieť dňa 13.10.2020, že v predmetnej veci Protokol z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2017 č. 101628152/2020 bude zo dňa 26.10.2020, ako mohol správca dane vedieť už dňa 13.10.2020, že bez ohľadu na výsledok nariadených vypočutí svedkov, Protokol z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2017 č. 101628152/2020 bude doručovať dňa 27.10.2020, ako mohol správca dane vedieť už dňa 13.10.2020, že bez ohľadu na výsledok nariadených vypočutí svedkov, že v predmetnej veci Protokol z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až jún 2018 č. 101628836/2020 bude zo dňa 26.10.2020 a ako mohol správca dane vedieť už dňa 13.10.2020, že bez ohľadu na výsledok nariadených vypočutí svedkov, Protokol z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až jún 2018 č. 101628836/2020 bude doručovať dňa 27.10.2020. 30. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zo strany zamestnankýň správcu dane došlo dňa 13.10.2020 k oznámeniu splnomocnenej zástupkyni žalobcu K.. A. L., že správca dane ju bude po skončení daňovej kontroly kontaktovať a dohodne s ňou nasledujúci ďalší postup, s ktorým postupom K.. A. L. vyjadrila súhlas. Následne zo strany zamestnankýň správcu dane došlo dňa 27.10.2020 ku kontaktovaniu splnomocnenej zástupkyni K.. A. L. a to mailom odoslaným dňa 27.10.2020 o 10.13 hod., v ktorom maily kontaktovali splnomocnenú zástupkyňu ohľadne doručenia Protokolov z kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2016,2017 a 2018 a v ktorom jej oznámili: „Nakoľko sa situácia v súvislosti s nariadením vlády v súvislosti s koronavírusom zmenila, predmetné Protokoly by sme doručili do Vašej spoločnosti. Toto doručenie by sa uskutočnilo zajtra v priebehu doobedňajších hodín. Bude Vám to vyhovovať? “ 31. Tak ako K.. A. L. bola počas celej vykonávanej kontroly súčinná a nápomocná, ani tento mail správcu dane nezostal bez odozvy a dňa 27.10.2020 o 11.46 oznámila K.. A. L. správcovi dane, že „Dobry

den pani Sodomova, ako sme spolu komunikovali, nie som v praci. Vzhladom na pandemicku situaciu poprosim a zaroven pozadujeme dorucenie postou. Dakujem, S pozdravom, L..“ 32. Nie je zrejmé, prečo napriek správcom dane spomínanej pandemickej situácii sa správca dane napriek zneniu ust. § 30 ods. 1 daňového poriadku rozhodol doručiť písomnosť žalobcovi v zmysle 30 ods. 1 daňového poriadku osobne a nerešpektoval znenie ust. § 30 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého „správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane...“. Ustanovenie § 30 ods. 1 daňového poriadku však nebolo jediným, ktoré v predmetnej veci správca dane nerešpektoval, a žalobca opätovne poukázal na znenie ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku, v zmysle ktorého „Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.“, ktoré ust. správca dane v predmetnej veci opomenul, nerešpektoval, prehliadol. 33. Z uvedené bolo zrejmé, že v predmetnej veci spôsob doručovania zvolený správcom dane nebol ani účelný, ani možný a ani so zákonom súladný. Ostáva už len otázkou, či podobne zvoleným spôsobom doručovania postupoval správca dane v prípadoch, aj mnohých medializovaných, kedy prišlo k škode spôsobenej na strana štátu v rádovo desiatok až stoviek miliónov eur neoprávnenými nadmernými odpočtami DPH, či podobnými praktikami rôznych fyzických, resp. právnických osôb, alebo či k zvolenému spôsobu doručovania prostredníctvom ozbrojených príslušníkov KÚFS došlo len vo vzťahu k daňovému subjektu žalobcu, ktorý na území Slovenskej republiky čestne, so zákonom súladne poctivo podniká už po dobu mnohých rokov, platí dane a odvody a za dobu svojej existencie a činnosti zamestnával a zamestnáva stovky zamestnancov. 34. V ďalšom žalovaný vo svojich rozhodnutiach judikoval, že dňa 28.10.2020 sa zamestnankyňa správcu dane N. L. a ozbrojení príslušníci KÚFS os. č. 16611, 19592 dostavili do Šurian, kde sa na adrese trvalého pobytu splnomocnenej zástupkyne a aj v priestoroch samotnej spol. Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s r.o na adrese Družstevná č. 5, Šurany, pokúšali doručiť písomnosť pre daňový subjekt žalobcu, a to: Protokoly z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018 Osobe: K.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, Š. splnomocnený zástupca v daňovom konaní pre vyššie uvedenú obchodnú spoločnosť. 35. S pani K.. A. L. sa celý deň 28.10.2020 nepodarilo osobne skontaktovať. Správca dane toto správanie pani L. vyhodnotil ako obštrukčné a úmyselné pri doručovaní písomností. Z vyššie uvedeného dôvodu bola dňa 28.10.2020 o 16:49 zaslaná sms správa z telefónnej stanice zamestnankyne správcu dane na telefónnu stanicu pani L. v nasledovnom znení: „Dobrý deň pani L., celý deň t. j. 28.10.2020 sa Vám pokúšame doručiť Protokoly z daňovej kontroly spol. Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s r.o. Z nášho pohľadu sa úmyselne vyhýbali prevzatiu vyššie uvedených protokolov. Týmto svojím konaním sa dopúšťate trestného činu podľa 278a TZ - marenie výkonu správy daní. V zmysle 30 ods. 4 daňového poriadku som povinná Vás poučiť, že ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, považujú sa za doručené dňom odmietnutia je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté. L. ” 36. O 16:52 bola zaslaná ešte jedna sms správa z telefónnej stanice zamestnankyne správcu dane na telefónnu stanicu pani L. v nasledovnom znení: Týmto vás vyzývame aby ste sa s nami bezodkladne skontaktovali a prevzali dané dokumenty L. UVHS. 37. Zamestnankyňa správcu dane zaslala elektronicky pani L. o 18:43 email v znení: „Dobrý deň pani L., celý deň t.j. 28.10.2020 od 10:10 hod. do 17:05 hod. sme sa Vám pokúšali doručiť Protokoly z kontrol spol. Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s r.o. Z nášho pohľadu ste sa úmyselne vyhýbali prevzatiu vyššie uvedených protokolov. Týmto svojím konaním sa dopúšťate trestného činu podľa § 278a TZ marenie výkonu správy daní. V zmysle 30 ods. 4 daňového poriadku „ak adresát bezdôvodne odmietne

prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté.” Toto Vám správca dane týmto emailom dáva na vedomie a zároveň to považujte za poučenie v zmysle § 30 ods. 4 Daňového poriadku. S pozdravom L.Á.“. 38. V ďalšom žalovaný judikoval, že dňa 29.10.2020 prebehol príslušníkmi KÚFS (14460, 16611) spolu so zamestnancom správcu dane N. L. v čase od 06:30 do 09:00 hod. opakovaný pokus o doručenie písomností pre žalobcu. S K.. A. L. sa ani dňa 29.10.2020 nepodarilo osobne skontaktovať a táto vedome marila výkon správy daní. Správca dane toto správanie pani L. vyhodnotil ako obštrukčné pri doručovaní písomností. Zamestnankyňa správcu dane zaslala pani L. o 14:12 email v znení: „Dobrý deň pani L., Dňa 29.10.2020 sa správca dane pokúšal s Vami, ako splnomocnenou zástupkyňou spol. Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s r.o. skontaktovať z dôvodu opätovného doručenia Protokolov z kontrol DPH za zdaňovacie obdobia: január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018. Nakoľko ste sa ako včera 28.10.2020 tak aj dnes 29.10.2020 úmyselne vyhýbali prevzatiu vyššie uvedených protokolov, týmto svojím konaním sa dopúšťate trestného činu podľa 278a TZ marenie výkonu správy daní. Dňa 28.10.2020 Vás správca dane v zmysle 30 ods. 4 daňového poriadku poučil, že: „ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté.” Dňa 29.10.2020 ste sa opätovne úmyselne vyhýbali prevzatiu vyššie uvedených protokolov a preto Vám správca dane zasiela opätovne poučenie v zmysle 30 ods. 4 daňového poriadku v ktorom sa uvádza, že „ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté. Správca dane v tejto súvislosti uvádza, že splnomocnená zástupkyňa K.. A. L. sa v priebehu dní a 29.10.2020 úmyselne zatajovala, znemožnila doručenie vyššie uvedených písomností čím marila výkon správy daní.“ 39. V ďalšom žalovaný judikoval, že úmyselné zatajovanie vyplývalo z nasledovných skutočností: ? V utorok dňa 27.10.2020 o 11:20 hod. K.. A. L. tvrdila, že sa nachádza v mieste bydliska v karanténe. ? Táto informácia zo strany K.. A. L. bola vedomé klamstvo, nakoľko z elektronickej dochádzky zamestnancov žalobcu bolo preukázané, že K.. A. L. v utorok t.j. 27.10.2020 bola prítomná na pracovisku v čase od 8:04 do 16:43 hod. ? V stredu dňa 28.10.2020 aj napriek tomu, že mala byť podľa jej tvrdenia v karanténe v súvislosti s ochorením COVID 19, išla podľa výpovede jej rodičov do práce. ? Na pracovisku sa nachádzali jej osobné veci (kabát a kabelka), ale ona sama sa tam nenachádzala. ? Do telefónu vrátnikovi a príslušníkovi KUFS uviedla, že je na testoch Covid v Nitre. ? O tejto skutočnosti nikto iný nevedel, ani jej manžel - tiež zamestnanec spoločnosti, v tom čase sa na pracovisku nachádzajúci. ? Ani v práci ani doma sa nenachádzala v dňoch 28.10.2020 a 29.10.2020. ?.?K.. A. L. so správcom dane a aj príslušníkmi KUFS v dňoch 28.10. a 29.10.2020 nekomunikovala a telefonické hovory odmietala. 40. Záverom žalovaný judikoval, že na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle § 30 ods. 4 daňového poriadku správca dane považoval Protokoly z daňovej kontroly žalobcovi za doručené dňom, keď ich prijatie adresát odmietol, t.j. dňom 29.10.2020 bol Protokol riadne doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu (žalobcu). Dňom nasledujúcim po dni doručenia Protokolu začínalo podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie a daňovému subjektu - žalobcovi plynula lehota na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, ako to bolo uvedené v bode IV predmetného protokolu - výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. 41. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 27.10.2020 správcovi dane splnomocnený zástupca žalobcu K.. A. L. mailom, v nadväznosti na mail zo dňa 27.10.2020 zaslaný správcom dane s Návrhom na doručenie v priebehu dňa 28.10.2020, oznámil, že nie je v práci a vzhľadom na pandemickú situáciu K.. A. L. správcu dane poprosila a zároveň požiadala o doručenie poštou. 42. Žalobca uviedol, že dňa 27.10.2020 mala K.. A. L. zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bola odo dňa 28.10.2020 až do dňa 02.11.2020 uznaná práceneschopnou. Napriek skutočnosti, že s touto situáciou bol správca dane oboznámený, sa zamestnankyňa správcu dane N. L. a ozbrojení príslušníci KÚFS os. č. 16611, 19592 dňa 28.10.2020, resp. zamestnankyňa správcu dane N. L. a ozbrojení príslušníci KÚFS os. č. 14460, 16611 dňa 29.10.2020 nachádzali v Šuranoch v mieste bydliska K.. A. L., v Šuranoch v priestoroch žalobcu, vypočúvali zamestnancov žalobcu, vyťažovali zamestnancov žalobcu,

vyťažovali rodinných príslušníkov K.. A. L., a žiadali dochádzku K.. A. L. v spol. Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s.r.o. a kamerové záznamy spol. Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s.r.o. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené zhrnutie konania správcu dane opätovne vyvstáva otázka, či podobne zvoleným spôsobom doručovania postupoval správca dane v prípadoch, aj mnohých medializovaných, kedy prišlo k škode spôsobenej na strane štátu v rádovo desiatok až stoviek miliónov eur neoprávnenými nadmernými odpočtami DPH, či podobnými praktikami rôznych fyzických, resp. právnických osôb, alebo či k zvolenému spôsobu doručovania prostredníctvom ozbrojených príslušníkov KÚFS, došlo len vo vzťahu k daňovému subjektu Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o., ktorý na území Slovenskej republiky čestne, so zákonom súladne, poctivo podniká už po dobu mnohých rokov, platí dane a odvody a za dobu svojej existencie a činnosti zamestnával a zamestnáva stovky zamestnancov, resp. či v mnohých medializovaných prípadoch, kedy prišlo k škode spôsobenej na strane štátu v rádovo desiatok až stoviek miliónov eur neoprávnenými nadmernými odpočtami DPH, či podobnými praktikami rôznych fyzických, resp. právnických osôb, vôbec zo strany správcu dane došlo k zahájeniu kontroly, či vypracovaniu Protokolov z takejto kontroly. 44. V merite veci žalobca uviedol, že K.. A. L. sa v dňoch 28.10.2020 a 29.10.2020 žiadnym spôsobom nevyhýbala žiadnemu doručovaniu, nieto ešte doručovaniu Protokolov z kontrol DPH zo strany správcu dane. K.. A. L. žiadnu písomnosť neodmietla prijať, nieto ešte akúkoľvek správcom dane jej doručovanú písomnosť a to hlavne za situácie, keď jej zo strany správcu dane nebola žiadna písomnosť doručená a to ani fikciou doručenia, keďže doručovateľ písomnosti nebol v osobnom styku s adresátom písomnosti. Uvedené bolo zrejmé aj zo skutočnosti, že aj napriek tomu, že správca dane K.. A. L. dňa 28.10.2020 oznámil, že doručované písomnosti považuje za doručené, túto skutočnosť jej správca dane opätovne oznámil aj dňa 29.10.2020, a to napriek skutočnosti, že správca dane K.. A. L. nezastihol ani dňa 28.10.2020 a ani dňa 29.10.2020. 45. Z uvedeného bolo zrejmé, že Protokol z daňovej kontroly č. 101635136/2020 zo dňa 27.10.2020, Protokol z daňovej kontroly č. 101628152/2020 zo dňa 26.10.2020 a Protokol z daňovej kontroly č. 101628836/2020 zo dňa 26.10.2020 kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018 žalobcovi neboli doručené dňom 29.10.2020 a neboli doručené doposiaľ. 46. Žalobca takisto poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola je jedným z najvýznamnejších inštitútov správy daní upravená v § 44 - § 47a daňového poriadku. Daňová kontrola je svojou povahou procesom kontrolným, preverovacím a zisťovacím, nie rozhodovacím, po skončení ktorej sa nevydáva rozhodnutie, ale len protokol o výsledku daňovej kontroly. Daňová kontrola predstavuje zákonný procesný postup a činnosť správcu dane pri skúmaní a preverovaní dokladov daňového subjektu vrátane účtovných dokladov potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti alebo nároku na sumu, ktorú si daňový subjekt uplatňuje podľa osobitných predpisov. Žalobca upriamil pozornosť na ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia ako zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Daňový poriadok upravuje možnosť predĺženia tejto lehoty len v prípade, že ide o daňovú kontrolu závislých osôb (zahraničných alebo tuzemských) pri dani z príjmov, ktoré určujú základ dane aj podľa § 17 ods. 5 ZDP. Takisto žalobca upriamil pozornosť na oznámenie správcu dane zo dňa 16.09.2019, na základe ktorého oznámil správca dane žalobcovi, že dňa 29.10.2019 začne u neho výkon daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018. Nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly nesie so sebou právne následky. Znamená to, že daňová kontrola bola síce ukončená aj po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie, ale správca dane nevykoná vyrubovacie konanie a spíše zápisnicu alebo úradný záznam. V predmetnej veci žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/50/2011, podľa ktorého „lehota ustanovená v § 15 ods. 17 zákona o správe daní je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní). Túto požiadavku

formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Pri daňovej kontrole bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v § 15 ods. 17 zákona o správe daní, z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 15 ods. 17 zákona o správe daní, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní.” Jedná sa o rozsudok vzťahujúci sa na vtedy platný zákon o správe daní č. 511/1992 Z. z., ktorý bol nahradený od 01.01.2012 Daňovým poriadkom, avšak právny pohľad na dodržanie, resp. nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly sa nezmenil. 47. Z vyššie uvedeného bolo zrejmé, že správca dane nevykonal daňovú kontrolu v zákonom ustanovenej lehote a bolo teda vylúčené, aby správca dane vykonal v predmetnej veci vyrubovacie konanie a jedinou možnosťou správcu dane bolo v predmetnej veci zaslať žalobcovi zápisnicu alebo úradný záznam o tejto skutočnosti. Ostáva už len doteraz nezodpovedanou otázkou, či práve s ohľadom na skutočnosť, že správca dane vedomý si svojho pochybenia, nedostatku a neschopnosti dodržať zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly, nepristúpil zvoleným spôsobom k „doručovania“ Protokolu z daňovej kontroly prostredníctvom ozbrojených príslušníkov KÚFS. Žalobca uviedol, že počas celej doby daňovej kontroly poskytoval správcovi dane súčinnosť, poskytol mu všetky potrebné doklady, pričom k vyhotoveniu Zápisnice o ústnom pojednávaní zo strany správcu dane došlo až dňa 09.06.2020, teda 8 mesiacov po začatí daňovej kontroly. Len v dôsledku nečinnosti správcu dane neboli počas predmetnej kontroly vykonané navrhované dôkazy a predmetné „doručovanie“ zo strany správcu dane bolo výsledkom „činnosti a postupu“ správcu dane. 48. V porovnaní s bežnou praxou: - správca dane vykonal nie veľký rozsah úkonov, ktorý rozsah bol možný vykonať v čase niekoľkých týždňov, nie roka, - správca dane nevykonal závažné dôkazy navrhnuté žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom (napr. výsluch osoby zodpovednej za uzatvorenie a realizáciu správcom dane spochybňovaných obchodov - konateľa spoločnosti; dožiadania miestne príslušných správcov dane.) 49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a takisto prvostupňové rozhodnutia správcu dane, boli vydané na podklade nezákonných dôkazov nedoručených Protokolov z daňovej kontroly a aj z toho dôvodu boli nezákonné. 50. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaného a správcu dane bola v predmetnej veci účelovo - nezákonne vedená daňová kontrola a napriek tomu, že v predmetnej veci nemalo byť vzhľadom na skutočnosť, že zo strany správcu dane neprišlo k výkonu daňovej kontroly v zákonom stanovej 1 ročnej lehote, vykonané žiadne vyrubovacie konanie, žalovaný a správca dane takého vyrubovacie konanie zmarili a odňali žalobcovi ako daňovému subjektu neodňateľné právo navrhovať dôkazy, predkladať dôkazy a vykonať dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia a z tohto dôvodu pokladal preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. 51. V predmetnej veci žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ods.1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 52. V predmetnej veci správca dane vykonal daňovú kontrolu na podnet KÚFS. Zo spôsobu akým žalovaný a správca dane viedli predmetnú daňovú kontrolu a z rozsahu v akom žalovaný a správca dane vykonali dokazovanie bolo zrejmé, že od počiatku nebolo snahou žalovaného a správcu dane daň správne určiť, ale nájsť cestu na dodatočné zdanenie solventného, kontaktného podnikateľa - žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. 53. Predpojatosť žalovaného a správcu dane evidentne súvisela už s podnetom na výkon kontroly od KÚFS, ktorý pri svojej činnosti riešil porušenia zákona na strane obchodného partnera žalobcu (napr. spol. V. J. L., a.s.). Žalovaný a správca dane sa úmyselne, dlhodobo vyhýbali vykonávaniu dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, na ktorý výkon dôkazov mal správca dane povinnosť, ale najmä i disponoval nevyhnutnými zákonnými prostriedkami na ich vykonanie, na rozdiel od kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu).

54. Správca dane pri pokuse o osobné doručovanie Protokolov splnomocnenému zástupcovi žalobcu - plne spolupracujúcej osobe a to po správcom dane dlhodobo zanedbanej kontrole, tento bez zaváhania angažoval ozbrojené zložky finančnej správy. V prípadoch, keď bolo v zmysle naplnenia účelu kontroly podľa ustanovenia § 44 ods.1 Daňového poriadku viac ako žiadúce využiť ozbrojenú moc na zabezpečenie svedeckých výpovedí a vydania účtovnej evidencie od nespolupracujúcich osôb, správca dane nie len nepožiadal o asistenciu ozbrojených zložiek, ale uspokojil sa len s návratkami s poštovým doručovateľom vyznačeným dôvodom nedoručenia „adresát neznámy“, alebo „neprevzatie zásielky v odbernej lehote“. Žalovaný a správca dane v tomto smere ešte rozvinuli svoju vecne i právne nepodloženú argumentáciu o výrok, že doklady vystavené subjektom v roku 2016, 2017, 2018, ktorý nie je priam ústretový k cudziemu správcovi dane v roku 2020 sú nehodnoverné, lebo samotný, daňovému úradu v ústrety neutekajúci subjekt bol v očiach tohto úradu nehodnoverný. Sám správca dane pri tom konštatoval, že v medziobdobí uskutočnenia preskúmavaných transakcií a časom výkonu kontroly, nastali v dopytovaných spoločnostiach zásadné zmeny a to vlastnícke, zmeny konateľov a zmeny sídiel. Inými slovami „nehodnovernosť dedičov nie je správca dane oprávnený vyhodnotiť ako príčinu nehodnovernosti listín vystavených poručiteľom“ a toto svoje svojvoľné hodnotenie uplatniť na ťarchu žalobcu. Správca dane disponuje právomocou na voľné hodnotenie dôkazov, ale nie je oprávnený túto svoju kompetenciu uplatňovať extenzívnym spôsobom tak, že skĺza do svojvôle. 55. Vo viacerých prípadoch žalovaný a správca dane nevyužil ani štandardne používaný nástroj, inštitút dožiadania na správcov dane vecne príslušných spol. V. L. s.r.o., V. J. L., a.s. a T., s.r.o. - T. E. Y., správcom dane označovaných ako nekontaktných subjektov. Kontaktovanie dotknutých správcov dane bolo žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom správcovi dane navrhnuté. Bolo viac ako žiadúce, nie len z dôvodu získania svedectiev a listín od spol. V. L. s.r.o.., V. J. L., a.s. a T., s.r.o. - T.. E.. Y., ale aj z dôvodu, že žalovaný a správca dane svoje rozhodnutia opierali o tvrdenie, že predmetným spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť, čo žalovaný a správca dane uplatnili ako dôvod nepriznania nároku na odpočet dane žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu, pritom v otázkach vzniku daňovej povinnosti dodávateľov žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu bolo možné získať nespochybniteľné dôkazy práve dožiadaniami na príslušných správcov dane, ktorí nimi disponovali z titulu svojho postavenia ako miestne príslušných správcov dane. Táto účelová nečinnosť žalovaného a správcu dane v danom smere súvisela s tým, že žalovaný a správca dane boli si evidentne vedomí skutočnosti, že o nimi spochybňovanom vzniku daňovej povinnosti v spol. V.M. L. s.r.o.., V. J. L., a.s. a T., s.r.o. - T..E..Y. sa už rozhodovalo v iných konaniach, a to práve v konaniach pred miestne príslušnými správcami dane týchto spoločností. 56. Žalovaný a správca dane sa chceli obídením dôkazmi disponujúcich, miestne príslušných správcov dane, vyhnúť svojej povinnosti rešpektovať ustanovenie § 22 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. 57. Bolo zrejmé, že žalovaný a správca dane ako úrad disponujúci elitnými, plne kvalifikovanými pracovníkmi na úseku kontroly, voči správcom dane legitimizovaným na rozhodnutia v otázkach vzniku daňovej povinnosti spol. V.M. L. s.r.o.., V. J. L., a.s. a T., s.r.o. - T..E..Y. pri dodávkach spochybňovaných v predmetnom daňovom konaní zámerne nekonali, aby mohli žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt pohodlne dodaniť na základe svojej vlastnej svojvôle a nemuseli brať do úvahy právoplatné rozhodnutia iných, miestne príslušných správcov dane. Žalovaný a správca dane nekontaktovali správcov dane miestne príslušných dodávateľov, ktorým vznik daňovej povinnosti žalovaný a správca dane v predmetnom daňovom konaní spochybnili, nezdôvodnili z akého dôvodu miestne príslušných správcov dane nekontaktovali a napriek svojej zákonnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku sa vo svojich rozhodnutiach s návrhom žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu na oslovenie miestne príslušných správcov dane nevysporiadali. 58. Pri predmetnej daňovej kontrole vzniesol správca dane pochybnosť o obsahu spol. T. s.r.o. - T. E. Y. dodaných služieb. Z informácií, ktoré mal správca dane počas kontroly k dispozícii bolo zjavné, že k obsahu a okolnostiam obchodnej spolupráce kontrolovaného daňového subjektu a dotknutých spoločností bol plne kompetentný sa vyjadriť pán Yo Sup Lee, konateľ žalobcu, ako osoba osobne účastná na riadení a rozhodovaní pri nákupe služieb od spol. T. s.r.o. - T. E. Y.. Správca dane konateľa nevypočul, nezdôvodnil z akého dôvodu ho nevypočul a napriek jeho zákonnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku sa vo svojich rozhodnutiach s návrhom kontrolovaného

daňového subjektu na vypočutie jeho konateľa nevysporiadal. Žalovaný toto pochybenie správcu dane takisto žiadnym spôsobom neodstránil, kedy na jednej strane v napadnutom rozhodnutí judikoval, že sa k svedectvo konateľa predloženého žalobcom z dôvodu absencie výpovede v úradnom preklade do štátneho jazyka nebude vyjadrovať, na strane druhej ho v odôvodnení rozoberal a vychádzal z neho. 59. Žalobca poukázal na skutočnosť, že všetky žalovaným a správcom dane spochybňované faktúry obsahovali podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o účtovníctve, podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke, tak ako aj podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie. Žalovaný a ani správca dane prvú ani druhú osobu v danom smere nevypočuli a nezdôvodnili z akého dôvodu ich nevypočuli. Nevykonanie týchto elementárnych dôkazov bolo v priamej kontradikcii s konštatovaním samotného žalovaného a správcu dane, že: „kontrolovaný daňový subjekt .. priebeh spolupráce hodnoverne nevysvetlil.“ Zo strany žalovaného a správcu dane išlo o zneužitie svojho postavenia osoby zodpovednej za vedenie konania, kedy nebol ochotný pripustiť vykonanie zjavne nevyhnutných úkonov na objasnenie objektívnej pravdy, do identifikovania ktorej sa sám žalovaný vo svojich rozhodnutiach verbálne s obľubou pasoval, pritom ho v týchto verbálnych deklaráciách nevyrušoval ich príkry rozpor s jeho vlastným reálnym a v spise u správcu dane zdokumentovaným konaním. 60. Žalovaný a správca dane robili tie úkony, pri ktorých očakávali podporu svojej vopred stanovenej línie - dodaniť žalobcu a neurobili tie úkony, ktoré by im ich vytýčenú líniu narušili. Podľa ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku, sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Žalovaný sa pri vedení dokazovania v otázke obsahu nakupovaných služieb od spol. T. s.r.o. - T. E. Y., v rozpore s ustanovením § 3 ods.6 Daňového poriadku striktne držal výlučne formálno-právnej stránky daňovým subjektom predloženej dokumentácie, bez ohľadu na skutočný obsah preskúmavaných obchodných transakcií. Žalovaný a správca dane nevypočuli ani dvadsaťjeden bývalých pracovníkov spol. T. s.r.o. - T. E. Y., ktorí po ukončení spolupráce so žalobcom, prešli do kmeňového stavu zamestnancov žalobcu. Nevypočuli manažéra výroby, nevypočuli supervízora výroby, nevypočuli koordinátorov spol. T. s.r.o. Nevykonanie ani v tomto odstavci citovaných dôkazov žalovaný ani správca dane nezdôvodnili a vo svojich rozhodnutiach sa s návrhmi žalobcu na vypočutie uvedených svedkov nevysporiadali. Zdokladovaný prístup žalovaného a správcu dane k vedeniu konania, kedy selektívne nevykonávali dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu bez toho, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov vo svojich rozhodnutiach riadne zdôvodnili, bola zásadná právna vada konania. 61. Žalovaný a správca dane sa svoje zlyhanie pri vedení kontroly - nedoručenie protokolov, snažili preniesť na žalobcu a snažili sa vyvolať dojem, že bolo vecou konania kontrolovaného daňového subjektu, či sa chce dozvedieť obsah nedoručených protokolov a či v tejto súvislosti nahliadne do spisu alebo nenahliadne. Inými slovami: žalovaný a správca dane tvrdili, že z dôvodu oprávnenia daňovníkov nahliadať do spisu vedeného správcom dane, bol správca dane oprostený doručovať svoje rozhodnutia kontrolovanému daňovému subjektu. Oprávnenie kontrolovaného daňového subjektu nahliadať do spisu vedeného správcom dane, nezbavuje správcu dane povinnosti doručovať svoje rozhodnutia kontrolovanému daňovému subjektu Daňovým poriadkom stanoveným spôsobom. 62. Žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia žalovaného boli na viacerých miestach zmätočné a nepreskúmateľné. Napr.: - „správca dane uviedol, že nebolo nepreukázané, že nákup služby sa uskutočnil tak ako bol deklarovaný na predmetnej faktúre ...“ - „Platiteľ ... nepreukázal reálnu existenciu dodanej služby od deklarovaného dodávateľa ...“ Je teda otázkou, či žalobca nepreukázal dodanie služby ako takej alebo nepreukázal, že dodanú službu dodal deklarovaný dodávateľ. Žalobca mal za to, že dôvody rozhodnutia musia byť v rozhodnutí uvedené jednoznačne. Nejednoznačnosť dôvodov, o ktoré správny orgán opiera svoje rozhodnutie, majú za dôsledok nezákonnosť rozhodnutia samotného. 63. Žalobca mal zato, že na podklade nezákonne vedeného daňového konania nebolo možné vydať zákonné rozhodnutie. Preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správcu dane boli vydané na podklade nezákonne vedeného daňového konania a aj z toho dôvodu boli nezákonné. 64. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bolo zrejmé, že správca dane nevykonal daňovú kontrolu v zákonom ustanovenej lehote, a bolo teda vylúčené, aby správca dane

vykonal v predmetnej veci vyrubovacie konanie a jedinou možnosťou správcu dane bolo v predmetnej veci zaslať žalobcovi zápisnicu alebo úradný záznam o tejto skutočnosti, a napriek tejto skutočnosti, ešte aj toto nezákonne vedené vyrubovacie konanie žalovaný a vo veci konajúci správca dane zmarili. 65. Žalovaný vo svojom rozhodnutiach judikoval, že „Na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle § 30 ods. 4 daňového poriadku odvolací orgán považuje Protokoly z daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r.o, za doručený dňom, keď jeho prijatie adresát odmietol, t.j. dňom 29.10.2020 je protokol riadne doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o. Daňovému subjektu Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r.o začala plynúť lehota na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, ako je to uvedené v bode IV predmetného protokolu - výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V uvedenom bode IV predmetného protokolu správca dane určil platiteľovi lehotu, t.j. do 30 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, na predloženie písomného vyjadrenia k protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia platiteľa, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu, t. j. 29.10.2020. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s Výzvou podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku začína vyrubovacie konanie a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Správca dane nad rámec svojich zákonných povinností zaslal kontrolovanému platiteľovi Oznámenie č. 101666949/2020 zo dňa 03.11.2020, v ktorom informoval kontrolovaného platiteľa, že v zmysle § 30 ods. 4 daňového poriadku správca dane považuje Protokol, za doručený dňom, keď jeho prijatie adresát odmietol, t.j. dňom 29.10.2020 je protokol riadne doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu začína podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie a daňovému subjektu Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o. plynie lehota na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, ako je to uvedené v bode IV predmetného protokolu - výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňový subjekt Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o. mal možnosť v zákonom stanovenej lehote, t.j. v lehote určenej správcom dane v bode IV predmetného protokolu predložiť písomné vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa doručenia predmetného Protokolu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Predmetný Protokol, ktorého súčasťou je aj výzva na vyjadrenie sa k protokolu, bol doručený platiteľovi Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o. dňa 29.10.2020 a 30-ty pracovný deň uplynul dňa 10.12.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt sa v lehote určenej správcom dane v bode IV predmetného prokotolu nevyjadril, správca dane o tejto skutočnosti v zmysle § 68 ods. 2 písm. c) daňového poriadku spísal Úradný záznam č. 101969392/2020 zo dňa 11.12.2020“. 66. Nebolo však zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s podaniami žalobcu zo dňa 12.11.2020 a jeho vyjadrením k oznámeniu Správcu dane zo dňa 03.11.2020, v ktorom žalobca zaslal správcovi vyjadrenie k skutočnostiam uvedeným v Oznámení zo dňa 03.11.2020, v ktorom okrem iného správcovi dane uviedol, že „Protokol č. 101635136/2020 zo dňa 27.10.2020 kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2016 spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o., nie je doručený dňom 29.10.2020 a nie je doručený doposiaľ. Žiadne vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku doposiaľ nezačalo a daňovému subjektu Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o neplynie žiadna lehota na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, ako je to uvedené v bode IV predmetného protokolu - výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.“, uviedol, že „Protokol č. 101628152/2020 zo dňa 26.10.2020 kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2017 spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o., nie je doručený dňom 29.10.2020 a nie je doručený doposiaľ. Žiadne vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku doposiaľ nezačalo a daňovému subjektu Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o. neplynie žiadna lehota na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, ako je to uvedené v bode IV predmetného protokolu - výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.“, uviedol, že Protokol č. 101628836/2020 zo dňa 26.10.2020 kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až jún 2018 spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o., nie je doručený dňom 29.10.2020 a nie je doručený doposiaľ. Žiadne vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku doposiaľ nezačalo a daňovému subjektu Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o., neplynie žiadna lehota na vyjadrenie sa k protokolu podľa S 46 ods. 8 daňového poriadku, ako je to uvedené v bode IV predmetného protokolu - výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.“ A uviedol, že „ z vyššie uvedeného je zrejmé, že správca dane nevykonal daňovú kontrolu v zákonom ustanovenej lehote, a je teda vylúčené, aby správca dane vykonal v predmetnej veci vyrubovacie konanie a jedinou možnosťou správcu dane je zaslať našej

spoločnosti zápisnicu alebo úradný záznam o tejto skutočnosti. Ostáva už len doteraz nezodpovedanou otázkou, či práve s ohľadom na skutočnosť, že správca dane vedomý si svojho pochybenia, nedostatku, a neschopnosti dodržať zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly, nepristúpil zvoleným spôsobom k „doručovania“ Protokolu z daňovej kontroly prostredníctvom ozbrojených príslušníkov KÚFS. V predmetnej veci žalobca poukázal na skutočnosť, že naša spoločnosť počas celej doby daňovej kontroly poskytovala správcovi dane súčinnosť, poskytla mu všetky potrebné doklady, pričom k vyhotoveniu Zápisnice o ústnom pojednávaní zo strany správcu dane došlo až dňa 09.06.2020, teda 8 mesiacov po začatí daňovej kontroly. Je zrejmé, že len v dôsledku nečinnosti správcu dane neboli počas predmetnej kontroly vykonané navrhované dôkazy a predmetné „doručovanie“ zo strany správcu dane je výsledkom „činnosti a postupu“ správcu dane.“, ale najmä správcovi dane uviedol, že „A skutočne záverom, s prihliadnutím na absolútne nezákonný, nesprávny postup správcu dane voči našej spoločnosti, len z opatrnosti uvádzame, že našej spoločnosti nie je, vzhľadom na NEDORUČENIE Protokolu z daňovej kontroly, známy výsledok tejto kontroly, pričom naša spoločnosť sa v plnom rozsahu svojho vyjadrenia zo dňa 06.08.2020, poukazuje na dôkazy priložené k tomuto vyjadreniu a v plnom rozsahu odkazuje na návrh vykonania navrhovaných dôkazov “. 67. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca napriek skutočnosti, že mu neboli riadne doručené Protokoly z daňovej kontroly, predložil svoje písomné vyjadrenie, v plnom rozsahu sa pridržal svojho vyjadrenia zo dňa 06.08.2020, označil dôkazy a návrhy na vykonanie dôkazov, pričom toto vyjadrenie ostalo bez povšimnutia žalovaného ako aj správcu dane. Žalovaný a správca dane odňali možnosť žalobcovi navrhnúť a vykonať dôkazy a to napriek skutočnosti, že správne nemalo byť žiadne vyrubovacie konanie vôbec zahájené. 68. Takisto nebolo v žiadnom prípade zrejmé, na základe akých skutočností prišiel žalovaný k záveru, že „ Kontrolovaný platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané“ neoprávnene, pretože dodávateľ ako zahraničná osoba, nebola osobou povinnou platiť daň a iba ju neoprávnene uviedol na faktúre. Prijatím takejto faktúry nebola osobou povinnou platiť daň a iba ju nesprávne uviedol na faktúre. Prijatím takejto faktúry kontrolovaný platiteľ nemal nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH “. 69. Žalobca mal zato, že žalovaný a správca dane pochybili, keď vo svojich rozhodnutiach dorubili v jednotlivých zdaňovacích obdobiach žalobcovi daň v súvislosti s dodávkami služieb od spol. V. J. L., a.s. a V. L. s.r.o., s odôvodnením, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt v tomto prípade síce mal nárok na odpočítanie dane, ale pre zmenu neodviedol daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH. 70. Uvedený právny záver o povinnosti žalobcu odviesť daň z predmetných dodávok služieb dodaných spol. V. J. L., a.s. a V. L. s.r.o., v zmysle ustanovenia § 69 ods.3 zákona o DPH, žalovaný opieral o svoje ničím nepodložené konštatovanie, že uvedený dodávatelia boli zahraničné osoby. Žalovaný a ani správca dane v rozpore so svojou neustále opakovanou deklaráciou o vykonanom dokazovaní, nevykonali žiadne dokazovanie v otázke postavenia spol. V. J. L., a.s. a V. L. s.r.o., ako zahraničných osôb v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o DPH, kde je zahraničná osoba zadefinovaná ako osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava. 71. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v rámci dokazovania a úkonov vykonaných pri kontrole reálnosti uskutočnenia dodávok predmetných služieb, ktorých dodanie bolo najprv zo strany správcu dane spochybňované, bolo preukázané, že spol. V. J. L., a.s. a V. L. s.r.o., disponovala v priestoroch žalobcu v Šuranoch (územie Slovenskej republiky) tak personálnym ako i materiálnym vybavením potrebným na výkon podnikania v SR a naplnila tým definíciu prevádzkarne v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o DPH. Žalobcovi poskytovali služby svojimi ľuďmi a mali so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu na časť nehnuteľnosti. Žalovaný a ani správca dane neurobili v danej veci ani taký elementárny úkon, ako je nazretie do vlastnej evidencie Finančnej správy, osôb registrovaných pre daň (v spise z kontroly o tom nebol žiaden záznam).

72. Keby tak bol žalovaný urobil, vo svojich rozhodnutiach by s predpokladom rovnajúcim sa istote poukazoval na skutočnosť, že subjekty V. J. L., a.s. a V. L. s.r.o., boli na DPH v Slovenskej republike registrované podľa § 5 a nie podľa § 4 zákona o DPH. Ak by tak žalovaný alebo správca dane boli urobili ešte v čase keď bola kontrola z ich strany vykonaná so zákonom súladne, boli by vyvolali dokazovanie v danej veci (ktorého výkon dokazovania preukázateľne nebol vykonaný) a bol by zo strany žalobcu konfrontovaný so zákonnou úpravou, v zmysle ktorej je pre posúdenie postavenia osoby so sídlom v zahraničí ako zahraničnej osoby v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o DPH, právne irelevantné či si daňový subjekt do dôsledkov plní svoju administratívnu povinnosť správnej registrácie podľa príslušného paragrafu (§ 4 alebo § 5 zákona o DPH) a či si Finančná správa plní do dôsledkov svoju povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonných povinností subjektov so sídlom v zahraničí, podnikajúcich na území SR. Postavenie daňového subjektu so sídlom v zahraničí ako zahraničného subjektu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o DPH je dané organizáciou jeho podnikania na území SR, nie paragrafom dôvodu registrácie uvedenom na jeho registračnej karte. Podľa ustálenej judikatúry ESD je nárok na odpočet dane v princípe neodňateľný a členské štáty EU ho nemôžu daňovému subjektu odoprieť na základe nesplnenia si administratívnej, registračnej povinnosti dodávateľa. Žalovaný mal v tejto súvislosti povinnosť preveriť postavenie spol. V. J. L., a.s. a V. L. s.r.o., ako zahraničných osôb krátkou cestou u správcov dane subjektov so sídlom v zahraničí. 73. Výsledkom takéhoto vykonaného dokazovania by bola skutočnosť preukazujúca existenciu právoplatných rozhodnutí vecne príslušného správcu dane o vzniku daňovej povinnosti spol. V. J. L., a.s a V. L. s.r.o., ktoré rozhodnutia by boli žalovaný a správca dane povinní v zmysle ustanovenia § 22 ods.1 Daňového poriadku rešpektovať a to nebolo pre naplnenie ich skutočného, nedostatočne skrývaného zámeru dodaniť žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt bez ohľadu na skutkový stav veci, žiadúce. 74. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane v časti zvýšenia dane z dôvodu porušenia ustanovenia § 69 ods. 3 zákona o DPH nemali oporu ani v skutkovom stave, ani v platnej právnej úprave a aj z tohto dôvodu boli nezákonné. 75. V predmetnej veci takisto nebolo v žiadnom prípade zrejmé, na základe akých skutočností prišiel žalovaný k záveru, že „Kontrolovaný platiteľ nepreukázal aké služby mu boli poskytnuté spol. T. s.r.o. - T. E. Y.. Pri žiadnej z faktúr vystavených v roku 2017 nebolo možné preveriť akým spôsobom bola cena za poskytnutú službu kalkulovaná.“ a k záveru že „ Na základe uvedeného kontrolovaný platiteľ nepreukázal nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Toto právo si platiteľ nemôže nárokovať iba z titulu uvedenia plnenia na faktúre, ale musí vedieť preukázať jeho opodstatnenie po stránke existencie vecného plnenia, ktoré kontrolovaný platiteľ nepreukázal. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že uvádza údaje odrážajúce reálne plnenie. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb síce zaťažuje daňový subjekt ale musí ho vedieť správcovi dane riadne preukázať. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je postačujúce.“ 76. Žalobca mal zato, že žalovaný a správca dane pochybili, keď vo svojich rozhodnutiach dorubili v jednotlivých zdaňovacích obdobiach žalobcovi daň v súvislosti s dodávkami služieb od spol. T. s.r.o. T. E. Y. s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia. Záver žalovaného a správcu dane o nepreukázaní dispozície materiálnym plnením kontrolovaným daňovým subjektom, vyplýval výlučne z nezákonného vedenia kontroly žalovaným a správcom dane, popísaného vyššie. 77. Žalobca poukázal na skutočnosť, že spolupracoval so spol. T., s.r.o. - T. E. Y. dlhšie obdobie, pričom v čase začatia spolupráce a ani počas celého obdobia spolupráce spol. T., s.r.o. - T. E. Y. nebola na akomkoľvek zozname vedenom Finančnou správou, nebola na žiadnom zozname závadových subjektov alebo na akomkoľvek zozname osôb, ktorým bola odňatá registrácia DPH. Tieto skutočnosti žalobca preveroval počas celého obdobia spolupráce a na bezzávadovosti spol. T., s.r.o. - T. E. Y. vyplývajúcej z verejne dostupných zdrojov sa počas celého obdobia spolupráce nič nezmenilo. Žalobca poukázal aj na údaje verejne prístupné na webovej stránke www.finstat.sk, <http://www.finstat.sk/> z ktorých vyplývalo že spol. T., s.r.o. - T. E. Y. bola od roku 2011 riadne fungujúcou spoločnosťou so zvyšujúcimi sa tržbami, tvoriacou každoročne zisky a platiteľkou dane z príjmu. Žalobca teda uplatnil nadštandardnú obozretnosť pri výbere svojho dodávateľa, tohto si nadštandardným spôsobom overil na začiatku spolupráce a overoval počas celého obdobia spolupráce, a nebolo zrejmé aký iný spôsob overenia dodávateľa mal na mysli vo veci konajúci žalovaný a správca dane.

78. Žalobca mal zato, že žalovaný závažným spôsobom pochybil, keď prišiel k záveru, že „Povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu je preukázať právo na odpočítanie dane tak po formálnej ako i vecnej stránke. Na základe vyššie uvedeného bolo spochybnené právo na odpočítanie dane a to nesplnením formálnych podmienok odpočítania dane, t.j. nepreukázaním o aké konkrétne služby a v akom množstve boli poskytnuté kontrolovanému platiteľovi.“ 79. Žalobca poukázal na skutočnosť, že so spol. T., s.r.o - T. E. Y. mal žalobca obchodno - právny vzťah, na základe ktorého táto spoločnosť poskytovala žalobcovi na základe zmluvy a objednávok služby na základe špecifikácie a určenia žalobcom ako objednávateľom služieb a to najmä baliace činnosti, manipulácia s tovarom, skladovacie a doplnkové služby. Vzhľadom na hlavný predmet činnosti žalobcu, tento objednával na základe Zmluvy od spol. T., s.r.o - T. E. Y. najmä tieto služby: • vykonávanie jednoduchých ručných úkonov (nakladanie materiálu, lepenie nálepok, montážne práce jednotlivých malých komponentov v závislosti od vyrábaného výrobku, úprava polotovaru rezaním) podľa denného pridelenia na pracovnú pozíciu • zváranie na stroji, lepenie ochrannej pásky • montáž plastových a kovových komponentov • orezávanie preliskov na plastových vylisovaných komponentoch • čistenie plastových krytov • balenie do zákazníckej fólie • vizuálna kontrola plastových výliskov, plastových krytov • príprava obalového materiálu na montážnu linku a k výrobným strojom • zaskladňovanie hotových výrobkov / práca s paletovým vozíkom 80. K poskytovaniu služby dochádzalo v prevádzkových priestoroch žalobcu na adrese Družstevná 5, Šurany, pričom zamestnanci žalobcu ako objednávateľa kontrolovali a dohliadali na poskytovanie služieb a dávali pokyny spol. T., s.r.o - T. E. Y. ako poskytovateľa služby. Cena za poskytované služby bola dojednaná na základe Dodatku k predmetnej zmluve, pričom na základe osobitných dodatkov k predmetnej zmluve došlo k dohode o objeme poskytovanej služby zo strany poskytovateľa služieb na ten ktorý mesiac, pričom po uplynutí dojednaného obdobia prišlo k zhodnoteniu vykonanej služby zo strany objednávateľa služieb. 81. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vo veci boli zo strany žalobcu predložené faktúry z rozhodného obdobia, z ktorých bolo zrejmé, že došlo k fakturácii dodaných služieb zo strany spol. T., s.r.o. - T. E. Y. a na základe zmluvy uzatvorenej s touto spoločnosťou, na ktorej predmet sa v plnom rozsahu odkazuje a takisto boli zo strany žalobcu predložené Dodatky k Rámcovej dohode o poskytovaní služieb, ktoré boli prílohou jednotlivých faktúr, a ktoré v zmysle Zmluvy preukazovali dodanie a zhodnotenie služieb v dohodnutom rozsahu. 82. Vzhľadom na dôkazy žalobcom predložené, bolo zrejmé, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnych tvrdených ustanovení zákona o DPH, lebo uvedenými listinnými dôkazmi a vykonanými výpoveďami svedkov bolo jednoznačne preukázané, že žalobca svojich obchodných partnerov dostatočne preveril, obchodoval s obchodnými partnermi, pri ktorých nevznikla žiadna pochybnosť o ich vierohodnosti a že došlo k dodaniu všetkých služieb deklarovaných na vyhotovených dokladoch a preto žalobca ako daňový subjekt splnil podmienky uvedené v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. a oprávnene si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) cit.zákona. 83. Druh a množstvo služieb poskytnutých žalobcovi bolo takisto jasne preukázané všetkými výpoveďami svedkov ako výpoveďou bývalej konateľky spol. T., s.r.o. - T. E. Y., bývalej účtovníčky spol. T., s.r.o. - T. E. Y., svedkyne C. a takisto svedkyne K.. A. L.. 84. V predmetnej veci pán Yo Sup Lee, konateľ žalobcu ako osoba osobne účastná na riadení a rozhodovaní pri nákupe služieb od spol. T. s.r.o. - T. E. Y. vo svojom svedectve, ktoré bolo prílohou odvolania voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane, vysvetlil obchodnú a vecnú podstatu kontraktu nákupu služieb od spol. T. s.r.o. - T. E. Y.. Žalobca mal zato, že žalovaný a správca dane boli povinní podľa ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní brať do úvahy skutočný obsah právnych úkonov alebo iných skutočností rozhodujúcich pre vyrubenie dane, nie ich vonkajšiu právnu formu.

85. Pán Yo Sup Lee uviedol racionálne ekonomické dôvody, ktoré žalobcu viedli k nákupu služieb zvolenou formou. Ekonomickú výhodnosť, administratívnu jednoduchosť a najmä dostupnosť pracovnej sily v reálnom čase jej potreby. Pán Yo Sup Lee uviedol logický a podnikateľsky efektívny postup pri mesačnom stanovovaní potrieb objemu služieb od spol. T. s.r.o., v závislosti od pravidelného mesačného plánu výroby kontrolovaného daňového subjektu. Mesačne bol stanovený výrobný plán na podklade aktuálnych objednávok od spol. L., nadväzne na výrobný plán bol mesačne stanovený počet pracovníkov potrebných na plné obsadenie všetkých pracovných miest v procese výroby, skladovania a distribúcie a k pracovníkom sa viažuce nevyhnutné náklady (napr. ochranné pracovné prostriedky). Na základe pravidelnej kvantifikácie výrobných potrieb, bola dohodnutá cena na príslušný mesiac. Správcovi dane bol predložený menný zoznam pracovníkov spol. T. s.r.o. - T. E. Y. s bydliskom v SR a v rozhodnutiach Inšpektorátu práce Nitra mal správca dane k dispozícii zoznam pracovníkov zo zahraničia, ktorých práca bola podstatou správcom dane spochybňovaných dodávok služieb. Jednotliví pracovníci boli identifikovaní osobnými údajmi. Konštatovanie žalovaného a správcu dane že: „službu nemožno žiadnym iným spôsobom identifikovať“ bolo v rozpore s preukázaným skutkovým stavom, ale i s elementárnou logikou. Podstata akejkoľvek služby je činnosť nie hmota, aj keď v niektorých prípadoch táto činnosť vedie k hmotnému výstupu, ako to bolo v prejednávanom prípade. Preukazovanie výsledkov činností spôsobom očakávaným správcom dane v tomto prípade, je vo svojej podstate nelogické a z toho dôvodu nezákonné. Rozsah jednotlivých pracovných úkonov vykonaných pracovníkmi spol. T. s.r.o. - T. E. Y. vo výrobnom procese logicky nebolo možno identifikovať správcom dane očakávaným spôsobom. Služby dodané spol. T. s.r.o. - T. E. Y. bolo možné identifikovať ich podstatou, živými ľuďmi, prostredníctvom ktorých bola služba vykonaná. Pán Yo Sup Lee ozrejmil tiež okolnosti ukončenia spolupráce so spol. T. s.r.o. - T. E. Y., keď vyšlo najavo, že táto nezvládala administrovať zamestnávanie ľudí poskytovaných do výroby žalobcu, v rámci zákonných pravidiel v pracovnoprávnej oblasti, čo bolo zo strany žalobcu jedným zo základných dôvodov samotnej existencie uvedeného kontraktu. Nezvládnutie administrácie zamestnávania zo strany spol. T. s.r.o. - T. E. Y., viedlo k prijatiu pracovníkov tejto spoločnosti do stavu interných zamestnancov žalobcu. Viac ako dvadsiati pracujú u žalobcu dodnes, čo takisto bolo žalovanému a správcovi dane preukázané. 86. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný a správca dane viedli kontrolu tak, že pod preukázaním existencie materiálneho plnenia de facto požadovali preukázanie doslovne materiálnych výstupov poskytnutých služieb. Namietali, že nie je možné rozlíšiť či nebola služba uvedená na faktúrach vykonaná kmeňovými zamestnancami žalobcu. V danom prípade boli hmotným výstupom nakúpených služieb jedny a tie isté výrobky, na ktorých výrobe sa podieľali v jednom kontinuálnom výrobnom procese tak interní zamestnanci žalobcu, ako i pracovníci spol. T. s.r.o. - T. E. Y.. Od tohto zásadného aspektu charakteru nakúpených služieb, žalovaný a správca dane pri vedení dokazovania abstrahovali a vznášali vopred nesplniteľné požiadavky na spôsob preukázania obsahu nakupovaných služieb, podľa ich videnia ich obsahu. 87. V danej súvislosti bolo právne neakceptovateľné hodnotenie dôkazov, rozhodnutí vecne príslušného Inšpektorátu práce Nitra žalovaným a správcom dane, ktorí tieto rozhodnutia označili za irelevantné. Žalovaný a správca dane rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra absolútne nesprávne posudzovali s tým, že nepreukazovali celkový rozsah poskytnutých služieb spol. T. s.r.o. - T. E. Y.. Žalobca mal zato, že Rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra jednoznačne potvrdzovali existenciu nákupu služieb od žalovaným a správcom dane spochybňovanej spol. T. s.r.o. - T. E. Y., existenciu ktorých žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach spochybňovali, kedy Inšpektorát práce Nitra jasne judikoval, že: „Vykonanou inšpekciou práce bolo zistené, že účastník konania ... prijal vnútroštátnu dodávku prác od práv. osoby T. s.r.o.-T. E. Y., prostredníctvom 20 fyzických osôb: ...“ Inšpektorát práce Nitra vo svojich rozhodnutiach právnu podstatu poskytovania služieb baliacich prác, manipulácie s tovarom, skladovania a doplnkových služieb od spol. T. s.r.o. - T. E. Y. ako vecne príslušný orgán klasifikoval ako: „dočasné pridelenie kontrolovaných zamestnancov prostredníctvom prvotného užívateľského zamestnávateľa spol. T. s.r.o. - T. E. Y. k užívateľskému zamestnávateľovi spol. Bang Joo Electronics, spol. s r.o.“ 88. Žalobca mal zato, že v otázke charakteru služieb bol žalovaný a takisto správca dane v zmysle ustanovenia § 22 ods.1 Daňového poriadku, Inšpektorátom práce Nitra stanoveným charakterom služieb viazaný. Z titulu osoby zodpovednej za vedenie dokazovania, bol žalovaný a správca dane povinný dokazovanie viesť iným smerom a iným spôsobom ako ho viedol. A to bez ohľadu na vnímanie charakteru predmetných služieb kontrolovaným daňovým subjektom.

89. V dôsledku tohto zjavne nezákonného postupu žalovaného a správcu pri hodnotení dôkazov a z toho vyplývajúceho nesprávneho smeru vedenia dokazovania, dospeli žalovaný a správca dane k absurdnému stavu, kedy štátne orgány SR požadujú od jedného subjektu dve sankcie založené na rozpornom hodnotení jednej a tej istej reálie - práce konkrétnej skupiny fyzických osôb. Prvá sankcia bola následkom hodnotenia Slovenskej republiky, že konkrétna skupina ľudí pracovala (?) u žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu (udelil Inšpektorát práce Nitra) a druhú sankciu v podobe vyrubenia dane uložil v mene Slovenskej republiky žalovaný a správca dane s hodnotením, že tá istá skupina ľudí u kontrolovaného daňového subjektu nepracovala (?). Žalovaný a správca dane vyslovili pochybnosť, či boli služby uvedené na faktúrach spol. T. s.r.o. - T. E. Y. dodané touto spoločnosťou a či boli vôbec dodané. Okrem predložených listinných dôkazov a potvrdzujúcich výpovedí všetkých svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, žalobca pri pretrvávajúcich pochybnostiach správcu dane, navrhol vykonať výsluchi viacerých fyzických osôb v tom čase zamestnancov spol. T. s.r.o. - T. E. Y., ktorí boli v stave túto pochybnosť jednoznačne odstrániť. Žalovaný a správca dane sa rozhodli výsluchy vykonať len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Dôvod, prečo žalovaný a správca dane odmietli vypočuť masu konkrétnych ľudí osobne vykonávajúcich žalovaným a správcom dane spochybňované práce tkvie v tom, ako sa žalovaný a správca dane postavili k výpovedi svedkyne C.. Pani C. jednoznačne potvrdila výkon prác operátora výroby („a všetkého čo bolo treba“ ...) a to spôsobom a právnou formou tak, ako to vo svojom svedectve ozrejmil aj konateľ žalobcu a vo svojich rozhodnutiach potvrdil i Inšpektorát práce Nitra. Je zrejmé, že po tejto, správcovi dane nevhodnej skúsenosti sa tento rozhodol ostatné výsluchy nevykonať a výpoveď pani C. vo svojom rozhodnutí jednoducho odignoroval. 90. Obdobné platilo aj pri vykonaných výpovediach iných svedkoch, ktorí v plnom rozsahu potvrdili skutočnosti tvrdené žalobcom, čo sa týka jednak obsahu poskytovaných služieb zo strany T. s.r.o. - T. E. Y., spôsobu kalkulácie a všetkých iných skutočností a to či už sa jednalo o svedkyňu A., svedkyňu Y. a svedkyňu L.. 91. Záverom vykonaného dokazovania žalovaného bolo, že žalovaný neprihliadol na listinné dôkazy, neprihliadol na všetky vykonané svedecké výpovede a oprel svoje rozhodnutia o skutočnosť, že „doklady, ktoré by mali verifikovať poskytnuté služby boli predložené iba kontrolovaným platiteľom“, čo bez akéhokoľvek zákonného splnomocnenia a opory v zákone bolo pre žalovaného dostačujúce pre vydanie touto žalobou napádaných absolútne nezákonných rozhodnutí. 92. Žalobca už len z opatrnosti ohľadne tvrdenia žalovaného o tom, že „Tieto skutočnosti samé hovoria o tom, či sa dá o daňovom subjekte hovoriť ako o „tabule rase“ (bezúhonnom stave) uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 26S/5/2019-157 zo dňa 28.11.2019, bolo zrušené rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/5521, O-506/2018 zo dňa 12.11.2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. 173/18/práv., IPNR KHIP/ROZ/2018/2636 zo dňa 06. 08.2018 a vec bola vrátená Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie a takisto rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 26S/6/2019 - 133 zo dňa 12.12.2019, bolo zrušené rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/ BEZ/2018/5623, O-518/2018 zo dňa 19.11.2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. 276/18/práv., IPNR KHIP/ROZ/2017/2742 zo dňa 06.08.2018 a vec bola vrátená Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie. Z uvedeného bolo zrejmé, že aj napriek skutočnosti, že žalovanému to absolútne neprislúchalo hodnotiť o žalobcovi bolo možné hovoriť ako o „tabule rase“ (bezúhonnom stave). 93. Žalovaný pri razení svojho cieľa daň za každú cenu žalobcovi dorubiť sa odmietol vysporiadať napr. i s tak elementárnou otázkou, ako je dôvod úhrady niekoľko miliónov EUR spol. T. s.r.o. - T. E. Y. zo strany žalobcu. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že zjavne neexistoval žiadny iný dôvod platby tak veľkého objemu prostriedkov, ako platba za odobraté, žalovaným spochybňované služby. Žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach dorubili žalobcovi daň v súvislosti s dodávkami služieb od spol. T. s.r.o., z dôvodu, že podľa ich úvahy tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca poukázal na skutočnosť, že o vzniku daňovej povinnosti spol. T. s.r.o. - T. E. Y. sa v konaní vedenom voči žalobcovi nerozhodovalo, ani sa rozhodovať nemohlo. Z vykonaného dokazovania a preukázaného skutkového stavu vyplýval presne opačný záver a to, že spol. T. s.r.o. T. E. Y. pri žalovaným a správcom dane spochybňovaných plneniach, daňová povinnosť vznikla. Bol bez najmenších pochybností preukázaný výkon žalovaným a správcom dane spochybňovaných činností pracovníkmi spol. T. s.r.o. - T. E. Y.. Žalovaný sa snaží uplatňovať neplnenie si povinností spol. T. s.r.o. - T. E. Y. voči nemu samému, neuznaním nároku na odpočet dane žalobcovi.

94. Žalobcovi neboli známe žiadne relevantné rozhodnutia oprávneného orgánu, ktorými by bola spol. T. s.r.o. - T. E. Y. zbavená daňovej povinnosti za predmetné žalovaným spochybňované plnenia z titulu nevzniknutia jej daňovej povinnosti. Naopak, je dôvodné predpokladať, že o vzniku daňovej povinnosti spol. T. s.r.o. - T. E. Y. v daňovej kontrole prejednávaných prípadoch bolo už rozhodnuté v konaniach vedených voči spol. T. s.r.o. - T. E. Y., ktorými rozhodnutiami boli žalovaný a správca dane v prejednávanom prípade viazaní v zmysle ustanovenia § 22 ods.1 Daňového poriadku. Bolo plne v kompetencii správcu dane takéto rozhodnutia relatívne jednoduchým spôsobom (v praxi Finančnej správy štandardným dožiadaním) získať od vecne príslušného správcu dane, alebo ak neboli vydané, iniciovať príslušné konania. Žalovaný a správca dane v tomto smere nekonali, aby sa vyhli svojej zákonnej povinnosti v zmysle § 22 ods. 1 Daňového poriadku rešpektovať rozhodnutia o vzniku daňovej povinnosti spol. T. s.r.o. - T. E. Y. v predmetom touto žalobou napádaným konaním žalovaných rozporovaných prípadoch. Žalobca mal zato, že žalovaný si bol vedomý, že v zmysle zákonnej úpravy je oprávnený si urobiť vlastný úsudok o vzniku daňovej povinnosti spol. T. len do momentu, kedy o vzniku tejto povinnosti nerozhodol vecne príslušný orgán - správca dane spol. T. s.r.o. - T. E. Y.. Z toho dôvodu urobili žalovaný a správca daňovej kontroly všetko pre to, aby sa o rozhodnutiach vecne príslušného správcu dane nedozvedeli. Žalovaný a správca dane v smere vzniku daňovej povinnosti spol. T. v rámci daňovej kontroly nevykonali dôsledné dokazovanie, dokazovanie vo vyrubovacom konaní zmarili a dôsledky svojej činnosti/nečinnosti, neboli oprávnení uplatniť na ťarchu žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. Žalobca predložil pri kontrole všetky zákonom stanovené a v obchodnej praxi zaužívané listinné dôkazy, tieto podporil ďalšími dôkazmi, tvrdenia žalobcu boli preukázané svedeckými výpoveďami všetkých v daňovom konaní vypočutých svedkov a tým preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, resp. správcu dane. 95. Podľa žalobcu žalovaný, resp. správca dane odmietli v rámci daňovej kontroly vykonať ďalšie žalobcom navrhované dôkazy, upreli právo žalobcovi predkladať a navrhovať vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní, nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy a sami nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenia o nevzniku daňovej povinnosti spol. T. s.r.o. - T. E. Y.. Žalovaný a správca dane neuniesli prenesené dôkazné bremeno a aj z toho dôvodu neboli oprávnení vydať rozhodnutia o upretí právneho nároku žalobcu na odpočet dane z dôvodu nevzniku daňovej povinnosti spol. T. s.r.o. - T. E. Y.. 96. Žalobca mal vzhľadom na ním predložené doklady a vykonané dokazovanie v daňovom konaní zato, že splnil podmienky uvedené v § 43 zákona č.222/2004 Z.z. a oprávnene si uplatnil odpočítanie dane v zmysle cit. zákona. Uplatnené právo na odpočítanie dane žalobca preukázal nielen po formálnej (vystavenie faktúr), ale aj po obsahovej stránke (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu faktúr). Žalobca v plnom rozsahu preukázal, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené a to osobou uvedenou na faktúre. 97. Žalobca poukázal na čl. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom a na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 98. Tiež poukázal na § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého: “Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“ a na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého “Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.“ 99. Zásada zákonnosti zakotvená v § 3 ods. 1 daňového poriadku vyjadruje požiadavku, aby správcovia daní v konaní a pri vydaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy (daňový poriadok), ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku “Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo“.

100. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobca podotkol, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Tak napr. v náleze sp. zn. PL. ÚS 67/07 zo dňa 6. februára 2008 ústavný súd judikoval: „Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1 ústavy (mutatismutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď.). Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (PL. ÚS 15/98 tiež napr. PL. ÚS 1/04, alebo PL. ÚS 8/04). 101. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR bolo takisto zrejmé, že v žiadnom prípade nemožno pripustiť, aby orgán štátnej správy si prisvojoval kompetencie, ktoré mu nepatria a sám podával vydávaním metodických pokynov a stanovísk výklad právnych noriem. Štátne orgány môžu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 102. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca mal za to, že žalovaný nekonal v zákonmi stanovených medziach, žalovaný a správca dane pri výkone daňovej kontroly DPH za každé kontrolované zdaňovacie obdobie nepostupovali so základnými zásadami správy daní v zmysle § 3 daňového poriadku, neviedli dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku a nedbali, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a ako dôkaz nepoužili všetko, čo by prispelo k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. 103. Mal za to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo zrejmé, že žalovaný konal jedine s cieľom dorubenia rozdielu dane žalobcovi ako kontrolovanému subjektu, pričom žalobca konal pri výkone svojej podnikateľskej činnosti plne v súlade s právom a bolo zrejmé, že správny orgán pochybil, ak prišiel k záveru, že zo žalobcu strany účastníka konania prišlo k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti § 49 ods. 1 zákona o DPH tým, že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období a zároveň porušil ustanovenie § 69 ods. 3 zákona o DPH tým, že neodviedol daň dodanou zahraničnou osobou. 104. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného za nezákonné, nesprávne a neodôvodnené takisto z dôvodu, že ich výroky nekorešpondovali s odôvodneniami jednotlivých rozhodnutí žalovaného, ktoré boli v plnom rozsahu nejasné, zmätočné a neposkytovali riadnu oporu výrokom predmetných rozhodnutí. 105. Ak má byť rozhodnutie ako individuálny správny akt platné a účinné, musí obsahovať všetky náležitosti, a to tak obsahové, ako aj formálne. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Jadrom celého rozhodnutia je výrok, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa ust. § 63 ods.3 Daňového poriadku. Každý výrok musí obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/563/%23paragraf-12> a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, 106. Ďalšou podstatnou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia je aj poučenie, na ktorý orgán, v akej lehote a v akej forme je možné podať proti rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré je ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia. Správne vypracované odôvodnenie je také, z ktorého jednoznačne vyplýva, prečo príslušný orgán rozhodol tak, ako je vo výroku rozhodnutia uvedené. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uvádza všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ak aplikoval aj správnu úvahu, tzn. že vybral jednu z viacerých zákonných možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú možnosť za najvhodnejšiu. Ak v priebehu konania podali účastníci námietky alebo návrhy, či už procesným úkonom vykonaným správcom dane alebo navrhovali vykonanie ďalších dôkazov, správca dane je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa s ich podnetom vyporiadal, ako navrhnuté dôkazy vykonal a hodnotil, resp. prečo vykonanie dôkazov navrhnutých

účastníkmi konania odmietol. Účastníci konania majú pred vydaním meritórneho rozhodnutia takisto zákonné právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. 107. Odôvodnenie rozhodnutia má poskytovať adekvátnu skutkovú i právnu oporu výroku rozhodnutia, za účelom úplného vyriešenia veci. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa však v predmetnej veci žalovaný dostatočne nezaoberal tým, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania a s jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia, kedy už zo samotných rozhodnutí žalovaného vyplýva, že v dôsledku obsiahlosti odvolaní odvolací orgán neuvádza podrobne všetky dôvody odvolania. 108. Z napadnutých rozhodnutí vyplývalo, že žalovaný v rozhodnutiach presne nevymedzil porušenie povinností zo strany žalobcu, náležite sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ako kontrolovaného subjektu, neprihliadol na všetky námietky žalobcu, ktoré uplatňoval v priebehu celého daňového konania a svoje rozhodnutia dostatočne a spoľahlivo neodôvodnil, tak ako to ustanovuje zákon prihliadajúc pri odôvodňovaní rozhodnutí žalovaného. Odôvodnenia všetkých napadnutých rozhodnutí sa v celom rozsahu zhodujú napriek skutočnosti, že skutková situácia v jednotlivých obdobiach bola odlišná, kedy príkladmo v roku 2018 žalobca nespolupracoval so spol. T. s.r.o. - T. E. Y., pričom v odôvodneniach za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2018 sa žalovaný v plnom rozsahu zaoberá spoluprácou žalobcu a spol. T. s.r.o. - T. E. Y. a na základe tejto spolupráce odôvodňuje vyrubenie dane žalobcovi, čo nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. 109. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo zrejmé, že úmyslom žalovaného bolo len dorubenie dane žalobcovi a nie aj zistenie okolností na správne a zákonné rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca zato, že napadnutými rozhodnutiami žalovaného ako aj prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane boli vážne porušené jeho práva a oprávnené záujmy a výsledkom daňového konania bolo vyrubenie nezákonnej dane zo strany žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného. 110. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 14.09.2021 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol žalobné dôvody identické ako v jeho podanom odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam. 111. K námietke žalobcu ohľadom vykonania troch daňových kontrol a vydaniu 29 rozhodnutí žalovaný uviedol, že u žalobcu boli vykonané kontroly DPH, ktoré boli začaté v zmysle § 46 ods. 1 daňového poriadku. Bola to kontrola DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2016, ktorá bola zahájená dňa 29.10.2019 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102167972/2019 zo dňa 16.09.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.09.2019, kontrola DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2017, ktorá bola zahájená dňa 29.10.2019 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102168189/2019 zo dňa 16.09.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.09.2019 a kontrola DPH za zdaňovacie obdobia január až jún 2018, ktorá bola zahájená dňa 29.10.2019 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102168363/2019 zo dňa 16.09.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.09.2019. 112. Žalovaný uviedol, že o vyššie uvedenom mal žalobca vedomosť, nakoľko mu boli Oznámenia o zahájení daňových kontrol doručené a on ich prevzal. Po doručení prvostupňových rozhodnutí prišiel splnomocnený zástupca žalobcu nahliadať do spisov jednotlivých kontrol a tam sa predmetné Oznámenia o začatí daňových kontrol nachádzali. Žalobca bol v zmysle daňového poriadku riadne informovaný o začatí daňových kontrol za kontrolované zdaňovacie obdobia. 113. V zmysle § 77 ods. 1 zákona o DPH: „Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2“. Zdaňovacím obdobím kontrolovaného platiteľa (žalobcu) bol kalendárny mesiac. 114. Nakoľko daňový poriadok umožňuje vykonať kontrolu u daňového subjektu za viac zdaňovacích období, správca dane vykonal u žalobcu tri kontroly DPH, a to za zdaňovacie obdobia január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018.

115. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku boli jednotlivé daňové kontroly zamerané na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH so zameraním na dodržiavanie ustanovení zákona o DPH. 116. Správca dane na základe výkonu daňových kontrol DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia zistil porušenia ustanovení zákona o DPH. Na základe týchto zistení, v súlade s § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku správca dane vydal po ukončení jednotlivých kontrol prvostupňové rozhodnutia, ktoré boli vydané za každé zdaňovacie obdobie samostatne, nakoľko v každom kontrolovanom zdaňovacom období (kalendárny mesiac) správca dane zistil rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu za príslušné zdaňovacie obdobie. 117. Bolo pravdou, že „správca dane vo všetkých 29 rozhodnutiach vychádzal z preverenia jedných a tých istých obchodných prípadov, ktorých dôsledky sa prejavili v dvadsiatich deviatich mesačných zdaňovacích obdobiach. Správca dane pri všetkých rozhodnutiach vychádzal z tých istých dôkazov, vo všetkých rozhodnutiach argumentoval identickým spôsobom a vo všetkých rozhodnutiach vychádza z identickej skutkovej a právnej podstaty,“ ako uviedol žalobca, ale v súlade s daňovým poriadkom bol povinný vydať 29 rozhodnutí a to za každé kontrolované zdaňovacie obdobie samostatne, ktoré riadne odôvodnil, a z ktorých bolo zrejmé na základe akých dôkazov došlo k nepriznaniu žalobcom uplatneného nároku. 118. Nebolo v rozpore s daňovým poriadkom ani s iným všeobecne záväzným právnym predpisom skutočnosť, že na základe jednej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2016, 2017 a 2018 samostatne (3 daňové kontroly), ktoré boli začaté, každá jedným oznámením a ukončená jedným protokolom, bolo vydaných celkom 29 rozhodnutí za každé jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobie. Žalovanému nebolo zrejmé, v čom sa mal uvedený postup správcu dane priečiť zásadám Daňového poriadku a predovšetkým, ako uvedeným postupom sťažil žalobcovi uplatňovanie jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobca bol v kontrolovanom zdaňovacom období mesačným platiteľom DPH, t.j. zdaňovacím obdobím bol kalendárny mesiac. Správca dane vydal rozhodnutia za jednotlivé zdaňovacie obdobia v zmysle daňového poriadku. Aj žalobca podával daňové priznania DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobie, t.j. v tomto prípade za kalendárne mesiace. Správca dane následne z každej samostatne vedenej daňovej kontroly vyhotovil protokol, ktorý obsahoval výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré správca dane zákonným spôsobom získal počas výkonu daňovej kontroly. Protokolom z daňovej kontroly však nedochádza k vyrubeniu dane. Daň je v zmysle § 68 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Žalobca bol mesačným platiteľom dane, t. j. podával daňové priznania mesačne, t. j. sám si mesačne podaným daňovým priznaním vyrubil daň. Správca dane žalobcovi po vykonanej daňovej kontrole a v priebehu vyrubovacieho konania, jednotlivými rozhodnutiami za jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobia, určil rozdiel dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia (rozdiel dane oproti podaným DP za jednotlivé zdaňovacie obdobia). Správca dane vydaním 29 rozhodnutí postupoval v súlade s § 68 zákona č. 563/2009 Z. z. 119. Správca dane pri výkone daňovej kontroly DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie postupoval v súlade s Ústavou SR, v súlade s judikatúrou ESD, s daňovým poriadkom a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblastí daní. Ako judikoval Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 401/09-17 platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa tieto povinnosti realizujú tak, že platiteľ podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), avšak spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je povinný podľa právnych predpisov viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si platiteľ splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených platiteľom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v ďalšom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a platiteľom, čo predstavuje

praktické vyjadrenie uplatňovania kombinácie zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane konal svojvoľne, protizákonne a protiústavne. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade zo základnými zásadami správy daní v zmysle § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., t.j. podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chrániac záujmy štátu a obcí a dbal na zachovanie právom chránených záujmov daňového subjektu. Správca dane konal v súlade s Ústavou SR. 120. K bodu žaloby nezákonne neukončená daňová kontrola žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Daňového poriadku bola daňová kontrola DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia začatá dňa 29.10.2019. 121. Pri osobnom stretnutí správcu dane so splnomocnenou zástupkyňou kontrolovaného platiteľa žalobcu K.. A. L. dňa 13.10.2020, kedy bola v priestoroch správcu dane vypovedať ako svedok, bolo medzi správcom dane a pani L. dohodnuté, že si príde Protokoly z kontrol DPH za posudzované zdaňovacie obdobia vyzdvihnúť na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty osobne dňa 27.10.2020. Napriek vedomosti žalobcu o dátume doručenia Protokolov z daňových kontrol sa ich prevzatiu úmyselne vyhýbal, čím došlo o odmietnutiu ich prevzatia v zmysle § 30 ods. 4 Daňového poriadku o čom bol žalobca poučený oznámením 101666949/2020. 122. Postup správcu dane pri doručovaní Protokolov: Dňa 27.10.2020 sa pani L. pre predmetné Protokoly do priestorov správcu dane na adresu Radlinského 37, Bratislava nedostavila (UZA č.101634222/2020). Na základe tejto skutočnosti sa správca dane dňa 27.10.2020 pokúsil v čase 8:04, 8:52 a 9:12 hod. telefonicky (z telefónnej stanice 02 57 378 773 čo je telefónna stanica správcu dane) skontaktovať so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu K.. A. L.. Nakoľko táto na hovor neodpovedala, správca dane pristúpil v čase 10:13 hod. k emailovej komunikácii a zaslal elektronicky (mailom) splnomocnenej zástupkyni žalobcu A. L. oznámenie, v ktorom uviedol, že „Chcela som sa s Vami telefonicky skontaktovať ohľadom doručenia Protokolov za kontrolu v spoločnosti Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s r.o za zdaňovacie obdobia rokov 2016, 2017 a 2018. Pôvodne sme boli dohodnuté, že si prídete predmetné Protokoly vyzdvihnúť do Bratislavy do priestorov Úradu pre vybrané hospodárske subjekty. Nakoľko sa situácia s nariadením vlády v súvislosti s koronavírusom zmenila, predmetné Protokoly by sme doručili do Vašej spoločnosti. Toto doručenie by sa uskutočnilo zajtra v priebehu doobedňajších hodín. Bude Vám to vyhovovať?“ 123. Nakoľko správca dane nedostal od pani L. odpoveď ani na tento email, pokúsil sa s ňou skontaktovať telefonicky ešte raz o 11:20 hod. a to zo služobnej telefónnej stanice vedúcej oddelenia daňovej kontroly 5 - K.. Š.. Tento hovor bol prijatý a pani L. sa vyjadrila, že sa nachádza v domácej karanténe a doručenie Protokolov bude konzultovať s konateľmi spoločnosti. 124. Následne bol od pani L. doručený správcovi dane email v nasledovnom znení: „Dobrý deň pani L., ako sme spolu komunikovali, nie som v práci. Vzhľadom na pandemickú situáciu poprosím a zároveň požadujeme doručenie poštou.“ 125. Na základe týchto skutočností nadobudol správca dane podozrenie, že K.. A. L. ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu bude mariť doručovanie Protokolu, aby mohla následne poukázať na nedodržanie stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, čo v zmysle daňového poriadku §46 ods. 10 znamená najviac jeden rok od začatia kontroly. 126. Správca dane počas celej kontroly v dobrej viere toleroval K.. A. L. ako splnomocnenej zástupkyni žalobcu jej nedodržiavanie lehôt na vyjadrenia a tiež akceptoval vyjadrenie subjektu k pochybnostiam, ktoré správca dane uviedol v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101004274/2020 zo dňa 09.06.2020, ktoré bolo podané tri mesiace od samotného spísania zápisnice. 127. Žalobca si bol veľmi dobre vedomý lehoty na vykonanie kontroly a aj napriek tomu tak neskoro reagoval na pochybnosti správcu dane. Správca dane zo samotného vyjadrenia, ako aj z veľkého počtu svedkov, ktoré žalobca žiadal do ukončenia kontroly vypočuť, usudzoval, že platiteľ účelovo pristúpil k zahlteniu správcu dane tesne pred koncom lehoty na vykonanie kontroly a následne k samotnému zmareniu doručenia samotného protokolu.

128. Práve pre skutočnosti, ktoré sa odohrali v posledných dvoch mesiacoch samotnej kontroly a hlavne na základe telefonickej a aj emailovej komunikácie s K.. A. L., dňa 27.10.2020 pristúpil správca dane k spôsobu doručenia protokolu v zmysle § 30 ods. 1 Daňového poriadku, kedy: „správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosť doručujú zamestnanci správcu dane“. 129. Správca dane vykonal všetky potrebné kroky, aby naplnil účel ustanovenia § 44 ods. 1 Daňového poriadku druhá veta: „Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu“. 130. Doručenie Protokolu malo rozhodujúci charakter v súvislosti s dodržaním lehoty na výkon daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, preto správca dane využil všetky zákonné možnosti pre doručenie predmetnej písomnosti. V kontexte všetkých vyššie uvedených súvislostí a tiež z dôvodu blížiaceho sa konca lehoty na výkon kontroly, správca dane pristúpil k tejto zákonnej forme doručovania Protokolu. 131. Žalovaný uviedol, že splnomocnená zástupkyňa pani L. sa v priebehu dní 28.10.2020 a 29.10.2020 úmyselne zatajovala a znemožnila doručenie Protokolov za jednotlivé zdaňovacie obdobia. 132. Dňa 30.09.2020 bol na Slovensku uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 vyhlásený núdzový stav v súvislosti s ochorením COVID 19. 133. V zmysle Uznesenia vlády SR č. 678 z o dňa 22.10.2020 boli rozšírené opatrenia v rámci vyhlásenia núdzového stavu, v ktorom podľa písm. A. bodu A.2. Vláda SR obmedzila „slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020, v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, toto obmedzenie sa nevzťahuje na:“ ? cestu do a zo zamestnania a cestu na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti, ? cestu v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb, ? cestu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb podľa bodu 2. pre inú osobu (susedská výpomoc) a cestu späť, ? cestu do zdravotníckeho zariadenia za účelom neodkladného lekárskeho vyšetrenia, vrátane sprevádzania blízkou osobou alebo príbuzným a cestu späť, ? cestu na vykonanie RT-PCR testu alebo antigénového testu certifikovanému na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 a cestu späť. 134. Na základe vyššie uvedeného sa dňa 28.10.2020 zamestnanec správcu dane N. L. a ozbrojení príslušníci KÚFS os. č. 16611 a 19592 dostavili o 10:10 hod na adresu trvalého pobytu, pani L., t.j. na adresu Y. Č.. X, Š., za účelom doručenia písomnosti pre daňový subject - žalobcu, a to: - Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2016 - 101635136/2020 - Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017 - 101628152/2020 - Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až jún 2018 101628836/2020 Osobe: K.. A. L., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y. X, Š. - splnomocnený zástupca v daňovom konaní pre žalobcu. 135. Na predmetnej adrese sa nachádzal rodinný dom, v ktorom okrem pani L. s rodinou bývali aj jej rodičia. Po zazvonení príslušníkmi KUFS o 10:10 hod., rodičia pani L. uviedli, že tá sa nachádza v práci. 136. Zamestnankyňa správcu dane a príslušníci KUFS sa presunuli na adresu Družstevná 5, Šurany do priestorov žalobcu. Po legitimácii príslušníkov KUFS na vrátnici podniku, išiel službu konajúci zamestnanec pre pani L. na jej pracovisko. Po návrate uviedol, že pani L. sa na pracovisku nenachádza. Následne jej telefonoval a ona do telefónu vrátnikovi uviedla, že sa nachádza v Nitre na „korona testoch“. 137. Po tejto informácii príslušníci KUFS vykonali osobnú prehliadku kancelárskych priestorov a zistili, že pani L. mala na svojej stoličke kabát a aj kabelku, ale fyzicky sa v „open space” kancelárskych priestoroch nenachádzala. Príslušníci komunikovali v kancelárii s jej manželom, ktorý bol taktiež zamestnancom

žalobcu a ten uviedol, že nevie, kde sa jeho manželka nachádza. Taktiež na otázku kde sa pani L. nachádza, dostali odpoveď od prítomných kolegov pani L. v „open space“ kancelárskom priestore odpoveď, že oni nevedia. 138. Na základe tohto zistenia bola príslušníkom KUFS volaná niekoľkokrát tel. stanica XXXXXXXXXX pani L., ale tá na hovor nereagovala. Svoj telefón nedvíhala ani zamestnankyni správcu dane, ktorá sa s ňou tak isto pokúšala skontaktovať. Asi po jednej hodine pani L. sama zavolala na t.č. príslušníka KUFS a uviedla, že je na „korona testoch” v Nitre. Po tomto telefonáte už mobil nebrala aj napriek tomu, že zamestnanec správcu dane a aj príslušníci KUFS sa s ňou nespočetne veľakrát pokúšali skontaktovať. 139. Príslušník KUFS s pracovníčkou správcu dane o 13-tej hod opätovne navštívili pani L. na adrese Y. X, Š.. Na predmetnej adrese boli opätovne iba jej rodičia, ktorí o jej pobyte nič nevedeli a tiež nevedeli, že išla na „korona test“ do Nitry. Na otázku či šoféruje dostali odpoveď, že nie. Matka pani L. sa s ňou pokúšala telefonicky skontaktovať na jej mobilný telefón, ale nezodvihla ho ani jej. - Pani L. sa na svojom pracovisku, kde mala svoje osobné veci (kabát a kabelku), do konca pracovnej doby administratívnych pracovníkov t.j. do 16-tej hodiny nedostavila. - O 16:10 sa príslušník KUFS premiestnil z kancelárskych priestorov pred dom pani L. na adrese Y. Č..X, Š.. - O 16:45 prišiel domov manžel pani L., ale sám. - Následne bola niekoľkokrát kontaktovaná volaná telefónna stanica pani L., tá na hovor nereagovala. - O 16:49 bola zaslaná sms správa z telefónnej stanice zamestnankyne správcu dane na telefónnu stanicu pani L. v nasledovnom znení: „Dobrý deň pani L., celý deň t.j.28.10.2020 sa Vám pokúšame doručiť Protokoly z daňovej kontroly spoločnosti Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s.r.o. Z nášho pohľadu sa úmyselne vyhýbali prevzatiu vyššie uvedených protokolov. Týmto svojím konaním sa dopúšťate trestného činu podľa § 278a TZ - marenie výkonu správy daní. V zmysle § 30 ods. 4 daňového poriadku som povinná Vas poučiť, že ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, považujú sa za doručené dňom odmietnutia je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté. L.Á.“ - O 16:52 bola zaslaná ešte jedna sms správa z telefónnej stanice zamestnankyne správcu dane na telefónnu stanicu pani L. v nasledovnom znení: „Týmto vás vyzývame, aby ste sa s nami bezodkladne skontaktovali a prevzali dané dokumenty. L. UVHS.“ - O 17:05 príslušníci KUFS poslednýkrát v tento deň zazvonili na adrese Y. Č.. X, Š., kde komunikovali s otcom pani L. a ten uviedol, že nevie kde sa dcéra nachádza. K dverám na bráne sa dostavil aj manžel pani L., ktorý uviedol, že nevie kde sa jeho manželka nachádza. - O 17:10 príslušníci KUFS ukončili akciu doručovania a so zamestnankyňou správcu dane sa vrátili do Bratislavy. Zamestnankyňa správcu dane zaslal pani L. o 18:43 email v znení: „Dobrý deň pani L., celý deň t.j.28.10.2020 od 10:10 hod. do 17:05 hod. sme sa Vám pokúšali doručiť Protokoly z kontrol spoločnosti Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s.r.o. Z nášho pohľadu ste sa úmyselne vyhýbali prevzatiu vyššie uvedených protokolov. Týmto svojím konaním sa dopúšťate trestného činu podľa § 278 a TZ - marenie výkonu správy daní. V zmysle § 30 ods. 4 daňového poriadku „ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté.“ Toto Vám správca dane týmto emailom dáva na vedomie a zároveň to považujte za poučenie v zmysle § 30 ods. 4 Daňového poriadku. S pozdravom L.“ 140. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu pani L. sa v priebehu dňa 28.10.2020 úmyselne zatajovala a znemožnila doručenie vyššie uvedených písomností. Úmyselnému zatajovaniu napovedali nasledovné skutočnosti: - V utorok dňa 27.10.2020 pani L. tvrdila, že sa nachádza doma v karanténe - V stredu aj napriek tomu, že mala byť v karanténe, išla podľa výpovede jej rodičov do práce - V práci sa nachádzali jej osobné veci, ale ona sama sa tam nenachádzala - Do telefónu vrátnikovi a príslušníkovi KUFS uviedla, že je na „testoch kovid“ v Nitre. O tejto skutočnosti nikto iný nevedel ani jej manžel - tiež zamestnanec spoločnosti. Ani v práci a ani doma sa nenachádzala dňa 28.10.2020 medzi 10:10 a 17:10 hod. 141. Rozpor vznikol tým, že pani L. uviedla, že je v karanténe a pritom doma nebola aj napriek prijatým opatreniam a usmerneniam vlády SR v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, kedy sa počas domácej izolácie nemalo opúšťať miesto pobytu žiadnym rodinným príslušníkom žijúcim v jednej domácnosti. Doma sa nezdržiaval ani jej rodinný príslušník - manžel, ktorý bol v práci.

142. S pani K.. A. L. sa celý deň 28.10.2020 nedalo osobne skontaktovať. Správca dane toto správanie pani L. vyhodnotil ako obštrukčné pri doručovaní písomností. 143. Dňa 29.10.2020 prebehol príslušníkmi KÚFS (14460, 16611) spolu so zamestnancom správcu dane N. L. v čase od 06:30 do 09:00 hod. opakovaný pokus o doručenie písomností pre daňový subjekt žalobcu. 144. Za účelom doručenia vyššie uvedených písomností a za predpokladu, že osoba sa mala nachádzať v mieste trvalého bydliska na adrese Y. X, Š., sa príslušníci KÚFS (14460, 16611) a zamestnanec správcu dane - N. L.mová presunuli o 6:30 hod. k miestu jej trvalého pobytu, kde čakali, či A. L. neopustí priestory svojho bydliska, nakoľko telefonicky už dňa 28.10.2020 nekomunikovala. Následne: 07:25 odchádzal z domu jej manžel na vozidle BMW X1 07:28 príslušníkom KÚFS bola volaná tel. stanica XXXXXXXXXX A. L., na volanej linke prebiehal iný hovor, 07:30 príslušníkom KÚFS bola volaná tel. stanica XXXXXXXXXX A. L., na hovor neodpovedala, 07:41 príslušníkom KÚFS bola volaná tel. stanica XXXXXXXXXX A. L., hovor zrušila, 07:47 príslušníkom KÚFS bola volaná tel. stanica XXXXXXXXXX A. L., volaná stanica vypnutá, zapnutý odkazovač, 07:54 tel. stanica XXXXXXXXXX A. L. - príslušníkovi KÚFS prišla SMS informácia o dostupnosti stanice, bezodkladne bola tel. stanica XXXXXXXXXX volaná, na hovor neodpovedala. V čase 07:30-08:00 hod. príslušníci KÚFS počas telefonických pokusov v mieste trvalého bydliska pokúšali skontaktovať aj prostredníctvom elektrického bytového zvončeka, avšak bez výsledku. 145. Následne sa príslušníci KÚFS premiestnili na sídlo žalobcu, na adresu Družstevná 5, Šurany. Pani V. Š., pracovník externej obchodnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje mzdové náležitosti pre žalobcu, disponovala vstupom do elektronickej dochádzky zamestnancov žalobcu a príslušníkom KÚFS poskytla mesačný výkaz zamestnanca - osoby A. L., os. číslo v systéme mesačného výkazu 3237-1, stredisko 530. Podľa mesačného výkazu zamestnanca, A. L.cká bola naposledy v práci v utorok dňa 27.10.2020 v čase od 08:04 - 16:43. V. Š. uviedla, že za stredu 28.10.2020 a štvrtok 29.10.2020 doposiaľ ešte A. L. neuviedla dôvod neprítomnosti na pracovisku. 146. Po prevzatí mesačného výkazu príslušníci KÚFS opticky skontrolovali pracovný stôl A. L.ickej v priestore „open space office“ a bolo zistené, že na svojom mieste mala kabát, no kabelku tam už nemala ako tomu bolo dňa 28.10.2020 v čase 16:00 hod., kedy príslušník KÚFS (19592) odchádzal z pracoviska spolu so všetkými pracovníkmi v čase konca pracovnej doby. To znamená, že osoba A. L. sa pravdepodobne zatajila a pre kabelku si pravdepodobne prišla neskôr. Následne príslušníci KÚFS opustili priestory žalobcu a o 08:57 hod. bola príslušníkom KÚFS opäť volaná tel. stanica XXXXXXXXXX A. L., hovor L. zrušila. 147. O 8:59 príslušníci KÚFS ukončili akciu doručovania a so zamestnankyňou správcu dane sa vrátili do Bratislavy. 148. Zamestnankyňa správcu dane zaslala pani L. o 14:12 email v znení: „Dobrý deň pani L., Dňa 29.10.2020 sa správca dane pokúšal s Vami, ako splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti Bang Joo Elektronics Slovakia spol. s r.o . skontaktovať z dôvodu opätovného doručenia Protokolov z kontrol DPH za zdaňovacie obdobia: január až december 2016, január až december 2017 a január až jún 2018. Nakoľko ste sa ako včera 28.10.2020 tak aj dnes 29.10.2020 úmyselne vyhýbali prevzatiu vyššie uvedených protokolov, týmto svojím konaním sa dopúšťate trestného činu podľa § 278 a TZ - marenie výkonu správy daní. Dňa 28.10.2020 Vás správca dane v zmysle § 30 ods. 4 Daňového poriadku poučil, že: „ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté.“ Dňa 29.10.2020 ste sa opätovne úmyselne vyhýbali prevzatiu vyššie uvedených protokolov a preto Vám správca dane zasiela opätovne poučenie v zmysle § 30 ods. 4 daňového poriadku v ktorom sa uvádza, že „ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté.“ 149. Táto správa bola adresátovi doručená a bola ním dňa 29.10.2020 o 14:21 hod. prečítaná. Pani L. na zaslanú správu nereagovala.

150. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že splnomocnená zástupkyňa pani L. sa v priebehu dní 28.10.2020 a 29.10.2020 úmyselne zatajovala a znemožnila doručenie vyššie uvedených písomností, pričom úmyselnému zatajovaniu nasvedčovali nasledovné skutočnosti: - V utorok dňa 27.10.2020 o 11:20 hod. pani L. tvrdila, že sa nachádza v mieste bydliska v karanténe. - Táto informácia zo strany pani L. bola vedomé klamstvo, nakoľko z elektronickej dochádzky zamestnancov Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r.o., bolo preukázané, že pani L. v utorok t.j. 27.10.2020 bola prítomná na pracovisku v čase od 8:04 do 16:43 hod. - V stredu dňa 28.10.2020 aj napriek tomu, že mala byť v karanténe v súvislosti s ochorením COVID 19, išla podľa výpovede jej rodičov do práce. - Na pracovisku sa nachádzali jej osobné veci (kabát a kabelka), ale ona sama sa tam nenachádzala. - Do telefónu vrátnikovi a príslušníkovi KUFS uviedla, že je na testoch Covid v Nitre. - O tejto skutočnosti nikto iný nevedel, ani jej manžel - tiež zamestnanec žalobcu, v tom čase sa na pracovisku nachádzal. - Ani v práci ani doma sa nenachádzala v dňoch 28.10.2020 a 29.10.2020. - K.. L. so správcom dane a aj príslušníkmi KUFS v dňoch 28.10. a 29.10.2020 nekomunikovala a telefonické hovory odmietala. 151. Žalovaný uviedol, že dňa 28.10.2020 a aj dňa 29.10.2020 bola pani L. ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu v zmysle § 30 ods. 4 Daňového poriadku riadne poučená o tom, že „ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté.“ 152. Na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle § 30 ods. 4 Daňového poriadku žalovaný považoval Protokoly z daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o., za doručené dňom, keď ich prijatie adresát odmietol, t.j. dňom 29.10.2020 bol Protokol riadne doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu. 153. Žalobcovi začala plynúť lehota na vyjadrenie sa k Protokolu podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, ako to bolo uvedené v bode IV predmetného protokolu - výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. V uvedenom bode IV Protokolu správca dane určil žalobcovi lehotu, t.j. do 30 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, na predloženie písomného vyjadrenia k Protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia platiteľa, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. 154. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu, t. j. 29.10.2020. Nasledujúci deň po dni doručenia Protokolu s výzvou podľa § 68 ods.1 Daňového poriadku začína vyrubovacie konanie a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. 155. Správca dane nad rámec svojich zákonných povinností zaslal žalobcovi Oznámenie č. 101666949/2020 zo dňa 03.11.2020, v ktorom ho informoval, že v zmysle § 30 ods. 4 Daňového poriadku správca dane považuje Protokol, za doručený dňom, keď jeho prijatie adresát odmietol, t.j. dňom 29.10.2020 bol Protokol riadne doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu začalo podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie a žalobcovi plynula lehota na vyjadrenie sa k Protokolu podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, ako to bolo uvedené v bode IV Protokolu - výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. 156. Žalobca mal možnosť v zákonom stanovenej lehote, t.j. v lehote určenej správcom dane v bode IV Protokolu predložiť svoje písomné vyjadrenie k Protokolu a označenie dôkazov najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa doručenia Protokolu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Protokol, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k nemu, bol doručený žalobcovi dňa 29.10.2020 a 30ty pracovný deň uplynul dňa 10.12.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa v lehote určenej správcom dane v bode IV Protokolu nevyjadril, správca dane o tejto skutočnosti v zmysle § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku spísal Úradný záznam č. 101969392/2020 zo dňa 11.12.2020. 157. Podľa žalovaného nie správca dane, ale práve žalobca zmaril vyrubovacie konanie, kedy mohol predložiť svoje písomné vyjadrenie k Protokolu a označiť dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu výkonu kontroly. Toto svoje právo však nevyužil.

158. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o tom, že Protokol bol vyhotovený, že pri doručovaní splnomocnený zástupca odmietol prevziať Protokol, mal možnosť využiť ustanovenie § 23 Daňového poriadku nazrieť do spisu a požiadať o vyhotovenie kópie protokolu, na základe čoho by mal možnosť v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Toto svoje právo nevyužil a vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole nepredložil. 159. Na základe týchto skutočností správca dane postupoval v zmysle § 68 ods. 2 písm. a) „ správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 ak sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole ...” a vydal dňa rozhodnutie za kontrolované zdaňovacie obdobie. 160. Žalovaný uviedol, že pri správe daní je doručovanie právny inštitút, ktorým správca dane oznamuje určitú skutočnosť daňovému subjektu, tretej osobe, prípadne inému adresátovi. 161. Zákon č. 563/2009 Z. z. upravuje aj doručovanie prostredníctvom zamestnancov správcu dane, a to najmä vtedy, ak tento spôsob doručovania má prioritu z hľadiska plynutia, resp. dodržania lehôt. Podľa ustanovenia § 30 ods. 4 Daňového poriadku, ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo jej prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť. 162. V uvedenom prípade zástupca žalobcu bol dňa 13.10.2020 osobne upovedomený správcom dane o tom, že Protokol mu bude doručený 27.10.2020 tým spôsobom, že si ho osobne prevezme u správcu dane. Napriek tomu sa zástupca žalobcu nedostavil na daňový úrad, ale svojim opakovaným úmyselným zatajovaním, sa bezdôvodne vyhýbal prijatiu písomnosti. Takéto bezdôvodné viacnásobné vyhýbanie sa prevzatiu písomnosti považoval správca dane za odmietnutie jej prevzatia (čo zaznamenal na písomnosti) a žalobcu o tejto skutočnosti poučil formou sms správy. 163. V uvedenom prípade bolo zrejmé a nespochybniteľné, že sa správca dane snažil využitím osobnej formy doručovania zabezpečiť doručenie Protokolu v zákonnej lehote a tým chrániť záujmy štátu. Naproti tomu žalobca svojim konaním (opakovaným zatajovaním sa) odoprel bezdôvodne prijať písomnosť. O uvedenej skutočnosti svedčilo aj to, že v dňoch, kedy mu bola písomnosť doručovaná mal byť na dočasnej pracovnej neschopnosti a zdržiavať sa podľa údajov na nej uvedených, na adrese trvalého pobytu (čomu tak podľa vyjadrení rodinných príslušníkov nebolo, resp. došlo k úmyselnému zatajeniu osoby zástupcu). 164. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Osobné doručenie písomnosti malo na jednej strane zaistiť, aby bola písomnosť doručená adresátovi, ale na strane druhej zabrániť tomu, aby sa adresát prevzatiu písomnosti vyhýbal a tým spôsobil skutočnosť, že Protokol by mal povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, keďže kontrola by nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote. 165. Vychádzajúc z postupu a jednotlivých úkonov, ktoré správca dane vykonal opakovane počas viacerých dní za účelom doručenia písomností, ako aj zo skutočnosti, že bol zástupca žalobcu vopred o presnom dátume doručenia písomnosti informovaný, mal žalovaný za to, že adresát mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom písomnosti, ale túto vlastným pričinením, resp. zámerným zatajovaním sa, nevyužil (vyhýbal sa prevzatiu tejto písomnosti) a tým bezdôvodne odmietol písomnosť prevziať. O následkoch bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti bol zástupca žalobcu správcom dane poučený (formu „sms”). Písomnosť sa teda v súlade s ustanovením § 30 ods. 4 daňového poriadku považovala za doručenú“. 166. V súvislosti s „liknavosťou“ správcu dane, ako to uviedol splnomocnený zástupca žalobcu vo svojom podaní, žalovaný uviedol, že pri výkone kontroly postupoval priebežne a plynule bez prieťahov, o čom svedčí aj zoznam úkonov vykonaných zamestnancami správcu dane, ktorý bol uvedený v Protokole a v rozhodnutiach. Práve naopak, bol to práve žalobca, ktorý počas výkonu kontroly pri predkladaní vyjadrení a dôkazov nedodržiaval stanovené termíny správcu dane.

167. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že dňa 09.06.2020 bola spísaná so žalobcom Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101004274/2020, ktorej predmetom bolo oboznámenie žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v nadväznosti na § 46 ods. 5 Daňového poriadku s doterajšími výsledkami zistení. Správca dane zároveň upozornil splnomocneného zástupcu, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku mal žalobca právo vyjadrovať sa v priebehu výkonu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim a zároveň v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu na vysvetlenie a preukázanie pochybností správcu dane. Žalobca sa k tejto zápisnici vyjadril dňa 31.08.2020 a dňa 10.09.2020 zaslal dokumenty, ktoré preukazovali jeho tvrdenia. 168. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami dostatočne včas t.j. 09.06.2020 - čo bolo skoro 5 mesiacov pred termínom na ukončenie kontroly a bol to práve žalobca, ktorý sa k predmetnej zápisnici vyjadril skoro po troch mesiacoch. 169. V súvislosti s tvrdením, že „správca dane svoje rozhodnutie doručovať osobne, urobil v čase krízovej situácie v SR v súvislosti s obzvlášť nákazlivým, život ohrozujúcim prenosným ochorením COVID 19.“ žalovaný uviedol, že v súvislosti s Uznesením vlády SR č. 678 z 22. októbra 2020 podľa písm. A bodu A.2 ods. 1 sa obmedzenie, resp. zákaz vychádzania od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa nevzťahovalo na cestu do a zo zamestnania a cestu na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti. 170. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru a služobná činnosť vykonávaná na pokyn nadriadeného. Ďalej cit. zákon v § 72 ods. 2 bližšie definuje, že v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby, úkony počas služby obvyklé alebo úkony potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. 171. Žalovaný preto uviedol, že príslušníci finančnej správy, vykonali úkon potrebný na výkon štátnej služby podľa § 72 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., v súvislosti s výkonom daňových kontrol podľa § 44 ods. 2 Daňového poriadku, ktorý uvádza, že daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. 172. Žalovaný na základe vyššie uvedeného prijal záver, že postup správcu dane pri doručovaní Protokolov z daňových kontrol bol oprávnený, primeraný a zákonný. 173. Žalovaný poznamenal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle ustanovení daňového poriadku a v žiadnom prípade svojim konaním nepoškodil žalobcu ani mu neuprel práva priznané mu v daňovom poriadku. Pri daňovej kontrole správca dane preveroval doklady vystavené deklarovaným dodávateľom a teda daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa zákona o DPH, ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predovšetkým, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle zákona o DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva na odpočet DPH. Účelom daňovej kontroly nebolo len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré mali vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. Existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo. Povinnosť daňového subjektu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, a teda to, že platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru). Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje platiteľ. Z obsahu predloženého spisu a napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že správca dane viedol dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane bol v prípade pochybností uskutočnených zdaniteľných obchodov oprávnený

preverovať skutkový stav a zistené skutočnosti premietnuť do napadnutého rozhodnutia. Z obsahu predloženého spisového materiálu a listinných dôkazov vyplývalo, že posúdenie skutkového stavu a prijatý záver správcu dane boli vecne správne a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku ako aj iných platných právnych predpisov. Zásady daňového konania boli v danej veci správcom dane dodržané, správa dane dostatočne zistil skutkový stav a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 24 zákona Daňového poriadku, keď viedol dokazovanie tak, že dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. V súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku správca dane, ako dôkaz použil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Správca dane hodnotil získané dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 174. Žalobca sa ohľadom preverovania predmetných zdaniteľných obchodov vyjadril len všeobecne, neuviedol konkrétne veci, ktoré mohol a mal správca dane vykonať (aké dôkazy mal správca dane získať). Žalovaný uviedol, že správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav na prijatie právneho záveru uvedeného v prvostupňvom rozhodnutí. V žiadnom prípade nedošlo zo strany správcu dane k šikanovaniu žalobcu, resp. trestanie ho za chovanie sa iných subjektov. 175. V rámci výkonu daňovej kontroly z dôvodu naplnenia § 3 Daňového poriadku (základné zásady správy daní) a pri uplatňovaní daňových predpisov posudzoval správca dane nielen formálnu stránku dokladov a listín (napríklad, či mala dodávateľská faktúra všetky predpísané náležitosti), ale najmä obsahovú stránku všetkých preverovaných listín, t.j. preskúmal pravdivosť a hodnovernosť dokumentov, ktoré boli v priebehu výkonu daňovej kontroly predložené kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom), ako aj dokumentov získaných v súvislosti s preverovanými fakturáciami, t. j. či reálne došlo k skutočnostiam v nich uvádzaným. Samotná existencia faktúry a zaúčtovanie daňových dokladov (faktúr) v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb), nakoľko podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii - t.j. v predložení dokladov s predpísanými náležitosťami, ale tieto musia mať povahu faktu - t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. 176. Správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a získané dôkazy vyhodnotil v Protokole z daňovej kontroly, v ktorom vysvetlil a odôvodnil všetky svoje závery, ktoré vyplynuli na základe zisteného skutkového stavu. 177. Daňový subjekt pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu čo do priebehu a obsahu a to osobou uvedenou v predkladaných faktúrach. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Tiež v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/40/2011 z 18.04.2012 na splnenie podmienok na odpočet DPH nestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto čo ak len jedna podmienka nie je splnená, nemôže si platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Tieto názory boli v súvislosti s preukazovaním nároku na odpočítanie DPH opakovane judikované v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR (2Sžf/52/2011 z 22.08.2012; 5Sžf/52/2011 z 28.06.2012; 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010; 3Sžf/100/2012 z 11.06.2013 a v ďalších).

178. V súvislosti s inštitútom Dožiadania, na ktoré sa splnomocnený zástupca žalobcu odvolával, žalovaný uviedol, že Dožiadanie je inštitút, upravený v § 21 daňového poriadku. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad v súlade s týmto ustanovením môže požiadať iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní v prípade, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Správca dane sa pri výkone kontroly riadil a postupoval v intenciách daňového poriadku tým, že úkony, ktoré boli nevyhnutné pre výkon kontroly realizoval sám, nakoľko to bolo ľahšie, hospodárnejšie a rýchlejšie. 179. Správca dane pritom zvážil zaslanie dožiadania o vykonanie takého úkonu, ktorý si vie zabezpečiť od daňového subjektu, resp. inej osoby, napr. zaslaním výzvy podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku. Ustanovenie § 26 Daňového poriadku slúži správcovi dane na získanie informácií (údajov) potrebných ku správe daní. Uvedené zákonné ustanovenie § 26 daňového poriadku môže využiť napr. daňový kontrolór v procese prípravy daňovej kontroly, priebehu daňovej kontroly a aj vo vyrubovacom konaní, pretože na základe právnej úpravy využíva informácie (údaje), ktoré poskytujú príslušné orgány a osoby priamo zo zákona alebo na základe výzvy správcu dane, a ktoré slúžia pre správu daní. 180. V súvislosti s preverovaním dodávateľskej spol. V. L. s.r.o., V. J. L., a.s., žalovaný uviedol, že o krokoch, ktoré v priebehu výkonu kontroly vykonal správca dane sa pojednávalo v Protokole za kontrolované zdaňovacie obdobie. 181. Správca dane z interných databáz zistil, že v spol. V. L. s.r.o., V. J. L., a.s. boli vykonané kontroly DPH za zdaňovacie obdobia máj až december 2016, január až december 2017 a január až apríl 2018. Vo všetkých kontrolách bola spol. V. L. s.r.o., V. J. L., a.s., dorubená daň, nakoľko bolo preukázané porušenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a), v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, ale daňová povinnosť vznikla len z titulu uvedenia dane na faktúre v zmysle § 69 ods. 2 alebo 5 zákona o DPH. Vo všetkých kontrolách sa jednotliví správcovia dane pokúšali skontaktovať s pani A. T., avšak svojim obštrukčným správaním sa jej podarilo vyhnúť sa výpovede. Vyhýbala sa či už vypovedať ako svedok alebo objasniť situáciu do Zápisnice o ústnom pojednávaní. Naopak práve na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty sa v súvislosti s vypočúvaním ako svedok pani T. dostavila, ale výsledok výpovede bol porovnateľný s vyššie uvedeným, nakoľko odmietla vypovedať. 182. Správca dane zistil, že v súvislosti so spol. V. L. s.r.o., V. J. L., a.s., nebola vznesená žiadna predbežná otázka podľa § 22 Daňového poriadku, avšak predbežnou otázkou nemôže byť skutočnosť, o ktorej prislúcha rozhodnúť správcovi dane, na ktorú vo svojom odvolaní poukázal splnomocnený zástupca žalobcu. 183. V súvislosti s preverovaním dodávateľskej spol. T., s.r.o. - T.N. E. Y. žalovaný uviedol, že za účelom preverenia zdaniteľného obchodu od tohto dodávateľa z verejne dostupných zdrojov zistil, že spol. T., s.r.o. - T.N. E. Y., zmenila sídlo. Konateľom spoločnosti bola od 18.09.2001 do 28.12.2017 pani R. A., od 29.12.2017 bola konateľom spoločnosti pani Q. Y.. O úkonoch vykonaných v súvislosti s preverovaním spol. T. bolo podrobne uvedené v Protokole za kontrolované zdaňovacie obdobie. 184. Správca dane pri dodávateľovi T. s.r.o., preveroval predmet služby, ktorú táto spoločnosť deklarovala ako dodanú žalobcovi. Jednalo sa o preverenie faktúr, ktoré boli vystavené, vždy jedna za každý mesiac, ktoré mali ako predmet fakturácie uvedené „Na základe zmluvy Vám fakturujeme poskytnuté služby za mesiac január 2017“. V zmysle Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb podľa bodu jedna sa poskytovateľ (spol. T. L..C..I.. - T. E. Y.) zaväzuje poskytovať objednávateľovi (spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s. r. o.,) služby na základe samostatnej objednávky na poskytovanie služieb. Správca dane takýmito objednávkami však nedisponoval a aj napriek viacnásobnej požiadavke správcu dane, žalobca nešpecifikoval služby na jednotlivých faktúrach. Jeho špecifikácia poskytnutých služieb bola vo všeobecnej rovine a nebola konkretizovaná k jednotlivým faktúram. Z tohto dôvodu Dodatok č. 1/17 k rámcovej dohode o poskytovaní služieb zo dňa 05.02.2017, ktorý žalobca spároval s konkrétnou faktúrou a kde bola presne na cent stanovená suma za vykonanú službu, nebol dostatočný dôkaz, nakoľko stále absentovala presná špecifikácia poskytnutej služby ako to vyžaduje ustanovenie §74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH: „faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby“.

185. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné podklady, ktoré by slúžili na identifikáciu služby, ktorá bola fakturovaná spol. T. L..C..I.. - T. E. Y., nepredložil žiadne podklady k tomu, akým spôsobom bola vypočítaná suma za predmetnú službu, nepamätal si na začiatok spolupráce, priebeh spolupráce hodnoverne nevysvetlil, jednoznačne nepotvrdil o akú konkrétnu službu sa jednalo na jednotlivých faktúrach a v akom množstve. 186. Žalobca zato vo svojom vyjadrení k pochybnostiam správcu dane, zahltil správcu dane množstvom svedkov, ktoré žiadal vypočuť vo veľmi krátkom čase (cca dva mesiace do ukončenia daňovej kontroly). Správca dane aby dodržal ustanovenia daňového poriadku pri inštitúte - vypočúvanie svedkov, pristúpil k výberovému spôsobu výberu svedkov v priebehu výkonu kontroly a s návrhmi na vypočutie všetkých svedkov sa chcel správca dane vysporiadať vo vyrubovacom konaní. V priebehu výkonu kontroly správca dane vybral na vypočutie ako svedkov kľúčové osoby, ktoré mohli prispieť k objasnenie predmetnej problematiky. Pani A. ako konateľka spoločnosti, ktorá predmetné služby dodávala. K. A. L. - personálny manažér a podľa vyjadrenia pani A., osoba ktorá za žalobcu bola v kontakte so spol. T. s.r.o. Pani Y. - účtovníčka spol. T. s.r.o. - účtovala vystavené faktúry. Pani C. - jedna z pracovníčok, ktoré zabezpečovala spol. T. s.r.o., pre žalobcu. 187. Správca dane preveroval aké konkrétne služby boli vykonané, akým spôsobom bola vypočítaná suma za predmetné služby a v akom množstve bola predmetná služba poskytnutá. 188. Tieto otázky mohli zodpovedať osoby, ktoré správca dane predvolal ako svedkov, a to bývalá konateľka dodávateľskej spoločnosti, personálna manažérka žalobcu, ktorá s predmetným dodávateľom spolupracovala, účtovníčka dodávateľa, ktorá faktúry vystavovala a pracovníčka, ktorá vykonávala samotnú službu. 189. To, že preverované faktúry obsahovali všetky náležitosti podľa §10 ods. 1 Zákona o účtovníctve, ako to vo svojom odvolaní uviedol žalobca ešte neznamenalo, že nárok na odpočítanie DPH z takto prezentovanej faktúry bol opodstatnený. Správca dane si predvolal ako svedka účtovníčku dodávateľskej spoločnosti, ale ani tá pochybnosti správcu dane nevyvrátila. 190. Na splnenie podmienok na odpočet DPH nestačilo preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke, ale bolo nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čo správca dane počas výkonu kontroly aj preveroval. 191. Splnomocnený zástupca žalobcu k odvolaniu doložil 21 vyplnených dotazníkov, v ktorých oslovil bývalých zamestnancov, ktorí pracovali v rokoch 2016, 2017 a 2018 v priestoroch spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o., v Šuranoch. Splnomocnený zástupca žalobcu položil v týchto dotazníkoch predmetným zamestnancom tri otázky. 1/ Či pracovali nejaký čas v období január 2016 až jún 2018 v priestoroch Bang Joo Electronics Slovakia spol. s.r.o., v Šuranoch? Na túto otázku odpovedali všetci respondenti kladne. 2/ Kto bol v tom čase ich zamestnávateľom? Na túto otázku respondenti odpovedali, že v prevažnej miere to bola spol. T. a v pár prípadoch spol. V.. 3/ Poslednou otázkou bolo akú prácu respondenti vykonávali? Na túto otázku v 17 prípadoch respondenti odpovedali - operátor výroby a v troch prípadoch odpovedali pomocné práce vo výrobe a v sklade. 192. V súvislosti s predloženými dotazníkmi žalovaný uviedol, že tieto nepreukazovali aké konkrétne služby boli vykonané, akým spôsobom bola vypočítaná suma za predmetné služby a v akom množstve bola predmetná služba poskytnutá. 193. Predmetné dotazníky nespĺňali ani pojem „svedectvá“ ako ich nazýval splnomocnený zástupca, nakoľko jednotliví respondenti nevypovedali pred správcom dane osobne, neboli poučení v zmysle § 25 ods. 2 daňového poriadku, nebolo preukázané, že jednotliví respondenti nevypovedali pod nátlakom, nakoľko všetky dotazníky boli vyplnené jedným písmom a líšia sa len v podpise.

194. Splnomocnený zástupca priložil k svojmu odvolaniu aj „svedectvo“ pána Yo Sup Lee, konateľa žalobcu v jazyku, ktorý ovláda na úrovni rodného jazyka a úradný preklad do slovenského jazyku. Súčasťou odvolania podaného ako v elektronickej podobe, tak aj v písomnej podobe obsahovalo len „svedectvo“ pána Yo Sup Lee, konateľa žalobcu v jazyku, ktorý ovláda na úrovni rodného jazyka, ale nedoložil predmetnú výpoveď v úradnom preklade do štátneho, t.j. slovenského jazyka v zmysle § 23 daňového poriadku hoci o tejto zákonnej skutočnosti vedel. Napriek tomu správca dane predmetné vyjadrenie prijal a vyhodnotil. 195. Kontrolovaný platiteľ - žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane (V. J. L., a.s./V. L. s.r.o.) uvedenej na faktúre, avšak boli splnené formálne podmienky odpočítania dane, uvedenú daň viesť v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH, čo platiteľ predložil. V takom prípade mal žalobca nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale aj povinnosť platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň. 196. Žalobca si túto povinnosť pri vyššie uvedenom dodávateľovi nesplnil, čím porušil § 69 ods. 3 zákona o DPH tým, že bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH ako príjemca služby od zahraničnej osoby z faktúry vyhotovenej dodávateľom V. J. L., a.s., avšak daň z predmetnej faktúry neodviedol a neuviedol ju na riadku 12 daňového priznania, ani v záznamoch vedených v zmysle § 70 zákona o DPH. 197. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH dodávateľovi V. L. s.r.o., V. J. L., a.s. pri dodaní služby uvedenej na faktúre nevznikla. Daň uvedená na predmetnej faktúre vyhotovenej dodávateľom V. L. s.r.o., V. J. L., a.s., nebola splatná v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale jej platenie dane vyplývalo z ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH. V zmysle uvedeného ustanovenia zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 198. Správca dane pri výkone kontroly preveroval skutočnosti, či žalobca bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH: „Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.“ 199. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané“ neoprávnene, pretože dodávateľ ako zahraničná osoba, nebola osobou povinnou platiť daň a iba ju nesprávne uviedol na faktúre. Prijatím takejto faktúry žalobca nemal nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 200. V súvislosti so spol. T. s.r.o., správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, avšak sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy a snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Všetky svoje zistenia jasne, zrozumiteľne a podrobne vo všetkých súvislostiach popísal v Rozhodnutí za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca nepreukázal aké služby mu boli poskytnuté spol. T. s.r.o., - T. E. Y.. Pri žiadnej z faktúr vystavených v roku 2017 nebolo možné preveriť akým spôsobom bola cena za poskytnutú službu kalkulovaná. 201. Žalovaný uviedol, že faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby, tak ako je to uvedené v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Na základe získaných dôkazov správcom dane a tiež na základe poskytnutých informácií žalobcom nebolo jednoznačne preukázané aké služby uvedené na faktúre 2017029, vystavenej spol. T. s.r.o. - T. E. Y. boli poskytnuté. 202. Správca dane žiadal žalobcu od začiatku daňovej kontroly aby služby uvedené na predmetných faktúrach od spoločnosti vysvetlil a preukázal, akým spôsobom bola cena za služby kalkulovaná. Správca dane dostával vo vyjadreniach žalobcu počas výkonu daňovej kontroly len veľmi všeobecne popísané, o aké služby sa jednalo na deklarovaných faktúrach bez akýchkoľvek podporných dokumentov.

203. Správca dane vychádzal z Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi objednávateľom spol. Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r.o. a dodávateľom spol. T. s.r.o. - T.N. E. Y. zo dňa 01.03.2015, ktorú podpísali obidve zúčastnené strany. V predmetnej zmluve bolo uvedené: V bode 3. predmetnej zmluvy bolo uvedené, že cena za poskytnuté služby bude po dohode zmluvných strán stanovená osobitnými dodatkami k predmetnej zmluve, a že cena bude stanovená na základe mesačného zhodnotenia vykonanej služby dohodnutej v bode 1. tejto zmluvy. V bode 4. predmetnej zmluvy bolo uvedené, že objednávateľ sa zaväzuje poskytovať v pravidelných časových intervaloch dohodnutých osobitným dodatkom k tejto zmluve poskytovateľovi spätnú väzbu. V bode 7. predmetnej zmluvy bolo uvedené, že vykonanie služieb bude potvrdzovať objednávateľ, a že odsúhlasenie vykonaných služieb bude vykonávané mesačne zaslaním výkazu o poskytovaných službách a jeho odsúhlasenie oboma zmluvnými stranami. V bode 8. predmetnej zmluvy bolo uvedené, že podkladom pre vystavenie faktúry za poskytnuté služby poskytovateľom bude rozsah potvrdených, objednaných a vykonaných služieb vystavený objednávateľom pravidelne. V bode 11. predmetnej zmluvy bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli a objednávateľ výslovne a bez akýchkoľvek výhrad a pripomienok súhlasil s tým, že poskytovateľ je oprávnený zabezpečiť poskytovanie časti, resp. celého rozsahu služieb podľa tejto zmluvy prostredníctvom tretích osôb. 204. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle bodu 3 predmetnej zmluvy bola síce cena na osobitných dodatkoch k faktúram uvedená a presne vyčíslená. Dodatok bol podpísaný obidvoma stranami na začiatku mesiaca a tiež bola suma uvedená v dodatku potvrdená aj na konci mesiaca. Nikde ale nebolo uvedené, popísané, resp. akoukoľvek prílohou špecifikované o aký druh služby sa jednalo a v akom rozsahu bude a bola vykonaná. Suma odsúhlasená obidvomi stranami ako na začiatku mesiaca, tak aj na konci mesiaca bola síce vypočítaná na cent presne, ale podklady k tomu akým spôsobom obidve zúčastnené strany predmetnú sumu verifikovali nikde uvedené nebolo. 205. V bode 4 predmetnej zmluvy bolo uvedené, že objednávateľ sa zaväzuje poskytovať poskytovateľovi spätnú väzbu, avšak ako uviedla svedkyňa A. a aj svedkyňa L., spätná väzba bola ústna, či bola služba vykonaná v dohodnutom rozsahu. Správca dane, ale nevedel dohodnutý rozsah posúdiť, nakoľko nebol nikde špecifikovaný. 206. Ani bod číslo 7 predmetnej zmluvy nebol naplnený, nakoľko pod zaslaním výkazu o poskytovaných službách a jeho odsúhlasenie obidvoma stranami považoval žalobca a aj svedok A. dodatky k faktúram, kde služba, ako už bolo uvedené definovaná nebola. 207. Bod 8 predmetnej zmluvy uvádzal, že podkladom pre vystavenie faktúr je rozsah potvrdených objednaných a vykonaných služieb. Odpoveď, že rozsahom boli baliace práce a pomocné výrobné činnosti, resp. pani A. si ani nevedela spomenúť čo to bolo, nebol podkladom k špecifikácii vykonaných resp. objednaných služieb. 208. Splnomocnený zástupca žalobcu vo svojom odvolaní uviedol vyjadrenie konateľa spoločnosti pána Yo Sup Lee, ktorý v tomto odvolaní popísal podrobnejšie, že išlo o pridelenie pracovníkov na výkon určitých činností potrebných pre splnenie výrobného plánu a tiež popísal dôvody ukončenia spolupráce so spol. T. s.r.o., ale ani v tomto jeho vyjadrení nikde nebola doložená kalkulácia, na základe ktorej bola cena uvedená na faktúre. Nebolo ním špecifikované o aké množstvo pracovníkov žiada, nebola stanovená ani cena za jedného pracovníka a tiež nebolo nikde presne špecifikované o aký druh práce sa bude jednať, resp. o aký druh práce sa v mesiaci jednalo. 209. Žalovaný uviedol, že v prípade, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane z takejto faktúry bol povinný riadiť sa ustanovením § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, kde bolo uvedené, že faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. Toto nebolo uvedené ani na faktúre a nebolo to upresnené ani v objednávkach, na základe ktorých boli predmetné faktúry vystavené. Verbálny popis činnosti v tomto prípade neobstojí. 210. V súvislosti s vyjadrením konateľa žalobcu pána Yo Sup Lee, ktoré bolo uvedené v Odvolaní žalovaný uviedol, že v priebehu výkonu kontroly mal možnosť žalobca v zmysle § 45 ods. 1 pís. c) a f) Daňového poriadku predkladať v priebehu výkonu kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie a aj

vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly z zisteným skutočnostiam. Žalobca nebol nútený čakať, kým ho správca dane predvolá ako svedka (čo požadoval vo svojom vyjadrení k zisteniam správcu dane), ale mohol sám buď osobne do Zápisnice o ústnom pojednávaní alebo písomne uviesť svoje vyjadrenia, ktoré vo svojom odvolaní tak dôrazne uvádza splnomocnený zástupca. 211. Správca dane pri výkone kontroly vyhodnotil rozhodnutia inšpektorátu práce Nitra, ktoré žalobca predložil ako dôkaz o tom, že služba bola poskytnutá spol. T. s.r.o., ale žalovaný tak ako to uviedol správca dane do Protokolu a aj do prvostupňového rozhodnutia trval na svojom vyjadrení, že v týchto rozhodnutiach nebolo špecifikované aké služby skontrolovaní zamestnanci vykonávali a v akom rozsahu bola poskytnutá služba realizovaná. 212. V predmetnom prípade nebolo potrebné predvolávať ostatných svedkov (ktorých mená ani v žalobe žalobca neuviedol), nakoľko mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci. Správca dane nebol povinný preverovať všetky skutočnosti, na ktoré poukáže (navrhne) žalobca. Správca dane vedie dokazovanie a je v jeho kompetencii rozhodovanie o výkone dôkazných prostriedkov. 213. Daňový subjekt, ako platiteľ DPH pri uplatňovaní práva na odpočet DPH zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a správca dane zabezpečuje priebeh procesu dokazovania. Povinnosťou správcu dane je hodnotenie dôkazov predložených daňovým subjektom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. 214. Žalovaný dal do pozornosti zásadu, na ktorú bolo poukázané v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 65/2011, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt”, t. j. „práva patria len bdelým” (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.” 215. Na základe uvedeného žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Toto právo si platiteľ nemohol nárokovať iba z titulu uvedenia plnenia na faktúre, ale musel vedieť preukázať jeho opodstatnenie po stránke existencie vecného plnenia, ktoré kontrolovaný platiteľ (žalobca) nepreukázal. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že uvádza údaje odrážajúce reálne plnenie. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb síce zaťažuje daňový subjekt, ale musí ho vedieť správcovi dane riadne preukázať. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je postačujúce. 216. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zistenia, ktoré boli uvedené v protokole z predmetnej daňovej kontroly, vychádzali zo skutočností vyplývajúcich z dokladov, ktoré boli predložené k výkonu predmetnej daňovej kontroly žalobcom a tiež na základe zistení z vlastnej činnosti. V tejto súvislosti žalovaný orgán uviedol, že žalobca nepredložil okrem dokladov k daňovej kontrole žiadne nové dôkazy ani po oboznámení so zistenými skutočnosťami v kontrole ani nevyužil právo predloženia dôkazov vo vyrubovacom konaní. Správca dane pred vydaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z celého komplexu zistení, ktorými disponoval pred samotným vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zhodnotil všetky dôkazy a uviedol právne predpisy, na základe ktorých sa rozhodovalo. 217. Dokazovanie bolo vykonané čo najúplnejšie a v dostatočnom rozsahu, skutkový stav popísaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bol výsledkom kontrolných zistení a dokazovania vedeného správcom dane v priebehu vykonávanej daňovej kontroly. Žalovaný mal za to, že jeho zistenia správcu dane boli v plnom rozsahu preukázané a získané v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Správca dane náležite odôvodnil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie.

218. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli všetky zistenia správcu dane podrobne popísané v Protokole a následne uvedené v tomto rozhodnutí. Správca dane vyhotovil svoje rozhodnutie v zmysle § 68 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a predmetné rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 3 Daňového poriadku. V priebehu daňovej kontroly správca dane viedol dokazovanie, vyhodnocoval získané dôkazy jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti. 219. Správca dane získal všetky dôkazy v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku, na základe ktorého dôkazom môžu byť rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Všetky dôkazy získané správcom dane boli získané v súlade so všeobecne získanými právnymi predpismi. 220. Správca dane pri výkone daňovej kontroly DPH za každé kontrolované zdaňovacie obdobie postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku viedol dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku avšak dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz použil všetko, čo prispelo k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane pri správe daní, t. j. v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní, použil dôkazy, ktoré získal v súlade so zákonom. 221. Správca dane vedie dokazovanie, avšak dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ustanovenia § 24 Daňového poriadku určujú jednak rozsah dôkazného bremena (predložením dokladov a dôkazov) a zároveň určujú aj preukázanie vierohodnosti predložených dokladov, čo však daňový subjekt nebral do úvahy. 222. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý materiálnu existenciu relevantných plnení musí nielen preukázať, ale aj správne zaevidovať a daňovo deklarovať. Za týchto podmienok mu vzniká nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov (citované z Rozsudku NS SR č. 4Sžf/44/2016 zo dňa 4. apríla 2017.) 223. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale overuje, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Uplatnené právo na odpočítanie dane musí byť preukázané nielen po formálnej (vystavenie faktúr), ale aj po obsahovej stránke (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu faktúr). Bez splnenia týchto podmienok sa existencia faktúry ako daňového dokladu stáva nepostačujúcim dôkazom. Priznanie práva na odpočítanie dane je viazané na splnenie všetkých podmienok, t.j. len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, zmluvou, dokladmi o úhrade pre daňové účely je nepostačujúce. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (uvedené v Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/28-37/2013 z 31. marca 2014). 224. Z predloženého spisového materiálu a konania správcu dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní vyplývalo, že správca dane preveroval tvrdenia žalobcu o naplnení zdaniteľných obchodov a aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo strany správcu dane museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku a jeho verifikovateľnosti. Daňový subjekt uplatňujúci si svoj nárok, je teda v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak takéto dôkazy daňový subjekt nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné tvrdenia daňového subjektu neboli preukazujúcim dôkazom a ani predložená faktúra, pokiaľ z nej nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali, že k dodaniu došlo práve osobou uvedenej v týchto dokladoch. Inak sa stali len vyhlásením daňového subjektu bez možnosti overenia. Žalovaný uviedol, že ťažisko dôkazného bremena bolo teda na žalobcovi. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Dôkazné bremeno v zmysle daňového poriadku je

na strane daňového subjektu a daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru bolo skutočne vykonané osobou uvádzanou na predložených faktúrach. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, preto odvolací orgán námietky daňového subjektu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci považuje za nedôvodné. 225. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že správca dane postupoval tiež v súlade s Uznesením Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17, preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, preto možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. 226. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok uznaný ako oprávnený “. 227. Rovnako Krajský súd v zmysle rozsudku sp. zn. 2S/11/2014 zo dňa 19.11.2014 konštatoval, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru a služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si nárok z tohto dokladu, pretože pri jeho uplatnení, na základe predloženej faktúry, musí prísť k vecnému naplneniu podstaty veci, čiže k dodaniu deklarovaných zdaniteľných obchodov. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bolo zdaniteľné plnenie dodané, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie ,ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku. IV. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 228. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného neboli vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňovali ich zrušenie. 229. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

230. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 231. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 232. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, (3) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 233. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť. 234. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 235. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 236. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., (2) správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 237. Podľa § 30 ods. 1, ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., (1) správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. (3) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. (4) Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť. 238. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

239. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 240. Podľa § 46 ods. 2 veta prvá, ods. 8, ods. 9 písm. a), ods. 10 veta prvá zákona č. 563/2009 Z. z., (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. 241. Podľa § 68 ods. 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. 242. Podľa § 69 ods. 3 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z., za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly. 243. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. 244. Podľa § 5 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z. z., zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba”), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. 245. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 246. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 247. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 248. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 249. Podľa § 69 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., (1) platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné

platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku. (4) Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou. (5) Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 250. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou. 251. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z., faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. 252. V prejednávanej veci správny súd preskúmal zákonnosť postupu žalovaného, správcu dane ako aj napadnutých rozhodnutí (aj prvostupňových) v zmysle žalobných námietok. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom (Daňový poriadok) požadované náležitosti. 253. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia (opatrenia), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí (opatrení), na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, na ktorého vydanie sa nevzťahoval Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní (v danom prípade daňový poriadok). 254. Správny súd poukazuje na to, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia príslušných daňových orgánov spočívajúce v preverovaní splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 255. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za splnenia ktorých si platiteľ dane môže odpočítať DPH, pričom základnou

podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu reálne boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov určitého daňového subjektu na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených dotknutým platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad zdaniteľného plnenia. Nie je však povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar/ službu v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú jeho tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzaným dodávateľom. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi/ bankovými prevodmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, resp. skutočnosti pre oprávnenie uplatnenia nadmerného odpočtu dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.), ktoré je spojené práve s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 256. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 257. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie DPH pri dodaní služby je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v posudzovanom zdaniteľnom obchode došlo od deklarovaného dodávateľa služby aj k jej reálnemu poskytnutiu odberateľovi v predloženej faktúre stanovenom rozsahu. 258. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vo vzťahu k žalobcovi ako platiteľovi začal daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie roku 2016 - mesiace január až december, roku 2017 - mesiace január až december a roku 2018 - mesiace január až jún, a to na základe troch samostatných Oznámení o daňovej kontrole všetky zo dňa 16.09.2019 (žalobca tieto Oznámenia prevzal dňa 19.09.2019) a daňová kontrola vo všetkých troch zdaňovacích obdobiach bola začatá dňa 29.10.2019. V danom prípade v súlade s § 77 ods. 1 zákona o DPH bol zdaňovacím obdobím platiteľa (žalobcu) kalendárny mesiac. Keďže daňovou kontrolou správca dane zistil v každom jednom mesiaci kontrolovaného obdobia (okrem mesiaca máj 2018) rozdiel dane oproti žalobcom podanému daňovému

priznaniu bol potom povinný vydať za každé takéto zistenie, t. j. za každý kalendárny mesiac samostatné rozhodnutie a preto aj vydal 29 rozhodnutí. 259. Správny súd musí konštatovať, že takto zvolený postup správcom dane v predmetnej veci, kedy tento začal daňovú kontrolu u žalobcu (platiteľa) za uvedené zdaňovacie obdobia, zameranú na preverenie skutočností rozhodných pre správne určenie odpočtu DPH (v súlade so zákonom o DPH), pričom po zistení nezrovnalostí v jednotlivých kalendárnych mesiacoch kontrolovaných zdaňovacích období rokov 2016, 2017 a 2018 vydal celkovo 29 samostatných rozhodnutí, každé jedno za príslušný jeden kalendárny mesiac, v ktorom zistil pochybenie (rozdiel) vo výške dane oproti podanému daňovému priznaniu s tým, že každú daňovú kontrolu za jeden príslušný kalendárny rok ukončil vyhotovením samostatného Protokolu z daňovej kontroly (celkovo tri Protokoly), ktoré obsahovali všetky zákonné náležitosti, bol plne v súlade s Daňovým poriadkom. Takýto procesný postup správcu dane nebol v rozpore ani s Daňovým poriadkom a ani so zákonom o DPH, resp. žiadnym iným všeobecne záväzným právnym predpisom vzťahujúcim sa na výkon daňovej kontroly DPH u daňového subjektu - platiteľa dane (žalobcu). Správny súd uvádza, že obsahom žalobcom podanej námietky nezákonnosti zvoleného postupu správcu dane pri predmetnej daňovej kontrole nebolo uvedenie zo strany žalobcu žiadnej konkrétnej vytýkanej zákonnej skutočnosti, t. j. v čom sa mal podľa žalobcu uvedený postup správcu dane priečiť zásadám Daňového poriadku, resp. iného zákona a potom túto námietku musí správny súd vyhodnotiť ako nedôvodnú a zjavne účelovú. 260. Správny súd neprisvedčil ani námietke o nezákonne ukončenej daňovej kontrole (neukončenej) z dôvodu nedoručenia správcom dane vyhotovených Protokolov z daňovej kontroly. Daňový poriadok umožňuje doručovať písomnosti (aj protokoly z daňovej kontroly) účastníkom daňových konaní viacerými spôsobmi, pričom jedným zo zákonných spôsobov je aj doručovanie prostredníctvom pracovníkov správcu dane, tak ako to v danom prípade správca dane aj uskutočnil. 261. Správny súd v súvislosti s predmetnou namietanou skutočnosťou uvádza, že z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania konaného dňa 13.10.2020, na ktorom sa uskutočnil výsluch splnomocnenej zástupkyne žalobcu K.. A. L. nevyplýva tvrdenie žalovaného o tom, že na tomto výsluchu bolo dohodnuté, že K.. L. príde dňa 27.10.2020 na pracovisko správcu dane prevziať Protokoly z daňovej kontroly. V čase konania tohto ústneho pojednávania tieto Protokoly ani nemohli byť vyhotovené z objektívnych dôvodov, nakoľko ich obsahom bol aj predmetný výsluch K.. L. a zároveň na nasledujúce dni (15.10.2020) boli stanovené výsluchov ďalších osôb - svedkov (p. C., p. Y.), ktoré sa aj v tento deň uskutočnili a potom dňa 13.10.2020 o tom, či k výsluchu správcom dane predvolaných osôb (svedkov) vôbec dôjde a s akým výsledkom, nemohol mať správca dane žiadnu vedomosť už dňa 13.10.2020. Potom takéto tvrdenie žalovaného je treba vyhodnotiť ako účelové. 262. Správny súd uvádza, že správca dane mal zákonnú možnosť predmetné Protokoly z daňovej kontroly vyhotovené dňa 26.10.2020, resp. 27.10.2020 doručovať splnomocnenej zástupkyni žalobcu v daňovom konaní K.. L. prostredníctvom svojej zamestnankyne tak ako to aj uskutočnil v dňoch 28.10.2020 a 29.10.2020. Celý priebeh doručovania Protokolov bol detailne opísaný v administratívnom spise a rovnako tento priebeh bol uvedený aj v napadnutých rozhodnutiach žalovaného. Podľa opísaného postupu doručovania Protokolov (administratívny spis a napadnuté rozhodnutia) dňa 27.10.2020 pracovníčka správcu dane emailom (následne aj telefonicky) informovala splnomocnenú zástupkyňu žalobcu K.. L. o tom, že nasledujúci deň - 28.10.2020 jej bude Protokoly doručovať osobne. K.. L. oznámila, že je v domácej karanténe a emailom trvala na doručovaní Protokolov poštou. Dňa 28.10.2020 pracovníčka správcu dane v súčinnosti s pracovníkmi KÚFS sa dostavila v doobedných hodinách (10:10 hod.) na adresu trvalého bydliska K.. L., kde im bolo rodičmi K.. L. oznámené, že táto sa nachádza v práci - priestoroch žalobcu. Po príchode pracovníčky správcu dane na pracovisko žalobcu jej bolo oznámené prítomnými pracovníkmi žalobcu, že K.. L. sa v práci nenachádza a pracovníci žalobcu (aj manžel K.. L. - zamestnanec žalobcu) nevedeli uviesť kde sa táto zdržuje, hoci mala na svojom pracovnom mieste kabát aj kabelku, na telefonický kontakt nereagovala a až po 13:00 hod. telefonicky uviedla, že je v Nitre na korona testoch. V mieste svojho trvalého bydliska K.. L. nebola prítomná, jej rodičia nevedeli uviesť kde sa nachádza, na telefonáty nereagovala. Jej rodičia uviedli, že nešoféruje. Do 16.00 hod. sa nedostavila do priestorov zamestnávateľa (žalobcu), pričom o 16:45 hod. sa vrátil domov jej manžel. O 17:45 hod. bolo oznámené na dopyt zamestnankyne správcu dane otcom ako aj manželom K.. L., že títo nevedia kde sa nachádza. Nasledujúci deň pracovníčka správcu dane a príslušníci KÚFS v čase od 6:30 hod. sa dostavili pred trvalé bydlisko K.. L., ktorá nereagovala na snahu o telefonický

kontakt, v čase od 7:30 do 8:00 hod. nereagovala na domové zvonenie. Na svojom pracovisku sa taktiež nenachádzala, nemala tam kabelku, kabát áno. O 8:59 hod. pracovníčka správcu dane doručovanie ukončila a emailom informovala K.. L. o výsledku doručovania Protokolov. Tento email bol o 14:21 hod. prečítaný bez akejkoľvek reakcie. 263. Správny súd konštatuje, že správca dane mal zákonnú možnosť, ktorú v danom prípade aj využil, keď sa rozhodol doručovať Protokoly z daňovej kontroly osobne žalobcovi - jeho splnomocnenej zástupkyni (§ 30 ods. 1 Daňového poriadku), nakoľko takáto forma doručovania bola v tomto prípade možná a zároveň aj účelná. Správca dane sa tak dôvodne rozhodol využiť takúto formu doručovania, a to práve s ohľadom na blížiaci sa koniec zákonnej 1 ročnej lehoty (29.10.2020), na vykonanie daňovej kontroly, v ktorej bolo porebné Protokoly doručiť kontrolovanému platiteľovi - žalobcovi (§ 46 ods. 10 Daňového poriadu). Nedodržanie tejto lehoty by znamenalo v podstate zmarenie celej daňovej kontroly - Protokoly by nadobudli charakter nezákonných dôkazov, nepoužiteľných v následnom vyrubovacom konaní a takýmto spôsobom ich doručovania sa snažil tejto skutočnosti predísť, čo nie je možné v žiadnom prípade vyhodnotiť ako porušenie zákona (Daňového poriadku) správcom dane. 264. Správny súd musí v súvislosti s priebehom doručovania Protokolov splnomocnenej zástupkyni žalobcu vzhľadom na celý kontext priebehu tohto doručovania vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu (identicky opísaného v napadnutých rozhodnutiach) vyhodnotiť správanie K.. L. ako vyslovene obštrukčné s jasným úmyslom vyhnúť sa osobnému kontaktu s pracovníkmi správcu dane zabezpečujúcich doručovanie Protokolov v dňoch 28. a 29.10.2020, kedy bola K.. L. celkom zrejme zatajovaná pracovníkmi žalobcu s tým, že sa nezdržuje na pracovisku a zároveň aj jej rodičmi a manželom o tom, že sa nezdržuje ani na adrese trvalého bydliska. V tomto kontexte správny súd musí vyhodnotiť ako účelové aj potvrdenie o dočasnej PN K.. L. odo dňa 28.10.2020. Podľa vystavenej PN sa mala K.. L. zdržiavať na adrese jej trvalého pobytu, kde aj bola hľadaná v dňoch 28.10.2020 a 29.10.2020 pracovníčkou správcu dane, avšak bezúzpešne, nakoľko podľa vyjadrení prítomných rodičov a manžela K.. L. sa táto doma nezdržiavala (podľa vyjadrenia jej rodičov mala byť doobeda dňa 28.10.2020 na pracovisku, poobede tvrdili, že je v Nitre na korona testoch - takúto verziu uvádzala aj ona sama), v práci však mala svoj kabát a kabelku. Podľa zodpovednej pracovníčky žalobcu na dopyt zamestnanca správcu dane dňa 29.10.2020 potvrdenie o PN K.. L. nebolo jej zamestnávateľovi (žalobca) dovtedy predložené. Prvotne dňa 27.10.2020 K.. L. pritom tvrdila, že je v domácej karanténe z dôvodu ochorenia COVID-19 a potom podľa v tom čase platných nariadení mali byť v domácej izolácii (karanténe) aj ostatné s ňou spolubývajúce osoby - jej manžel, ktorý však nasledujúce dni riadne chodil do zamestnania. Zároveň bolo preukázané, že správca dane K.. L. ako splnomocnenú zástupkyňu žalobcu v zmysle § 30 ods. 4 Daňového poriadku riadne poučil o tom, že bezdôvodne odmietnutie prijatia doručovanej písomnosti (Protokolu) je považované za doručenie dňom, keď bolo prijatie odmietnuté. Na základe všetkých skutočností opísaných správcom dane pri osobnom doručovaní Protokolov splnomocnenej zástupkyni žalobcu K.. L. v dňoch 28. a 29.10.2020 správny súd musí vyhodnotiť takéto doručovanie ako úmyselné odmietnutie ich prevzatia zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu (§ 30 ods. 4 Daňového poriadku), a to aj napriek tomu, že nedošlo k osobnému kontaktu pracovníčky správcu dane, ktorá doručovanie osobnou formou uskutoňovala s K.. L. a jej výslovnému prejavu odmietnutia prevzatia doručovaných písomností - Protokolov. Správny súd má za to, že správca dane v danom prípade postupoval pri doručovaní Protokolov zákonným spôsobom a tieto Protokoly je treba považovať za doručené žalobcovi najneskôr dňa 29.10.2020, t. j. v posledný deň 1 ročnej lehoty. Správca dane o skutočnosti, že pokladá Protokoly za doručené dňom 29.10.2020 žalobcu informoval listom zo dňa 03.11.2020, ktorý žalobca prevzal dňa 06.11.2020 a na ktorý následne žalobca písomne reagoval. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca dane mohol spolu so zaslaným listom z 03.11.2020 žalobcovi zaslať aj predmetné Protokoly. Zároveň však je treba uviesť, že aj žalobca vzhľadom na vyjadrený postoj správcu dane, kedy tento pokladal Protokoly za doručené si ich mohol následne prevziať, príp. žiadať správcu dane o ich doručenie poštou, resp. elektronicky. Primárne však Protokoly mohol zaslať žalobcovi správca dane spolu s písomnosťou zo dňa 03.11.2020. 265. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu - nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí vydaných za zdaňovacie obdobie január až apríl 2018 a jún 2018, nakoľko z obsahu odôvodnení týchto napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný pri ich odôvodnení vychádzal aj z posudzovania neoprávneného faktúrovania dodávok služieb od dodávateľa žalobcu spol. T. s. r. o. T. E. Y., hoci z priebehu uskutočnenej daňovej kontroly je celkom zrejmé, že jej predmetom v tomto zdaňovacom období, t. j. za mesiace január až jún 2018 neboli faktúry tohto dodávateľa, ale správca

dane posudzoval žalobcovi fakturované dodávky služieb len od dodávateľov spol. V. J. L., a.s., a spol. T. J. s. r. o., Bratislava. Potom takéto odôvodnenie napadnutých rozhodnutí žalovaného nespĺňa základné požiadavky naň kladené Daňovým poriadkom, je celkom zrejme zmätočné, nezrozumiteľne a nelogické, keď poukazuje na obchodné prípady medzi žalobcom a jeho dodávateľom spol. T. s. r. o. - T. E. Y., ktoré však vôbec neboli predmetom daňovej kontroly v posudzovanom období roka 2018 a žalovaný svojou nedôslednosťou zahrnul do odôvodnenia týchto svojích napadnutých rozhodnutí automaticky časti z odôvodnení svojích vydaných rozhodnutí vzťahujúcich sa na posudzovanie dodávok služieb v kontrolovanom období rokov 2016 a 2017 vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu spol. T. s. r. o. Takéto pochybenie nie je možné ospravedlniť ani tým, že za predchádzajúce posudzované obdobie mesiacov rokov 2016 a 2017 bol predmetom daňovej kontroly aj tento dodávateľ žalobcu (spol. T. L.. C.. I.. - T. E. Y.). Potom je treba vyhodnotiť tieto napadnuté rozhodnutia (za mesiace január - apríl a jún 2018) ako nezákonné z dôvodu ich celkom zjavnej nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. 266. Správny súd taktiež prisvedčil námietke o nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia v prípade všetkých napadnutých rozhodnutí žalovaného (rovnaký nedostatok obsahujú aj im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia správcu dane), a to z hľadiska žalovaným (aj správcom dane) prijatého záveru o tom, že spol. V. L. s.r.o., a spol. V. J. L., a.s., sú zahraničné osoby a preto potom podľa správcu dane a žalovaného nebol zákonný dôvod na priznanie odpočtu DPH z takýchto obchodných prípadov, kde tieto spoločnosti vystupovali ako dodávatelia žalobcu. Takýto záver nie je v napadnutých rozhodnutiach nijako logicky vysvetlený a žalovaný vôbec nereagoval na relevantnú vznesenú námietku žalobcu v jeho odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane ohľadom statusu týchto spoločností ako zahraničných osôb v zmysle zákona o DPH, a to s poukazom na skutočnosť, že obe tieto spoločnosti disponovali prevádzkáreňou na území Slovenskej republiky, čo vyplýva z obsahu uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi týmito spoločnosťami so žalobcom. Tvrdenie, o ktoré oprel žalovaný takýto svoj záver nie je ničím podložené a ani dostatočne jasne, zrozumiteľne a logicky vysvetlené a takýto záver ani nemá oporu v dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise, nakoľko správca dane a ani žalovaný nevykonali v tomto smere (postavenie týchto spoločností ako zahraničných osôb) žiadne dokazovanie. Pritom za zahraničnú osobu sa v zmysle § 5 zákona o DPH mimo iných skutočností považuje osoba, ktorá má na území Slovenska prevádzkareň. Žalovaný ani nevysvetlil, prečo nevykonal (nepovažoval za potrebné) preverenie týchto spoločností v evidencii osôb registrovaných pre daň v príslušných registroch. 267. Taktiež správny súd musí konštatovať, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach dostatočne logicky a zrozumiteľne nepodal vysvetlenie na odvolaciu námietku žalobcu (identická v podanej žalobe) ohľadom nevyužitia inštitútu dožiadania (príslušných správcov dane) zo strany konajúceho správcu dane/žalovaného pri zisťovaní tej skutočnosti - tvrdenia správcu dane a žalovaného uvedeného v preskúmavaných rozhodnutiach o tom, že samotným deklarovaným dodávateľom žalobcu - spol. V. L. s.r.o., a spol. V. J. L., a.s., a spol. T., L.. C.. I.. - T. E. Y., nevznikla daňová povinnosť, čo bolo deklarované ako dôvod nepriznania nároku na odpočet dane žalobcovi. Možný vznik daňovej povinnosti týchto dodávateľov žalobcu pritom bolo možné bez akýchkoľvek pochybností overiť práve dopytom na miestne príslušných správcov dane týchto dodávateľov, čo však správca dane ani žalovaný nerealizovali a zároveň v napadnutých rozhodnutiach ani dôsledne neodôvodnili svoj prijatý vyššie uvedený záver o nevzniku daňovej povinnosti uvedených dodávateľov žalobcu. Preto je treba pokladať napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 268. Ostatné žalobcom namietané skutočnosti správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Ide o namietané nevypočutie žalobcom v priebehu daňovej kontroly navrhnutých svedkov - bývalých pracovníkov spol. T. L.. C.. I.. - T. E. Y. a nezaoberanie sa so žalobcom predloženým písomným svedectvom konateľa žalobcu, nakoľko podľa správneho súdu v napadnutých rozhodnutiach žalovaný dostatočne odôvodnil prečo nepovažoval výsluch týchto osôb za dôležitý pre náležité zistenie skutkového stavu veci, poukázal na to, že skutkový stav mal dostatočne preukázaný výsluchmi iných osôb, ktoré uskutočnil a ktoré považoval za rozhodné z hľadiska zistenia skutkového stavu pre zodpovedné posúdenie veci. Taktiež v napadnutých rozhodnutiach žalovaný sa vysporiadal s predloženým písomným svedectvom konateľa žalobcu a jeho vzťahu k veci. 269. Taktiež správny súd neprisvedčil námietke o nedostatočnom preukázaní obsahu služby (absencia presného opisu charakteru vykonaných prác vo faktúrach) faktúrovanej žalobcovi dodávateľom spol. T. L.. C.. I.. - T. E. Y., a to aj v nadväznosti na uvádzané rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra. Správca

dane aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach v dostatočnom rozsahu a logicky odôvodnili svoj záver prečo nepovažovali za preukázané dodanie fakturovanej služby týmto dodávateľom v zmysle žalobcom predložených faktúr, pričom ani z rozhodnutí Inšpektorátu práce Nitra nebolo možné ustáliť aká služba bola v skutočnosti žalobcovi poskytnutá v zmysle týchto fakturovaných služieb týmto jeho dodávateľom. 270. Potom na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané rozhodnutia žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, v naznačenom smere a vyhodnotiť všetky získané dôkazy a vydať nové rozhodnutia, ktoré presvedčivo a logicky odôvodní vo vzťahu k všetkým relevantným námietkám žalobcu vzneseným v ním podanom odvolaní a v prípade, ak to nebude schopný realizovať (vzhľadom na doposiaľ vykonané dôkazy), tak bude musieť doplniť dokazovanie o všetky potrebné skutočnosti na dostatočné zistenie skutkového stavu veci. 271. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne správny súd samostatným uznesením po skončení veci. 272. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 139 ods. 4 SSP).

(§

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).