Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/96/2022 1021201228 20. 04. 2023 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2023:1021201228.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Squire Patton Boggs s. r. o., Zochova 5, 811 03 Bratislava, IČO: 35 874 953, zastúpený: NAGYOVÁ & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 47 233 923, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 315/1, 832 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného Číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21, Reg. č.: IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2020/4008 IPBA/IPBA_ODD IP/KON/2021/453 zo dňa 09.04.2021 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.05.2021, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave žalobu
odmieta.
Žiaden z účastníkov konania n e m á
právo
na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 02.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.08.2021, v znení úpravy petitu žaloby zo dňa 10.12.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného Inšpektorátu práce Bratislava, Za kasárňou 315/1, 832 64 Bratislava (ďalej aj ako „Inšpektorát práce“ alebo aj ako „žalovaný“) - protokolu Číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21, Reg. č.: IPBA/IPBA_ODD PPV/ KON/2020/4008 IPBA/IPBA_ODD IP/KON/2021/453 zo dňa 09.04.2021 v znení Dodatku č.1 zo dňa 18.05.2021 k protokolu Číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21 zo dňa 09.04.2021 (ďalej aj ako „Dodatok č.1“) (ďalej obe aj ako „protokol“ alebo aj ako „opatrenie“). 2. Žalobca v žalobe namietal, že protokol je nezákonný, nakoľko žalovaný pri jeho vydaní porušil svoje zákonné povinnosti konať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, najmä tým, že závery žalovaného špecifikované v bode 7., 9. a 10. žaloby na základe ktorých mu uložil povinnosť odstrániť údajný nedostatok a to, že poskytoval zamestnancom v rovnakej pracovnej pozícii „Advokátsky koncipient“ základnú zložku mzdy v rozdielnej výške, sú v zjavnom rozpore so zákonom a sú vecne nesprávne. Ďalej namietal, že žalovaný dospel k predmetným záverom bez skúmania rozdielu vo vykonávanej práci porovnávaných zamestnancov bez spoľahlivo zisteného stavu veci a že predmetná povinnosť uložená žalovaným je právne neurčitá a nevykonateľná. Zároveň namietal, že žalovaný nešpecifikoval, ktorý konkrétny porovnateľný jeho zamestnanec bol diskriminovaný oproti inému konkrétnemu zamestnancovi a mal za to, že protokol je v tejto časti arbitrárny, pretože aj pokiaľ by chcel splniť protokolom uloženú povinnosť, nevie ako ju splniť, keďže tento fakt z protokolu nevyplýva. Poukázal na to, že žalovanému doručil dňa 12.05.2021 námietku zaujatosti ohľadom činnosti jeho zamestnanca Mgr. I. N., ktorú doplnil podaním zo dňa 09.06.2021 a to najmä z dôvodu porušenia jeho zákonnej povinnosti mlčanlivosti a osobného vzťahu s kontrolovaným zamestnancom JUDr. I. H., LL.M, podávateľom podnetu na Inšpektorát práce. Zdôraznil, že výkon inšpekcie práce bol ukončený dňa 18.05.2021 Dodatkom č. 1 k protokolu, podpísaný Mgr. I. N., t.j. až po podaní jeho námietky bez vylúčenia Mgr. I. N., ako aj bez akéhokoľvek prešetrenia podozrenia z porušenia mlčanlivosti svojho zamestnanca pri výkone inšpekcie práce z jeho strany a pokračoval v jej vykonávaní týmto svojim zamestnancom, voči ktorému bola podaná námietka zaujatosti.
3. Žalobca zastával názor, že nakoľko mu bola predmetným protokolom uložená konkrétna povinnosť a ktorá je spôsobilá zasiahnuť do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk 17/2018). 4. Navrhol, aby správny súd vydal nasledovné rozhodnutie: „Protokol Inšpektorátu práce Bratislava, číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21 zo dňa 09.04.2021 v znení dodatku č.1 zo dňa 18.05.2021, je nezákonný. Žalovaný je povinný upustiť od ďalších nezákonných zásahov do práv žalobcu v súvislosti s protokolom z inšpekcie práce číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21 zo dňa 09.04.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 18.05.2021. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.“ 5. Podaním zo dňa 10.12.2021, žalobca opravil petit žaloby a žiadal, aby súd rozhodol o žalobe ako všeobecnej správnej žalobe a aby podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ SSP vydal nasledovný rozsudok: „Krajský súd v Bratislave Protokol Inšpektorátu práce Bratislava, číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21 zo dňa 09.04.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 18.05.2021, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.“ 6. Správny súd mal zistené z administratívneho spisu, že žalobca je advokátskou kanceláriou, ktorá vykonáva svoju činnosť najmä podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii („ďalej len ako zákon o advokácii“) a ostatných právnych predpisov vzťahujúcu sa na činnosť advokátov a že kontrolovaní zamestnanci žalobcu boli advokátski koncipient, že dňa 06.11.2020 mu bola doručená výzva č. I na predloženie podkladov, čím bol začatý výkon inšpekcie práce, a že dňa 09.04.2021 bol vystavený o výsledku inšpekcie práce protokol Inšpektorátu práce Bratislava Číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21, Reg. č.: IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2020/4008 IPBA/IPBA_ODD IP/KON/2021/453 zo dňa 09.04.2021 zo dňa 18.05.2021, v ktorom sa uvádza: „Kontrolovaný subjekt poskytoval v kontrolovanom období kontrolovaným zamestnancom na rovnakej pracovnej pozícii - Advokátsky koncipient (podrobnosti v „Časti I. Zistené skutočnosti pri výkone inšpekcie práce“ tohto protokolu) základnú zložku mzdy v rozdielnej výške. Týmto konaním došlo zo strany kontrolovaného subjektu k porušeniu ustanovenia § 119a odsek 2 v nadväznosti na odsek 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Kontrolovaný subjekt nevydal pri skončení pracovného pomeru s kontrolovaným zamestnancom JUDr. I. H., LL.M, nar. XX.XX.XXXX potvrdenie o zamestnaní tomuto kontrolovanému zamestnancovi, ale vydal mu toto potvrdenie o zamestnaní až dňa 08.09.2020. Týmto konaním došlo zo strany kontrolovaného subjektu k porušeniu ustanovenia § 75 odsek 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Inšpektor práce nariaďuje odstrániť zistený nedostatok uvedený v Časti II., Zistené nedostatky pri výkone inšpekcie práce, B) Novozistené nedostatky v bode 1., a to v lehote 20 dní odo dňa prerokovania tohto protokolu. Inšpektor práce ďalej v súlade s ustanovením § 14 odsek 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych predpisov a ich príčin uvedených v Časti II., Zistené nedostatky pri výkone inšpekcie práce, B) Novozistené nedostatky v bode 1. v bode 2. a v bode 3.;“
Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že žalovaný vydal Dodatok č.: 1 k protokolu číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21 zo dňa 09.04.2021, a v ktorom sa uvádza, že: „Inšpektor práce nariaďuje odstrániť zistený nedostatok uvedený v protokole č. IBA-10- 91-2.2/P-E24A25-21 zo dňa 09.04.2021 v Časti II., Zistené nedostatky pri výkone inšpekcie práce, B) Novozistené nedostatky v bode 1., a to v lehote 20 dní odo dňa doručenia tohto dodatku k protokolu. Inšpektor práce ďalej v súlade s ustanovením § 14 odsek 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych predpisov a ich príčin uvedených v protokole č. IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21 zo dňa 09.04.2021 v Časti II., Zistené nedostatky pri výkone inšpekcie práce, B) Novozistené nedostatky v bode 1., doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení právnych predpisov a ich príčin, a to v lehote 7 dní odo dňa odstránenia nedostatku uvedeného v protokole č. IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21 zo dňa 09.04.2021 v Časti II., Zistené nedostatky pri výkone inšpekcie práce, B) Novozistené nedostatky v bode 1.“ 7. K žalobe sa vyjadril žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.01.2021 a žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že žalobca podal nesprávny druh správnej žaloby a to, žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. § 252 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“), pričom kombinuje žalobu podľa odseku 1 a 2 tohto ustanovenia. Poukázal na to, že žalobca v žalobnom návrhu v prvej časti navrhuje rozhodnúť podľa ust. § 263 SSP akoby sa jednalo o žalobu podľa ust. § 252 ods. 2 SSP a v druhej časti zasa navrhuje rozhodnúť podľa ust. § 262 ods. l SSP akoby sa jednalo o žalobu podľa ust. § 252 ods. l SSP. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd v danej veci uplatnil postup podľa ust. § 30 SSP. 8. Krajský súd v Bratislave sa pri rozhodovaní vo veci podľa právnej úpravy SSP v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého protokolu o výsledku inšpekcie práce a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy - opatreniu predbežnej povahy v administratívnom konaní, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného Inšpektorátu práce Bratislava Číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21, Reg. č.: IPBA/IPBA_ODD PPV/ KON/2020/4008 IPBA/IPBA_ODD IP/KON/2021/453 zo dňa 09.04.2021 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.05.2021. 17. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako všeobecnú správnu žalobcu podľa ust. § 177 SSP v zmysle ktorého, sa žalobca správnou žalobou môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Správny súd primárne skúmal, či napadnuté opatrenie má povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní podliehajúce prieskumu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku. 19. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že musí dôjsť k ukráteniu na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. 20. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 21. Správny súd pri posudzovaní procesných podmienok zistil, že existuje neodstrániteľná vada procesnej podmienky spočívajúca v nespôsobilom predmete súdneho prieskumu, nakoľko v danom prípade obsahom protokolu v znení Dodatku č. 1 o výsledku inšpekcie práce sú výlučne zistené porušenia žalobcom a uloženie mu povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to s možnosťou vyjadriť sa k predmetným kontrolným zisteniam. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté opatrenie - protokol v znení Dodatku č.1 predstavujúci konkrétny výsledok inšpekcie práce po zohľadnení predovšetkým materiálneho hľadiska, nevykazuje znaky individuálneho správneho aktu s priamym a reálnym vplyvom na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu a preto, nemôže mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach v zmysle negatívnej enumerácie uvedenej v ustanovení § 7 SSP (uvedený názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012). Správny súd zdôrazňuje, že protokol v znení Dodatku č. 1 o výsledku inšpekcie práce, nebol rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Išlo o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúži len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného voči žalobcovi. 22. Správny súd uvádza, že zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktorý je predmetom a dôsledkom samostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov konajúceho orgánu verejnej správy predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správne konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu. Takýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž zveruje súdom až následnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy. Žalobca v konaní nepreukázal priamy negatívny následok preskúmavaného
správneho aktu ako základného kritéria spôsobilosti rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho prieskumu podľa tretej časti SSP. 23. V nadväznosti na vyššie uvedené, zároveň správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/25/2018 zo dňa 03.07.2018, v ktorom sa uvádza že: „Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP, ktoré obsahujú taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. “. 24. Ďalej správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžfk/21/2017 zo dňa 21.11.2017, z ktorého vyplýva že: „Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesnej, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. “ 25. Protokol o výsledku kontroly nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu a jedná sa len o opatrenia dočasnej povahy, ktoré podľa ich obsahu je možné charakterizovať ako podkladové opatrenia (uvedený názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/12/2019 z 08.12.2020). 26. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne akty orgánov verejnej správy s charakterom predbežnej povahy, ktoré nie je možné v zmysle ust. § 7 SSP podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve. 27. V predmetnej veci tak neboli splnené podmienky na preskúmanie veci v rámci správneho súdnictva, a preto s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd nerozhodoval o návrhu žalobcu zo dňa 07.03.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a ani o procesnom návrhu JUDr. I. H., LL.M., I. XX, XXX XX H. na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ SSP. 29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).