Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/126/2022 z 4. 5. 2023

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-6S/126/2022 1022200758 04. 05. 2023 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2023:1022200758.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Kriško, PhD., notár, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX B., sídlo notárskeho úradu Mlynské nivy 19034/5A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 060 984, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 47 233 931, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30 811 236, za účasti: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie žalovaného DK 19/2020-76 zo dňa 23.03.2022, jednohlasne, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky DK 19/2020-76 zo dňa 23.03.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. V zákonnej lehote podanou žalobou dňa 06.06.2022 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Disciplinárnej komisie žalovaného DK 19/2020-76 vydaného dňa 23.03.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) ako aj priznania práva na úplnú náhradu trov konania. Spolu s podanou správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku tejto podanej správnej žaloby, o čom rozhodol správny súd uznesením č. k. 6S/126/2022-115 zo dňa 30.08.2022 a tento návrh zamietol podľa § 188 SSP, s poukazom na znenie čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory (ďalej aj len“ Disciplinárny poriadok“) v spojení s § 184 SSP. I. Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomností obsahuje aj: návrh účastníka konania (Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. navrhovateľ) zo dňa 30.11.2020 na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi, žiadosť účastníka konania zo dňa 07.05.2020 o zapožičanie notárskych spisov adresovanú žalobcovi a odôvodnenú potrebou prešetrenia postupu žalobcu pri výkone notárskej činnosti, podpísanú generálnym riaditeľom sekcie dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR, opakovanú žiadosť účastníka konania zo dňa 03.06.2020 s určením lehoty predloženia žiadaných spisov do 05.06.2020, písomnú žiadosť žalobcu (jeho právneho zástupcu) zo dňa 05.06.2020 na preukázanie

oprávnenia pre generálneho riaditeľa sekcie dohľadu na výkon štátneho dohľadu, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.06.2020 o tom, že generálny riaditeľ sekcie dohľadu je povereným pracovníkom na výkon dohľadu nad činnosťou notárov, zaslanie disciplinárneho návrhu disciplinárnym senátom na vyjadrenie žalobcovi zo dňa 16.12.2020, žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.01.20201 na predĺženie lehoty na vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu, súhlas predsedu disciplinárneho senátu zo dňa 18.01.2021 na predĺženie lehoty na vyjadrenie žalobcu do 28.02.2021, predvolanie zo dňa 21.12.2021 na ústne pojednávanie na 03.02.2022, doklad o pozitívnom teste na covid-19 člena disciplinárneho senátu zo dňa 31.01.2022, emailové oznámenie zo dňa 02.02.2022 o zrušení pojednávania stanoveného na 03.02.2022 z dôvodu PN člena disciplinárneho senátu, email právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.02.2022 o tom, že berie zrušenie termínu na vedomie a oznámenie, že sám je v karanténe, predvolanie zo dňa 16.02.2022 na termín pojednávania na 14.03.2022, predvolanie zo dňa 23.02.2022 na termín pojednávania na 23.03.2022 o 14:00 hod., email asistentky právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.03.2022 o 9:32 hod., - ospravedlnenie právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní z dôvodu jeho ochorenia a žiadosť o odročenie konania, email právneho zástupcu žalobcu z 23.03.2022 o 12:44 hod., o tom, že má lekárkou nariadenú karanténu do doby negatívneho kovid-19 testu, email asistentky disciplinárneho senátu z 23.03.2022 o 9:32 hod., o tom, že o 14:00 hod., disciplinárny senát rozhodne o odročení alebo neodročení, zápisnicu o pojednávaní disciplinárneho senátu zo dňa 23.03.2022 začatom o 14:10 hod. 3. Napadnutým rozhodnutím DK 19/2020-76 zo dňa 23.03.2022 žalovaný rozhodol o tom, že podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „Disciplinárny poriadok“, resp. „DP NK“) sa disciplinárne obvinený JUDr. Peter Kriško, PhD., notár so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, Centrum Nivy, Mlynské Nivy 5/A, 821 09 Bratislava, IČO“ 36 060 984, (ďalej len „žalobca“, resp. „notár“, príp. „disciplinárne obvinený“) uznáva za vinného za to, že napriek výzve č. 21429/2020/152 zo dňa 03.06.2020, nezapožičal od 05.06.2020 do 23.11.2020 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky a ani jej povereným pracovníkom, na ich odôvodnenú písomnú žiadosť notárske spisy spísané notárom, ktoré sa týkali konaní vo veciach notárskych úschov s ev. č. KNU 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019, čím závažným spôsobom porušil: 1) § 83 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“, resp. „NP“), podľa ktorého notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2, 2) § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku, podľa ktorého je notár pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu podľa odseku 2 povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady, 3) článok 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notára, podľa ktorého notár zachováva v styku so štátnymi orgánmi dôstojnosť. Usiluje sa o dobrú komunikáciu najmä s predstaviteľmi justície, predovšetkým s ministrom spravodlivosti, ako orgánom, vykonávajúcim dohľad nad činnosťou notárov, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) DP NK SR mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta 3.300,- €. Zároveň bol žalobca zaviazaný podľa čl. 23 ods. 2 DP NK SR uhradiť Notárskej komore SR trovy disciplinárneho konania, vo výške 534,83 € v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vo svojom návrhu navrhovateľ (účastník konania, Ministerstvo spravodlivosti SR) uviedol, že v rámci svojich dohľadových oprávnení, ktorými sleduje dodržiavanie zákonnosti v činnosti notárov, požiadal notára JUDr. Petra Kriška, PhD., (žalobcu), listom ev. č. 21429/2020/152, zo dňa 07.05.2020 o zapožičanie vybraných notárskych spisov v konaniach vo veciach notárskych úschov s ev. č. KNU 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019, a to v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku. Na túto jeho žiadosť o zapožičanie notárskych spisov notár žiadnym spôsobom nereagoval. Listom č. 21429/2020/152 zo dňa 03.06.2020 bol notár opakovane požiadaný o zapožičanie notárskych spisov, a to najneskôr do 05.06.2020. Doručenie opakovanej žiadosti notárovi do jeho elektronickej schránky malo ministerstvo za preukázané z elektronickej doručenky dňom 03.06.2020. Notár však namiesto poskytnutia dožiadaných notárskych spisov, dňa 05.07.2020 doručil

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu ministerstvu list, adresovaný priamo ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky Mgr. Márii Kolíkovej (ďalej aj ako „ministerka“), v ktorom namietal oprávnenosť generálneho riaditeľa sekcie dohľadu požadovať notárske spisy, namietal jeho oprávnenie na výkon štátneho dohľadu a na nazeranie do notárskych spisov. Listom č. 21429/2020/152 zo dňa 23.07.2020, bol žalobca oboznámený o internom predpise ministerstva, upravujúcom rozsah dispozičných a podpisových oprávnení, na základe ktorého bol generálny riaditeľ sekcie dohľadu oprávnený k výkonu požadovaných oprávnení. Zároveň bol notár opätovne vyzvaný na zapožičanie notárskych spisov, a to bezodkladne. Notár však prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zareagoval na vyššie uvedený list odpoveďou zo dňa 26.06.2020, v ktorej síce nenamietal súčinnosť s poskytnutím notárskych spisov, avšak požadoval odôvodnenosť požiadavky ministerstva k ich zapožičaniu, odvolávajúc sa zároveň na citlivosť údajov obsiahnutých v notárskych zápisniciach a na povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť. Pretože podľa navrhovateľa, notár napriek výzve nezapožičal od 05.06.2020 do 23.11.2020 ministerstvu spravodlivosti, ministerke a ani jej povereným pracovníkom, na ich odôvodnenú písomnú žiadosť notárske spisy spísané notárom, ktoré sa týkali konaní vo veciach notárskych úschov, mohlo podľa navrhovateľa dôjsť k porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 83 ods. 1, ustanovenia § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku, ako aj čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notára považoval navrhovateľ za dôvodné podať návrh na začatie disciplinárneho konania a navrhol, aby bol notár uznaný za vinného a bolo vydané rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia - peňažná pokuta vo výške 3.300,- € a pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu 6 mesiacov. Druh a výška navrhovaného disciplinárneho opatrenia vychádzala podľa navrhovateľa zo závažnosti a z dôsledkov porušených povinností notára, pretože notár takmer pol roka odmietal predložiť predmetné notárske spisy, pričom štát preniesol časť svojich právomocí na disciplinárne obvineného notára a notár ministrovi, resp. ministerstvu, ktorí v uvedenom prípade reprezentovali štát, notár bránil, aby preverili, či vykonával notársku činnosť v súlade s právnym poriadkom. Navrhované disciplinárne opatrenie malo podľa navrhovateľa priviesť disciplinárne obvineného notára k tomu, aby prestal udržiavať protiprávny stav a predložil predmetné notárske spisy ministrovi spravodlivosti, resp. ministerstvu a obnovil ich dôveru v to, že funkciu notára vykonáva čestne a svedomito. Disciplinárne opatrenie malo podľa navrhovateľa súčasne odradiť aj potencionálnych páchateľov, t. j. aby ďalší notári nenasledovali disciplinárne obvineného notára, inak ochrana verejného záujmu na riadnom vykonávaní notárskej činnosti bude nerealizovateľná. 5. Disciplinárne obvinený (žalobca) sa k návrhu vyjadril svojim listom zo dňa 28.02.2021 a poprel, že by sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré malo spočívať v nezapožičaní notárskych spisov ministerstvu spravodlivosti na výzvu zo dňa 03.06.2020, pretože žiadnu zákonom uloženú povinnosť neporušil. Naopak, dôsledne plnil svoju zákonnú povinnosť mlčanlivosti a zachovávania dôvernosti údajov notárskych spisov. Tvrdenie navrhovateľa o porušení právnej povinnosti na jeho strane sa opieralo predovšetkým o právny názor ministerstva zhrnutý v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Podľa tam prezentovaného názoru, povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť neplatí vo vzťahu k ministerke spravodlivosti z dôvodu, že: a) sľub mlčanlivosti zložil notár pri svojom vymenovaní do rúk ministerky spravodlivosti b) ministerke spravodlivosti prináleží vo veciach notárskych úschov zbaviť notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť. 6. Právny zástupca disciplinárne obvineného vo svojom vyjadrení namietol úvahu navrhovateľa, že povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť neplatí vo vzťahu k ministrovi spravodlivosti z dôvodu, že sľub mlčanlivosti zložil notár pri svojom vymenovaní práve do rúk ministra spravodlivosti. To podľa neho neznamená, že voči osobe, do ktorej rúk sa sľub skladá, predmetná právna povinnosť mlčanlivosti nepôsobí. Aj úvaha navrhovateľa podľa písm. a) bola podľa právneho zástupcu disciplinárne obvineného nesprávna. Skutočnosť, že niekto skladá sľub zachovávať určitú povinnosť do rúk inej osoby, v žiadnom prípade neznamená, že voči osobe, do ktorej rúk sa sľub skladá, predmetná právna povinnosť nepôsobí. Ona pôsobí, ale nie pri výkone štátneho dohľadu. Nemohol preto obstáť názor navrhovateľa, že notár sa nemohol dovolávať mlčanlivosti vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti preto, lebo sľub mlčanlivosti zložil do rúk ministerky spravodlivosti (v skutočnosti disciplinárne obvinený notár zložil sľub do rúk ministra Daniela Lipšica). Pokiaľ by bol správny prezentovaný výklad ministerstva, pri jeho dôslednom aplikovaní by sa podľa žalobcu nevyhnutne dospelo k zjavne absurdným záverom. Napríklad k tomu, že povinnosť prezidenta zachovávať ústavu neplatí vo vzťahu k predsedovi Ústavného súdu, do ktorého rúk skladá prezident sľub podľa čl. 104 Ústavy SR. Alebo k záveru, že advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach týkajúcich sa klienta vo vzťahu k predsedovi Slovenskej advokátskej komory,

do ktorého rúk skladá sľub mlčanlivosti podľa § ods. 6 Zákona o advokácii. Názor pod písm. b) o tom, že vo veciach notárskych úschov ministerke prináleží zbaviť notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť, bola podľa disciplinárne obvineného a jeho právneho zástupcu jednoduchý právny omyl. Ministerka takúto právomoc má, avšak výlučne na účely trestného konania - § 39 ods. 2 písm. b) Notárskeho poriadku. Zo spôsobu, akým ministerstvo dôvodilo, sa disciplinárne obvinenému a jeho právnemu zástupcovi javilo, ako keby osoba, ktorá pani ministerke pripravovala text návrhu na začatie disciplinárneho konania nerozlišovala prípady, kedy ministerka má oprávnenie zbaviť notára povinnosti mlčanlivosti a prípadmi, kedy sa uplatňuje automatická zákonná výnimka z povinnosti zachovávať mlčanlivosť (§ 39 ods. 4 Notárskeho poriadku). Z tohto dôvodu sa argumentácia ministerstva spravodlivosti javila ako zmätočná. Právny zástupca disciplinárne obvineného a disciplinárne obvinený nevedeli pritom, či išlo alebo nešlo o argumentáciu, pod ktorú sa podpísala samotná pani ministerka, pretože napriek upozorneniu, že v elektronickej podobe im boli doručené iba strany 1-5 návrhu na začatie disciplinárneho konania, opakovane im bola doručená rovnaká verzia návrhu, a to nepodpísaný dokument obsahujúci 5 strán. Nevedeli preto, či predmetný návrh podpísala pani ministerka, alebo niekto iný. Právny zástupca disciplinárne obvineného a disciplinárne obvinený zastávali názor, že otázka, ktorej sa ministerstvo v návrhu tak dôrazne a obšírne venovalo, teda otázka existencie alebo neexistencie oprávnenia ministerky zbavovať notára mlčanlivosti pri výkone dohľadu bola irelevantná, keďže vo veciach dohľadu ministerka právomoc zbavovať mlčanlivosti jednak nemala a jednak to zákon ani nevyžadoval. Navrhovateľ podľa disciplinárne obvineného a jeho právneho zástupcu v návrhu rozvíjal úvahu, že ak by bola správna interpretácia § 39 Notárskeho poriadku zo strany jeho klienta, znamenalo by to, že ministerstvo by nikdy nebolo reálne schopné prešetriť žiadnu činnosť notára, ktorý by sa „ohradil” povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. Takýto záver bol podľa nich zjavne mylný. Ministerstvo samozrejme možnosť prešetriť činnosť notára malo a za tým účelom existovali zákonom jasne dané podmienky prelomenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktoré v danom prípade neboli splnené, ako podrobne rozviedli v liste adresovanom ministerstvu spravodlivosti zo dňa 26.06.2020, na ktorý v plnom rozsahu odkazovali. Mali zato, že z dôvodov tam uvedených nedošlo k splneniu zákonných podmienok výnimky z povinnosti notára zachovávať mlčanlivosť o obsahu spisov voči tretej osobe - ministerstvu spravodlivosti. Uvedená zákonná povinnosť vzhľadom k absencii podmienok jej prelomenia (t. j. chýbajúce odôvodnenie žiadosti o zapožičanie spisov zo strany ministerstva) naďalej platila a disciplinárne obvinený ňou bol viazaný. Uvedená skutočnosť mala za následok, že zachovaním zákonnej povinnosti mlčanlivosti nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti na strane disciplinárne obvineného a teda ani k disciplinárnemu previneniu. 7. Vo svojom liste zo dňa 26.06.2020 právny zástupca disciplinárne obvineného notára uviedol, že prípisom ministerky spravodlivosti zo dňa 23.06.2020 im bolo doručené potvrdenie o tom, že F.. B. bol poverený ministerkou spravodlivosti na výkon dohľadu v zmysle ust. § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku, čím bolo potvrdené, že bol osobou spadajúcou pod § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku a teda osobou oprávnenou požadovať, za splnenia ostatných zákonných podmienok, požičanie spisov v zmysle ust. § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku. Na základe vyššie uvedeného ministerstvu oznámil, že žalobca bol tak ako doteraz samozrejme pripravený poskytovať pri výkone dohľadu zákonom ustanovenú súčinnosť oprávneným osobám. Nakoľko bolo prípisom zo dňa 23.06.2020 potvrdené, že F.. B. bol takouto oprávnenou osobou, pripravenosť žalobcu poskytovať súčinnosť, sa tým pádom vzťahovala aj na súčinnosť vo vzťahu k tejto osobe. Menovite bol žalobca pripravený F.. B. za splnenia zákonných podmienok a na náležitú odôvodnenú žiadosť požičať príslušné notárske spisy. Z hľadiska zákonných povinností notára, okrem iného zachovávania povinnosti mlčanlivosti ohľadom údajov týkajúcich sa klientov voči tretím osobám v zmysle § 39 Notárskeho poriadku, bolo zrejmé, že výnimka z tejto povinnosti (kontrola spisov a listín ministerstvom podľa § 39 ods. 4 Notárskeho poriadku) sa vzťahovala v prípade požičania spisov len na prípady, v ktorých boli splnené ostatné podmienky vyžadované všeobecne platnými právnymi predpismi. V takejto situácii išlo o konflikt práva klientov na zachovávanie súkromia a dôvernosti informácií na jednej strane a povinnosti súčinnosti poskytovať informácie oprávneným štátnym orgánom v rámci ich pôsobnosti na druhej strane. Ako konštatoval Ústavný súd SR v svojej konštantnej judikatúre (III. ÚS 566/2016), k prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného zásahu do povinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je to nevyhnutné a účel sledovaný verejným záujmom nie je možné dosiahnuť inak. Pri nedodržaní niektorej podmienky ide o zásah protiústavný. Preto ak právny poriadok pripúšťa prelomenie do tejto ochrany, uskutočňuje sa tak iba a výlučne v záujme ochrany demokratickej spoločnosti (napr. II. ÚS 28/96). Jedným z prostriedkov ochrany pred možným protiústavným zásahom do práva klientov na ochranu súkromia bola požiadavka zákona, aby prípadná žiadosť, na základe

ktorej môže dôjsť k prelomeniu tejto ochrany, bola riadne odôvodnená (§ 81 ods. 2 NP), čo umožňuje jednak posúdenie a jednak aj spätné preskúmanie toho, či išlo o zásah do práva na ochranu súkromia legitímny, primeraný a v demokratickej spoločnosti nevyhnutný. Imanentnou súčasťou povinnosti notára zachovávať mlčanlivosť o údajoch jeho klientov bola preto aj povinnosť neposkytnúť údaje tretím osobám, s výnimkou prípadov, kedy boli splnené nielen formálne (existencia písomnej žiadosti), ale aj obsahové zákonné podmienky: teda existencia dôvodov žiadosti, ktoré boli preskúmateľné a na základe ktorých by sa dalo posúdiť, či ide o zásah do práva na súkromie legitímny, primeraný a nevyhnutný. Konštatoval, že v predchádzajúcich žiadostiach ministerstva neboli uvedené žiadne konkrétne a preskúmateľné dôvody požiadavky na požičanie konkrétnych spisov. Samotný odkaz na ustanovenie právneho predpisu umožňujúci vykonanie dohľadu (§ 3 ods. 1 NP) nebol z vyššie uvedených dôvodov splnením zákonnej požiadavky riadneho odôvodnenia žiadosti, bez ktorej by zapožičanie spisov predstavovalo porušenie zákonných povinností notára a protiústavný zásah do práva klientov na ochranu súkromia. Prípadné vyhovenie žiadosti o požičanie spisov, ktorá nebola odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami umožňujúcimi preskúmateľnosť jej legitimity, primeranosti a nevyhnutnosti, by preto bolo zo strany disciplinárne obvineného notára protiprávnym konaním, zakladajúcim okrem iného jeho disciplinárnu zodpovednosť, ako aj zodpovednosť za náhradu prípadnej škody. Na základe vyššie uvedeného požiadal o uvedenie konkrétnych a preskúmateľných dôvodov (napr. či ide o dožiadanie iného štátneho orgánu, podnet týkajúci sa určitého konkrétneho podozrenia, a pod.), na základe ktorých sa požaduje požičanie jednotlivých spisov a to ku každému spisu osobitne. Až po splnení tejto povinnosti zo strany ministerstva vznikne disciplinárne obvinenému notárovi povinnosť spisy za splnenia ostatných zákonom vyžadovaných podmienok sprístupniť, resp. zapožičať, pričom si svoju zákonnú povinnosť disciplinárne obvinený notár mienil riadne plniť. 8. Pred začatím pojednávania sa disciplinárny senát zaoberal telefonickým a následne aj mailovým oznámením právneho zástupcu disciplinárne obvineného o jeho práceneschopnosti a žiadosťou o odročenie pojednávania. Predchádzajúce pojednávanie určené na deň 03.02.2022 bolo z dôvodu práceneschopnosti člena senátu zrušené, pričom prekážka z dôvodu karantény (kovid-19) bola oznámená aj zo strany JUDr. Petra Kubíka. V súvislosti s pojednávaním dňa 23.03.2022 v dopoludňajších hodinách pracovníčka notárskeho úradu P.. D. F.Á. telefonicky predsedu senátu informovala o tom, že z advokátskej kancelárie JUDr. Petra Kubíka telefonicky oznámili, že JUDr. Peter Kubík sa z dôvodu choroby nemohol zúčastniť dnešného pojednávania. Advokátska kancelária bola pracovníčkou notárskeho úradu telefonicky následne požiadaná, aby ospravedlnenie a doklad o práceneschopnosti zaslala mailom na adresu notárskeho úradu predsedu senátu alebo Notárskej komory SR. Na zaslaný mail z advokátskej kancelárie, ktorým sa JUDr. Peter Kubík ospravedlňoval z neúčasti na pojednávaní z dôvodu choroby, ale neobsahoval žiadny relevantný doklad o práceneschopnosti, reagoval predseda senátu mailom tak, že o tom či bude pojednávanie odročené rozhodne senát disciplinárnej komisie, ktorý sa zíde v plánovanom termíne pojednávania, t. j. 23.03.2022 o 14.00 hod. Disciplinárny senát podľa čl. 10 ods. 2 Disciplinárneho poriadku sa rozhodol pojednávať v neprítomnosti disciplinárne obvineného a jeho právneho zástupcu a to najmä z dôvodu, že telefonické oznámenie ani následný mail bez lekárskeho potvrdenia o práceneschopnosti JUDr. Petra Kubíka nepovažoval za dostatočný dôvod na odročenie. Predvolanie na pojednávanie bolo v predstihu podľa lehoty určenej Disciplinárnym poriadkom NK SR právnemu zástupcovi doručené, pričom o prekážke na jeho strane pri pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 03.02.2022 informoval jeden deň pred samotným pojednávaním a o prekážke na jeho strane pri pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.03.2022 informoval až bezprostredne pred jeho plánovaným konaním. Disciplinárny senát navyše disponoval písomným vyjadrením k návrhu navrhovateľa zo dňa 28.02.2021, ako aj listom právneho zástupcu disciplinárne obvineného zo dňa 26.06.2020 adresovanému navrhovateľovi, ktorým sa k veci vyjadril a uviedol tiež svoj právny názor na prejednávanú disciplinárnu vec. Do úvahy by mohla pripadať aj možnosť zastupovania disciplinárne obvineného advokátskym koncipientom právneho zástupcu disciplinárne obvineného. 9. Disciplinárny senát vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi zo spisu, a to návrhom navrhovateľa vrátane jeho príloh (žiadosť o zapožičanie notárskych spisov č. 21429/2020/152, zo dňa 7. mája 2020, opakovaná žiadosť o zapožičanie notárskych spisov č. 21429/2020/152, zo dňa 3. júna 2020, list advokáta JUDr. Petra Kubíka, advokát, s. r. o., zo dňa 05. júna 2020, list ministerky zo dňa 23. júna 2020, list advokáta JUDr. Petra Kubíka, s. r. o. zo dňa 26. júna 2020) písomným vyjadrením disciplinárne obvineného, výsluchom navrhovateľa a zistil tento skutkový stav a právny stav.

10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb., notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. 11. Podľa § 13 zákona č. 323/1992 Zb., notár skladá do rúk ministra tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s notárskou činnosťou.” 12. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho zamestnanci. Podľa ods. 2 povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť účastník alebo jeho právni nástupcovia písomným vyhlásením alebo minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) na účely trestného konania, predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo, vo veciach činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania. Podľa ods. 4 povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o poskytnutie všeobecnej informácie oprávnenému orgánu (§ 82) o tom, že úkon bol alebo nebol vykonaný, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu alebo ak ide o podanie vysvetlenia alebo výpoveď v disciplinárnom konaní podľa § 91. 13. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy. 14. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2. 15. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo. 16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., je notárskou činnosťou a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), c) konanie vo veciach notárskych úschov (ďalej len úschov) (§ 65 až 68), d) konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73k), e) činnosť osvedčujúcej osoby. 17. Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu podľa odseku 2 je notár povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady. 18. Podľa § 13 ods. 3 Kompetenčného zákona, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky, v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou notárov. 19. Podľa § 91 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb., (1) disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia. (2) za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie. (3) disciplinárnymi opatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 Eur, c) pozastavenie

výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu. 20. Podľa čl. 16 ods. 2 Disciplinárneho poriadku, senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného za vinného ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je disciplinárnym previnením a uloží mu disciplinárne opatrenie. Podľa čl. 16 ods.3 Disciplinárneho poriadku, pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadne senát na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery. 21. Podľa čl. 23 ods. 2, ods. 3 Disciplinárneho poriadku, (2) v prípade, že vo veci bolo vydané rozhodnutie, ktorým disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného, trovy konania, ktoré vznikli komore, znáša disciplinárne obvinený. (3) súčasťou trov konania, ktoré vznikli komore, sú aj náhrady za stratu času členov senátu spolu s ich náhradami hotových výdavkov, ktoré im vznikli v súvislosti s výkonom funkcie členov senátu v príslušnom konaní. 22. Disciplinárna komisia mala po vykonanom dokazovaní za preukázané, že disciplinárne obvinený napriek výzve č. 21429/2020/152 zo dňa 3. júna 2020, nezapožičal od 5. júna 2020 do 23. novembra 2020 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky a ani jej povereným pracovníkom, notárske spisy a listiny spísané notárom, ktoré sa týkali konaní vo veciach notárskych úschov s ev. č. KNU 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019. 23. Žiadosť zo dňa 07.05.2020 podpísaná F.. F. B., generálnym riaditeľom sekcie dohľadu o požičanie notárskych spisov bola navrhovateľom odôvodnená tým, že ide o výkon štátneho dohľadu podľa § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku nad činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého je takouto činnosťou aj konanie o notárskych úschovách podľa 65 a nasl. Notárskeho poriadku, a to doslovne: „Podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku, Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len ministerstvo) vykonáva štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku a nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky. V rámci dohľadových oprávnení ministerstvo sleduje dodržiavanie zákonnosti v činnosti notárov. S ohľadom na potrebu prešetrenia Vášho postupu pri výkone notárskej činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku si Vás dovoľujeme požiadať o zapožičanie notárskych spisov v konaniach vo veciach notárskych úschov s ev. č. KIVU 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019.“ 24. Podľa disciplinárne obvineného notára a jeho právneho zástupcu sa disciplinárne obvinený nezapožičaním spisov nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia. Zo strany disciplinárne obvineného išlo podľa neho o dôsledné a v súlade so zákonom si plnenie zákonnej povinnosti mlčanlivosti upravenej v § 39 Notárskeho poriadku, pričom právny zástupca disciplinárne obvineného a disciplinárne obvinený zdôraznili, že minister môže notára zbaviť mlčanlivosti vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) výlučne na účely trestného konania, čo nebol tento prípad. Na druhej strane podľa názoru disciplinárne obvineného pri správnom a zákonnom výkone štátneho dohľadu zo strany navrhovateľa nebolo zbavenie mlčanlivosti potrebné. Túto skutočnosť nakoniec vo svojom návrhu zdôraznil aj navrhovateľ, ktorý vo svojom návrhu poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan 8/2018, zo dňa 25. februára 2020, v ktorom sa rozhodovalo o podobnej situácii, keď znalec s odvolaním sa na povinnosť mlčanlivosti nepredložil dohliadajúcemu orgánu znalecký posudok. V tomto rozhodnutí, ktorého účastníkmi boli sťažovateľ Centrum duševného zdravia, s. r. o., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave Sp. zn. 6S/211/2015-65 zo dňa 14.09.2017, Najvyšší súd SR uviedol: „Sťažovateľ sa ako znalec dostal do stretu plnenia dvoch zákonom ustanovených povinností, povinnosti mlčanlivosti podľa § 13 zák. č. 382/2004 Z. z. na jednej strane a povinnosti poskytnúť ministerstvu spravodlivosti (žalovanému) súčinnosť pri výkone dohľadu nad činnosťou znalcov podľa 29 ods. 2 tohto zákona na druhej sírane, pričom sťažovateľ pokiaľ ide o predloženie znaleckého posudku, uprednostnil zachovanie povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k svojmu zadávateľovi. Za jeho postup bol žalovaným, ako štátnym orgánom, vykonávajúcim dohľad nad činnosťou znalcov sankcionovaný, nakoľko ním podľa jeho názoru porušil zákon, keby mal byt' súčinný. Pri výklade dotknutých právnych noriem, je

potrebné vychádzať z účelu povinnosti znalca zachovávať mlčanlivosť, ktorým je ochrana záujmov tretích osôb pred možným zneužitím informácií získaných znalcom v priebehu vykonávania znaleckého úkonu. Ministerstvo spravodlivosti podľa kompetenčného zákona zabezpečuje v celom rozsahu výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Podľa zák. č. 382/2004 Z. z. ministerstvo spravodlivosti dohliada na zákonnosť činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, t. j. aj činnosti znalcov. Dohľad vykonáva ministerstvom poverený štátny zamestnanec ministerstva, pričom v zmysle § 60 ods. I písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (účinného v čase vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaného) štátny zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je dôvod dovolávať sa zachovávania povinnosti mlčanlivosti znalca voči subjektu, ktorý zabezpečuje v celom rozsahu výkon znaleckej činnosti (zahŕňajúc aj dohľad nad výkonom tejto činnosti) prostredníctvom osôb, ktoré sú rovnako viazané povinnosťou zachovávať' mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa v rámci výkonu služobných povinností dozvedeli. V danom prípade nešlo o poskytnutie informácií tretím osobám, ale subjektu, dohliadajúcemu dodržiavanie povinností podľa zákona č. 382/2004 Z. z. znalcami. Zo samotnej podstaty výkonu dohľadu nad vykonávaním znaleckej činnosti zo strany štátneho orgánu (ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj oboznamovanie sa so skutočnosťami, na ktoré sa inak vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 13 zák. č. 382/2004 Z. z.) v spojení s povinnosťou znalca poskytnúť na tento účel súčinnosť, vyplýva oprávnenie dohliadajúceho štátneho orgánu oboznámiť sa so skutočnosťami zistenými znalcom pri výkone jeho činnosti. Podmieňovanie súčinnosti predchádzajúcim zbavením mlčanlivosti ministrom spravodlivosti by v týchto prípadoch značne sťažovalo výkon dohľadu.“ 25. Právny zástupca disciplinárne obvineného ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť platí aj voči ministrovi, a to napriek tomu, že sľub mlčanlivosti zložil disciplinárne obvinený notár pri svojom vymenovaní práve do jeho rúk. Zloženie sľubu neznamená, že voči jeho osobe (ministrovi) predmetná právna povinnosť mlčanlivosti nepôsobí. Z návrhu navrhovateľa bolo ale zrejmé, že navrhovateľ mal na mysli tú skutočnosť, že na povinnosť mlčanlivosti sa nemôže disciplinárne obvinený dovolávať, pretože v tomto prípade išlo výlučne o výkon štátneho dohľadu, pri ktorom nebolo potrebné dohliadaného notára zo strany ministra povinnosti mlčanlivosti zbavovať. Netvrdil, že povinnosť mlčanlivosti voči ministrovi nepôsobí vôbec. 26. Podľa ďalšieho názoru právneho zástupcu disciplinárne obvineného bolo jednoduchým právnym omylom aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že ministrovi vo veciach notárskych úschov prináleží zbaviť notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť, pretože ministerka takúto právomoc má, avšak výlučne na účely trestného konania v zmysle § 39 ods. 2 písm. b) Notárskeho poriadku. Navrhovateľ vo svojom návrhu ale iba uviedol, že o mlčanlivosti vo veciach notárskych úschov rozhoduje, pričom z textu návrhu nevyplývalo, že by sa ustanovením § 39 ods. 2 písm. b) Notárskeho poriadku necítil viazaný. Tvrdil iba, že nemal povinnosť zbavovať notára povinnosti mlčanlivosti, pokiaľ sa zo strany navrhovateľa vykonával voči disciplinárne obvinenému štátny dohľad. 27. Otázka povinnosti mlčanlivosti notára pri výkone štátneho dohľadu sa vo všeobecnosti z vyššie uvedených dôvodov Disciplinárnej komisii ako sporná nejavila. Disciplinárne obvinený sa ale na povinnosť mlčanlivosti odvolal, pretože podľa jeho názoru minister, ako dohliadajúci orgán svoju žiadosť o požičanie spisov podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku (platného a účinného do 30.04.2021) odôvodnil iba tým, že vykonáva štátny dohľad a okrem tohoto dôvodu, žiadne ďalšie dôvody neuviedol. Spornou skutočnosťou sa tak stalo tvrdenie disciplinárne obvineného o tom, že žiadosť na požičanie spisov musí byt' riadne odôvodnená, pretože podľa neho iba samotný výkon štátneho dohľadu nie je dôvodom na požičanie spisov a na prelomenie jeho povinnosti mlčanlivosti. V opačnom prípade by podľa disciplinárne obvineného došlo z jeho strany k porušeniu zákonných povinností notára a k protiústavnému zásahu do práva jeho klientov na ochranu súkromia. 28. Disciplinárna komisia konštatovala, že nedávne zmeny v ustanovení 83 Notárskeho poriadku o požičiavaní spisov, viedli niektorých notárov k presvedčeniu, že odmietnutie požičať spisy malo oporu v znení § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku platného a účinného do 30.04.2021, podľa ktorého: „Notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2.“

29. Toto znenie zákona nespôsobovalo pri výkone štátneho dohľadu zo strany ministerstva v praxi problémy, a to od jeho účinnosti (01.01.1993) až do nedávneho rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR č. DK 6/2019-45 zo dňa 27.09.2019, (po ktorom nasledovali DK 3/2021-53 zo dňa 10.06.2021, DK 5/2021-34 zo dňa 09.08.2021), keď táto dospela k záveru, že žiadosť ministerstva odôvodnená výkonom štátneho dohľadu z podnetu dostatočne nešpecifikovaného podnetu SPF (Slovenský pozemkový fond), nie je žiadosťou odôvodnenou, tak ako to mal na mysli ustanovenie § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku platného a účinného do 30.04.2021. Niektorí notári preto požičiavanie notárskych spisov ministerstvu pre účely výkonu štátneho dohľadu považovali za sporné a spisy ministerstvu nepožičali, a to aj v prípadoch, ktoré s podnetmi SPF nemali žiadny súvis. 30. Následne s účinnosťou odo dňa 01.05.2021 bolo zákonodarcom prijaté nové znenie § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého: „Notár svoje spisy požičia a) na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom a znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2, alebo b) na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedeným v § 82 ods. 1. ” 31. Sporným sa tak stalo, či postačovalo odôvodniť žiadosť o požičanie spisov podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku (platného a účinného do 30.04.2021) zo strany ministerstva ako dohliadajúceho orgánu iba tým, že notárske spisy žiada požičať v súvislosti s výkonom štátneho dohľadu podľa § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku, a to nad notárskou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku, alebo či tak, ako to uviedol právny zástupca disciplinárne obvineného vo svojom liste adresovanému ministerstvu spravodlivosti, generálnemu riaditeľovi sekcie dohľadu F.. F. B., bolo ministerstvo, ako dohliadajúci orgán, povinné uviesť v žiadosti o požičanie spisov pri výkone štátneho dohľadu „konkrétne a preskúmateľné dôvody, napríklad či ide o dožiadanie iného štátneho orgánu, podnet týkajúci sa určitého konkrétneho podozrenia a podobne”. 32. Disciplinárna komisia dospela k nasledujúcemu právnemu názoru. Podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku, ministerstvo vykonáva nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a Notárskej komory Slovenskej republiky štátny dohľad a podľa § 13 ods. 3 Kompetenčného zákona, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky, v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou notárov. V rámci štátneho dohľadu minister vymenúva a odvoláva notárov, určuje počet notárskych miest každého súdu prvého stupňa a ich prípadnú zmenu, na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky môže notárov vzájomne preložiť, prijíma sľub notárov, zbavuje notárov povinnosti mlčanlivosti, vybavuje sťažnosti na Notársku komoru SR, vykonáva disciplinárnu právomoc, môže pozastaviť výkon notárskeho úradu, určuje maximálnu výšku odmeny notárov, zúčastňuje sa notárskych skúšok a výberových konaní na miesta notárov a pod. Bolo preto nesporné, že ministerstvo nemá voči Notárskej komore SR postavenie nadriadeného orgánu, ale sleduje správanie sa komory a notárov, či je v súlade so zákonom. V prípade porušenia záväzne ustanoveného práva zo strany dohliadaného subjektu dohliadajúci orgán uplatní voči nemu zákonom zverené právomoci a v tejto súvislosti je rozhodujúce, že výkon štátneho dohľadu nad činnosťou notárov nie je návrhovým konaním, ale ministerstvo ako dohliadajúci orgán vykonáva štátny dohľad vždy ex offo. Nakoľko ide o činnosť ex offo, nie je podstatné, akým spôsobom sa ministerstvo ako dohliadajúci orgán o protiprávnom konaní dohliadanej osoby dozvedelo a pokiaľ odôvodnilo svoju žiadosť o požičanie spisov výkonom štátneho dohľadu, nebolo povinnosťou ministerstva ako dohliadajúceho orgánu uvádzať ďalšie dôvody a iným a ďalším spôsobom odôvodňovať dohliadanému orgánu žiadosť o zapožičanie spisov. 33. Disciplinárna komisia poukázala na právnu úpravu, podľa ktorej v zmysle § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu podľa odseku 2, sa vykonáva štátny dohľad kontrolou spisov a notár je povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a „poskytnúť potrebné informácie a podklady.” Z tohoto ustanovenia, ktoré patrí do 6. časti Notárskeho poriadku upravujúcej „Dohľad nad činnosťou notárov a výkon disciplinárnej povinnosti” jasne vyplýva povinnosť notára poskytnúť pri výkone štátneho dohľadu potrebné podklady, t. j. aj notárske spisy. Ustanovenie § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku o požičiavaní spisov patrí do 5. časti Notárskeho poriadku o „Manipulácii so spismi a ich úschove“. Samotný výkon štátneho dohľadu sa podľa ustanovenia § 89 Notárskeho poriadku vykonáva okrem iného aj „kontrolou spisov”. Systematickým výkladom možno teda uzavrieť, že nemôže byť' v rozpore so zákonom vykonanie štátneho dohľadu,

ktorého obsahom je kontrola spisov tak, že si ministerstvo notárske spisy požičia v súlade so zákonom dovolenou manipuláciou zo spismi upravenou v § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku. 34. Právny názor Disciplinárnej komisie, podľa ktorého je výkon štátneho dohľadu dostatočným dôvodom na požičanie spisov, potvrdzuje aj iný dovolený a bežný postup pri výkone štátneho dohľadu, a to keď minister alebo jeho poverený pracovník sa dostaví na notársky úrad a požiada notára o predloženie notárskych spisov pre účely výkonu štátneho dohľadu kontrolou spisov podľa § 89 Notárskeho poriadku priamo v priestoroch notárskeho úradu. Dohliadaný notár je takto povinný notárske spisy na kontrolu predložiť a dohliadajúci orgán nie je povinný žiadne ďalšie dôvody, s výnimkou výkonu štátneho dohľadu, uvádzať. V tomto prípade výkonu štátneho dohľadu kontrolou spisov podľa § 89 Notárskeho poriadku priamo v priestoroch notárskeho úradu je notár povinný predložiť (fakticky aj zapožičať) svoje spisy zástupcovi ministerstva a to aj bez zbavenia mlčanlivosti, akoby aj s tým, že môže v tomto prípade dovoleným spôsobom ohroziť súkromie svojich klientov, avšak v prípade požičania spisov ministerstvu podľa ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku by túto povinnosť mlčanlivosti (ad absurdum) odrazu mal mať. Navyše podľa Disciplinárnej komisie nemožno hovoriť o tom, že by zapožičaním spisov podľa § 83 Notárskeho poriadku bolo ohrozené právo účastníkov notárskeho úkonu na súkromie tak, ako to interpretoval disciplinárne obvinený a jeho právny zástupca, a to aj z dôvodu, že zo zákona jednoznačne vyplýva, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť je štátom uložená či uznaná povinnosť. Z toho je zrejmé, že § 39 Notárskeho poriadku povinnosť mlčanlivosti vymedzuje vo vzťahu k iným osobám než k osobe ministra zastupujúceho autoritu štátu, ktorý notárovi túto povinnosť uložil. Bez splnenia povinnosti sľubu mlčanlivosti nemôže byt' notár do notárskeho stavu vymenovaný (§ 12 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku), takže sa nejedná iba o to, že notár niekomu skladá do rúk sľub mlčanlivosti, ale na druhej strane aj o to, že štát povinnosť mlčanlivosti notárovi priamo ukladá a môže na jej dodržiavanie aj dohliadať alebo si ju aj vynútiť. Naviac, podľa § 111 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/2017 Z. z. aj samotní pracovníci ministerstva sú zo zákona povinní zachovávať mlčanlivosť a tejto ich povinnosti ich môže zbaviť jedine generálny tajomník. V tejto súvislosti sa možno odvolať aj na dôvodovú správu k zákonu č. 267/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Notársky poriadok, v ktorej sa k § 39 Notárskeho poriadku uvádza: „Mlčanlivosť notára podľa § 39 možno považovať za štátom uloženú či uznanú povinnosť a táto je rešpektovaná všetkými procesnými ustanoveniami príslušných predpisov upravujúcich podania svedeckej výpovede či vysvetlenia osobami viazanými týmto druhom mlčanlivosti. Zo sémantického výkladu pojmu „mlčanlivosť” ďalej vyplýva, že ust. 39 upravuje povinnosť notára mlčať o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel, tzn. že mu zakazuje poskytoval o nich informácie svojím aktívnym prejavom v ústnej či písomnej forme. Ostatné formy možného zverejnenia chránených údajov ako nazeranie do spisov, ich požičiavanie upravujú iné ustanovenia (§ 81 a 83). Znamená to teda, že aj zákonodarca jasne oddeľuje základnú myšlienku § 39 Notárskeho poriadku o povinnosti zachovávať mlčanlivosť od ostatných právomocí ministerky vrátane výkonu štátneho dohľadu a nepodmieňuje tieto jej kompetencie úzkou optikou a reštriktívnym výkladom ustanovenia § 39 Notárskeho poriadku. 35. Pretože žiadne ustanovenie Notárskeho poriadku alebo iného zákona neukladá ministrovi povinnosť, s výnimkou výkonu štátneho dohľadu, uvádzať iný dôvod na kontrolu spisov v priestoroch notárskeho úradu, bolo by nelogické, aby notár v súvislosti s výkonom dohľadu spočívajúcom v kontrole požičaných spisov mimo priestorov notárskeho úradu, mal okrem výkonu štátneho dohľadu posudzovať ďalšie dôvody a rozhodovať o tom, za akých okolností, v akom prípade a na základe akých dôvodov je dohliadajúci orgán na výkon dohľadu oprávnený. V opačnom prípade by o tom, či bude výkon štátneho dohľadu kontrolou požičaných spisov zo strany ministerstva vykonaný, rozhodoval sám dohliadaný notár. V jeho právomoci by bolo totiž rozhodnutie o tom, či výkon štátneho dohľadu je dostatočným dôvodom na zapožičanie notárskych spisov a či v konečnom dôsledku spisy predloží alebo nepredloží. Notársky poriadok v § 83 ods. 1 (platný a účinný do 30.04.2021) ustanovoval, aby bola žiadosť o požičanie spisov písomne odôvodnená, ale nedával notárovi právomoc na to, aby tieto dôvody posudzoval. Tým by dochádzalo k neprimerane extenzívnemu výkladu zákona a výkon štátneho dohľadu podľa § 89 Notárskeho poriadku zo strany ministra ako aj dohľadu zo strany Prezídia Notárskej komory SR by bol výrazne sťažený a obmedzený, nakoľko akákoľvek kontrola spisov v súvislosti s výkonom dohľadu by bola možná iba výlučne v kancelárii notára. 36. Podľa názoru Disciplinárnej komisie nebolo preto potrebné uviesť v žiadosti o požičanie spisu odôvodnenej výkonom štátneho dohľadu zo strany ministerstva alebo aj Prezídia Notárskej komory

„ konkrétne a preskúmateľné dôvody, napríklad či ide o dožiadanie iného štátneho orgánu, podnet týkajúci sa určitého konkrétneho podozrenia a podobne”, tak ako to disciplinárne obvinený požadoval, a to aj z dôvodu, že v prípade požičania spisov podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku ide o zákonom predpokladaný a dovolený pohyb spisov. Samotný výkon štátneho dohľadu sa realizuje až ich kontrolou. 37. Skutočnosť, že postačujúcim dôvodom na požičanie spisov je samotný výkon štátneho dohľadu potvrdzovala aj dôvodová správa zákonodarcu k novému zneniu § 83 ods. 1, účinnému odo dňa 01.05.2021, podľa ktorého „Notár svoje spisy požičia a) na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom a znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2, alebo b) na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedeným v § 82 ods. 1), kde sa uvádza: „Ide o sprecizovanie zákonného ustanovenia upravujúceho povinnosť' notára zapožičať spisy notárom a znalcom za ustanovených podmienok a taktiež oprávneným orgánom. Vypúšťa sa obligatórne odôvodnenie žiadosti oprávneného orgánu o zapožičanie spisu notára. Účelom tejto právnej úpravy je najmä odstránenie pretrvávajúcich výkladových problémov, keďže sa v praxi objavovali prípady, kedy bol uprednostňovaný striktný jazykový výklad zákonného ustanovenia napriek tomu, že mala byť uprednostnená teleologická metóda výkladu, čím sa obchádzal účel zákonného ustanovenia, ktorým bolo okrem iného aj vytvorenie zákonnej platformy pre výkon zákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov. Dôvodom písomnej žiadosti o zapožičanie spisov oprávneným orgánom je výkon štátneho dohľadu, čo vyplývalo aj z doterajšej právnej úpravy. V prípade písomných žiadostí iných notárov, kedy dôvodov na zapožičanie spisu môže byt' viacero (na rozdiel od žiadosti oprávnených orgánov, kedy dôvodom je najmä výkon štátneho dohľadu), je potrebné, aby v písomnej žiadosti bol tento dôvod uvedený. Ide teda o odstránenie realizácie doterajších úkonov notárov smerujúcich k znemožňovaniu výkonu zákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov, ktoré boli vykonávané z dôvodu, že notári, po doručení písomnej žiadosti oprávnených orgánov, viedli polemiku o tom, či je samotný výkon zákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov dostatočným dôvodom na zapožičanie spisov. Uvedenými obštrukciami notárov dochádzalo najmä k mareniu a sťažovaniu výkonu štátneho dohľadu.” 38. Z citovaného bodu 7 dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., vyplýva aké dôvody viedli zákonodarcu k novelizácii ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku. Z dôvodovej správy je zrejmé, že dôvodom zmeny zákonnej úpravy boli situácie identické aj s touto disciplinárnou vecou a ďalšími prípadmi, keď aj iní notári použili právny argument, že samotný výkon štátneho dohľadu ministerstvom, (bez iným spôsobom odôvodnenej žiadosti, o ktorej dôvodnosti aj sami rozhodli) nie je dostatočným dôvodom na zapožičanie notárskych spisov. Zákonodarca zdôraznil, že ide iba o spresnenie zákonnej úpravy z dôvodu odstránenia výkladových rozporov. Nejedná sa teda o nové oprávnenie ministerstva, ani o novú povinnosť notára a nie je známe, že by táto povinnosť bola od účinnosti Notárskeho poriadku, t. j. od 01.01.1993 až do spomínaného rozhodnutia DK NK SR v roku 2019 notármi nerešpektovaná a porušovaná. 39. V pôvodnej dôvodovej správe k Notárskemu poriadku pri jeho prijatí pre 5. časť Notárskeho poriadku o manipulácii so spismi a ich úschove, do ktorej časti patrí aj § 83 ods. 1, v dôvodovej správe sa uvádza iba „V tejto časti týkajúcej sa manipulácie so spismi sú upravené len zásadné otázky. Podrobnejšiu úpravu stanoví kancelársky poriadok, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.” Vo vyhláške č. 324/2015 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre notárov podrobnejšia úprava v súvislosti s požičiavaním spisov uvedená nebola a to okrem ustanovenia § 29 o zasielaní elektronickej podoby spisu podľa ktorého „Notár na žiadosť podľa § 83 ods. 1 zákona môže zaslať aj elektronickú podobu spisu. Listiny, ktoré tvoria obsah spisu, podpíše notár zaručeným elektronickým podpisom.” Ani výnos Ministerstva spravodlivosti z 25. januára 1993 č. 17214/1992-60, ktorým bol vydaný predchádzajúci Kancelársky poriadok pre notárov, žiadnu súvislosť s požičiavaním spisov neriešil. 40. Zákonodarca takto ani v minulosti v dôvodových správach ako aj v súvisiacich predpisoch nezdôrazňoval, že pri žiadosti o požičaní spisu podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku je potrebné odôvodňovať žiadosť okrem jej zdôvodnenia výkonom štátneho dohľadu aj iným spôsobom, pričom táto skutočnosť by sa pri výkone štátneho dohľadu kontrolou požičaných spisov ako zásadná javiť mala. V opačnom prípade by totiž mohla nastať taká situácia, že výkon štátneho dohľadu kontrolou spisov by bol možný iba v kancelárii notára, čo zákonodarca nemohol mat' v úmysle. 41. Spôsob interpretácie § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku (platného a účinného do 30.04.2021) disciplinárnym senátom tak, že v prípade ministra a prezídia komory je dostatočné žiadosť o požičanie

spisov odôvodniť iba výkonom dohľadu je v súlade s autentickým výkladom zákonodarcu, historickým výkladom ako aj systematickým zaradením § 83 ods. 1 v právnej norme (v Notárskom poriadku) a v súlade s účelom tohoto ustanovenia. Tento výklad možno oprieť aj o Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 341/07-38, podľa ktorého: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viest' k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď' to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. Viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“ 42. Ani novelizované ustanovenie § 83, podľa ktorého notár svoje spisy požičia a) na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom a znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2, alebo b) na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedeným v § 82 ods. 1, nie je možné interpretovať iba doslovným gramatickým (jazykovým výkladom), pretože pri takomto výklade by oprávnené orgány uvedené v § 82 ods. 1, t. j. prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy nemuseli žiadnym spôsobom svoje žiadosti o požičanie spisu odôvodňovať. Pri prezídiu komory a ministrovi bude dôvodom na požičanie spisov spravidla výkon štátneho dohľadu v prípade ministerstva alebo dohľadu v prípade komory, ale ostatné oprávnené orgány môžu požiadať notára o požičanie spisov iba v rozsahu a medziach, ktoré sú ustanovené v súvisiacich zákonoch, a to s dôrazom na dodržiavanie § 39 Notárskeho poriadku o povinnosti mlčanlivosti. Z toho tiež podľa disciplinárnej komisie vyplýva, že pokiaľ by aj podľa novej zákonnej úpravy v prípade ministra alebo prezídia komory nebola žiadosť o požičanie spisov expresis verbis výkonom dohľadu odôvodnená, bola by súčinnosť notára spočívajúca v požičaní spisov v rozpore s jeho povinnosťou mlčanlivosti. 43. Na druhej strane, pokiaľ mala dohliadaná osoba oprávnený pocit, že výkon štátneho dohľadu zo strany ministerstva nebol vedený zákonným spôsobom a dochádzalo k jeho zneužívaniu, mohol v súlade so zákonom notár použiť všetky právne prostriedky na ochranu svojej osobnosti a súkromia, a to nielen v súvislosti so svojou notárskou činnosťou. Tieto okolnosti však na povinnosť vyhovieť žiadosti, ktorá bola riadne odôvodnená výkonom štátneho dohľadu v prípade ministra alebo výkonom dohľadu v prípade prezídia komory, nemali vplyv. 44. Z takto zisteného skutkového a právneho stavu mal disciplinárny senát preukázané, že disciplinárne obvinený porušil § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku, § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku ako aj článok 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notára a rozhodol o tom, že disciplinárne obvinený je vinný a uložil mu disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 3.300,- €. 45. Pri svojom rozhodnutí o disciplinárnom opatrení vzala disciplinárna komisia do úvahy, že disciplinárne obvinenému nebolo doteraz uložené žiadne právoplatné disciplinárne opatrenie a pozastavenie výkonu notárskej činnosti sa disciplinárnemu senátu javilo ako príliš prísne. 46. O trovách konania disciplinárna komisia rozhodla podľa čl. 23 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR. Súčasťou trov konania, ktoré vznikli Notárskej komore SR sú aj náhrady za stratu

času členov senátu spolu s ich náhradami hotových výdavkov, ktoré im vznikli v súvislosti s výkonom funkcie členov senátu v tomto konaní. 47. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný vyslovil, že súvislosti s rozhodnutím disciplinárnej komisie o uložení peňažného trestu a povinnosti uhradiť peňažný trest na účet Notárskej komory SR v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia nemá podanie správnej žaloby na povinnosť platby odkladný účinok, a to z nasledujúceho dôvodu. Podľa čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR „podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia má odkladný účinok.” Podľa § 184 SSP „podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.” Podľa disciplinárnej komisie podanie správnej žaloby odkladný účinok mať nemôže, pretože Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR nie je osobitným predpisom v zmysle citovaného ustanovenia SSP, ale iba interným normatívnym aktom Notárskej komory SR bez všeobecnej právnej záväznosti. O odkladnom účinku môže rozhodnúť iba správny súd na návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 SSP. II. Žaloba. 48. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nesprávnych skutkových zistení, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako aj porušení procesných práv žalobcu. 49. Žalobca po opise procesných podmienok podania predmetnej žaloby, právomoci a príslušnosti tunajšieho správneho súdu poukázal na to, že disciplinárne konanie vedené na Notárskej komore SR na ten účel zriadenými disciplinárnymi senátmi sa v prípade konaní nedokončených k 01.12.2021 spravuje pomerne strohou zákonnou procesnou úpravou ust. § 92 až 93 Notárskeho poriadku. V zmysle aktuálnych predpisov je otázka strohosti a nedostatočnosti právnej úpravy vyriešená osobitným zákonom, ktorým je práve vyššie citovaný zákon č. 432/2021 o disciplinárnom poriadku NSS obsahujúci jednak podrobnejšie procesné pravidlá, ako aj výslovný odkaz na subsidiárne použitie procesných ustanovení Trestného poriadku (§ 4 Disciplinárneho poriadku NSS). V právnej úprave účinnej do 30.11.2021, ktorá sa vzťahuje na posudzované konanie, zveruje zákon úpravu procesných pravidiel disciplinárneho konania Konferencii notárov v podobe právomoci schvaľovať disciplinárny poriadok (§ 30 ods. 4 písm. b/ Notárskeho poriadku). Disciplinárny poriadok schválený Konferenciou notárov na základe zákonom danej právomoci má povahu právneho predpisu záujmovej samosprávy vydaného na základe zákonného zmocnenia. Zákon výslovne ukladá disciplinárnej komisii povinnosť konať a rozhodovať podľa Disciplinárneho poriadku (§ 34 ods. 3 Notárskeho poriadku). Porušenie Disciplinárneho poriadku disciplinárnou komisiou je preto aj porušením zákonnej povinnosti a zásahom do práv žalobcu a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa §191 ods.1 písm. g) SSP. 50. Podľa ust. § 28 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory „Na prípady, ktoré tento disciplinárny poriadok neupravuje sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.“ Použitie výrazu „Občianskeho súdneho poriadku“ je zjavným opomenutím zo strany Konferencie notárov, ktorá pri zmenách Disciplinárneho poriadku v r. 2016 nezohľadnila nahradenie Občianskeho súdneho poriadku (OSP) Civilným sporovým poriadkom (CSP). V zmysle ust. § 470 CSP sa však všetky konania pôvodne spravované OSP riadia CSP, čo platí aj pre prípady subsidiárneho použitia OSP/CSP na konania upravené osobitnými predpismi. Vrátane konania spravujúceho sa Disciplinárnym poriadkom Notárskej komory SR. 51. Disciplinárny poriadok Notárskej komory neobsahuje osobitnú úpravu zastúpenia účastníka advokátom. Rovnako neobsahuje úpravu prípadného odročenia pojednávania z dôvodov na strane právneho zástupcu. V zmysle ust. § 28 Disciplinárneho poriadku je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP). 52. Podľa § 89 ods. 1 CSP, sa strana môže dať v konaní zastupovať advokátom, ktorého si zvolí. Podľa ust. § 183 CSP „Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť“. Podľa ust. § 183 ods. 4 CSP: „Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana,

ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania“. Podľa ust. § 184 ods. 2 CSP: „Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.“ Skutkové okolnosti boli nasledovné: 53. Právny zástupca žalobcu bol v deň pojednávania (23.03.2022) zdravotne indisponovaný (ťažkosti s dýchaním, bolesť hrdla, opuchnuté sliznice horných dýchacích ciest) a objektívne neschopný sa pojednávania zúčastniť. Obrátil sa na svoju všeobecnú lekárku (F.. T. E., T..sk), ktorá však v daný deň (streda - ordinačné hodiny na stránke T..sk) ordinovala až od 12:00. Príznaky mohli zodpovedať na jednej strane astme/alergii, ktoré mal právny zástupca žalobcu diagnostikované už viac ako desať rokov a zvyknú sa komplikovať práve v marci/apríli, kedy sa vyskytujú najsilnejšie alergény (jelša, lieska, vŕba, breza...). Súčasne však príznaky mohli zodpovedať aj ochoreniu covid-19. Právny zástupca požiadal asistentku p. F., aby ho v jeho mene e-mailom ospravedlnila z pojednávania disciplinárneho senátu a požiadala o odročenie z dôvodu zdravotnej indispozície. Čo uskutočnila jednak telefonicky a jednak emailom o 9:32. Obratom obdržala odpoveď (9:32), ktorá neobsahovala stanovisko k žiadosti o odročenie, iba informáciu, že o prípadnom odročení rozhodne senát keď sa o 14:00 zíde - teda až o 4 a 1 hodiny, kedy už nebude možné na rozhodnutie senátu reagovať. 54. Lekárka sa na základe popisu príznakov jednak uistila, že právny zástupca má k dispozícii potrebné antiastmatiká, jednak nariadila karanténu a test na kovid-19 a nariadila kľudový režim (celodenné domáce liečenie) - čo bol štandardný postup pri akútnych astmatických stavoch. O situácii právny zástupca následne informoval aj predsedu senátu e-mailom z 12:43 (bez reakcie) s tým, že písomné lekárske potvrdenie doloží následne. K čomu však nedošlo, keďže senát svoje rozhodnutie pojednávať neoznámil, ale rovno rozhodol. Oba e-maily (z 9:32 aj 12:43) obsahovali žiadosť o odročenie a emailovú adresu, mail o 9:32 aj telefónne číslo. Lekárske potvrdenie nebolo objektívne možné doložiť pred pojednávaním z dôvodov, ktoré boli všeobecne známe: v čase pandémie lekári obmedzovali kontakty s pacientmi na prípady skutočne nevyhnutné. O takýto prípad nešlo, keďže v princípe jediné, čo pacient v tomto prípade od lekára potreboval, bolo písomné potvrdenie pre účely ospravedlnenia z pojednávania. Zo zdravotného hľadiska bol naopak potrebný pokoj, izolácia a domáca liečba. 55. Právny zástupca žalobcu sa bezodkladne (24.03.2022) dal testovať na covid-19, pričom výsledok bol negatívny. Keďže však príznaky pretrvávali dlhšie aj napriek nasadeniu antiastmatík, antihistaminík a pobytu v nízkoalergénnom prostredí, právny zástupca žalobcu sa dal opätovne kontrolne testovať (10.04.2022), pričom tento opakovaný test potvrdil covid-19. S vysokou pravdepodobnosťou teda už 23.03.2022 išlo o ochorenie covid-19, pričom však diagnostiku sťažil jednak fakt, že právny zástupca je astmatik s pravidelne sa opakujúcimi ťažkosťami s podobnými príznakmi práve v tomto období a jednak zrejme falošne negatívny test z 24.03.2022. Vyššie uvedený skutkový dej sa odohral v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie z dôvodu pandémie covid-19. 56. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalobcu bolo zrejmé, že právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil z dôležitého nepredvídateľného dôvodu, ktorý nastal krátko pred pojednávaním. Tento dôvod oznámil bezodkladne so žiadosťou o odročenie pojednávania. Senát tento dôvod zrejme „nepovažoval za dostatočný na odročenie“. V rozpore s ust. § 183 ods. 4 CSP však predseda senátu porušil povinnosť bezodkladne upovedomiť stranu, že dôvod na odročenie ňou uvádzaný nie je dôležitý. Namiesto toho jednoducho otvoril pojednávanie a senát následne rozhodol. Takýto postup v rozpore s ust. § 183 ods. 4 CSP bol z vyššie uvedených dôvodov aj porušením povinnosti podľa § 34 ods. 3 Notárskeho poriadku. 57. Postupom senátu došlo k porušeniu práva účastníka konania na zastúpenie advokátom na pojednávaní. Takisto predseda senátu tým, že bezodkladne neoznámil, že dôvod odročenia nepovažuje za dôležitý, znemožnil samotnému účastníkovi prijať operatívne prípadne iné opatrenia (napríklad zastúpenie iným advokátom, alebo osobnú účasť). Senát svoje porušenie povinnosti postupovať podľa ust. § 183 ods. 4 CSP zdôvodnil úvahou, že veď advokát sa k predmetu sporu vyjadril a špekuláciou, že do úvahy prichádzalo aj zastúpenie koncipientom právneho zástupcu (právny zástupca koncipienta nemal). Žalobca chápal, že aj pre členov senátu, resp. predsedu išlo o konanie pod časovým tlakom.

Táto skutočnosť však nemohla byť dôvodom upretia práva účastníkovi byť na pojednávaní zastúpený advokátom. CSP napokon predpokladá aj situáciu, aká nastala: že existuje vážny zdravotný dôvod na odročenie pojednávania, tento však v danom momente ešte nebol preukázaný príslušným potvrdením. Pre takýto prípad CSP výslovne umožňuje preukazovanie dôvodov následne (§ 184 ods. 2) s následkom, že ak sa tak nestane, na prípadné ďalšie ospravedlnenia sa nebude prihliadať. Senát však bezdôvodne postupoval tak, ako keby skutočnosti podľa § 184 ods. 2 v minulosti už nastali. 58. Disciplinárny senát svojim postupom porušil právo žalobcu byť v celom konaní riadne zastúpený advokátom, čo podľa názoru žalobcu samé osobe zakladalo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a dôvod na jeho zrušenie. Údajné porušenie Etického kódexu notára. 59. Žalobcovi bolo kladené za vinu, že mal porušiť v čase od 3. júna 2020 do 23. novembra 2020 povinnosť tým, že nezapožičal Ministerstvu spravodlivosti SR, ministerke spravodlivosti SR a ani jej povereným pracovníkom, na ich odôvodnenú písomnú žiadosť konkrétne notárske spisy. Tým malo dôjsť k porušeniu povinností podľa § 83 ods. 1, § 89 ods. 4 a čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notára. 60. K údajnému porušeniu čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu vo výroku 3) napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že tomuto údajnému porušeniu sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevenoval. Žalobca potom nevedel v čom videl disciplinárny senát porušenie povinnosti zachovávať v styku so štátnymi orgánmi dôstojnosť, prípadne v čom videl porušenie povinnosti usilovať sa o dobrú komunikáciu s predstaviteľmi justície, či ministerstva spravodlivosti. Notár s ministerstvom riadne komunikoval a svoje postoje k sporným otázkam odôvodnenosti požiadavky na zapožičanie spisov a povinnosti zachovávať mlčanlivosť vecne zdôvodnil. V komunikácii sa neuchýlil k žiadnym nezdvorilostiam ani k ničomu nedôstojnému a napokon žalovaný to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nikde netvrdil. Samotná vecne vedená komunikácia, v ktorej notár polemizoval s právnym názorom protistrany - ministerstva, nebola z povahy veci ničím nedôstojným a nebola v rozpore s povinnosťou viesť dobrú komunikáciu. Azda senát nechcel tvrdiť, že pod povinnosťou „usilovať sa o dobrú komunikáciu“ myslí etický kódex povinnosť súhlasiť vo všetkom s právnym názorom ministerstva. 61. Z uvedených dôvodov považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a neodôvodnené v časti výroku o porušení Etického kódexu. Napriek tomu, že na disciplinárne konanie notára sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú, bolo nutné rešpektovanie základných zásad, medzi ktoré nepochybne patrí riadne odôvodnenie rozhodnutia a jeho zrozumiteľnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takýto nedostatok je možné považovať prípad, keď nebolo zrejmé, z akých dôkazov žalovaný v konaní vychádzal, resp. nebolo zrejmé, aký vplyv mali skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania na samotné rozhodnutie. Bolo potrebné, aby rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo správnu úvahu o tom, ako sa správny orgán dopracoval k rozhodnutiu, ako sa vysporiadal a ako vyhodnotil skutočnosti získané vykonaným dokazovaním, a teda, aby jeho rozhodnutie netrpelo nedostatkom dôvodov. Žalobou napadnuté rozhodnutie tieto požiadavky nespĺňalo, nakoľko z neho nebolo vôbec zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný dopracoval k záveru o porušeniu Etického kódexu žalobcom. Nesprávne časové vymedzenie trvania údajného porušenia povinnosti. 62. Podľa napadnutého rozhodnutia mal žalobca porušiť svoju povinnosť zapožičať spisy v čase od 3. júna 2020 do 23. novembra 2020. Podľa ustanovenia § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku „Notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 ...“ Podľa ust. § 82 ods. 1 NP: Oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy.“ Žalobca obdržal výzvy na zapožičanie spisov zo dňa 07.05.2020 a 03.06.2020 podpísané F.. F. B., generálnym riaditeľom sekcie dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR. Vo výzvach sa okrem požiadavky na zapožičanie konkrétnych spisov nachádzala iba všeobecná citácia § 89 ods. 1 NP. Súčasťou výzvy nebolo poverenie pre F.. B. na konanie v mene ministerstva spravodlivosti v záležitosti výkonu kontroly alebo zapožičiavania spisov ani informácia, že by F.. B. mal byť ministerkou na takéto konanie poverený. Podľa Organizačného poriadku MS vo vtedy platnom znení:

a) generálny riaditeľ sekcie dohľadu nebol pracovníkom spadajúcim do priamej riadiacej pôsobnosti ministerky ale štátnej tajomníčky - čl. 26 pís. e) Organizačného poriadku. b) Vybavovanie agendy súvisiacej so štátnym dohľadom ministerstva nad činnosťou notárov nepatrilo do pôsobnosti generálneho riaditeľa sekcie, ale do pôsobnosti príslušného odboru - Odboru dohľadu nad právnickými profesiami - čl. 48 pís. c) Organizačného poriadku. Podľa čl. 9 ods. 2 pís. a) a d) Organizačného poriadku riaditeľ odboru zabezpečuje činnosti v rozsahu podpisových a dispozičných oprávnení. c) Organizačný poriadok rozlišoval v prípade konania generálnych riaditeľov sekcie medzi konaním „v rámci pôsobnosti sekcie“ a konaním „na základe poverenia ministra“ - čl.8 ods. 2 pís. a) Org. poriadku. 63. Z vyššie uvedeného vyplývalo, že výzvami F.. B. zo 07.05.2020 a 03.06.2020 nebolo nijak preukázané poverenie F.. B. ministerkou spravodlivosti žiadať zapožičanie spisov za účelom výkonu štátneho dohľadu nad činnosťou notárov. Zákon výslovne predpokladal, že takúto žiadosť môže v mene ministerstva predložiť iba poverený zamestnanec (§ 82 ods. 1 Notárskeho poriadku), pričom organizačný poriadok ministerstva spravodlivosti výslovne rozlišoval v prípade generálnych riaditeľov sekcií medzi konaním v rámci pôsobnosti sekcie a konaním na základe poverenia. Samotný fakt, že F.. B. v tom čase bol generálnym riaditeľom sekcie dohľadu, do ktorej pôsobnosti spadal aj výkon štátneho dozoru právnických profesií, preto ani z pohľadu zákonných kritérií, ani z pohľadu organizačného poriadku ministerstva spravodlivosti nijak nedokladal, že by bol ministerkou povereným zamestnancom na tento úkon. Notárovi preto nemohla vzniknúť povinnosť F.. B. vydať spisy na základe takejto výzvy. Naopak, bolo povinnosťou notára overiť si, či F.. B. bol alebo nebol na takýto úkon ministerkou poverený. Žalobca tak urobil listom právneho zástupcu z 05.06.2020 adresovaným ministerke spravodlivosti. Až listom zo dňa 23.06.2020 (doručeným 26.06.2020) ministerka spravodlivosti písomne potvrdila, že F.. B. disponoval poverením na takéto úkony. Žalobca preto nemohol porušiť svoju povinnosť zapožičať spisy poverenému zamestnancovi ministerstva spravodlivosti v čase 05.06-26.06.2020, pretože až 26.06. mu bolo potvrdené, že F.. B. bol ministerkou spravodlivosti povereným zamestnancom v zmysle § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku. 64. Žalobca uviedol, že tohto nedostatku si ministerstvo spravodlivosti bolo evidentne vedomé, keďže v čase medzi doručením listu právneho zástupcu z 5. júna, ktorým bola na predmetnú skutočnosť upozornená a odoslaním odpovede z 23. júna 2020 ministerka spravodlivosti zmenila inštrukciou č. 10/2020 ku dňu 17.06.2020 organizačnú štruktúru ministerstva tak, že F.. B. ako generálny riaditeľ sekcie dohľadu bol presunutý do priamej riadiacej pôsobnosti ministerky, čím „odpadla“ otázka, kedy a ako ho mala vlastne na úkony podľa § 83 ods. 1 NP poveriť, keďže nespadal do jej priamej riadiacej pôsobnosti, ale do pôsobnosti štátnej tajomníčky. Ktorá však oprávnenie na zákonné poverenie zamestnanca podľa § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku nemala. Nesprávne právne posúdenie údajného porušenia povinnosti podľa § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku. 65. Podľa výroku 2) napadnutého rozhodnutia mal notár porušiť povinnosť podľa § 89 ods. 4. Notárskeho poriadku, podľa ktorého „pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu podľa odseku 2 je notár povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady.“. Zo samotného skutkového vymedzenia údajného disciplinárneho previnenia bolo pritom zrejmé, že nešlo o kontrolu na mieste, notár ministerstvu spravodlivosti nebránil vo vstupe do priestorov notárskeho úradu, nikto sa takého vstupu ani nedožadoval. V predmetnej záležitosti vôbec nešlo o poskytnutie informácií a podkladov podľa § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku, ale o osobitný prípad zapožičania spisov, ktorý osobitne upravuje iné ustanovenie zákona - § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku. Ministerstvo spravodlivosti si samozrejme mohlo v rámci štátneho dohľadu vyžiadať akékoľvek relevantné doklady a informácie (okrem požičania notárskych spisov), čo by spadalo pod všeobecné ustanovenie § 89 Notárskeho poriadku. O takýto prípad však nešlo. Išlo výlučne o prípad požičania spisov podľa osobitného ustanovenia a spor bol ohľadom splnenia podmienok osobitného ustanovenia § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku, menovite o splnenie kritéria riadneho odôvodnenia žiadosti. Všeobecnú povinnosť podľa § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku žalobca ani porušiť nemohol, keďže išlo o prípad, na ktorý bolo potrebné aplikovať lex specialis - § 83 ods. 1. Záver disciplinárneho senátu o porušení povinnosti podľa ust. § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku bol nesprávny a zakladal dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Nesprávne právne posúdenie otázky odôvodnenia žiadosti o zapožičanie spisov.

66. Kľúčovou právnou otázkou, z ktorej žalovaný vyvodil záver o disciplinárnom previnení žalobcu, bola otázka splnenia kritéria riadneho odôvodnenia žiadosti o požičanie spisov. Medzi stranami nebolo sporné to, že dňom 26.06.2020 ministerstvo spravodlivosti prostredníctvom povereného zamestnanca ako orgán uvedený v § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku požiadalo žalobcu ako notára o požičanie niektorých notárskych spisov. Žalovaný si osvojil názor ministerstva spravodlivosti, že na splnenie tohto kritéria stačilo v žiadosti spomenúť, že o zapožičanie spisov sa žiadalo v súvislosti s výkonom štátneho dohľadu. Žalobca naopak nespochybňujúc právomoc ministerstva spravodlivosti ani svoju povinnosť poskytnúť súčinnosť tvrdil, že v danom prípade išlo o otázku konfliktu dvoch zákonných povinností: povinnosti zachovávať mlčanlivosť o obsahu spisov (ktorá pôsobí aj voči štátnym orgánom, vrátane ministerstva) a povinnosti vydať spisy na základe žiadosti orgánu štátneho dohľadu. Povinnosť mlčanlivosti notára je v kontexte notárskej činnosti základným nástrojom na zabezpečenie ústavného práva klientov na ochranu súkromia. Ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v svojej konštantnej judikatúre (o.i. III ÚS 566/2016), k prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného zásahu do povinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je to nevyhnutné a účel sledovaný verejným záujmom nie je možné dosiahnuť inak. Všetkým zúčastneným stranám bolo nepochybne jasné, že dôvera v zachovanie mlčanlivosti notárom a v to, že informácie týkajúce sa klienta tvoriace obsah notárskych spisov sú a zostanú súkromné, tvoria úplne základnú požiadavku na výkon notárskej činnosti. Bolo preto zákonnou povinnosťou notára zabezpečiť, že akékoľvek oboznámenie sa tretích osôb s obsahom spisov sa udeje výlučne za splnenia kritérií vyššie postulovaných Ústavným súdom: že pôjde o prípad výnimočný, nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho účelu a účel sledovaný verejným záujmom nebolo možné dosiahnuť inak. 67. Zákon neobsahoval žiadne bližšie formálne alebo obsahové kritériá odôvodnenia žiadosti na požičanie spisov. Bez ohľadu na stručnosť právnej úpravy bolo však zrejmé, že dôvody, na základe ktorých má/môže dôjsť k prelomeniu povinnosti mlčanlivosti a tým pádom k prelomeniu práva na ochranu súkromia klienta, musia zodpovedať všeobecným požiadavkám na zdôvodnenie zásahu do tohto ústavného práva. Musia byť preto pomenované a preskúmateľné minimálne v rozsahu umožňujúcom vykonať test nevyhnutnosti a primeranosti zásahu do ústavného práva na ochranu súkromia. Ak zákon ukladal povinnosť mlčanlivosti a tým pádom aj ochrany súkromia klienta notárovi, bolo aj notárovou povinnosťou preskúmať odôvodnenie žiadosti o zapožičanie spisov z hľadiska vyššie spomenutých kritérií. Pokiaľ takéto preskúmateľné dôvody neboli uvedené alebo neexistovali, bolo povinnosťou notára odoprieť vydanie spisov. Inak by porušil povinnosť mlčanlivosti podľa§ 39 ods. 1 Notárskeho poriadku. Žalobca mal zato, že prostá citácia ustanovenia zákona upravujúca pôsobnosť ministerstva spravodlivosti pri výkone štátneho dohľadu, nemohla byť považovaná za preskúmateľné odôvodnenie v rozsahu umožňujúcom vykonanie testu proporcionality a nevyhnutnosti zásahu do práva na ochranu súkromia klientov a tým pádom umožňujúcom prelomenie povinnosti mlčanlivosti (nie zbavenie tejto povinnosti ako zmätočne uvádzalo ministerstvo). 68. Žalobca podotkol, že ministerstvu spravodlivosti nič nebránilo, aby dôvody v potrebnom rozsahu (napríklad „na základe podnetu orgánu XY ministerstvo preveruje oznámenie o možnom porušení povinnosti zložiteľa notárskej úschovy...“ alebo podobne) uviedol. V takom prípade by nebolo problém posúdiť prípadne následne preskúmať, či išlo o legitímne dôvody, či bol zásah do práva na ochranu súkromia klienta nevyhnutný a primeraný a či účel nebolo možné dosiahnuť inak - napríklad tým, že by notár predložil výpisy z účtu, z ktorých by bolo možné získať tie informácie, ktoré boli nevyhnutné. 69. Ministerstvo spravodlivosti si bolo zrejme vedomé nedostatku vlastnej argumentácie v tomto disciplinárnom konaní, keďže považovalo za potrebné v tejto súvislosti prílepkom k novele Civilného mimosporového poriadku, ktorým sa zavádzala nová úprava konania o potvrdení vydržania, zmeniť Notársky poriadok v ust. § 83 - čl. III Zákona č. 68/2021 zo 16.02.2021. V tomto prílepku, ktorý s istou nadsázkou možno označiť ako „Lex Kriško“, zákonodarca zásadným spôsobom zmenil podmienky prelomenia povinnosti mlčanlivosti podľa Notárskeho poriadku tým, že pri žiadosti o požičanie spisov („prípad uvedený v tomto zákone“), orgány uvedené v § 82 ods. 1 nemusia žiadosť odôvodňovať. Zásadná zmena spočívala v tom, že nakoľko na strane orgánov podľa § 82 ods. 1 odpadla povinnosť žiadosť odôvodniť, odpadla tým pádom aj povinnosť notára sa týmito dôvodmi zaoberať a skúmať ich. Notár podľa novej právnej úpravy vôbec nemusí posudzovať, či sú dôvody preskúmateľné a dostatočné na prelomenie práva na ochranu súkromia klienta vo svetle obvyklých ústavnoprávnych kritérií a nenesie ani žiadnu zodpovednosť v prípade neexistencie alebo nedostatočnosti týchto

dôvodov. Rozsah zodpovednosti a možné zodpovednostné následky na strane notára tým boli v podstatnej miere redukované. Zo zákona bola odstránená „poistka“ ochrany práva klienta na súkromie spočívajúca v povinnosti notára skúmať dôvody na zapožičanie spisov a ako jediná poistka bola ponechaná zákonná povinnosť zamestnancov ministerstva spravodlivosti zachovávať mlčanlivosť. Žalobca dodal, že administratívna prax štátnych orgánov poskytuje stovky a stovky príkladov, že ako spôsob ochrany práva je takáto poistka iluzórna, čo je však skôr téma pre žalovaného de lege ferenda súvisiaca s dôveryhodnosťou notárskeho stavu a dôvernosťou nakladania s údajmi notárskych spisov. Navyše, žalovaný reprezentuje celé slovenské notárstvo, ktoré je notárstvom latinského typu. Ako také sa vyznačuje vnútornou organizačnou štruktúrou vybudovanou na samosprávnom princípe. Takto vybudovaná samospráva výkonu slobodného povolania notára je garantom nezávislého výkonu notárstva, ktoré priamo nepodlieha štátnej byrokracii, ale ich postavenie, organizačná štruktúra a činnosť sú regulované zákonom. Z pohľadu tohto konania je relevantnou skutočnosťou, že zatiaľ čo podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy by postavenie žalobcu bolo oveľa jednoduchšie a komfortnejšie - žiadnymi dôvodmi by sa zaoberať ani nemusel ani nemohol, spisy by poskytol a ostatné by už nebolo jeho zodpovednosťou, z hľadiska znenia zákona účinného v tom čase bolo jeho povinnosťou odôvodnenie žiadosti skúmať. Paradoxne, v dôvodovej správe k spomenutému prílepku zákona ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že odôvodnenie žiadosti o požičanie spisov nebolo z jeho strany potrebné ani podľa pôvodnej právnej úpravy a stačilo uviesť, že ide o výkon štátneho dohľadu. Ak by tomu naozaj bolo tak, bolo otázne, prečo bolo potom potrebné zákon meniť. 70. Žalovaný pri zdôvodnení svojho záveru o disciplinárnom previnení žalobcu odkazoval na dôvodovú správu ministerstva spravodlivosti k vyššie spomínanému prílepku k zákonu podľa ktorej „Účelom tejto právnej úpravy je najmä odstránenie pretrvávajúcich výkladových problémov, keďže sa v praxi objavovali prípady, kedy bol uprednostnený striktný jazykový výklad zákonného ustanovenia napriek tomu, že mala byť uprednostnená teleologická metóda výkladu, čím sa obchádzal účel zákonného ustanovenia...“. Aj ministerstvo spravodlivosti teda priznávalo a žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sporné ustanovenie zákona bolo v praxi vykladané dvojako. Žalobcovo „previnenie“ preto maximálne mohlo spočívať v tom, že uprednostnil pridržiavanie sa textu zákona v situácií, kedy sa podľa tvrdenia ministerstva spravodlivosti mal od jazykového výkladu odchýliť a nahradiť ho iným - teleologickým. K tomu žalobca zdôraznil nasledovné skutočnosti: a) Pokiaľ aj ministerstvo spravodlivosti pripúšťalo „výkladové problémy“ a možnosť dvojakej interpretácie sporného ustanovenia a považovalo za potrebné kvôli tomu zmeniť text zákonnej normy, bol záver o disciplinárnom previnení a výška pokuty minimálne neprimerane prísny. b) Nebolo možné súhlasiť s ministerstvom spravodlivosti a žalovaným, že teleologická výkladová metóda, pri ktorej by došlo k odchýleniu sa od textu zákona, by nevyhnutne viedla k záveru, že notár nebol viazaný povinnosťou mlčanlivosti v prípade, keď ministerstvo spravodlivosti svoju žiadosť „odôvodnilo“ výlučne citáciou zákona ohľadom svojej právomoci vykonávať štátny dozor. Takýto rozsah „odôvodnenia“ neumožňoval dôvody žiadosti preskúmať a vykonať test nevyhnutnosti a proporcionality zásahu do práva na ochranu súkromia klienta. c) Ani historickým, ani teleologickým, ani systematickým a ani žiadnym iným výkladom zákona v jeho znení účinnom do 01.05.2021 nebolo možné dospieť k záveru, že ak zákonodarca výslovne požaduje písomné odôvodnenie žiadosti o požičanie spisov, tak úmyslu zákonodarcu by malo zodpovedať čisto formálne splnenie tejto povinnosti tvrdením, že ide o výkon štátneho dohľadu, prípadne citáciou právneho predpisu bez toho, že by akékoľvek preskúmateľné dôvody zásahu do práva klienta na ochranu súkromia vôbec boli uvedené. Takýto výklad by bol natoľko extrémne formalistický, že vôli zákonodarcu zodpovedať nemohol. Zákonná požiadavka na odôvodnenie žiadosti nemôže znamenať nič iné, než uvedenie dôvodov, ktoré sú preskúmateľné a presvedčivé z hľadiska preukázania nevyhnutnosti a primeranosti zásahu do práva na ochranu súkromia klienta. 71. Faktický postup ministerstva spravodlivosti potvrdzuje, že odôvodnenie žiadosti o zapožičanie spisov neexistovalo a neexistovali ani vecné dôvody skúmania týchto spisov ministerstvom. Ak by totiž tieto vecné dôvody existovali a boli by natoľko pádne, že by bolo za týmto účelom nevyhnutné a primerané zasiahnuť takýmto spôsobom do práva klientov na ochranu súkromia, dalo sa predpokladať, že ministerstvo spravodlivosti by vyvinulo faktickú snahu tieto spisy aj získať. Od 01.05.2021 predsa platil zákon v znení ukladajúcom notárovi povinnosť spisy zapožičať ministerstvu spravodlivosti aj na žiadosť bez dôvodov. Ak by teda spisy ministerstvo spravodlivosti naozaj kvôli niečomu dôležitému potrebovalo, za vyše roka od 01.05.2021 malo dostatok príležitostí na to, aby F.. B. poslal žalobcovi žiadosť o zapožičanie spisov. Žalobca reflektujúci novú právnu úpravu by v takom prípade nemal ani

dôvod ani možnosť konať akokoľvek inak, než spisy ministerstvu spravodlivosti doručiť. Ministerstvo spravodlivosti to však nepovažovalo za potrebné a spisy mu očividne pre účely štátneho dozoru nechýbali. Bolo teda otázne, o čo vlastne ministerstvu spravodlivosti pri tomto „výkone štátneho dohľadu“ išlo, prečo vlastne spisy žiadalo. Z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa sa javí, že mohla nastať iba jedna z dvoch možností: 1) ministerstvo spravodlivosti uprednostnilo šikanovanie žalobcu prostredníctvom disciplinárneho konania pred údajnou nevyhnutnosťou kontroly spisov, alebo 2) vecné dôvody požiadavky na požičanie spisov od začiatku neexistovali. 72. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca mal za to, že neporušil povinnosť podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku z dôvodu, že žiadosť ministerstva spravodlivosti o zapožičanie spisov nebola riadne odôvodnená a neboli tým pádom splnené podmienky prelomenia povinnosti mlčanlivosti notára vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti. Ak by žalobca aj pripustil správnosť opačného výkladu vtedy platného ustanovenia § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku, ktoré preferoval žalovaný a ministerstvo spravodlivosti, v takom prípade by disciplinárne previnenie fakticky spočívalo v uprednostnení dôsledného pridržiavania sa znenia zákona, ktoré neskôr ministerstvo spravodlivosti považovalo za potrebné zmeniť a posúdenie závažnosti disciplinárneho previnenia a výška sankcie by sa preto celkom zjavne javili ako neprimerane prísne. Výška pokuty. 73. V zmysle ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SžoKS/64/2006, sp. zn. 5Sžo/204/2010) bolo nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladal sankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní. 74. V danom prípade žalovaný neposkytol v napadnutom rozhodnutí správnu úvahu o dôvodoch výšky uloženej pokuty. Výšku uloženej pokuty žiadnym spôsobom neodôvodnil. Bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu uložil najvyššiu možnú pokutu. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žalobca sa tak proti nej nemohol brániť. 75. Žalobca považoval výšku uloženej pokuty v najvyššej možnej výške za neprimeranú. V danom prípade žalobca riadne spolupracoval pri výkone kontroly a postupoval v zmysle zákona. Jeho údajné pochybenie bolo len otázkou výkladu právnych ustanovení a nie úmyselným konaním. Nesprávne právne posúdenie otázky odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. 76. Podľa ust. čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR „Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia má odkladný účinok.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že ustanovenie Disciplinárneho poriadku o odkladnom účinku podanej žaloby nemá povahu právneho predpisu a Disciplinárny poriadok nie je osobitným právnym predpisom v zmysle ust. § 184 SSP. Z toho žalovaný vyvodil, že podanie správnej žaloby nemá vo vzťahu k vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odkladný účinok a platí ustanovenie všeobecného predpisu § 184 SSP - časť vety pred čiarkou. Takýto záver bol nesprávny. 77. Notárska komora je samosprávnou inštitúciou verejného práva, ktorej zákon výslovne zveruje právomoc tvoriť normatívne právne akty záväzné pre jej členov a orgány. Takýmto normatívnym právnym aktom (právnym predpisom) je aj Disciplinárny poriadok schvaľovaný Konferenciou notárov na základe výslovného zákonného poverenia v ust. § 30 ods. 4 písm. b) Notárskeho poriadku. Povinnosť orgánov komory, menovite Disciplinárnej komisie riadiť sa týmto normatívnym právnym aktom bola osobitne zdôraznená aj v ust. § 34 ods. 3 citovaného zákona. Pokiaľ zákonodarca zveril v určitom rozsahu výkon verejnej moci orgánu profesijnej/záujmovej samosprávy, vrátane zákonného poverenia na tvorbu normatívnych právnych aktov - vnútorných predpisov, takéto predpisy majú povahu právnych predpisov ako prameňov práva. Samotný fakt, že vecná a personálna pôsobnosť týchto právnych predpisov bola obmedzená na členov a orgány notárskej komory, nijak nespochybňuje záver o tom, že ide o právne predpisy ako pramene práva. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 1373/07 k otázke postavenia a právnej povahy normatívnych aktov orgánov profesnej samosprávy, ktorým zákon zveruje normotvornú právomoc. V prípade citovaného rozhodnutia ÚS ČR išlo o Českú lekársku komoru (ČLK) s

obdobným právnym postavením (povinné členstvo, mocenská právomoc voči členom, zákonom zverená normotvorná právomoc, postavenie orgánu verejnej moci v rozsahu zákonného zverenia...) ako Notárska komora SR: „Je (ČLK) orgánem moci výkonné, t. j. vykonává veřejnou správu v oblasti výkonu lékařských povolání s mocenskými pravomocemi vůči svým členům. Jde o právnickou osobu, veřejnoprávní korporaci organizovanou na principu povinného členství, profesní stav, který je spravován formou profesní samosprávy, jak dovodil Ústavní soud ve svém nálezu<https://nalus.usoud.cz/ Search/GetRegSignDecisions.aspx?sz=Pl-40-06>sp. zn. Pl. ÚS 40/06<https://nalus.usoud.cz/Search/ GetRegSignDecisions.aspx?sz=Pl-40-06>(www.usoud.cz). V rámci profesní samosprávy jsou přijímány rovněž stavovské předpisy, které splňují veškeré charakteristické prvky normativních právních aktů jako pramenů práva. Autonomní normotvorná pravomoc, závazná pro členy komory, tak představuje konstitutivní prvek veřejné moci svěřené veřejnoprávní korporaci. 78. Žalovaný ignoroval záväzné ustanovenia právneho predpisu - Disciplinárneho poriadku Notárskej komory, hoci povinnosť riadiť sa ním mu priamo vyplývala z výslovného ustanovenia zákona (§ 34 Notárskeho poriadku). Týmto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o vylúčení odkladného účinku podanej správnej žaloby. Žalovaný si navyše sám sebe odporoval, keď na jednej strane priznával normatívnym aktom Notárskej komory záväznosť právneho predpisu a sankcionoval žalobcu za údajné porušenie povinnosti tohto právneho aktu - Etického kódexu notára. Na druhej strane popieral právnu záväznosť ustanovenia čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku. Hoci išlo o právne predpisy rovnakej právnej sily, prijaté rovnakým orgánom záujmovej samosprávy (Konferenciou notárov) a na základe toho istého zákonného poverenia - § 30 ods. 4 písm. b) Notárskeho poriadku. Keď záväzný normatívny akt Notárskej komory SR vydaný na základe zákonného poverenia ako osobitný právny predpis priznával podanej správnej žalobe odkladný účinok, znamenalo to, že žalovaný a jeho orgány boli týmto ustanovením vlastného predpisu povinní sa riadiť. Disciplinárna komisia nemala právo sa od tohto ustanovenia Disciplinárneho poriadku odchýliť. 79. Z uvedených dôvodov pokladal žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie dotknutých ustanovení čo zakladalo dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 80. Replikou zo dňa 12.09.2022 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného a účastníka konania k žalobe a zotrval na svojich žalobných námietkach. III. Vyjadrenie žalovaného. 81. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.08.2022 a k namietanému porušeniu práva na zastúpenie advokátom uviedol, že JUDr. Ivan Macák (predseda disciplinárneho senátu) sa dňa 23.03.2022 zúčastňoval, či už ako člen disciplinárneho senátu alebo aj ako jeho predseda, od ranných hodín disciplinárnych pojednávaní, ktoré sa konali v sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. Informácia o komunikácii asistentky JUDr. Petra Kubíka sa mu dostala iba náhodou, keď si v prestávke počas disciplinárnych pojednávaní kontroloval mobilný telefón a nemal priestor ani čas na inú komunikáciu. 82. Podobná situácia nastala aj pred predchádzajúcim pojednávaním, ktoré sa malo konať 03.02.2022, keď deň pred pojednávaním, t. j. dňa 02.02.2022 telefonicky oznámil na notársky úrad predsedu senátu JUDr. Peter Kubík alebo jeho asistentka, že sa z dôvodu karantény pojednávania nemôže zúčastniť. Pojednávanie bolo v konečnom dôsledku odročené, nakoľko aj člen senátu bol pozitívne testovaný na covid. 83. Informácia o tom, že JUDr. Peter Kubík má koncipienta P.. D.. X. A. sa ešte stále nachádzala na stránke Advokátskej komory Slovenskej republiky. 84. Ďalšie skutočnosti na svoju obranu neuviedol s výnimkou tých, ktoré boli už uvedené v napadnutom rozhodnutí. IV. Vyjadrenie účastníka konania.

85. K podanej žalobe sa písomne dňa 02.08.2022 vyjadril účastník konania, ktorý bol presvedčený, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe jednoduchého, nikým nepopieraného skutkového stavu. Žalobca nezapožičal ministerke spravodlivosti notárske spisy, týkajúce sa notárskych úschov č. KNú 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019 (ďalej len „notárske spisy“), a to napriek písomnej žiadosti. S napadnutým rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožnil a považoval ho za správne. Vyjadrenia žalobcu považoval za účelové s úmyslom odviesť pozornosť od merita veci. 86. K námietke správnej žaloby kde právny zástupca žalobcu uviedol, že bolo porušené právo žalobcu na zastúpenie advokátom, a to z dôvodu, že žalovaný rozhodoval v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že sa právny zástupca ospravedlnil, účastník konania upriamil pozornosť konajúceho súdu, že právny zástupca žalobcu telefonicky informoval o okolnostiach, ktoré mu bránili osobne sa dostaviť na pojednávanie pracovníčku predsedu disciplinárneho senátu JUDr. Ivana Macáka, a to v dopoludňajších hodinách v deň nariadeného termínu pojednávania. 87. Tak ako žalovaný opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, asistentka právneho zástupcu žalobcu zaslala v deň pojednávania e-mail so žiadosťou o odročenie pojednávania, avšak bez doloženia akéhokoľvek dokladu preukazujúceho odôvodnenosť neúčasti na predmetnom pojednávaní. 88. Konajúci disciplinárny senát bol povinný rozhodnúť o návrhu na odročenie pojednávania, čo aj urobil a dospel k záveru, po zhodnotení všetkých okolností, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. 89. Tento záver vychádzal okrem iného aj zo skutočnosti, že v prejednávanej veci DK 19/2020 už nariadené pojednávanie bolo (03.02.2022), kedy nastala obdobná situácia a zo strany právneho zástupcu žalobcu bola oznámená prekážka z dôvodu karanténneho opatrenia. V danom prípade tak išlo o opakujúcu sa situáciu. 90. V tejto súvislosti poukázal na čl. 10 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, podľa ktorého: pojednávanie je neverejné. Koná sa zásadne za prítomnosti disciplinárne obvineného. V jeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania riadne upovedomený a ak sa odmietne dostaviť pred disciplinárny senát alebo ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví, pričom jeho dôvodnosť je na posúdení senátu alebo ak výslovne súhlasí, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. 91. Disciplinárny senát po otvorení pojednávania zistil, že sa disciplinárne obvinený ani jeho právny zástupca nedostavili. Tak ako to ustanovuje aj vyššie citovaný čl. 10 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky, ospravedlnenie neúčasti na ústnom pojednávaní musí byť dôvodné, jeho dôvodnosť podložená dôkazom, a predovšetkým o dôvodnosti rozhoduje konajúci disciplinárny senát. 92. Na základe tej skutočnosti, že právny zástupca žalobcu odôvodnenosť jeho neprítomnosti žiadnym spôsobom nepreukázal, disciplinárny senát rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v jeho neprítomnosti, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Nespokojnosť žalobcu s predmetným rozhodnutím disciplinárneho senátu nezakladala jeho vadu alebo nezákonnosť. 93. Zároveň účastník konania vyjadril presvedčenie, že žalobca a ani jeho právny zástupca by na ústnom pojednávaní nepredložili žiaden nový dôkaz (skutkový stav nikto nepopieral) a ani novú právnu argumentáciu, keďže v správnej žalobe boli uvedené totožné tvrdenia, totožná právna argumentácia ako vo vyjadreniach, ktoré žalobca zasielal ministerke spravodlivosti aj ako vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu. Teda ani po disciplinárnom potrestaní, ani po pojednávaní na Notárskej komore Slovenskej republiky, v správnej žalobe neuviedol žiadne nové okolnosti alebo iný právny názor, z čoho sa javilo, že nemožno predpokladať, že by na ústnom pojednávaní odznelo niečo iné, resp. nové. 94. K námietke žalobcu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia bol zle špecifikovaný časový úsek, kedy žalobca nezapožičal ministerke spravodlivosti notárske spisy, čo odôvodnil tým, že žiadosti podpísané F.. F. B., generálnym riaditeľom sekcie dohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), neboli podpísané oprávnenou osobou, účastník konania uviedol, že toto nebolo pravdou a už v čase prvotnej žiadosti o zapožičanie notárskych spisov č. 21429/2020/152 zo dňa 07.05.2020 bol F.. F. B. pracovníkom povereným ministerkou spravodlivosti v zmysle ustanovenia

§ 82 ods. 1 Notárskeho poriadku. Generálny riaditeľ sekcie dohľadu ministerstva spravodlivosti bol ministerkou spravodlivosti poverený pracovník ministerstva spravodlivosti. 95. V zmysle čl. 8 ods. 2 písm. a) Organizačného poriadku 12/2016 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 28. apríla 2016 č. 41557/2016/100 (ďalej len „Organizačný poriadok“) generálny riaditeľ sekcie zastupuje ministerstvo navonok v rámci pôsobnosti sekcie alebo na základe poverenia ministerky, štátneho tajomníka alebo generálneho tajomníka služobného úradu. 96. V zmysle čl. 16 ods. 2 Inštrukcie 13/2016 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 28. apríla 2016 č. 41558/2016/100, ktorou sa ustanovuje rozsah podpisových a dispozičných oprávnení v znení neskorších predpisov (ďalej len Inštrukcia 13/2016) generálny riaditeľ sekcie dohľadu schvaľuje a podpisuje dožiadanie o predloženie spisu. 97. Organizačný poriadok, ako aj Inštrukcia 13/2016 boli verejne dostupné na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Z uvedeného vyplývalo, že F.. F. B. bol oprávnenou osobou a časový úsek trváceho disciplinárneho deliktu bol vo výroku napadnutého rozhodnutia vymedzený správne. 98. O tejto skutočnosti bol žalobca písomne informovaný aj ministerkou spravodlivosti listom č. 21429/2020/152 zo dňa 23.06.2020, po predchádzajúcej polemike, ktorú žalobca s ministerkou spravodlivosti, resp. s F.. F. B. viedol. Organizačná štruktúra ministerstva spravodlivosti a zaradenie sekcie dohľadu ministerstva spravodlivosti bolo vo vzťahu k disciplinárnemu deliktu žalobcu, ako aj k jeho osobe, irelevantné. 99. V žalobe žalobca namietal, že výkon štátneho dohľadu ministerstvom spravodlivosti nepovažoval za relevantný dôvod na zapožičanie notárskych spisov ministerke spravodlivosti. 100. V prvom rade žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi neprináležalo oprávnenie rozhodovať za akých okolností a z akého dôvodu môže ministerstvo spravodlivosti vykonávať štátny dohľad, ani rozhodovať o tom, či výkon štátneho dohľadu bol dostatočným dôvodom na zapožičanie notárskych spisov. 101. Žalobca je verejným činiteľom, ktorému právomoc zveril štát a prirodzene je potrebné, aby štát na výkon jeho činnosti aj dohliadal. Výkon notárskej činnosti nie je definitívou a žalobca nemohol predpokladať, že keď ho raz ministerka spravodlivosti vymenovala za notára, tak bude môcť vykonávať túto činnosť bez ohľadu na to, v akej kvalite ju vykonáva a či pri tom dodržiava zákony. Takúto situáciu zákonodarca predpokladal a jedným z možných disciplinárnych opatrení je aj zbavenie notárskeho úradu. 102. Kontrola notárskeho spisu je formou výkonu štátneho dohľadu a je nevyhnutná pre posúdenie, či žalobca vykonáva svoju právomoc verejného činiteľa v súlade so zákonom. Zákonodarca prostredníctvom Notárskeho poriadku zveril ministerke spravodlivosti právomoc iniciovať disciplinárne konanie voči notárom a aby sa táto právomoc mohla naplniť je potrebné vykonať kontrolu notárskeho spisu, z ktorej možno zistiť dostatok informácií, v prvom rade na posúdenie, či notár porušil svoju povinnosť a v druhom rade na naplnenie obligatórnych náležitostí disciplinárneho návrhu. 103. Konanie, resp. nekonanie žalobcu spôsobovalo značné sťaženie výkonu štátneho dohľadu nad jeho činnosťou ako notára, verejného činiteľa. V tejto súvislosti účastník konania poukázal na skutočnosť, že problematika nezapožičiavania notárskych spisov ministerke spravodlivosti bola pomerne čerstvá. Notári začali aplikovať excesívny výklad ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku vo väčšom rozsahu až okolo roku 2020. Do toho času bolo samozrejmosťou, že si notár bol vedomý svojich povinností voči ministerke spravodlivosti a nezapožičanie notárskeho spisu bol ojedinelý prípad, z ktorého sa javilo, že notár si je vedomý povinnosti zapožičať spis, ale účelovo ho nezapožičia, keďže z jeho obsahu by bolo možné zistiť iné, možno aj závažnejšie, porušenie povinností. 104. Na prejednávanú problematiku zareagoval aj zákonodarca, keď novelou ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku odstránil akékoľvek pochybnosti o oprávneniach ministerky spravodlivosti, pričom z dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony vyplýva, že predmetnou novelou nebola zavedená nová povinnosť notárov a ani nové oprávnenie ministerky spravodlivosti, išlo len o sprecizovanie zákonného ustanovenia. 105. V správnej žalobe sa žalobca vyjadril k povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k ministerke spravodlivosti pri zapožičaní notárskych spisov. 106. K uvedenému účastník konania poukázal rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/211/2015 zo dňa 14.09.2017, ktorým bol preskúmaný obdobný prípad, kedy znalec odmietal ministerstvu spravodlivosti predložiť znalecký posudok s odvolaním sa na povinnosť mlčanlivosti. Senát 6S Krajského súdu v Bratislave dospel k záveru, že znalec, ako osoba so špecifickým postavením a presne vymedzenými povinnosťami, sa nemôže pri výkone štátneho dohľadu odvolávať na povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Predmetný právny názor Krajského súdu v Bratislave si osvojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Asan 8/2018 zo dňa 25.02.2020, kde uviedol, že podmieňovanie súčinnosti predchádzajúcim zbavením mlčanlivosti znalca by značne sťažovalo výkon dohľadu. 107. Pri analogickom aplikovaní vyššie uvedeného právneho názoru senátu 6S Krajského súdu v Bratislave, žalobca sa nemohol voči ministerke spravodlivosti dovolávať povinnosti zachovávať mlčanlivosť. 108. V správnej žalobe žalobca uviedol, že ministerstvo spravodlivosti nemalo vecný dôvod na zapožičanie notárskych spisov, čo malo potvrdzovať, že ministerstvo spravodlivosti nemalo vyvinúť faktickú snahu notárske spisy získať ani po novelizácii ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku. 109. Uvedené však nezodpovedalo skutočnosti. Po právoplatnom ukončení predmetného disciplinárneho konania DK 19/2020 bol žalobca opätovne požiadaný o zapožičanie notárskych spisov, a to listom č. 08923/2022/152 zo dňa 06.07.2022 (žiadosť bola vydaná a odoslaná žalobcovi o dva dni skôr, ako bola ministerke spravodlivosti doručená správna žaloba žalobcu). Predmetným listom bol žalobca upozornený na skutočnosť, že vyvodená disciplinárna zodpovednosť ho nezbavuje povinnosti zapožičať notárske spisy ministerke spravodlivosti, a preto bol opätovne požiadaný o ich zapožičanie, a to bezodkladne. Žiadosť bola žalobcovi doručená do elektronickej schránky dňa 06.07.2022. 110. Napriek tomu, že bol žalobca opakovane požiadaný o bezodkladné zapožičanie notárskych spisov, napriek novelizácii ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku, žalobca doposiaľ notárske spisy ministerke spravodlivosti nezapožičal. Z uvedeného sa javí, že žalobca odmietal a odmieta zapožičať notárske spisy z iného dôvodu ako tvrdil (nedostatočne odôvodnená písomná žiadosť), v opačnom prípade by si predsa splnil svoju povinnosť a notárske spisy zapožičal. V. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 111. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňujú jeho zrušenie. 112. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 113. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 114. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

115. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb., notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. 116. Podľa § 13 zákona č. 323/1992 Zb., notár skladá do rúk ministra tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s notárskou činnosťou.” 117. Podľa § 39 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., (1) Notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho zamestnanci. (2) Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť účastník alebo jeho právni nástupcovia písomným vyhlásením alebo minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) na účely trestného konania, predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo, vo veciach činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania. (4) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o poskytnutie všeobecnej informácie oprávnenému orgánu (§ 82) o tom, že úkon bol alebo nebol vykonaný, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu alebo ak ide o podanie vysvetlenia alebo výpoveď v disciplinárnom konaní podľa § 91. 118. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy. 119. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., v znení účinnom do 30.04.2021, notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2. 120. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo. 121. Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu podľa odseku 2 je notár povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady. 122. Podľa § 91 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb., (1) Disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia. (2) Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie. (3) Disciplinárnymi opatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 Eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu. 123. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z., Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky, v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou notárov. 124. Podľa čl. 3 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, disciplinárnymi opatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 €, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu, na dobu najmenej 2 mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu.

125. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, disciplinárne obvinený má právo, zúčastniť sa prejednávania veci pred disciplinárnym orgánom, vyjadriť sa k obvineniu, navrhovať vykonanie dôkazov, klásť otázky svedkom, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a na záver pojednávania vyjadriť sa ku skutkovej a právnej stránke prejednávanej veci. 126. Podľa čl. 10 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, pojednávanie je neverejné. Koná sa zásadne za prítomnosti disciplinárne obvineného. V jeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania riadne upovedomený a ak sa odmietne dostaviť pred disciplinárny senát alebo ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví, pričom jeho dôvodnosť je na posúdení senátu alebo ak výslovne súhlasí, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. 127. Podľa čl. 16 ods. 2, ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, (2) Senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného za vinného ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je disciplinárnym previnením a a) uloží mu disciplinárne opatrenie podľa čl. 3 tohto disciplinárneho poriadku - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu notárskeho úradu rozhodne aj na aké obdobie ho pozastavuje a uvedie aj jeho začiatok a koniec, - v prípade, že disciplinárne obvinený porušil svoju povinnosť (čl. 2 ods. 2 písm. a) tohto disciplinárneho poriadku) niečo vykonať v určenej lehote rozhodne aj o náhradnej lehote, - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia peňažnej pokuty rozhodne aj v akej lehote má byť peňažná pokuta zaplatená, ktorá však nemôže byť dlhšia ako 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, alebo b) neuloží mu disciplinárne opatrenie, ak dôjde po prejednaní veci k záveru, že samotné prejednanie veci splnilo výchovný účel. (3) Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadne senát na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery. 128. Podľa čl. 17 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie podstatný obsah prednesov účastníkov, stručne a jasne sa popíše, ktoré skutočnosti boli preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy potvrdili skutkové zistenia, ako sa hodnotili dôkazy, prečo neboli vykonané ďalšie dôkazy a posúdi sa skutkový a právny stav podľa príslušných ustanovení právnych predpisov, ktoré boli použité. 129. Podľa § 28 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, na prípady, ktoré tento disciplinárny poriadok neupravuje sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. 130. Podľa čl. 1 bod 3 II. časť Etického kódexu notárov, v styku so štátnymi orgánmi zachováva notár dôstojnosť. Usiluje sa o dobrú komunikáciu najmä s predstaviteľmi justície, predovšetkým s ministrom spravodlivosti, ako orgánom, vykonávajúcim dohľad nad činnosťou notárov. 131. Podľa § 89 ods. 1 veta prvá CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. 132. Podľa § 183 ods. 1, ods. 4 CSP, (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 133. Podľa § 184 ods. 2 CSP, ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať. 134. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu konajúceho správneho orgánu ako aj napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok.

135. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 136. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 137. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že na základe návrhu účastníka konania zo dňa 30.11.2020 začal disciplinárny senát Notárskej komory SR disciplinárne konanie voči žalobcovi - notárovi, a to zaslaním disciplinárneho návrhu na vyjadrenie žiadosťou zo dňa 16.12.2020, pričom žalobca sa k tomuto návrhu vyjadril písomne zo dňa 28.02.2021 cestou svojho zvoleného právneho zástupcu. Disciplinárny senát určil dňa 21.12.2021 vo veci termín ústneho pojednávania na deň 03.02.2022. Prvý vo veci určený termín ústneho pojednávania (03.02.2022) bol dňa 02.02.2022 predsedom disciplinárneho senátu zrušený z dôvodu dočasnej práceneschopnosti jedného člena disciplinárneho senátu, ktorý oznámil dňa 31.01.2022, že ochorel na kovid-19. Dňa 02.02.2022 na zrušenie určeného termínu pojednávania reagoval právny zástupca žalobcu emailom a uviedol, že berie zrušenie termínu na vedomie a sám je v karanténe. Následne bol stanovený nový termín pojednávania na 14.03.2022, ktorý bol zmenený na 23.03.2022, ktorý bol oznámený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.02.2022. V deň konania tohto ústneho pojednávania telefonicky v ranných hodinách asistentka právneho zástupcu žalobcu oznámila jeho neprítomnosť z dôvodu ochorenia a požiadala o odročenie pojednávania a túto skutočnosť následne zaslala emailom o 9:32 hod. konajúcemu disciplinárnemu senátu, ktorý jej emailom o 9:32 hod. oznámil, že o 14:00 hod. sa zíde disciplinárny senát a rozhodne o odročení alebo neodročení. O 12:44 hod. právny zástupca žalobcu emailom oznámil, že jeho ošetrujúca lekárka mu na základe príznakov ochorenia nariadila karanténu do doby negatívneho kovid testu, o čom predloží lekárske potvrdenie. V rámci podanej žaloby žalobca predložil kópiu potvrdenia opatreného podpisom lekárky o celodennom ochorení s domácou liečbou jeho právneho zástupcu zo dňa 23.03.2022, negatívny výsledok na ochorenie kovid-19 zo dňa 24.03.2022 a pozitívny výsledok na kovid-19 zo dňa 10.04.2022. 138. Potom správny súd na základe takto zisteného skutkového stavu veci (opísaný v predchádzajúcom bode tohto rozsudku) uvádza, že v posudzovanom konaní pred disciplinárnym senátom žalovaného došlo vinou disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní k porušeniu zákona, a to pri realizovaní ústneho pojednávania vo veci dňa 23.03.2022, nakoľko toto ústne pojednávanie disciplinárny senát uskutočnil bez účasti žalobcu - disciplinárne obvineného notára ako aj jeho riadne zvoleného právneho zástupcu, pričom správny súd má za to, že takto postupovať disciplinárny senát vzhľadom na všetky zistené okolnosti a v tom čase existujúcu situáciu a karanténne opatrenia vyvolané ochorením kovid-19 nemohol. Právny zástupca žalobcu sa v deň konania tohto ústneho pojednávania ospravedlnil prostredníctvom asistentky svojej advokátskej kancelárie, a to najskôr telefonicky a následne o 9:32 hod. aj emailom, dôvodiac akútnym ochorením právneho zástupcu žalobcu, pričom zároveň požiadal

o odročenie nariadeného ústneho pojednávania. Konajúci disciplinárny senát potom mal o tejto žiadosti právneho zástupcu žalobcu bezodkladne rozhodnúť a o svojom rozhodnutí ho aj obratom upovedomiť, keďže len takýto postup jednoznačne vyplývajúci z príslušných ustanovení CSP (§ 183, ktoré je potrebné na takúto situáciu subsidiárne aplikovať, keďže procesný predpis upravujúci postup v disciplinárnom konaní - Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR nemá špeciálnu úpravu takejto špecifickej situácie) by bol zákonný. Disciplinárny poriadok v čl. 10 ods. 2 priamo ustanovuje, že ústne pojednávanie sa uskutočňuje zásadne za prítomnosti disciplinárne obvineného notára, resp. jeho právneho zástupcu. Vec zároveň umožňuje prejednať v neprítomnosti disciplinárne obvineného iba v prípade, ak sa tento ako riadne predvolaný odmietne na ústne pojednávanie dostaviť, alebo ak sa nedostaví bez dôvodného ospravedlnenia, pričom posúdiť a vyhodnotiť dôvodnosť neúčasti disciplinárne obvineného notára je v kompetencii konajúceho disciplinárneho senátu. Disciplinárny senát mal v danom prípade povinnosť svoje rozhodnutie o návrhu na odročenie pojednávania právnemu zástupcovi žalobcu obratom oznámiť (telefonicky, emailom), čo však neučinil, nakoľko o návrhu na odročenie ústneho pojednávania rozhodoval až priamo na tomto pojednávaní (začatom o 14:10 hod.) a teda svoj záver o uskutočnení ústneho pojednávania vopred neoznámil právnemu zástupcovi žalobcu, resp. žalobcovi. Podľa správneho súdu takýmto postupom disciplinárneho senátu došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže nariadené pojednávanie sa konalo bez jeho prítomnosti ako aj prítomnosti jeho riadne ospravedlneného právneho zástupcu, čím mu disciplinárny senát odňal právo účasti na ústnom pojednávaní, na ktorom sa mohol hájiť a predkladať dôkazy na svoju obranu preukazujúce jeho tvrdenia. Správny súd poukazuje na to, že v danej veci došlo síce už predtým jeden krát k odročeniu nariadeného termínu ústneho pojednávania (03.02.2022), ale toto pojednávanie bolo zrušené z dôvodu na strane disciplinárneho senátu - jeden člen ochorel na kovid-19 (oficiálne uvedený dôvod zrušenia tohto pojednávania), ktoré ochorenie bolo v danom čase z hľadiska celej spoločnosti chápané ako obzvlášť nákazlivé a osoby, ktoré ním boli nakazené ako aj iné osoby, ktoré s takýmito osobami prišli do bezprostredného kontaktu museli byť po stanovený čas v prísnej domácej izolácii. V tomto období spoločnosť najmä jej exekutíva striktne (pod hrozbou peňažných sankcií, ako aj iných možných konzekvencií a mediálnej kritiky) trvali na bezvýhradnom dodržiavaní nastavených obmedzení pohybu takýchto osôb. Potom v prípade, ak právny zástupca žalobcu mal byť podľa v tom čase na Slovensku platných nariadení v izolácii z dôvodu kontaktu s chorým na kovid-19, nebolo možné v žiadnom prípade takúto skutočnosť vyhodnotiť ako obštrukciu z jeho strany a snahu o zmarenie nariadeného pojednávania. Správny súd poznamenáva, že predchádzajúce vo veci nariadené pojednávanie (03.02.2022) bolo pritom zrušené z dôvodu dočasnej PN (ochorenie na kovid-19) člena disciplinárneho senátu, ktorú skutočnosť tento oznámil dňa 31.01.2022. Z ustanovení CSP (§183) tiež jednoznačne vyplýva, že ak disciplinárny senát na základe mu predloženej žiadosti o odročenie nariadeného termínu ústneho pojednávania rozhodne o jeho neodročení má povinnosť ešte pred konaním takéhoto pojednávania oznámiť takéto svoje rozhodnutie účastníkovi konania (jeho právnemu zástupcovi), a to v takom časovom horizonte, aby mal tento objektívne priestor na obstaranie náhrady (substituenta, príp. priamo žalobcu) na zabezpečenia účasti na takomto ústnom pojednávaní. Podľa správneho súdu v danom prípade bol dostatočný časový priestor na takýto postup - právny zástupca (jeho zamestnankyňa) oznámil dôvod neúčasti (ochorenie respiračného charakteru) a žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania v ranných hodinách telefonicky a následne o 9:32 hod. aj emailom, disciplinárny senát právnemu zástupcovi žalobcu oznámil emailom o 9:32 hod., že o jeho žiadosti o odročenie pojednávania rozhodne až o 14:00 hod., pričom samotné ústne pojednávanie vo veci sa začalo o 14:10 hod. a až na tomto pojednávaní po jeho otvorení disciplinárny senát rozhodol o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Ak by disciplinárny senát rozhodol o žiadosti o odročenie bezodkladne po tom ako sa túto informáciu dozvedel (čo bolo najneskôr o 9:32 hod.) a svoje rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, mal by žalobca, resp. jeho právny zástupca dostatok priestoru sa s touto situáciou vysporiadal a zabezpečil náhradu za právneho zástupcu, resp. priamo účasť žalobcu na pojednávaní. Taktiež ospravedlnenie z dôvodu, ktorý právny zástupca žalobcu uviedol v deň konania ústneho pojednávania 23.03.2022 mal podľa správneho súdu disciplinárny senát vyhodnotiť ako dôvodné na odročenie nariadeného ústneho pojednávania, a to najmä z poukazom na vtedajšiu pandemickú situáciu, šírenie ochorenia kovid-19 a nariadené karanténne opatrenia platné v Slovenskej republike. Striktné trvanie na predložení lekárskeho dokladu o ochorení právneho zástupcu nebolo v danej situácii potrebné. Taktiež, ak chcel poukázať disciplinárny senát na možnosť právneho zástupcu dať sa zastúpiť svojím advokátskym koncipientom, mal si túto skutočnosť riadne overiť a zistiť, či skutočne právny zástupca žalobcu mal v tom čase advokátskeho koncipienta, čo však neučinil. V danom prípade išlo o návrh na odročenie ústneho pojednávania (dňa 23.03.2022) z dôvodov výlučne na strane žalobcu v konaní prvý krát a disciplinárny senát mal aj túto skutočnosť

zohľadniť pri svojom rozhodovaní o návrhu na odročenie ústneho pojednávania. Správny súd na základe vyššie uvedeného potom vyhodnotil túto žalobcom znesenú námietku ako dôvodnú s tým, že takýmto postupom v disciplinárnom konaní došlo k odňatiu práva na zastupovanie žalobcu v disciplinárnom konaní zvoleným právnym zástupcom, a teda k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (Disciplinárnym senátom), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 139. Správny súd musí prisvedčiť aj žalobnej námietke o neodôvodnení uloženej sankcie žalobcovi disciplinárneho opatrenia vo forme peňažnej pokuty v maximálnej výške 3.300,- € v zmysle § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku, nakoľko v napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorá viedla disciplinárny senát k uloženiu práve takéhoto disciplinárneho opatrenia aké žalobcovi uložil a potom napadnuté rozhodnutie je arbitrárne. 140. Zároveň je treba uviesť, že v zmysle § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku výška uloženej pokuty môže byť v rozsahu do 3.300,- €, a potom musí správny súd konštatovať, že pokuta uložená žalobcovi v maximálne možnej výške v napadnutom rozhodnutí nebola dostatočne odôvodnená, a to s poukazom na zákonné kritéria vyplývajúce z § 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku, v zmysle ktorých vyplýva ako má disciplinárny senát pri ukladaní pokuty postupovať, t. j. má povinnosť prihliadnuť na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo posudzované previnenie spáchané, na osobu disciplinárne obvineného ako aj na jeho osobné a rodinné pomery. Nakoľko sa týmito zákonnými kritériami disciplinárny senát dôsledne neriadil, táto skutočnosť v konečnom dôsledku robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 141. Správny súd poukazuje na to, že účastníkom konania podaný disciplinárny návrh nebol v časti vytýkaného porušenia ust. § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku a čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notárov nijako bližšie odôvodnený. V súvislosti s takýmto porušením vyššie uvedených ustanovení Notárskeho poriadku, resp. Etického kódexu notárov disciplinárny senát nevykonal žiadne dokazovanie, no napriek tomu vo výroku napadnutého rozhodnutia uznal žalobcu vinným z porušenia aj týchto ustanovení Notárskeho poriadku, resp. etického kódexu. V tejto súvislosti musí správny súd konštatovať, že zo skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu v predmetnej veci je zrejmé, že celkom zjavne v danej veci nemohlo ísť o prípad porušenia § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku, nakoľko takéhoto porušenia sa notár dopustí v prípade neposkytnutia informácii a podkladov, ktoré sa však viaže iba v súvislosti z predchádzajúcim neumožnením vstupu poverených pracovníkov ministerstva spravodlivosti do priestorov notárskeho úradu, k čomu v danom prípade nedošlo, nakoľko nešlo o uskutočnenie výkonu kontroly (dohľadu) realizujúceho sa na mieste v notárskom úrade žalobcu. Zároveň v súvislosti s týmito vyššie uvedenými porušeniami napadnuté rozhodnutie nie je vôbec odôvodnené a potom je treba napadnuté rozhodnutie pokladať za arbitrárne. Správny súd na margo veci poznamenáva, že mu nie je ani dostatočne jasné, v čom mohlo spočívať v napadnutom rozhodnutí vytýkané porušenie čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notárov, keďže z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmá len písomná komunikácia právneho zástupcu žalobcu a pracovníkov ministerstva spravodlivosti (generálneho riaditeľa sekcie dohľadu a ministerky spravodlivosti), ktorá podľa svojho obsahu a formy je celkom zrejme na zodpovedajúcej spoločenskej, profesnej a odbornej úrovni a podľa správneho súdu nenapĺňa porušenie povinností notárov vyplývajúcich z čl. 1 bod 3 II. časť Etického kódexu notárov. 142. K námietke nesprávneho určenia trvania vytýkaného porušenia žalobcom, ku ktorému malo dôjsť v zmysle disciplinárneho návrhu ako aj napadnutého rozhodnutia v čase od 03.06.2020 do 23.11.2020 správny súd uvádza, že v danom prípade oprávnenými osobami na výkon dohľadu v zmysle § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku sú minister spravodlivosti a ním poverení pracovníci ministerstva spravodlivosti. Žiadosť o zapožičanie špecifikovaných notárskych spisov adresoval (podpísal) žalobcovi generálny riaditeľ sekcie dohľadu bez predloženia zodpovedajúceho poverenia ministrom na takýto úkon. Správny súd uvádza, že v čase prvej výzvy adresovanej žalobcovi na predloženie uvedených notárskych spisov (07.05.2020) a ani v čase opakovanej žiadosti o ich predloženie (03.06.2020) spolu s touto žiadosťou podpísanou generálnym riaditeľom sekcie dohľadu nebolo žalobcovi predložené jeho poverenie na takýto úkon dohľadu a zároveň podľa v tom čase platnej organizačnej schémy Ministerstva spravodlivosti SR generálny riaditeľ sekcie dohľadu nespadal do priamej riadiacej pôsobnosti ministra, ale pod štátneho tajomníka. Predmetnú žiadosť mal notárovi predložiť (podpísať) či už priamo minister spravodlivosti, resp. ním poverený pracovník ministerstva spravodlivosti. O tom, že takýmto pracovníkom ministerstva spravodlivosti je aj generálny riaditeľ sekcie dohľadu sa žalobca dozvedel až z listu ministra spravodlivosti zo dňa 23.06.2020 (prevzal ho 26.06.2020) a potom podľa správneho súdu až týmto

momentom bolo splnené zákonné ustanovenie § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku a žalobca vedel, že predmetné notárske spisy žiadajúci generálny riaditeľ sekcie dohľadu je povereným pracovníkom ministerstva na realizáciu výkonu dohľadu. Skutočnosť o tom, či niekto je poverenou osobou na uskutočnenie určitého procesného postupu/úkonu sa spravidla vždy preukazuje zodpovedajúcim splnomocnením (poverenie, plnomocenstvo) a toto by malo byť doložené pri uskutočnení daného úkonu. Je tiež možné, že kompetencia a právomoc na uskutočňovanie určitých úkonov môže vyplývať aj z interných predpisov ministerstva spravodlivosti. 143. Účastník konania (ministerstvo spravodlivosti) pri tejto žalobnej námietke poukázal na v tom čase platné (verejne dostupné na jeho webovom sídle) interné predpisy ministerstva spravodlivosti (čl. 8 ods. 2 písm. a/ Organizačného poriadku 12/2016 Ministerstva spravodlivosti SR z 28.04.2016 č. 41557/2016/100 /ďalej len Organizačný poriadok/, podľa ktorého generálny riaditeľ sekcie zastupuje ministerstvo navonok v rámci pôsobnosti sekcie alebo na základe poverenia ministerky, štátneho tajomníka alebo generálneho tajomníka služobného úradu a čl. 16 ods. 2 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR z 28.04.2016 č. 41558/2016/100, ktorou sa ustanovuje rozsah podpisových a dispozičných oprávnení, podľa ktorej generálny riaditeľ sekcie dohľadu schvaľuje a podpisuje dožiadanie a predloženie spisu), z ktorých vyplýva, že generálny riaditeľ sekcie dohľadu bol v danom čase oprávnenou osobou na realizovanie danej žiadosti. Správny súd z vymedzenej právomoci generálneho riaditeľa sekcie dohľadu a ministra spravodlivosti vyplývajúcej z Organizačného poriadku ministerstva v znení platnom ku dňu podania predmetnej žiadosti o zapožičanie spisov (07.05.2020) ako aj opätovnej žiadosti (03.06.2020) konštatuje, že v tomto období sekcia dohľadu a aj jej generálny riaditeľ nepatrila do priamej riadiacej pôsobnosti ministerky, ale štátneho tajomníka. Zmena nastala až účinnosťou Inštrukcie 10/2020 dňa 17.06.2020, kedy sekcia dohľadu prešla pod priamu riadiacu právomoc ministerky spravodlivosti. Podľa čl. 25h Organizačného poriadku odbor dohľadu nad právnickými profesiami pôsobiaci v rámci sekcie dohľadu vybavuje agendu súvisiacu so štátnym dohľadom ministerstva nad činnosťou notárov. Správny súd je názoru, že ani z Organizačného poriadku nevyplýva priame poverenie pracovníkov sekcie dohľadu, resp. jej generálneho riaditeľa na uskutočnenie výkon dohľadu, nakoľko na výkon dohľadu sa v danom prípade vyžaduje vždy udelenie poverenia ministrom spravodlivosti. Táto skutočnosť bezpochyby vyplýva zo znenia § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého oprávnenými osobami na výkon dohľadu sú minister spravodlivosti a ním poverení pracovníci ministerstva spravodlivosti. Potom ani vymedzenie všeobecne koncipovanej kompetencie pracovníkov sekcie dohľadu na vybavovanie agendy súvisiacej so štátnym dohľadom nad činnosťou notárov a ani skutočnosť, že generálny riaditeľ sekcie dohľadu schvaľuje a podpisuje dožiadanie a predloženie spisu ako ani to, že generálny riaditeľ sekcie zastupuje ministerstvo navonok v rámci pôsobnosti sekcie nemôže nahradiť osobitne udelené poverenie na uskutočnenie výkonu konkrétneho dohľadu, ktorého potreba existencie vyplýva z ust. § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku. Na to, aby bol postup zo strany pracovníkov sekcie (odboru) dohľadu v prípade realizovania konkrétneho úkonu dohľadu (žiadosť o zapožičanie spisov) súladný z Notárskym poriadkom, ktorý uskutočňovanie dohľadu upravuje, potom bude vždy potrebné osobitné písomné poverenie od ministra spravodlivosti a nebude stačiť, ak kompetencia výkonu dohľadu vyplýva z aktuálne platného organizačného poriadku, príp. iného interného (aj keď verejne dostupného) predpisu ministerstva spravodlivosti. Správny súd zaujal takéto stanovisko aj s ohľadom na špecifická výkonu oprávnení a povinností notárov pri výkone ich funkcie. 144. K námietke porušenia § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku správny súd uvádza, že žalobca ako notár má povinnosť na odôvodnenú žiadosť ministerstva spravodlivosti ako orgánu vykonávajúceho dohľad nad činnosťou notárov predložiť za účelom výkonu dohľadu notárske spisy. Previerka notárskych spisov je jednou z foriem výkonu štátneho dohľadu nad činnosťou notárov. Zároveň však v tejto súvislosti správny súd je názoru, že aj vzhľadom na predchádzajúcu prax aplikovanú notármi ako aj na rozhodovaciu činnosť disciplinárnych senátov Notárskej komory SR v časovom horizonte spred podania predmetnej žiadosti o zapožičanie notárskych spisov od žalobcu a aj následnej (rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR č. DK 6/2019-45 zo dňa 27.09.2019, DK 3/2021-53 z 10.06.2021, DK 5/2021-34 z 09.08.2021) ako aj nejednoznačnosť výkladu daného ustanovenia (§ 83 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom v čase podania žiadosti) vo vzťahu k potrebe rozsahu odôvodnenia žiadosti ministerstva spravodlivosti a z neho vyplývajúcej povinnosti pre notára (odmietnutie predloženia notárskych spisov ministerstvu spravodlivosti dôvodiac nedostatočným odôvodnením takejto žiadosti čo bolo vo viacerých prípadoch akceptované vec posudzujúcimi rozhodnutiami disciplinárnych senátov), že vo veci konajúci disciplinárny senát mal túto skutočnosť pri posudzovaní disciplinárneho návrhu brať na zreteľ a v prípade, ak by posúdil a vyhodnotil

takýto postup žalobcu ako nezákonný mal zohľadniť vyššie uvedené skutočnosti pri posudzovaní takéhoto postupu notára - žalobcu v danom prípade, ktorý celkom zjavne (písomné podanie zo dňa 26.06.2020 adresované generálnemu riaditeľovi sekcie dohľadu) pri svojom postoji k predmetnej žiadosti ministerstva spravodlivosti vychádzal aj z predchádzajúceho obdobného postupu iných notárov pri žiadostiach o zapožičanie spisov pri uskutočňovaní výkonu dohľadu ministerstvom ako aj v tom čase najnovšej rozhodovacej praxe disciplinárnych senátov Notárskej komory SR (vyššie uvedené rozhodnutia) pri posudzovaní obdobných žiadostí Ministerstvom spravodlivosti SR, kedy takémuto postoju notárov (odmietnutie predloženia žiadaných notárskych spisov) v posudzovaných skutkovo obdobných prípadoch bolo dané za pravdu. 145. Potom na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, v naznačenom smere a po uskutočnení riadneho zákonného konania a vykonania dokazovania ohľadom v disciplinárnom návrhu namietaného porušenia ust. § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku a čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notárov žalobcom vyhodnotiť všetky získané dôkazy a vydať nové rozhodnutie, ktoré presvedčivo a logicky odôvodní vo vzťahu k všetkým relevantným skutočnostiam, resp. v konaní namietaným skutočnostiam a prípadné uložené disciplinárne opatrenie riadne odôvodniť. 146. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne správny súd samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Vo vzťahu k účastníkovi konania správny súd rozhodol v súlade s § 169 SSP a tomuto právo na náhradu trov konania nepriznal, žiadne mu nevznikli a ide o štátny orgán. 147. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).