Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/157/2022 1022201003 21. 04. 2023 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:KSBA:2023:1022201003.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: K. W. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan W. republiky, F.: XXXX XXX XXX, bytom: Y.ąt R. 7, XX-XXX X., W., právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101438639/2022 zo dňa 18.05.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25.07.2022 zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 25.07.2022, doručenou elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Krajskému súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 26.07.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101438639/2022 zo dňa 18.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom navrhuje, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 100189907/2022 zo dňa 28.01.2022 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňovému orgánu verejnej správy“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. g) v spojení s § 155 ods. 6 daňového poriadku uložená žalobcovi pokuta v sume 4018,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) bod 1. daňového poriadku, z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 doručenom dňa 29.11.2021 a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní doručenom dňa 16.10.2020, ktorý predstavuje zvýšenie dane. 2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol v jej bode VII., aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) a b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma na majetkových právach, nakoľko sa jedná o pokutu v pomerne vysokej sume. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, tak ako je formulovaný v správnej žalobe a bez ďalšieho považuje za dôvod, ktorý by zakladal opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním č. 1006473787/2023 zo dňa 21.02.2023 tak,
že správnu žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje, aby ju správny súd podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadril. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu,
ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy na majetkových právach v dôsledku uloženej pokuty, ktorú pokladá za vysokú sumu. Na osvedčenie svojich tvrdení, že žalobcovi vznikne okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná finančná ujma, nepredložil žalobca správnemu súdu žiadne relevantné doklady. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy či finančnej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere ani žiadne doklady potrebné správnemu súdu na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu. 12. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby a oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe nezistil dôvod na vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku. Návrh na priznanie odkladného účinku predstavuje v zásade podanie vo veci samej, ktoré možno podať samostatne alebo spolu so správnou žalobou. Návrh musí obsahovať opis hrozby závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu a jeho zdôvodnenie, a to aj v prípade, že je návrh podaný súčasne so žalobou. Nestačí poukázať na skutkové tvrdenia uvedené v žalobe bez bližšej špecifikácie. Ani zo skutočností uvedených v žalobe však nevyplýva závažná ujma na subjektívnych právach žalobcu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. V súvislosti s náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 468/2018-8 zo dňa 04.12.2018, podľa ktorého okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. 13. Správny súd s poukazom na stručnosť návrhu žalobcu v tejto veci upozorňuje, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu opísal a dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu na jeho právach. Správny súd tak nezistil dôvod pre vyhovenie vyššie uvedenému návrhu, nakoľko žalobca nepreukázal a ani neosvedčil reálnu hrozbu závažnej ujmy či finančnej škody a preto konštatuje, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP, neosvedčil. 14. Nakoľko žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal o jeho posúdenie v súlade s ustanovením § 185 SSP, správny súd skúmal aj tú skutočnosť, či sú vo veci dané predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP, avšak konštatujúc, že napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok ani z dôvodu ustanoveného v § 185 písm. b) SSP. 15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné,
a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčil. 16. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).