Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/215/2022 1022201280 07. 03. 2023 JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI:SK:KSBA:2023:1022201280.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FISCHMANN & PARTNERS, spol. s r. o., so sídlom Viničná 685/4, 841 10 Bratislava, IČO: 36 839 663, právne zastúpený: Advokátska kancelária AKMA, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 15, 811 07 Bratislava, IČO: 54 274 605, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 811 01 Bratislava, IČO: 00 603 481, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo MAGS OUIC 25989/2022-402194 zo dňa 30.06.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 12.09.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného číslo MAGS OUIC 25989/2022-402194 zo dňa 30.06.2022 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenia“), ktorým žalovaný vydal záväzné stanovisko hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti žalobcu ohľadne investičného zámeru: Polyfunkčný dom Castello, k. ú. E., O. V, v rámci územného konania na základe žiadosti zo dňa 13.01.2017 a spracovanej dokumentácie pre územné rozhodnutie spracovateľa Architektonická kancelária G & D, zodpovedného projektanta Ing. arch. F. P., autorizovaný architekt 1241AA s dátumom spracovania 02/2016 a vyjadril nesúhlas s investičným zámerom žalobcu. 2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 3. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 4. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 5. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 6. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný napadnutým opatrením vydal svoje nesúhlasné stanovisko v územnom konaní k investičnému zámeru stavby Polyfunkčný dom Castello v k. ú. E., O. V, pre navrhovateľa FISCHMANN & PARTNERS, spol. s r. o., so sídlom Viničná 685/4, 841 10 Bratislava, IČO: 36 839 663. 8. V správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy, podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože sami osebe nevyvolávajú ujmu na právach v zmysle ust. § 7 písm. e/ SSP. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach. Napadnutým opatrením žalovaný len uviedol svoje nesúhlasné stanovisko k investičnému zámeru. Námietky k napadnutému opatreniu môže žalobca vzniesť pred stavebným úradom v rámci územného konania, ako aj v prípadnom odvolaní proti rozhodnutiu vydanému stavebným úradom, pričom stavebný úrad bude povinný sa s námietkami žalobcu vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadať a zapracovať ich do rozhodnutia, prípadne odôvodniť, prečo ich do rozhodnutia nepojal. Až po tomto postupe by bolo možné sa domáhať správnou žalobou preskúmania zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu, ak by po skončení správneho konania, vrátane odvolacieho konania, bol žalobca toho názoru, že správne orgány sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadali alebo že ich dostatočne alebo správne nezohľadnili, a teda je rozhodnutie nezákonné. Podobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 11.07.2019, zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2019 pod číslom 70, podľa ktorého: „Záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.“. Napadnuté opatrenie teda nie je rozhodnutím, resp. opatrením orgánu verejnej správy, ktorým by žalovaný autoritatívne zasahoval do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Napadnuté opatrenie nie je ani opatrením, ktoré by sa akýmkoľvek spôsobom dotýkalo práv alebo povinností žalobcu, prípadne ich porušovalo. Jedná sa len o podkladové, predbežné opatrenie, ktoré bude použité pri rozhodovaní v rámci územného konania ako jeden z podkladov pre rozhodnutie stavebného úradu. V prípade, ak sa účastník administratívneho konania domnieva, že predbežné, resp. podkladové opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia. Správnemu súdu preto neostávalo iné, ako správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP ako neprípustnú odmietnuť. 9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP, keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. 10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.