Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/303/2022 1022201655 15. 05. 2023 JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI:SK:KSBA:2023:1022201655.1
Uznesenie V právnej veci žalobcu: Ing. Ladislav Dubeň, Kráľová pri Senci 533, právne zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2022/146051/CUJ zo dňa 08.11.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou súdu doručenej dňa 29.11.2022 elektronickými prostriedkami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2022/146051/CUJ zo dňa 08.11.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil územné rozhodnutie stavebného úradu Obec Kráľová pri Senci č. Výst. 452-20-Kr-21 zo dňa 27.04.2022, ktorým bolo povolené umiestnenie stavby „IBV Kráľovské záhrady“ (v členení: napojenie komunikácie na cestu, chodník do obce, tlaková kanalizácia - napojenie na plánovanú obecnú kanalizáciu) na pozemkoch parc.: KN C 259/33, 259/50, 285/6 (vytvorený geometrickým plánom č. 86/2021 z KN E 285/2), KN E 285/2, k.ú. Krmeš. 2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby správny súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) SSP, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. 3. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí - poľnohospodárskej pôde. Dôjde k znemožneniu obhospodarovania vinohradu, ktorý je registrovaný ÚKSUP, odbor vinohradníctva. Na Bloku 26 má žalobca vysadený vinohrad, ktorý je riadne registrovaný. Žalobca poukázal na to, že v „územnej dokumentácii obec Kráľová pri Senci určila neprípustné činnosti: Poľnohospodárska rastlinná výroba“, čo je podľa žalobcu „v rozpore so súhlasom Okresného úradu Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, ktorý listom zo dňa 08.12.2017 udelil obci súhlas s budúcim možným nepoľnohospodárskym použitím poľnohospodárskej pôdy v celkovej výmere 67,23530 ha“. Podľa žalobcu stavebný úrad rozhodol o nevhodnom umiestnení stavieb, pričom dôjde k narušeniu vinohradníckeho honu „Kráľovský hon“. Žalobca dodal, že nepriznaním odkladného účinku dôjde k nenapraviteľnému následku, keďže plánovaná výstavba sa má realizovať menej ako 150 m od čerpacej stanice, čo žalobca považoval za rozporné s § 87 ods. 2 písm. b) zákona o energetike. 4. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.04.2023, považoval ju za nedôvodnú a žiadal žalobu zamietnuť. Návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný žiadal podľa § 188 SSP zamietnuť.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej a nenapraviteľnej ujmy a v konečnom dôsledku vážneho nenapraviteľného následku, ktorá by mu potencionálne mohla okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hroziť.
13. Správny súd v tvrdeniach žalobcov opísaných v ods. 2 odôvodnenia tohto uznesenia nevidel skutočnú a najmä odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy či neodstrániteľného následku výkonu napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že žalobca, pokiaľ chcel byť so svojim návrhom úspešný, nemal zostať len pri konštatovaniach negatívnych vplyvov napadnutého rozhodnutia alebo predpokladoch závažnej ujmy, ale mal reálnosť ním tvrdej hrozby riadne osvedčiť (preukázať). Samotné tvrdenie alebo obava potencionálnej možnosti nemohla byť súdom považovaná za dostatočný (postačujúci) dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ako už správny súd uviedol, hrozba závažnej ujmy alebo nenapraviteľného následku musí byť priama. Zároveň musí byť predložený dôkaz alebo logická argumentácia, z ktorej bez pochybností vyplýva reálnosť v návrhu tvrdených skutočností. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobcom vznesené výhrady sa predovšetkým týkajú právnej sféry iných osôb ako jeho samotného. K výhrade žalobcu o rozpore umiestňovanej stavby so zákonom č. 215/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súd poukazuje na to, že žalobcom vyslovený argument by sa vzťahoval na potrubie na prepravu pohonných látok alebo potrubie na prepravu ropy, nie na čerpaciu stanicu. 14. Správny súd preto konštatoval, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP neosvedčil. Zároveň je potrebné uviesť, že nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčil, iba ho nezmienil. 16. Správny súd dodáva, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).