Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/144/2024 1109225832 30. 10. 2024 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2024:1109225832.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobkyne P-V, k.s., Plynárenská 3D, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 50 714 911, správca konkurznej podstaty úpadcu SUCHÉ MIESTO s.r.o., so sídlom Detvianska 7516/3, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 36 357 359, právne zast. LUKAC | LL | LEGAL, s.r.o., Vyšný Klátov 129, Vyšný Klátov 044 12, IČO: 54 966 175, proti žalovanej RENZO DEVELOPMENT, s.r.o., Majerníkova 8, Bratislava-Karlova Ves 841 05, IČO: 35 892 480, právne zast. SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, Bratislava 811 02, IČO: 35 973 161, o zaplatenie 61.777,20 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-25Cb/161/2009 zo dňa 9.9.2024, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-25Cb/161/2009 zo dňa 9. 9. 2024 v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e . II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom pokračoval v prerušenom konaní, druhým výrokom konanie zastavil a tretím výrokom zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že v danej právnej veci zobrala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu, ktorý nemal podklad v správaní sa žalovanej. V späťvzatí žaloby žalobkyňa navrhla, aby súd stranám sporu nepriznal náhradu trov konania, pretože žaloba bola podaná oprávnene a až v priebehu konania nastali skutočnosti, ktoré spôsobili, že žaloba stratila svoje ekonomické a právne opodstatnenie. Súd prvej inštancie teda nemal preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej. Z procesného hľadiska mal teda súd za to, že je to práve žalobkyňa, ktorá procesne zavinila zastavenia konania. Preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu 100%. 3. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 C.s.p. súd prvej inštancie uviedol, že v danom spore nie je možné aplikácia tohto ust., pretože nejde o celkom výnimočný prípad. Aplikácia § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súčasťou judikatúry je konštatovanie, že toto ustanovenie "nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 z 28. januára 2010).
4. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že konanie bolo zo zákona prerušené z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok žalobkyne. Následne súd vyzval správcu konkurznej podstaty žalobkyne a žalobkyňu, aby podali návrh na pokračovanie v konaní, pretože v opačnom prípade dôjde k zastaveniu konania, keďže nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky späťvzatia žaloby. V takom prípade by bolo možné aplikovať § 257 C.s.p., pričom poukázal na rozhodnutie sp. zn. 1Cob/125/2020 z 28.10.2021, podľa ktorého „o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď za dôvody hodné osobitné zreteľa považoval skončenie predmetného konania jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní.“ Takáto situácia ale nenastala, pretože správca úpadcu podaním z 22.8.2023 súhlasil s pokračovaním v konaní a podal návrh na pokračovanie v konaní. Keď následne správca zobral žalobu späť, musí niesť zodpovednosť za takéto konanie v podobe náhrady trov konania protistrane. 5. Proti výroku III. uznesenia v časti týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa a uviedla, že žalobkyňa (resp. úpadca - SUCHÉ MIESTO, s.r.o.) a žalovaná uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 15.10.2008. Žalobkyňa podala žalobu dňa 13.07.2009, pričom v tom čase žalovaná bola v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť žalovaná nikdy nepoprela. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 28.07.2009 uviedla, že „Po podpise kúpnej zmluvy došlo medzi zainteresovanými stranami k prehodnoteniu úpravy vzájomných vzťahov. V súvislosti s uvedenou kúpnou zmluvou bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že kúpa predmetných pozemkov v Chorvátskom Grobe nebude uskutočnená...“ Žalovaná však nepredložila o tom žiaden dôkaz., pričom až vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2023 z vlastného podnetu, uviedla dôkaz - email zo dňa 26.02.2010 - o urovnaní všetkých sporov medzi žalobkyňou a žalovanou. Podľa žalobkyne bola žaloba v tejto veci podaná oprávnene, nastali okolnosti, a to až v roku 2010, t.j. po podaní žaloby, u žalobcu a žalovaného, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán, žalobkyňa predložila dôkaz o snahe urovnať všetky spory medzi žalobkyňou a žalovanou až v roku 2023, t.j. 14 rokov po začatí konania. Žalobkyňa má za to, že je tu odôvodnený dôvod na použitie § 257 C.s.p., preto navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok III. napadnutého uznesenia tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania. 6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p. 13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 13.7.2009 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 61.777,20 EUR titulom neuhradenia celej kúpnej ceny za prevod nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy. Konanie bolo uznesením zo dňa 9.12.2009 prerušené do právoplatnosti konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 28Cb/169/2009, ktorého predmetom je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami. Následne bol na žalobkyňu vyhlásený konkurz pod sp. zn. 6R/2/2013. Na základe výzvy konajúceho súdu správca konkurznej podstaty úpadcu /SUCHÉ MIESTO s.r.o. v konkurze/ listom zo dňa 24.8.2023 podal návrh na pokračovanie v konaní a podaním zo dňa 9.9.2024 zobral správca konkurznej podstaty žalobu späť s odôvodnením, že v priebehu konania nastali skutočnosti, ktoré spôsobili, že žaloba stratila svoje ekonomické a právne opodstatnenie. Odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že z procesného hľadiska je to práve žalobkyňa, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa zobrala späť žalobu z dôvodov uvedených v späťvzatí, že žaloba stratila svoje ekonomické a právne opodstatnenie, teda nie z dôvodu na strane žalovanej. Späťvzatie žaloby žalobkyňou nemá podklad v správaní sa žalovanej /napr. úhrada žalovanej sumy po podaní žaloby/. Z uvedeného je zrejmé, že z procesného hľadiska práve žalobkyňa zavinila zastavenie konania, preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že email zo dňa 26.2.2010 o urovnaní všetkých sporov medzi žalobkyňou a žalovanou, na ktorý poukazoval žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2023 je irelevantný pre posúdenie zavinenia z procesných dôvodov. Ako už bolo vyššie uvedené podstatné sú dôvody uvedené v späťvzatí, pre ktoré došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom a to, že žaloba stratila svoje ekonomické a právne opodstatnenie. 14. Čo sa týka návrhu žalobkyne k možnému uplatneniu ust. § 257 C.s.p. odvolací súd udáva, že jeho uplatnenie prichádza do úvahy len výnimočne a osobitné kritérium sa má vykladať prísne reštriktívne. Každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe (i) riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na (ii) základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 C.s.p. a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je nutné vykladať najmä vo väzbe na zmysel a účel ustanovenia § 257 C.s.p.. Spomenutým účelom tohto ustanovenia je primárne umožniť súdu zamedziť vzhľadom na celkové okolnosti prejednávaného prípadu síce zákonným, no (i) „pritvrdým“ rozhodnutiam, respektíve takým rozhodnutiam, (ii ktoré by napriek svojej formálnej zákonnosti mohli vykazovať rozpor s dobrými mravmi. Prípadné rozhodnutie o (ne)priznaní nároku na náhradu trov súdneho konania s dobrými mravmi prichádza do úvahy najmä vtedy, keď by priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania úspešnej sporovej strane zakladalo u tejto strany sporu neprimeraný (nezaslúžený) prospech. Súd si je v rámci rozhodovania o priznaní nároku na náhradu trov súdneho konania vždy povinný klásť otázku, či by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo ich priznanie jednej zo strán sporu v súlade s dobými mravmi. V rámci posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu (v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 158/2015 platná právna úprava umožňuje súdu ako dôvody hodné osobitného zreteľa brať do úvahy aj vzájomné vzťahy medzi sporovými stranami, či vzťahy medzi príbuznými strán sporu). 15. V posudzovanej veci je celkom zjavné, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenia konania. Správne preto súd prvej inštancie priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie § 257 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>. Aplikácia tohto ustanovenia by prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo potrebné výnimočne prihliadnuť a pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že žaloba bola podaná oprávnene, pretože ku dňu podania žaloby bola žalovaná skutočne v omeškaní, takisto ani tvrdenie žalobkyne, že žaloba následne stratila svoje ekonomické a právne opodstatnenie, nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, pretože neboli zo strany žalobkyne osvedčené dôvody a skutočnosti pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zhode s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania jej nevznikli, na základe čoho jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).