Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/118/2022 1113223909 31. 10. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:1113223909.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: POWER-SOLARKO, s.r.o., so sídlom Sklabinský Podzámok 56, 038 03 Sklabiňa, IČO: 45 255 881, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie 37.481,60 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/134/2013-409 zo dňa 16.11.2021, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/134/2013-491 zo dňa 11.08.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/134/2013-409 zo dňa 16.11.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/134/2013-491 zo dňa 11.08.2022 p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37.481,60 eur, úrok z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 37.481,60 eur od 27.07.2012 až do zaplatenia a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 132 ods. 1, 153 ods. 1, 3, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, § 218 ods. 1, § 219 ods. 2, 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 517 ods. 2, 797 ods. 2, 3 § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013. 2. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 27Cb/134/2013-491 zo dňa 11.08.2022 opravil zrejmú pisársku chybu záhlavia predmetného napadnutého rozsudku v nesprávnom označení strany žalobcu a jeho právneho zástupcu. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 12.07.2013 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 37.481,60 eur s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil žalobca podľa súdu prvej inštancie tak, že dňa 23.11.2010 uzatvoril žalobca so žalovaným poistnú zmluvu č. 4415024420, na základe ktorej poskytol žalovaný poistenie fotovoltaickej elektrárne, ktorú prevádzkoval žalobca. Súčasťou zmluvy boli podľa žalobcu v súlade s § 788 ods. 3 OZ všeobecné poistné podmienky žalovaného, platné v čase uzatvorenia zmluvy, a to Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku VPP MP 106 (ďalej aj „VPP MP 106“). Okrem VPP boli súčasťou zmluvy aj Osobitné poistné podmienky pre jednotlivé druhy poistných rizík (ďalej aj „OPP“), a to konkrétne OPP pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu OV 206 (ďalej aj „OPP OV 206“), OPP pre prípad živelných udalosti Ž 156 (ďalej aj „OPP Ž 156“), či OPP pre poistenie strojov a strojných zariadení ST 306. Súčasťou zmluvy boli tiež zmluvné dojednania pre jednotlivé druhy poistných rizík, ako aj prílohy a vložky, upravujúce rozsah jednotlivých druhov poistenia, či poistných rizík. V zmluve si podľa žalobcu strany okrem iného dojednali aj poistenie fotovoltaickej elektrárne pre prípad prerušenia prevádzky spôsobeného živelnou udalosťou a vandalizmom, pokrývajúce fixné náklady, mzdy a ušlý zisk, ako škodu vzniknutú prerušením prevádzky fotovoltaickej elektrárne. Vandalizmom sa podľa žalobcu rozumie úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci treťou osobou. Poistnou udalosťou je aj poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené konaním páchateľa smerujúcim k odcudzeniu poistenej veci, ktorou je v zmysle zmluvy fotovoltaická elektráreň. Ako uviedol žalobca v žalobe, dňa 18.03.2011 neznámy páchateľ odcudzil, poškodil a zničil časť fotovoltaickej elektrárne. Po vlámaní sa do elektrárne páchateľ neodborným spôsobom demontoval 128 fotovoltaických panelov (ďalej aj „FVP“). Následne 29 FVP odcudzil a 99 poškodených, príp. zničených FVP nechal v blízkosti areálu fotovoltaickej elektrárne (ďalej aj „udalosť 1“). Neodbornou manipuláciou a demontážou FVP došlo k ich poškodeniu, resp. zničeniu. Poškodené boli najmä technologické zariadenia pre inštaláciu FVP, pričom poškodené boli aj demontované FVP, ktoré páchateľ neodcudzil. Výsledkom udalosti 1 bolo poškodenie a zničenie časti FVP, krádež FVP a poškodenie fotovoltaickej elektrárne. Po udalosti 1, spísal žalobca oznámenie o vzniku škodovej udalosti, ktorú ohlásil žalovanému a takisto podal v súvislosti s udalosťou 1 trestné oznámenie. Dňa 22.03.2011 vykonal pracovník žalovaného obhliadku fotovoltaickej elektrárne, v zápise z ktorej konštatoval poškodenie elektrárne, ako aj demontáž a poškodenie FVP. Obdobne došlo dňa 28.03.2011 k odcudzeniu, poškodeniu a zničeniu časti fotovoltaickej elektrárne. Neznámy páchateľ demontoval, poškodil, príp. zničil 44 FVP. Z celkového počtu 44 FVP bolo 23 FVP odcudzených a 21 FVP ostalo poškodených, resp. zničených, no neodcudzených (ďalej aj „udalosť 2“). Žalobca poukázal, že v dôsledku tejto udalosti žalobca prerušil prevádzku fotovoltaickej elektrárne, čo oznámil žalovanému, a to na čas potrebný pre odstránenie vzniknutých škôd, od 18.03.2011, kedy došlo k udalosti 1, do 29.04.2011, kedy bolo s ohľadom na rozsah vzniknutých škôd možné obnoviť prevádzku fotovoltaickej elektrárne (ďalej aj „prerušenie prevádzky“). Udalosti spočívali v úmyselnom konaní páchateľa smerujúcom najmä ku krádeži FVP. Poškodenie časti fotovoltaickej elektrárne, ktoré páchateľ neodcudzil, je možné v zmysle zmluvy a príslušných OPP označiť za vandalizmus. Prerušenie prevádzky fotovoltaickej elektrárne v dôsledku vandalizmu je poistnou udalosťou, na ktorú sa vzťahuje poistenie. Prerušenie prevádzky sa prejavilo v zmenšení objemu vyrobenej elektriny a následnom zmenšení zisku žalobcu v porovnaní s očakávaným ziskom, ktorý by žalobca získal, ak by k prerušeniu prevádzky nedošlo. Celkový rozdiel medzi tržbou žalobcu počas prerušenia prevádzky a tržbou, ktorú by žalobca dosiahol, ak by k prerušeniu prevádzky nedošlo, predstavuje sumu vo výške 40.292,88 eur. Podľa Vložky č. 3 žalovaný neposkytne žalobcovi poistné plnenie za prvé tri dni prerušenia prevádzky (ďalej aj „spoluúčasť“). Prerušenie prevádzky trvalo od 18.03.2011 do 29.04.2011, t.j. 43 dní (pri sume tržby, t.j. 40.292,88 eur, pripadá po pomernom rozpočítaní sumy tržby na jeden deň prerušenia prevádzky (40.292,88 /43) suma vo výške 937,04 eur). Pri zohľadnení spoluúčasti na poistnom plnení a pri pomernom rozpočítaní tržby na počet dní prerušenia prevádzky, predstavuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému, sumu vo výške 37.481,60 eur. Žalovaný odmietol plniť a žalobcovi zaslal vyrozumenie zo dňa 11.07.2012, ktoré žalobca považuje za účelové. Nie je možné podľa žalobcu prisvedčiť žalovanému, že tým, že došlo ku krádeži FVP, nedošlo k úmyselnému poškodeniu fotovoltaickej elektrárne. 4. Súd prvej inštancie ďalej v rozsudku zhrnul vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia predmetnej sumy z titulu poistných udalostí zo dňa 18.03.2011 a 28.03.2011, keď došlo ku krádeži FVP z objektu fotovoltaickej elektrárne žalobcu. Žalobca sa dožadoval poistného plnenia z titulu ušlého zisku v dôsledku prerušenia prevádzky elektrárne. Žalovaný potvrdil uzatvorenie poistnej zmluvy č. 4415024420 pre poistenie majetku, vzťahujúcu sa na živelné poistenie, poistenie pre prípad odcudzenia a vandalizmu, poistenia pre prípad prerušenia prevádzky živelnou udalosťou a vandalizmom (zistený a nezistený) páchateľ, poistenie strojov a jeho elektronických súčastí a poistenia pre prípad strojného prerušenia prevádzky, súčasťou ktorej boli aj všeobecné poistné podmienky, osobitné poistné podmienky a zmluvné dojednania špecifikované v samotnej poistnej
zmluve. Žalovaný potvrdil škodové udalosti, ku ktorým došlo v dňoch 18.03.2011 a 28.03.2011. Po zaslaní poistného plnenia, za odcudzené panely, žalobca žiadal poistné plnenie z titulu ušlého zisku počas prerušenia prevádzky. V zmysle poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami, sa poistenie vzťahuje okrem iného na prerušenie prevádzky živelnou udalosťou a vandalizmom (zistený a nezistený páchateľ) - Vložka č. 3 k poistnej zmluve. Poistenie sa podľa tohto ustanovenia zmluvy vzťahuje na fixné náklady, mzdy a ušlý zisk na agregovanú sumu 498.000 eur s tým, že na rozsah poistenia a poistné riziká sa vzťahujú VPP pre poistenie majetku č. 106, OPP pre prípad živelných udalostí č. 156, VPP doplnková časť k živelnému poisteniu a OPP poistenie pre prípad krádeže veci č. OV 206. V zmysle čl. II OPP pre poistenie veci pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu bod 2 vandalizmus je definovaný ako úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci treťou osobou. V danom prípade išlo o krádež FVP a nie o vandalizmus, ani živelnú udalosť. Prevádzka elektrárne žalobcu bola prerušená z dôvodu krádeže FVP, na čo sa poistné krytie nevzťahuje. 5. V ďalšej časti napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení, ústnych prednesov strán na pojednávaní a po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. 4415024420 dňa 23.11.2010. Okrem iného bolo v poistnej zmluve dojednané poistenie pre prípad prerušenia prevádzky živelnou udalosťou a vandalizmom (zistený a nezistený páchateľ) podľa Vložky č. 3. Poistná suma pre prípad prerušenia prevádzky je stanovená na sumu 498.000 eur. Doba ručenia je 6 mesiacov a spoluúčasť je dohodnutá v trvaní prvých troch dní prerušenia prevádzky. Súd prvej inštancie poukázal na zmluvnú definíciu pojmu vandalizmus, ktorým sa v zmysle zmluvy a príslušných OPP 206 rozumie úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci treťou osobou. Poistenou vecou sú podľa súdu prvej inštancie fotovoltaické elektrárne vo vlastníctve poisteného, Stará Bôrová 1 a Stará Bôrová 2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v dňoch 18.03.2011 a 28.03.2011 došlo k udalostiam 1 a 2, pri ktorých neznámy páchateľ úmyselným konaním odcudzil časť zariadenia fotovoltaickej elektrárne. Pri krádeži niekoľkých FVP bola poškodená kabeláž prívodov do trafostanice pre výrobu a dodávky elektrickej energie do siete SSE-Distribúcia, a.s., čo zapríčinilo vznik škody. K prerušenie prevádzky došlo dňa 18.03.2011 do 29.04.2011. Súd prvej inštancie uzavrel, že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný napriek opakovaným výzvam žalobcu poistné plnenie za ušlý zisk neposkytol. 6. Ako sporné súd prvej inštancie vyhodnotil to, či sa poistenie pre prípad prerušenia prevádzky podľa Vložky č. 3 vzťahovalo na nárok na ušlý zisk spôsobený v dôsledku prerušenia prevádzky fotovoltaickej elektrárne v období od 18.03.2011 do 29.04.2011, teda či je predmetná škoda vzniknutá žalobcovi v rozsahu ušlého zisku, krytá poistením. Súd prvej inštancie uviedol, že poistné riziká (napriek názvu predmetnej Vložky č. 3, poistenie pre prípad prerušenie prevádzky živelnou udalosťou a vandalizmom) sú subsumované v bode 2 Vložky č. 3, kedy pre poistenie platia a rozsah určujú (okrem iného teda najmä pre živelnú udalosť) OPP-poistenie pre prípad krádeže veci č. OV 206 (č.l. 21). Súd prvej inštancie vysvetlil, že poistné riziká v OPP OV 206 sú určené v čl. II ako základné poistenie pre prípad odcudzenia krádežou vlámaním (čl. II, bod 1, písm. a) OPP OV 206) a doplnkového poistenia pre prípad odcudzenia sa vzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci treťou osobouvandalizmom, a to nezisteným alebo zisteným páchateľom (č. II, bod 2, písm. a), b) OPP OV 206). Z citovaných ustanovení bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že poistené boli riziká, uvedené nielen ako doplnkové poistenie pre prípad prerušenia prevádzky vandalizmom, ale aj riziká uvedené ako základné poistenie pre prípad prerušenia prevádzky, ku ktorej došlo krádežou vlámaním. Uvedené podporuje aj slovná formulácia zvláštnych dojednaní v bode 6, písm. b) Vložke č. 3, v zmysle ktorej sa poistenie vzťahuje aj na riziká uvedené v OPP č. 206 podľa čl. II, bod. 2. Z predmetného slovného spojenia je zrejmé (spojka aj), že poistenie sa v prípade rozsahu poistného krytia nemá vzťahovať len na riziká uvedené v OPP OV 206 čl. II, bod 2, ale aj na základné poistné riziko uvedené v čl. II, bod I OPP OV č. 206. Okrem toho, ak mal žalovaný v rámci uzatvorenia poistnej zmluvy úmysel uzatvoriť túto poistnú zmluvu len pre určité konkrétne poistné riziká, teda len pre samotný vandalizmus, bolo potrebné, aby tieto poistné riziká presne vymedzil a špecifikoval, tak ako napr. v prípade poistenia pre prípad odcudzenia a vandalizmu podľa vložky č. 2, a to najmä ak príslušné OPP, na ktoré odkazuje samotný žalovaný, a ktoré majú určovať rozsah poistného krytia, obsahujú viaceré poistné riziká (teda krádež vlámaním a aj vandalizmus). V tomto smere je treba uviesť, že zrozumiteľnosť predmetnej Vložky č. 3 a jej rozsah ide na vrub žalovaného, ktorý je poisťovateľom a ktorý predmetné poistenie v danom rozsahu poskytol a samotné poistné podmienky formuloval.
7. Pri záveroch o podstate samotnej udalosti a teda bezprostrednej príčine prerušenia prevádzky súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade došlo okrem krádeže samotných FVP pri udalostiach 1 a 2 aj k poškodeniu FVP, kabeláže a prívodov do transformátorov pre dodávku elektrickej energie do siete SSE-Distribúcia, a.s., pričom v rámci súpisu škôd bolo uvedené „znemožnenie dodávky elektrickej energie“ (č.l. 75, 76). Predmetnú skutočnosť potvrdzuje aj zápis z obhliadky škodovej udalosti spísaný likvidátorom žalovaného (č.l. 72). Súd prvej inštancie ustálil, že v dňoch 18.03.2011 a 28.03.2011 došlo k udalostiam 1 a 2, pri ktorých neznámy páchateľ úmyselným konaním smerujúcim najmä k odcudzeniu zariadenia a vybavenia fotovoltaickej elektrárne, neodborným spôsobom po vlámaní sa do fotovoltaickej elektrárne poškodil časť fotovoltaickej elektrárne. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko k demontáži FVP zo dňa 06.10.2017 (č.l. 242), z ktorého vyplýva, že akákoľvek manipulácia s FVP musí z dôvodu bezpečnosti prebiehať za dodržania bezpečnostných pravidiel, kedy pred rozpojením FVP, je potrebné vypnúť FV menič, aby bolo zamedzené vzniku elektrického oblúku. Stanovisko ďalej uvádza, že v prípade neodbornej demontáže časti FVP, nie je možné bezpečne prevádzkovať fotovoltaickú elektráreň až do odstránenia poruchového stavu. Voľne visiace vodiče pod napätím sú životu nebezpečné a hrozí riziko vzniku úrazu jednosmerným elektrickým prúdom z dôvodu priameho dotyku o vodič alebo dotykom vodiča o vodivú konštrukciu. Zároveň hrozí aj riziko vzniku skratu a následného poškodenia výrobného zariadenia alebo požiaru elektroinštalácie. Z vyššie uvedených dôvodov sa po neodbornom zásahu do FV inštalácie odporúča vypnúť výrobňu a vykonať nápravné opatrenia na poškodenom vybavení za účelom zaistenia bezpečnej prevádzky a zaistenia ochrany zdravia. Predmetný listinný dôkaz nebol podľa súdu prvej inštancie zo strany žalovaného namietaný a v tomto smere skutočnosti v ňom obsiahnuté neboli spochybnené vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie mal preto za spoľahlivo preukázané, že v predmetnej elektrárni bolo potrebné v rozhodnom čase (teda od 18.03.2011 do 29.04.2011) prerušiť prevádzku, pričom k prerušeniu prevádzky došlo v bezprostrednej príčinnej súvislosti s udalosťami 1 a 2, keď neznámy páchateľ okrem odcudzenia FVP, úmyselne poškodil časť fotovoltaickej elektrárne (ktorá bola poistenou vecou), keď neodbornou manipuláciou s FVP poškodil kabeláž a FV inštaláciu, v dôsledku ktorej bola prerušená prevádzka elektrárne. 8. Podľa súdu prvej inštancie v dôsledku prerušenia prevádzky vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku. Výšku ušlého zisku súd prvej inštancie ustálil v sume prevyšujúcej žalobný návrh a v zmysle zásady ne eat ultra petita, priznal žalobcovi nárok v žalovanej výške. 9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 10. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie podal s odkazom na § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, odôvodnenie rozsudku považoval za nepresvedčivé a súd prvej inštancie sa podľa neho nevysporiadal so všetkými jeho námietkami. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa priklonil k tvrdeniam žalobcu, napriek tomu, že ten nebol slabšou stranou v konaní, kedy vykladal zmluvné ustanovenia v jeho prospech. Súd prvej inštancie sa podľa neho nesprávne vysporiadal so zásadnými skutočnosťami, rozsahom poistenia, poistného krytia, samotnou podstatou vzniku poistných udalostí zo dňa 18.03.2011 a 28.03.2011 a následne príčinnou súvislosťou medzi vznikom poistných udalostí a uplatneným ušlým ziskom. 11. K namietanému nesprávnemu posúdeniu samotnej podstaty poistných udalostí žalovaný uviedol, že vo vzťahu ku krádeži bolo poistné krytie len v rozsahu vecnej škody a nie škody ušlého zisku a fixných nákladov. Ušlý zisk a fixné náklady boli kryté pri poistení voči vandalizmu. Bolo nevyhnutné tieto pojmy odlíšiť. Pojmy poškodzovanie, vandalizmus a krádež súd prvej inštancie vykladal tak široko, že absolútne poprel ich význam. Súd prvej inštancie sa bez logických súvislostí usiloval subsumovať udalosť pod poistné riziko podľa Vložky č. 3 napriek tomu, že udalosť nenapĺňala znaky vandalizmu. Je podľa žalovaného zrejmé, že poistnou udalosťou, je odcudzenie FVP a cieľom útoku nebolo ich poškodenie alebo znehodnotenie, ale len odcudzenie a následné opakované použitie. Kryté poistné riziko sa vzťahovalo len na vandalizmus. Poistná udalosť nenapĺňa znaky vandalizmu. Podľa žalovaného si musel byť tejto skutočnosti žalobca vedomý už pri uzatváraní poistnej zmluvy, čoho dôsledkom je aj výška poistného krytia. Súd prvej inštancie sa nijako nezaoberal pohnútkou páchateľa. V konaní možno hovoriť výlučne o jedinej prvotnej príčine vzniku škody, ktorou je krádež. Prvky následných javov je nutné subsumovať pod prvotné konanie páchateľov, ktorých cieľom nebolo poškodenie predmetu poistenia.
Na to, aby žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie, musela by škoda vzniknúť v dôsledku vandalizmu, k čomu nedošlo. Pojmy krádež a vandalizmus nemožno stotožňovať. 12. K spornému rozsahu poistného krytia uviedol žalovaný, že pre určenie, či sa poistenie vzťahuje na všetky druhy poistných rizík, alebo len na niektoré z nich, je rozhodujúci obsah poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok. V zmysle Vložky č. 3, bolo v poistnej zmluve uzatvorené poistenie pre prípad prerušenia prevádzky živelnou udalosťou a vandalizmom. Ak malo byť poistným rizikom poistenia podľa poistnej zmluvy aj odcudzenie, muselo by byť predmetné riziko osobitne dojednané v poistnej zmluve, čomu tak nebolo. Žalovaný, ako odvolaciu námietku uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že na základe poistnej zmluvy Vložka č. 3 poistné nezohľadňovalo poistnú sumu pre prípad odcudzenia tak, ako je to v prípade Vložky č. 2. Ustanovenie čl. II bod 2. OPP OV 206 bližšie definuje poistné riziko vandalizmus. Podľa žalovaného sa nemožno stotožniť s extenzívnym a nelogickým výkladom Vložky č. 3 ods. 6, kedy rozšíril rozsah poistného krytia aj na poistné riziko krádeže. Vložka č. 3 neodkazuje na poistenie pre prípad krádeže. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednaných 5 vložiek. (tzv. poistných produktov). Argumentáciu súdu považuje za nepresvedčivú, kedy sa uspokojil len s tvrdeniami žalobcu. Žalobca podpisom zmluvy súhlasil s jej obsahom a právami a povinnosťami v nej obsiahnutými. Prevádzka elektrárne bola podľa žalovaného prerušená z dôvodu krádeže, na čo sa poistenie nevzťahuje. 13. V ďalšej odvolacej námietke uviedol žalovaný, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to odňatie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a nesprávne vec posúdil, kedy vykladal zmluvné dojednanie jednostranne, napriek tomu, že ide o vzťah dvoch rovnocenných podnikateľských subjektov. Nezohľadnil, že z uzavretého vzťahu mal výhodu žalobca, keďže platil nižšie poistné ako by mu bolo určené. Podľa žalovaného prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nepovažoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil. 14. Podaním zo dňa 09.03.2022 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny. Súd prvej inštancie v bode 37. správne uviedol, že príčinou prerušenia prevádzky nebola len krádež samotných FVP, ale došlo aj k poškodeniu fotovoltaickej elektrárne a kabeláže, čo spôsobilo prerušenie prevádzky. Žalobca sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že poistná zmluva sa vzťahovala aj na poistné riziko krádež vlámaním. Súd prvej inštancie podľa žalobcu správne poukázal na výpočet škody vo forme ušlého zisku, ktorý bol v konaní preukázaný odborným posudkom. Podané odvolanie považuje žalobca za nedôvodné. Tvrdenie o príčine prerušenia prevádzky nemá podľa žalobcu oporu v dokazovaní, nakoľko z oznámenia, ktoré spisoval zamestnanec žalovaného vyplýva, že príčinou škody bola poškodená kabeláž. Nebolo preukázané, že tu došlo ku krádeži nakoľko páchateľ je neznámy. Čo sa rozumie „prostou krádežou“ nevyplýva z poistnej zmluvy, ktorej textáciu pripravoval žalovaný. Preto výklad takého pojmu nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Odôvodnenie rozsudku je komplexné, logické, je z neho zrejmé akými úvahami sa súd riadil a aké predpisy v danej veci aplikoval. Aj dôkaz predložený žalovaným, správa spoločnosti INSERVIS Slovakia konštatoval, že príčinou škody bola poškodená kabeláž. 15. Podaním zo dňa 19.04.2022 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zotrváva na všetkých uvedených tvrdeniach. Opakovane uviedol tvrdenie, že odôvodnenie rozsudku nepovažuje za presvedčivé, kedy sa konajúci súd nevysporiadal so všetkými námietkami žalovaného. Konajúci súd akceptoval vyjadrenia žalobcu a nekonfrontoval ich s argumentáciou žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednaných 5 vložiek, tzv. poistných produktov, ktoré jednotlivo definujú predmet poistenia. Ak by sa prijala argumentácia žalobcu a konajúceho súdu, stačilo jedno dojednanie a dokonca týkajúce sa iba krádeže. V danom prípade išlo o krádež a nie o vandalizmus. 16. Podaním zo dňa 20.05.2022 sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.04.2022 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje so závermi žalovaného. Práve dokazovanie v priebehu súdneho konania preukázalo príčinu škody, ktorou bolo poškodenie kabeláže. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 22.03.2011, zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 30.03.2011 a expertnej správy o škode od spoločnosti INSERVIS. Nebolo preukázané, že došlo ku krádeži, nakoľko obe trestné stíhania sú prerušené a páchateľ je neznámy. Opakovane uviedol, že čo sa rozumie „prostou krádežou“ nevyplýva z poistnej zmluvy, ktorej textáciou pripravoval žalovaný. Preto výklad takého pojmu
nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Predmetom poistenia neboli len panely, ale celá fotovoltaickú elektráreň. Súčasťou zmluvy je aj dotazník k poisteniu. Podľa bodu 23 dotazníka je kľúčovým strojom resp. zariadením, poškodenie ktorého bude mať najväčší dopad na prerušenie prevádzky, práve fotovoltaická elektráreň. Skutočnosť, že niektoré panely boli odcudzené, neznamená že došlo k ich krádeži, nakoľko odcudzenie a prostá krádež nie sú totožnými pojmami. Výklad žalovaného, že prostá krádež zakladá výluku z poistenia je absurdný, nakoľko nedošlo k odcudzeniu celej elektrárne, ale len jej nepatrnej časti. Poukázal, že najskôr došlo k poškodeniu fotovoltaickej elektrárne neodbornou demontážou a až následne k odcudzeniu FVP. Vložka č. 3 ods. 2 jednoznačne uvádza, že pre rozsah poistenia a pre poistné riziká sa vzťahujú aj OPP č. OV206. 17. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu, a po preskúmaní podaného odvolania a napadnutého rozsudku v medziach limitovaných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom napadnutom rozsahu vecne správne. 18. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 19. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 261 ods. 9 OBZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 21. Podľa § 788 ods. 1 OBZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 22. Podľa § 797 ods. 2 OBZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 23. Podľa § 806 OBZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. K odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa nesprávnych záverov súdu prvej inštancie v otázke rozsahu poistného krytia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnym záverom o rozsahu poistného krytia, keď vychádzal z výkladu uzavretej poistnej zmluvy a Vložky č. 3 spolu s OPP OV 206. Svoje závery súd prvej inštancie dostatočne logicky zdôvodnil. Výkladom zmluvných dojednaní nie je možné dospieť k iným záverom, ako dospel súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vo Vložke č. 3 si strany v bode 2 dohodli rozsah poistenia pre ušlý zisk tak, že poistné riziká poistenia určujú okrem iného aj OPP - poistenie pre prípad krádeže veci č. OV 206. Podľa čl. II bod 1 OPP OV 206 základné poistenie pre prípad odcudzenia sa vzťahuje aj na odcudzenie poistenej veci, ku ktorému došlo podľa písm. a) krádežou vlámaním, pri ktorej páchateľ preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec pre odcudzením. Podľa čl. II bod 2 OPP OV 206 doplnkové poistenie pre prípad odcudzenia sa vzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie veci treťou osobou – vandalizmus.
Podľa čl. V bod 2 OPP PV 206 poistnou udalosťou je aj poškodenie alebo zničenie: a) poistenej veci, spôsobené konaním páchateľa smerujúcim k odcudzeniu poistenej veci. OPP 206 delia poistné riziká v článku II na základné a doplnkové. V čl. II bod 1 písm. a) OPP 206 sú ako základné poistenie uvedené prípady odcudzenia poistenej veci krádežou vlámaním, pri ktorej páchateľ preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec pre odcudzením. V čl. II bode čl. 2 písm. a) OPP 206 je uvedené, že doplnkové poistenie pre prípad odcudzenia sa vzťahuje aj na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci treťou osobou – vandalizmus v dvoch formách a to v písm. a) pri nezistenom páchateľovi a v písm. b) pri zistenom páchateľovi. Z výkladu zmluvných dojednaní strán vo Vložke č. 3, ktoré jednoznačne uvádza, že poistné riziko definujú aj OPP 206, vyplýva, že poistné riziká definujú pre uvedenú vložku aj celé OPP 206 a nie iba ich časť v podobe čl. II ods. 2. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ak by žalovaný nechcel poistné riziko krádeže zahrnúť do rozsahu krytia vložky č. 3, mal tak jednoznačne urobiť, ako to urobil napr. pri Vložke č. 2. Z obsahu Vložky č. 3, to však nevyplýva a nemá na to vplyv ani samotné označenie Vložky č. 3, keďže listinu je nutné vykladať podľa jej obsahu. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zrozumiteľnosť Vložky č. 3 sa musí vykladať na ťarchu žalovaného, keďže on ako poistník pripravoval zmluvné dojednania. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že rozsah poistenia podľa Vložky č. 3 sa vzťahoval aj na poistné riziko krádeže. Nad rámec odvolací súd uvádza, že i v prípade, keby tomu tak nebolo, v zmysle čl. V bod 2 OPP 206 je poistnou udalosťou, krytou poistením jednoznačne aj poškodenie veci spôsobené konaním páchateľa smerujúcim k odcudzeniu poistenej veci. 27. K odvolacej argumentácii žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil samotnú podstatu poistnej udalosti a príčinnú súvislosť vzniku škody, odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že dôvodom prerušenia prevádzky fotovoltaickej elektrárne bolo okrem odcudzenia FVP aj úmyselné poškodenie časti fotovoltaickej elektrárne. Uvedené potvrdzuje aj zápis o obhliadke škodovej udalostí spísaný likvidátorom žalovaného (č.l. 72), v ktorom je zaznačené poškodenie kabeláže prívodov. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zo stanoviska k demontáži FVP zo dňa 06.10.2017 vyplýva, že akákoľvek manipulácia s FVP musí z dôvodu bezpečnosti prebiehať za dodržania bezpečnostných pravidiel. Voľne visiace vodiče pod napätím sú životu nebezpečné a hrozí riziko vzniku jednosmerným elektrickým prúdom z dôvodu priameho dotyku o vodič, alebo dotykom vodiča o vodivú konštrukciu. Zároveň hrozí aj riziko vzniku skratu a nasledujúceho poškodenia výrobného zariadenia alebo požiaru elektroinštalácie. Z vyššie uvedených dôvodov sa po neodbornom zásahu do FV inštalácie odporúča vypnúť výrobňu a vykonať nápravné opatrenia na poškodenom vybavení za účelom zaistenia bezpečnej prevádzky a zaistenie ochrany zdravia. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že predmetný listinný dôkaz nebol zo strany žalovaného namietaný a v tomto smere, skutočnosti v ňom obsiahnuté neboli spochybnené vykonaným dokazovaním. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že bolo spoľahlivo preukázané, že v predmetnej elektrárni bolo potrebné v rozhodnom čase (teda od 18.03.2011 do 29.04.2011) prerušiť prevádzku, pričom k prerušeniu prevádzky došlo v bezprostrednej príčinnej súvislosti s udalosťami 1 a 2, keď neznámy páchateľ okrem odcudzenia FVP, úmyselne poškodil časť fotovoltaickej elektrárne (ktorá bola poistenou vecou), keď neodbornou manipuláciou s panelmi poškodil kabeláž a fotovoltaickú inštaláciu, v dôsledku ktorej bola prerušená prevádzka elektrárne. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné poškodenie kabeláže, ktorá bola dôvodom prerušenia prevádzky fotovoltaickej elektrárne, definovať len ako súčasť krádeže, nakoľko skutočnosť, že niečo bolo odcudzené samo o sebe nebolo ešte dôvodom prerušenia činnosti fotovoltaickej elektrárne. Porušenie kabeláže nemožno posúdiť len ako súčasť krádeže. Ak pri krádeži FVP zároveň páchateľ poškodí kabeláž, čo je následne dôvodom prerušenia činnosti fotovoltaickej elektrárne, nemožno konanie páchateľa definovať len ako súčasť krádeže a nesubsumovať ho aj pod inštitút vandalizmu. Nie je vylúčené, že následky oboch protiprávnych excesov, krádež aj vandalizmus, môžu nastať v príčinnej súvislosti jednotného skutkového deja a nemusia sa vylučovať. Pre dané posúdenie nie je podstatný úmysel páchateľa, ale práve následok jeho činu, či už v podobe odcudzenia poistenej veci alebo jej poškodenia. Uvedená odvolacia námietka žalovaného bola teda nedôvodná a vzhľadom na predchádzajúce závery týkajúce sa rozsahu dohodnutého rozsahu poistného krytia, nemala vplyv na závery súdu prvej inštancie.
28. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, keď namietal nepresvedčivú argumentáciu súdu prvej inštancie z dôvodu, že sa súd prvej inštancie uspokojil len s tvrdeniami žalobcu. Odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie spĺňa všetky predpoklady, ktoré naň kladie zákon v ustanovení 220 CSP. Závery súdu prvej inštancie sú dostatočne logicky zdôvodnené a jednoznačné. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neuviedol, ktoré skutočnosti mal preukázané, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zákonne komfortným spôsobom v bode 35. zadefinoval sporné otázky a následne sa im podrobne venoval. Odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie mal vykladať zmluvné dojednania jednostranne v prospech žalobcu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Výkladové pravidlá, ktoré aplikoval súd prvej inštancie sú v súlade s výkladovými pravidlami, ktoré sa aplikujú na obchodnoprávne vzťahy v zmysle § 266 ods. 1, 2, 3 OBZ. 29. Odvolací súd nezistil v konaní súdu prvej inštancie žiadne pochybenia v dodržaní zásad sporového konania, ani v namietanej rovnosti strán. Rozsudok prvej inštancie má všetky náležitosti, dáva odpovede na všetky podstatné skutočnosti, dostatočne v ňom súd prvej inštancie označil sporné a nesporné skutočnosti a sú z neho zrejmé logické úvahy, ktorými súd prvej inštancie dospel k svojim záverom. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je bezpochyby aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odvolací súd konštatuje, že predmetný napadnutý rozsudok spĺňa všetky predpoklady práva na spravodlivý proces. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 209/04). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa logicky vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami a dospel k správny záverom. 30. O náhrade trov odvolacie konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).