Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/170/2022 1114200995 26. 09. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:1114200995.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 15.446,91 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 38Cb/114/2014 - 191 zo dňa 22.07.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 38Cb/114/2014 - 191 zo dňa 22.07.2022 p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 15.446,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 15.446,91 eur od 11.06.2012 do zaplatenia a vo výroku II. zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 396 ods. 3, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 788 ods. 1, § 790, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, § 806, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinný k 19.03.2012 (ďalej len „zákon o PZP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca odôvodnil podanú žalobu tým, že dňa 19.03.2012 došlo na ceste z Mužly na Komárno k poistnej udalosti tak, že vodič motorového vozidla EČV: A. patriaceho spoločnosti ETEAM s. r. o. B. C. nedodržal bezpečnú vzdialenosť pred ním doľava odbočujúcim motorovým vozidlom EČV: D. patriacemu C. E., následkom čoho došlo k nárazu a následnému posunu vozidla EČV: D. do protismeru, kde narazilo do motorového vozidla EČV: E., patriaceho spoločnosti FHFM, s. r. o. Na motorovom vozidle EČV: D. vznikla škoda vo výške 16.259,91 eur, pričom žalobca poskytol poistenému po odpočítaní použiteľných zvyškov a spoluúčasti dňa 25.02.2012 sumu 15.446,91 eur. Motorové vozidlo EČV: A., ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného. Nakoľko žalobca vyplatil poistenému z havarijného poistenia poistné plnenie, uplatnil si v zmysle § 813 OZ právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou do výšky plnenia, ktoré poskytol poistenému. Vzhľadom
na skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, uplatnil si v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. 3. Proti súdom vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že z § 15 ods. 1 zákona o PZP vyplýva, aby bol predmetný nárok poškodeným priamo u poisťovateľa uplatnený a ukladá poškodenému (navrhovateľovi) aby predmetný nárok preukázal. Žalovaný v tomto smere poukázal, že interným šetrením zistené skutočnosti odôvodňujú podozrenie, že predmetná dopravná nehoda nevykazuje znaky náhodnosti, ide o vyvolanú škodovú udalosť, za účelom vylákania neoprávneného poistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že daná poistná udalosť bola zaslaná na prešetrovanie PZ SR a jej šetrenie nebolo dosiaľ ukončené, nebolo možné ďalšie spracovanie škodovej udalosti. V danej veci bolo uznesením ČVS: ORP-828/OVK-NZ-2012 zo dňa 03.10.2012 začaté trestné stíhanie pre zločin poisťovacieho podvodu a nakoľko nebolo ukončené, navrhol prerušiť konanie. K uplatneným úrokom z omeškania uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že si splnil povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodnil toto rozhodnutie (§ 11 ods. 3 písm. b) zákona o PZP), nie je povinný poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi. Na pojednávaní dňa 25.01.2018 poukázal žalovaný na znalecký posudok č. 6/2013, vypracovaný znalcom F. G. H., v trestnej veci vedenej pod ORP-828/OVK-NZ-2012, z ktorého vyplýva, že z technického hľadiska nemala predmetná škodová udalosť znaky náhodnej udalosti. Právny dôvod na náhradu škody neexistuje, nakoľko nešlo o škodu vzniknutú poistnou udalosťou, pretože nebolo preukázané, že sa poistná udalosť stala. 4. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2018 vyplynulo zo správy vyšetrovateľky OR PZ Nové Zámky, že voči účastníkom predmetnej dopravnej nehody bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom, pričom trestné konanie nebolo v tom čase právoplatne skončené, nakoľko sa vo veci vykonávalo dokazovanie. Žalobca navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania. K uvedenému návrhu sa pripojil aj žalovaný. 5. Súd prvej inštancie v rozsudku č. k. 38Cb/114/2014 - 113 zo dňa 12.3.2018 rozhodol vo výroku I tak, že návrh strán konania na prerušenie konania zamietol, vo výroku II. žalobu zamietol a vo výroku III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že priebeh dopravnej nehody bol taký ako tvrdí v žalobe a najmä, že ide o poistnú, teda náhodnú a nie účelovo nastrojenú škodovú udalosť, čím dôkazné bremeno pre priznanie aj regresného nároku na náhradu škody neuniesol. Na tejto skutočnosti by nezmenil nič ani akýkoľvek výsledok trestného konania. Podľa súdu prvej inštancie znalec vyvrátil tvrdenie žalobcu, že dopravná nehoda sa stala, ako ju popísal a potvrdil, že išlo o nastrojenú udalosť. Žalobca navyše výsledky znaleckého posudku žiadnym spôsobom nerozporoval, nenamietal, nedoručil kontrolný znalecký posudok a nenavrhol akýkoľvek iný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Súd prvej inštancie teda uzavrel že žalobca škodu a okolnosti jej vzniku nepreukázal, pričom zo znaleckého posudku je zrejmé, že dopravná nehoda bola nastrojená, a teda nešlo o náhodnú udalosť. Dopravná nehoda nenaplnila zákonné znaky poistnej udalosti, čo znamená, že nárok žalobcu bol v celom rozsahu nedôvodný. 6. Krajský súd Bratislava ako odvolací súd rozhodol uznesením sp. zn. 3Cob/63/2019 zo dňa 04.09.2019 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu dôvodné, nakoľko zo skutočností zistených z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K znaleckému posudku F. H. odvolací súd uviedol, že tento dôkazný prostriedok je možné hodnotiť iba ako listinný dôkaz, pričom samotný prostriedok neosvedčuje, ako bol orgánmi v trestnom konaní vyhodnotený v spojení s inými vykonanými dôkaznými prostriedkami a nemožno z neho činiť závery o tom, že došlo k trestnému činu vodiča poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd zároveň uviedol, že bude povinnosťou súdu prvej inštancie konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania a až následne preskúmať a zhodnotiť, či je žalobcom uplatnený nárok dôvodný. 7. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konanie vedené pod sp. zn. 38Cb/114/2014 prerušil uznesením zo dňa 11.02.2020 až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného OR PZ Nové Zámky pod ČVS: ORP-828/OVK-NZ-2012. Dňa 12.04.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené
právoplatné rozhodnutie Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/3/18/4404 zo dňa 13.11.2020, právoplatné dňa 08.12.2020, ktorým bolo voči obvineným zastavené trestné stíhanie vedené pre zločin poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom v trestnej veci vedenej na OR PZ Nové Zámky pod ČVS: ORP-828/OVK-NZ-2012, pretože skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na jeho postúpenie. Predmetné uznesenie bolo stranám sporu doručené spolu s predvolaním na termín pojednávania dňa 21.06.2022 (žalobcovi), resp. dňa 22.06.2022 (žalovanému), teda mesiac pred termínom samotného pojednávania nariadeného dňa 22.08.2022. 8. Na pojednávaní konanom dňa 22.07.2022 žalobca navrhol vzhľadom na závery uznesenia o zastavení trestného stíhania pripojiť predmetný vyšetrovací spis, avšak zároveň uviedol, že už zo samotného uznesenia nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala, že bola daná poistná udalosť zinscenovaná. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na závery trestného stíhania chce dať vypracovať súkromný znalecký posudok za účelom preukázania skutkového deja, nakoľko z uznesenia o zastavení trestného stíhania nevyplýva, ako k poistnej udalosti skutočne došlo. Na predmetné tvrdenia reagoval žalobca tak, že závery znaleckého posudku vypracovaného USI v Žiline dostatočne preukazujú, že sa nejedná o poistný podvod, tak ako to tvrdil žalovaný. Žalovaný zdôraznil, že v konaní nebol jednoznačne preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu, že dopravná nehoda zo dňa 19.03.2012 podľa záverov jej likvidácie, ako aj znalca F. H., nevykazuje znaky náhodnosti. Popis poistnej udalosti nezodpovedá technickej prijateľnosti stretu motorových vozidiel, a preto nemôže vykazovať znaky náhodnosti poistnej udalosti. Záverom dodal, že uznesenie o zastavení trestného stíhania voči obvineným deklaruje to, že nedošlo k trestnému činu, avšak nedeklaruje to, že k poistnej udalosti došlo tak, ako to popísali jej účastníci. 9. Súd prvej inštancie ustálil nesporné skutkové okolnosti z vyjadrení strán konania tak, že dňa 19.03.2012 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej vodič motorového vozidla EČV: A. patriaceho spoločnosti ETEAM s. r. o., B. C., nedodržal bezpečnú vzdialenosť pred ním odbočujúcim motorovým vozidlo EČV: D. patriacemu pánovi E., následkom čoho došlo k nárazu do jeho vozidla a následnému posunu do protismeru kde nabúralo do motorového vozidla EČV: E. patriaceho spoločnosti FHFM s. r. o. Vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, mal motorové vozidlo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Žalobca z titulu havarijného poistenia poškodenému uhradil sumu 15.446,91 eur. Žalovaný odmietol platiť z dôvodu podozrenia, že nešlo o náhodnú udalosť. Rovnako nesporným bolo to, že vo veci bolo dňa 03.10.2012 začaté trestné stíhanie pre zločin poisťovacieho podvodu. Za sporné považoval otázku toho, či sa v danom prípade jednalo o poistnú udalosť - náhodnú udalosť a úroky z omeškania. Následne v bode 29. odôvodnenia súd prvej inštancie zhrnul, že nebolo sporným, že dňa 19.03.2012 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vodič motorového vozidla EČV: A., povinne zmluvne poistený u žalovaného, nedodržal bezpečnú vzdialenosť pred ním odbočujúcim vozidlom EČV: D., havarijne poisteného u žalobcu, pričom došlo k nárazu a následnému posunu vozidla poškodeného do protismeru, kde narazil do vozidla EČV: E. patriaceho spoločnosti FHFM s. r. o, za čo bol vinník dopravnej nehody (vodič vozidla s EČV: A.) postihnutý na mieste v blokovom konaní. Z ukončenia likvidácie zo dňa 24.05.2012 vyplynulo, žalobca riešil predmetnú poistnú udalosť na motorovom vozidle poškodeného ako totálnu škodu, za čo poškodenému po odpočítaní zvyškov vozidla a dohodnutej spoluúčasti poukázal poistné plnenie vo výške 15.446,91 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že vyplatením poistného plnenia poškodenému, prešlo na poisťovateľa v zmysle § 813 ods. 1 OZ právo na náhradu škody až do výšky vyplateného poistenia, si túto následne uplatnil u žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 11.06.2012 žalobcovi oznámil, že predmetné nároky na náhradu škody nie je možné vysporiadať, nakoľko nebolo uzavreté šetrenie právneho základu nároku. Žalovaný neposkytnutie náhrady škody nijako bližšie nešpecifikoval ani nezdôvodnil. V zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP mal poistený právo, aby za neho poisťovateľ uhradil poškodenému (teraz žalobcovi) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Žalobca svoje nároky preukazoval záznamom o nehode zo dňa 19.03.2012 podpísaného vodičmi škodovej udalosti, z ktorého jednoznačne vyplýva, ako došlo k predmetnej škodovej udalosti. Tieto skutočnosti preukazuje aj vyššie uvedená správa OR PZ - ODI Nové Zámky č. ORPZ-NZODII-7-064/2012, podľa ktorej bol vodič motorového vozidla EČV: A. za daný priestupok (nedodržanie bezpečnej vzdialenosti) postihnutý pokutou. Žalobcov nárok rovnako tak preukazovalo aj hlásenie dopravnej nehody poškodeným zo dňa 19.03.2012, čo potvrdzuje aj prepis jeho hlásenia na Call centrum likvidácie poistných udalostí. Účastníci dopravnej nehody trvali na svojich výpovediach aj po tom, čo bolo voči nim začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania poisťovacieho podvodu, ako aj po následnom vznesení obvinenia, ako to vyplýva z uznesenia o zastavení trestného stíhania sp. zn. 2Pv/3/18/4404 zo dňa 13.11.2020. Rovnako tak skutočnosť, že k predmetnej škodovej udalosti mohlo
dôjsť tak, ako to uviedli jej účastníci, potvrdil aj znalecký posudok vypracovaný USI v Žiline v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-828/OVK-NZ-2012. Žalovaný sa v predmetnej veci bránil tým, že predmetná poistná udalosť nie je poistnou udalosťou, nakoľko podľa jeho vyjadrení v nej absentovala náhodnosť, ako základný predpoklad poistnej udalosti, pričom z tohto dôvodu bol zo strany žalovaného podaný podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu. Žalovaný svoje tvrdenia v konaní opieral o znalecký posudok, ktorý bol vykonaný v rámci trestného konania F. I. H. (znalecký posudok č. 6/2013 z 13.02.2013). Súd prvej inštancie k predmetnému znaleckému posudku uviedol, že tento bol v konaní vykonaní iba ako listinný dôkaz, pričom z jeho záverov vyplýva, že k dopravnej nehode tak, ako to opísali jej účastníci v daný čas a na danom mieste nemohlo dôjsť, a teda nedošlo, dej sa nestal a k pravdepodobnému priebehu dopravnej nehody sa potom nedalo vyjadriť. Závery znaleckého posudku žalovaný považoval za dôvod neposkytnutia náhrady škody žalobcovi, pričom iný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia v konaní nepredložil. Ako vyplýva z uznesenia o zastavení trestného stíhania obvinených, z dôvodu postoja znalca F. H. k záverom znaleckého posudku USI v Žiline vypracovaného vo vzťahu k inému jeho znaleckému posudku vo veci trestného konania, vznikla pochybnosť k správnosti jeho záverov v posudku č. 6/2013. Z uvedeného dôvodu bol do trestného konania pribratý znalecký ústav USI v Žiline, ktorého úlohou bolo vypracovať kontrolný znalecký posudok k posudku F. H. v otázkach nehody, ktorá sa mala stať dňa 19.03.2012 pri obci C.. USI v Žiline vypracoval kontrolný znalecký posudok č. 78/2020, v záveroch ktorého mal skonštatovať, že bol zistený taký mechanizmus priebehu nehodového deja, ktorým je možné vysvetliť vznik poškodení na jednotlivých vozidlách pri tak uvádzanom nehodovom deji, ako ho uvádzali účastníci tejto dopravnej nehody, a to pri určitých technicky prijateľných odchýlkach. Zároveň z neho malo vyplynúť, že znalec F. H. v podanom znaleckom posudku a jeho dvoch doplneniach nepresne vyhodnotil stopy, ktoré boli na mieste zdokumentované príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru SR, nepresne mal vyhodnotiť rozsah a charakter poškodenia zúčastnených vozidiel, čo malo za následok konštatovanie o geometrickej a energetickej nekorešpondencii poškodení zúčastnených vozidiel. S takýmito tvrdeniami znalca F. H. sa USI v Žiline nestotožnil a nepovažoval ich za správne. Zo znaleckého posudku USI v Žiline tiež malo vyplynúť, že znalec F. H. nepresne simuloval a vyhodnotil pohyb vozidiel po zrážke, kde vzhľadom na zjavný sekundárny ráz vozidiel zn. Porsche Cayenne a Renault Master mohlo (za určitých podmienok) dôjsť k spätnému pohybu vozidla Renault Master, do konečnej polohy zachytenej na zabezpečených fotografiách, resp. v súlade s výpoveďou jeho vodiča - obvineného B. C., uskutočnenou ešte v procesnom postavení svedka. K záverom znaleckého posudku sa mal vyjadriť aj znalec F. H., ktorý ako je v uznesení o zastavení trestného stíhania napísané, uviedol, že USI v Žiline pracuje na vyššej vedeckej úrovni, má iné možnosti pri hodnotení nehodového deja a poškodenia vozidiel, má prístup k väčšej databáze poškodených vozidiel, a teda je predpoklad, že pracuje presnejšie. Tiež mal dodať, že ústav je najvyššia inštancia na území Slovenska, ktorá v tejto oblasti zastrešuje znaleckú činnosť, pričom každý ich výsledok je výsledkom kolektívnej práce a zo svojej skúsenosti ako znalec vie, že posudok USI je považovaný za nespochybniteľný a akceptovaný súdmi viac, než posudok bežného znalca. Z uvedených dôvodov bolo vo vzťahu k obvineným (účastníkom predmetnej dopravnej nehody) potrebné zastaviť trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu poisťovacieho podvodu, nakoľko bolo preukázané, že dopravná nehoda (škodová - poistná udalosť) sa mohla stať spôsobom, akým bola nahlásená jednotlivým poisťovniam, resp. že účastníkmi opisovaný priebeh nehody, ako aj vzájomné poškodenia jednotlivých vozidiel, boli reálne. Ako z uznesenia o zastavení trestného stíhania tiež vyplýva, žiaden z účastníkov predmetnej dopravnej nehody nepripustil, že by bola nafingovaná, resp. že k nej reálne nedošlo. Orgány činné v trestnom konaní na základe vyššie uvedeného konštatovali, že v danom prípade nebolo možné hovoriť o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu poistného podvodu, keďže neboli naplnené zákonné znaky objektívnej stránky predmetného trestného činu, teda konanie spočívajúce v uvedení do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že civilný súd si nemôže spraviť závery o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin alebo priestupok, vychádzal súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetného skutku aj zo záverov uznesenia o zastavení trestného stíhania. V prípade, ak by súd prvej inštancie mal za to, že žalovaného argumentácia ohľadne nafingovanej a vykonštruovanej nehody by bola správna, poprel by tým závery orgánov činných v trestnom konaní, čo by bolo nelogické a nezákonné. Súd prvej inštancie tak mal na základe vykonaných dôkazov a po ich vyhodnotení za preukázané, že žalobca v danej veci uniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania svojich tvrdení, keď bolo preukázané, že došlo k dopravnej nehode tak, ako to uviedli jej účastníci v zázname o nehode, hlásení škodovej udalosti, ako aj zo záverov USI v Žiline uvedených v odôvodní uznesenia o zastavení trestného stíhania. Naopak, žalovaný nepreukázal, že sa v danom prípade nemalo jednať o náhodnú udalosť nafingovanú jej účastníkmi, nakoľko v opačnom prípade, by zastavenie trestného stíhania
obvinených nebolo dôvodné. Pokiaľ ide o samotnú výšku žalobcom uplatneného nároku, tá bola súdu preukázaná jednak z vyjadrenia likvidátora zo dňa 23.05.2012, výzvy žalobcu zaslanej žalovanému zo dňa 25.05.2012, či obratu z účtu žalobcu zo dňa 25.05.2012, pričom výška poistného plnenia nebola medzi stranami sporu sporná. Súd prvej inštancie tak na základe vyhodnotenia jednotlivých dôkazov samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom vyplateného poistného plnenia v zmysle § 813 OZ vo výške 15.446,91 eur. 10. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na pripojenie trestného spisu vedeného na OR PZ Nové Zámky pod ČVS: ORP -828/OVK-NZ-2012 týkajúceho sa predmetnej veci, nakoľko to z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania nepovažoval za potrebné. Konanie vedené v tejto veci bolo na základe pokynu Krajského súdu Bratislava vyjadreného v uznesení sp. zn. 3Cob/63/2019 zo dňa 04.09.2019 prerušené až do právoplatného skončenia vyššie uvedeného trestného konania, pričom závery z tohto konania vyplývajú z uznesenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 3/18/4404 zo dňa 13.11.2020, právoplatného dňa 08.12.2020, ktorým bolo trestné stíhanie voči účastníkom dopravnej nehody zo dňa 19.03.2012 zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Z predmetného uznesenia jednoznačne vyplynulo, že žalovaného podozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu vo veci preukázané nebolo, čím bolo vyvrátené úmyselné konanie zo strany účastníkov nehody, pričom pre posúdenie nároku žalobcu vo veci, bolo potrebné samostatne posúdiť konanie poškodeného (vodiča motorového vozidla EČV: D.). Súd prvej inštancie uviedol, že rovnako voči poškodenému bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko nebolo preukázané, že by išlo o úmyselné konanie niektorého z účastníkov nehody. Súd prvej inštancie rovnako tak zamietol návrh žalobcu na vykonanie súkromného znaleckého posudku, za účelom preukázania skutkového deja navrhnutého na pojednávaní dňa 22.07.2022, nakoľko ani tento návrh nepovažoval v danom štádiu konania za účelný a hospodárny vzhľadom na dĺžku súdneho konania (žaloba z 15.01.2014, pričom konanie bolo vyše dvoch rokov prerušené z dôvodu čakania na právoplatné skončenie trestného konania), ako aj na závery trestného stíhania obvinených, voči ktorým bolo trestné stíhanie zastavené. Samotný priebeh nehodového deja mal súd preukázaný z vyššie vykonaných dôkazov (odsek 30), pričom dané skutočnosti potvrdili aj závery USI v Žiline, ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania. Nové znalecké dokazovanie by len predĺžilo už tak dlhé súdne konanie, pričom závery tohto posudku by vo vzťahu k ďalším v konaní vykonaným dôkazom bolo bezpredmetné. Žalovaný mal dosť času od roku 2014 súdu predložiť takýto znalecký posudok, ak spochybňoval priebeh nehodového deja, avšak ten v konaní argumentoval iba neexistenciou náhodnosti tejto nehody, čo bolo výsledkami trestného stíhania jednoznačne popreté. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že súd prvej inštancie ho nevyzval, aby predložil nové dôkazy alebo návrhy spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa 22.07.2022, skonštatoval, že je povinnosťou strán v priebehu celého konania súdu predkladať dôkazy a označovať skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti, nakoľko opačný prístup strán by znamenal ich neúspech v konaní neunesením bremena tvrdenia alebo neunesením dôkazného bremena. Žalovanému musela byť skutočnosť o zastavení trestného stíhania, ako poškodenému vedomá minimálne od konca roka 2020, kedy došlo k právoplatnému zastaveniu trestného stíhania, nakoľko uznesenie o trestnom stíhaní sa v zmysle § 215 ods. 5 Trestného poriadku doručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným. To, že žalovaný v trestnom konaní vystupoval ako poškodený, vyplýva zo samotného uznesenia o zastavení trestného stíhania. Žalovaný tak mal dostatok času na to, aby súdu predložil nové návrhy na vykonanie dôkazov, prípadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v súlade s princípom hospodárnosti a rýchlosti konania. 11. K oprávnenosti žalobcom uplatnených úrokov z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný namietal, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 zákona o PZP, preto z tohto dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania a tiež namietal, že pri prechode práva na náhradu škody je poisťovateľ limitovaný výškou poistného plnenia, a teda na žalobcu neprešlo voči žalovanému aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP má povahu sankcie za nesplnenie nepeňažnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľom, a to skončiť šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť výšku poistného plnenia do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, resp. poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie a výška poistného plnenia. V danom prípade si žalobca svoj nárok, ktorý na neho prešiel v zmysle § 813 OZ, uplatnil u žalovaného výzvou zo dňa 25.05.2012. Žalovaný listom zo dňa 11.06.2012 oznámil žalobcovi, že nárok na náhradu škody nie je možné vysporiadať s uvedením dôvodov. Sankcia vyplývajúca z ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP teda na rozhodovaný spor nedopadá. Zákon o PZP však v § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona o PZP, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti. Pokiaľ však žalovaný oznámil v zákonnej lehote, že plniť nebude, prípadne bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu žalobcu, na ktorého v zmysle § 813 OZ prešlo právo poškodeného, v súdnom konaní zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť peňažný nárok v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Obdobný záver vyplýva zároveň aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020 a sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020. Pre zákon o PZP ako lex specialis upravujúci určitú oblasť poistenia, vo vzťahu k OZ platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami OZ, ako lex generalis. Pri existencii špeciálneho ustanovenia týkajúceho sa splatnosti poistného plnenia v rámci zákona o PZP, je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva splatnosť poistného plnenia, a to do 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalobca svojmu poistenému uhradil poistné plnenie vo výške 15.446,91 eur, čím na neho v zmysle § 813 OZ prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Skutočnosť, že žalobca neuhradil poškodenému úroky z omeškania má taký vplyv na nárok na úroky z omeškania, že si žalobca nemôže uplatňovať úroky z omeškania, ktoré vznikli poškodenému voči žalovanému, a ktoré žalobca poškodenému neuhradil. Žalobca si však výzvou zo dňa 25.05.2012 uplatnil u žalovaného refundáciu vyplateného poistného plnenia a žalovaný žalobcovi listom zo dňa 11.06.2012 oznámil, že mu uplatnený nárok nevyplatí. Žalovaný sa tak dostal do omeškania priamo voči žalobcovi v zmysle § 11 ods. 7 v spojení s § 517 ods. 2 OZ dňa 11.06.2012. V danom prípade sa nejedná o vstup do práv poškodeného na úroky z omeškania, ale o vlastný nárok poisťovne, na ktorú prešiel nárok poškodeného v zmysle § 813 OZ, na jeho refundovanie zo strany žalovaného, s ktorého poskytnutím je žalovaný v omeškaní. Ako bolo uvedené žalobca listom zo dňa 25.05.2012 vyzval žalovaného na refundáciu vyplateného poistného plnenia, pričom žalovaný listom zo dňa 11.06.2012 žalobcovi oznámil, že tento nárok žalobcu nie je možné vysporiadať. Žalovaný sa tak so zaplatením nároku žalobcu, ktorý na neho prešiel v zmysle § 813 OZ, dostal do omeškania dňa 11.06.2012 v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 OZ, pričom žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania od 11.06.2012. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej istiny v požadovanej výške 9 % od 11.06.2012 až do zaplatenia istiny. 12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania vo výške 100 %. 13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe de facto iba na základe jediného „dôkazného prostriedku“, a to uznesenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky č. k. 2 Pv 3/18/4404-83 zo dňa 13.11.2020. V tomto smere poukázal na závery súdu prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia rozsudku týkajúce sa postojov F. H. k záverom znaleckého posudku USI v Žiline vypracovaného vo vzťahu k inému jeho znaleckému posudku vo veci trestného konania, ako aj závery USI Žilina, ktorý mal skonštatovať, že bol zistený taký mechanizmus priebehu nehodového deja, ktorým je možné vysvetliť vznik poškodení na jednotlivých vozidlách pri tak uvádzanom nehodovom deji, ako ho uvádzali účastníci tejto dopravnej nehody, a to pri určitých technicky prijateľných odchýlkach.“ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nebol oboznámený nielen s obsahom trestného spisu, ale ani priamo so znaleckým posudkom č. 78/2020. O tom svedčí bod 13. odôvodnenia rozsudku, ako aj použité výrazové prostriedky, konkrétne že znalecký ústav „mal konštatovať“ nejakú skutočnosť (nie je však zrejmé, či bola znaleckým ústavom reálne aj konštatovaná). Súd prvej inštancie vychádzal výlučne z obsahu konečného rozhodnutia v trestnom konaní. Odkázal na
výsledok trestného konania, v ktorom sa síce posudzovali skutočnosti súvisiace s týmto sporom, avšak v rozdielnych súvislostiach. Uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Zámky je totiž relevantné iba z hľadiska toho, či bol spáchaný trestný čin, t.j. či boli naplnené znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu podľa Trestného zákona. Ostatnú časť jeho odôvodnenia nemožno brať na zreteľ, ak v danej časti neboli v prejednávanej veci vykonané dôkazy (najmä znalecký posudok č. 78/2020, na ktorý sa súd prvej inštancie napriek tomu opakovane odvoláva v bode 31., 32., 33. a 36. odôvodnenia rozsudku). Skutočnosť, že sa v uznesení spomínajú závery znaleckého skúmania, nemôže bez ďalšieho postačovať pre vydanie vyhovujúceho meritórneho rozhodnutia v civilnom spore. Odvolateľ poukázal na závery zo znaleckého posudku o určitých technicky prijateľných odchýlkach s tým, že okresná prokuratúra zastavila trestné stíhanie voči účastníkom dopravnej nehody v zmysle trestnej zásady in dubio pro reo. V prípade existencie pochybností v civilnom konaní, najmä vo veci posudzovania a preukazovania vzniku škodovej (poistnej) udalosti, je situácia diametrálne odlišná. V tomto súdnom konaní nebola hodnoverne preukázaná náhodnosť vzniku dopravnej nehody, ako jedného z obligatórnych znakov poistnej udalosti. O to viac, že na základe znaleckého skúmania v trestnom konaní sa zistili technické odchýlky, ktoré neboli predmetom ďalšieho skúmania v prejednávanej veci a ktoré mohli byť relevantnými práve v tomto civilnom konaní. Vo vzťahu k odbornému posúdeniu nehodového deja bol súčasťou súdneho spisu iba znalecký posudok F. I. H. č. 6/2013, ktorý potvrdzuje závery žalovaného prijaté v rámci likvidácie poistnej udalosti. Tieto závery znalca nie sú spôsobilé vyvrátiť skutočnosti obsiahnuté v uznesení o zastavení trestného stíhania. Identifikované uznesenie neobsahuje vlastné odborné závery a presný opis škodovej udalosti, ale iba skutočnosti dôležité pre rozhodnutie v trestnom konaní. Pre takéto rozhodnutie (a vyvodenie trestnej zodpovednosti) sú podstatné iné okolnosti ako v civilnom súdnom konaní pri posudzovaní občianskoprávnej zodpovednosti. Ak preto súd pri rozhodovaní nevychádzal zo znaleckého posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu, ale za rozhodujúce považoval skutočnosti, ktoré nevyplývajú priamo zo súdneho spisu a vykonaného dokazovania, svojim postupom flagrantne porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie síce formálne uviedol, že vykonal dokazovanie znaleckým posudkom F. I. H. č. 6/2013, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ani zo zápisníc, či zvukových záznamov z pojednávaní vôbec nevyplýva, že by tak v priebehu konania urobil. Pre občianskoprávnu zodpovednosť bol tento znalecký posudok rozhodujúci, a fakticky jediný hodnoverný dôkazný prostriedok, ktorý mal súd k dispozícii v súdnom spise. Ak ho súd nevykonal, resp. iba formálne ho uviedol v bode 13. odôvodnenia rozsudku, naplnil tým inter alia aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolateľ citoval bod 12. odôvodnenia rozsudku, v ktorom upozornil na konštatovanie súdu prvej inštancie, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 19.03.2012 došlo k poistnej udalosti s popisom tejto udalosti a zároveň na sporné tvrdenie, či sa v danom prípade jednalo o poistnú udalosť - náhodnú udalosť a úroky z omeškania. Úvodná a záverečná časť citovaného odseku si preto priamo protirečí. Zároveň vôbec nezodpovedá obsahu vyjadrení a procesných úkonov sporových strán. Žalovaný totiž od začiatku konania namieta, že predmetná udalosť nie je poistnou udalosťou z dôvodu absencie „náhodnosti“, ako základného predpokladu poistnej udalosti podľa § 788 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie preto nemohol dospieť k záveru, že tvrdenie o tom, že dňa 19.03.2012 došlo k poistnej udalosti, je nesporné. Skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o náhodnú udalosť vyplýva priamo zo znaleckého posudku č. 6/2013 zo dňa 13.02.2013, vypracovaného znalcom F. I. H.. Náhodnosť udalosti zo dňa 19.03.2012 bola znalcom F. I. H. bez akýchkoľvek pochybností vylúčená. Odhliadnuc od vyjadrení znalca, absencia náhodnosti je evidentná už z nekorešpondujúcich a technicky neprijateľných výpovedí „účastníkov nehody“. Predmetnú udalosť preto nemožno definovať ako poistnú udalosť. Uvedený záver nie je spôsobilý zmeniť ani výsledok trestného konania. V prípade skončenia trestného konania inak ako odsudzujúcim rozsudkom je výsledok trestného konania de facto nepodstatný a v sporom konaní sa zisťujú skutočnosti potrebné pre rozhodnutie uplatneného nároku (teda pre vyvodenie občianskoprávnej zodpovednosti). Práve za týmto účelom mal súd prvej inštancie prihliadnuť na závery znaleckého posudku, resp. v prípade pochybností o jeho správnosti vyhovieť návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku. Okrem tohto znaleckého posudku nebol v konaní vykonaný žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by vyvrátil odborné závery znalca F. I. H.. Takýmto dôkazným prostriedkom za žiadnych okolností nemôže byť uznesenie o zastavení trestného stíhania. Za situácie, kedy bol v konaní predložený jediný dôkazný prostriedok, týkajúci sa odborného posúdenia priebehu nehodového deja (t.j. znalecký posudok F. H.) a svedčiaci v prospech žalovaného, je procesný postup súdu prvej inštancie a vyhovujúci rozsudok vo veci pre žalovaného mimoriadne prekvapivý. Skorší priebeh konania nasvedčoval procesnému úspechu žalovaného. Z dôvodu, že neskôr došlo k zmene zákonného sudcu, na pojednávaní dňa 22.07.2022 prezentoval súd prvej inštancie nové predbežné právne posúdenie veci. Až na tomto pojednávaní sa žalovaný dozvedel, že súd prvej inštancie považuje žalobu za dôvodnú. Na túto novú skutočnosť žalovaný obratom reagoval tým, že
navrhol doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku k priebehu skutkového deja, čo malo význam k vyvráteniu záveru o náhodnosti deklarovaného nehodového deja. Napriek zamietnutiu návrhu na vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom, súd prvej inštancie následne žalovanému ad absurdum vyčítal, že „nepreukázal, že sa v danom prípade nemalo jednať o náhodnú udalosť nafingovanú jej účastníkmi.“ V tomto smere odvolateľ považoval za nesprávny aj postup súdu spočívajúci v zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania s poukazom na koncentráciu konania, keďže súd prvej inštancie celkom zjavne opomenul aplikovať § 470 ods. 2 CSP, keďže konanie bolo začaté pred účinnosťou CSP. Rýchlosť konania povýšil nad riadne zistenie skutkového stavu veci. Voči žalovanému šikanózne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, hoci bola v jeho neprospech a následne nepreukázanie toho, že nešlo o náhodnú udalosť, žalovanému vytkol v rámci neunesenia dôkazného bremena, ktoré zapríčinil samotný súd prvej inštancie. Takýto postup súdu prvej inštancie odvolateľ považoval za arbitrárny a porušujúci základné právo žalovaného na spravodlivý proces. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu poukázal odvolateľ na to, že uplatnený nárok žalobcu nebol preukázaný. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o dôvodnosti žaloby. Súčasne nezohľadnil skutočnosť, že uplatnený nárok na náhradu škody je regresným právom žalobcu podľa § 813 ods. 1 OZ. Ustanovenie § 813 ods. 1 OZ stanovuje zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. K tejto cesii dochádza okamihom plnenia a v jej rámci vstupuje poistiteľ do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. Nárok, ktorý pôvodne patril poistenému (poškodenému), prechádza na poistiteľa aj s príslušenstvom, t.j. aj s úrokmi z omeškania, ak poistiteľ poisteného (poškodeného) uhradil aj tieto úroky (čo žalobca v danom prípade neurobil). Prechod práva na náhradu škody nastáva zo zákona okamihom vyplatenia plnenia poškodenému a je limitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ poskytol poškodenému. Na poistiteľa nemôže prejsť právo na náhradu škody vo väčšom rozsahu, než ho mal sám poškodený, v opačnom prípade by poistiteľ získal viac práv, než mal poškodený, na miesto ktorého poistiteľ vstúpil do právneho vzťahu. Nejde tu o vznik nového práva. Prechod práva poškodeného na poistiteľa nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu zodpovedného za škodu. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/93/2015 zo dňa 15.02.2017, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/229/2015 zo dňa 23.02.2016. Je zrejmé, že za situácie, keď je uplatnený nárok na náhradu škody regresným právom, žalobcovi nemôže vzniknúť nárok na príslušenstvo. 14. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania zdôrazňuje, keď odvolanie bolo podané v celom rozsahu v zmysle § 379 a § 380 CSP, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že podľa písm. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. e) súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Podľa čl. 15 ods. 1 a ods. 2 CSP súd dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 20. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 21. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 22. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 23. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 24. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 25. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa ods. 2 dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 26. Podľa § 191 ods. 1, ods. 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 28. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 29. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 30. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 32. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 33. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
34. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b), a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 35. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 36. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti nároku na zaplatenie 15.446,91 eur s príslušenstvom z titulu zákonnej cesie nároku na náhradu škody spôsobenej poistenému u žalobcu ako poškodenému voči škodcovi povinne zmluvne poistenému zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že na žalobcu vyplatením poistného plnenia zákonnou cesiou došlo k prechodu práva na náhradu škody na základe zákona (subrogačný postih - pozn. odvolacieho súdu), pričom tento nárok je preukázaný. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj procesnou obranou žalovaného, keď vysvetlil, že predmetná škodová udalosť bola náhodnou a spĺňa kritéria poistnej udalosti, ale aj ako k uvedeným záverom a na základe akých vykonaných dôkazov, dospel. Súd prvej inštancie sa spôsobom súladným so zákonom vysporiadal aj s dôkaznými návrhmi žalovaného a v kontexte vyjadrení strán konania a doložených listinných dôkazov, dospel k správnemu posúdeniu škodovej udalosti ako poistnej. 37. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd dopĺňa nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov. 38. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/24/2019 zo dňa 09.06.2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 39. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/6/2010 v tejto súvislosti uviedol, že „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.
Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ 40. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že pre úspech v konaní o zaplatenie peňažného nároku v zmysle § 813 OZ bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku prevádzkovej činnosti, ktorá v danom prípade spočívala vo vedení - prevádzke motorového vozidla zn. EČV: A., bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. zn. D. poisteným u žalobcu, ako aj, že došlo k zákonnému prechodu tohto nároku na poisťovateľa. Na posúdenie otázky, či v konaní ide o dopravnú nehodu, ktorá je poistnou a má znaky náhodnej udalosti, s ktorou je podľa poistných podmienok spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia škodcu, súd prvej inštancie skúmal listinné dôkazy doložené do spisu, a to najmä hlásenie škodovej udalosti poškodeným, správu o nehode, správy OR PZ Nové Zámky z 01.04.2012, listinu označenú ako znalecký posudok F. H., no najmä uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Zámky č. k. 2 Pv 3/18/4404-83 zo dňa 13.11.2020, právoplatné dňa 08.12.2020, ale aj ďalšie listinné doklady, tak ako je uvedené v bode 13. odôvodnenia rozsudku. Rovnako tak z bodu 31. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa súd prvej inštancie bližšie zaoberal obsahom týchto dokumentov, ako aj skutočnosťami z nich vyplývajúcimi. Z predmetných listinných dôkazov podľa súdu prvej inštancie vyplývalo, že k predmetnej škodovej udalosti mohlo dôjsť tak, ako to uviedli jej účastníci, čo mal potvrdiť aj znalecký posudok vypracovaný USI v Žiline v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-828/OVK-NZ-2012. Vzhľadom na uvedené, nie je možné považovať uznesenie o zastavení trestného konania za jediný dôkaz preukazujúci nárok žalobcu, ktorý by súd prvej inštancie vzal do úvahy. Na druhej strane odvolateľ namietal, že jediným dôkazným prostriedkom týkajúcim sa odborného posúdenia priebehu nehodového deja bol znalecký posudok F. H. svedčiaci v prospech žalovaného, pričom žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by vyvrátil odborné závery znalca F. H. v konaní nebol vykonaný, keďže uznesenie o zastavenia trestného stíhania takýmto dôkazným prostriedkom podľa odvolateľa nemôže byť. Odvolací súd v tomto smere upozorňuje na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/63/2019 v danej veci a na záver, v zmysle ktorého je znalecký posudok F. H. možné hodnotiť len ako listinný dôkaz. Zároveň z obsahu citovaného uznesenia o zastavení trestného stíhania je zrejmé, že v trestnom konaní bol vykonaný aj kontrolný znalecký posudok s ohľadom na pochybnosť záverov znalca F. H., a to Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 78/2020, ktorého závery obsiahnuté v predmetnom uznesení spochybnené žiadnou zo strán konania neboli. Z týchto záverov pri posudzovaní dopravnej nehody pri obci Mužla dňa 19.03.2012 jednoznačne vyplýva, že „bol zistený taký mechanizmus priebehu nehodového deja, ktorým je možné vysvetliť vznik poškodení na jednotlivých vozidlách pri tak uvádzanom nehodovom deji, ako ho uvádzali účastníci tejto dopravnej nehody, a to pri určitých technicky prijateľných odchýlkach“. Zároveň súd prvej inštancie prostredníctvom tohto uznesenia zistil, že v posudku USI v Žiline bolo konštatované, že znalec F. I. H. v podanom znaleckom posudku nepresne vyhodnotil stopy, ktoré boli na mieste nehody zdokumentované príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru SR, nepresne vyhodnotil rozsah a charakter poškodenia zúčastnených vozidiel, čo malo za následok konštatovanie o geometrickej a energetickej nekorešpodencii poškodení zúčastnených vozidiel. Znalec F. I. H. tiež nepresne simuloval a vyhodnotil pohyb vozidiel po zrážke, kde vzhľadom na zjavný sekundárny ráz vozidiel zn. Porsche Cayenne a zn. Renault Master mohlo (za určitých podmienok) dôjsť k spätnému pohybu vozidla zn. Renault Master, do konečnej polohy, zachytenej na zabezpečených fotografiách, resp. v súlade s výpoveďou jeho vodiča - B. C.. Samotný znalec F. H. pripustil, že znalecký ústav pracuje na vyššej vedeckej úrovni, má iné možnosti pri hodnotení nehodového deja a poškodenia vozidiel, má prístup k väčšej databáze poškodenia vozidiel, a teda je predpoklad, že pracuje presnejšie. Dodal, že ústav je najvyššia inštancia na území Slovenska, ktorá v tejto oblasti zastrešuje znaleckú činnosť, pričom každý ich posudok je výsledkom kolektívnej práce a zo svojej skúsenosti ako znalec vie, že posudok USI je považovaný za nespochybniteľný a akceptovaný súdmi viac, než znalecký posudok bežného znalca. Závery F. H., na ktoré odkazuje odvolateľ v prospech jeho argumentácie o vylúčení náhodnosti predmetnej udalosti, preto poprel samotný znalec F. H. po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku USI v Žiline, keď skonštatoval, že znalecký ústav pracuje na vyššej vedeckej úrovni, presnejšie a je považovaný za nespochybniteľný. Zotrvanie na záveroch tohto znalca o vylúčení náhodnosti predmetnej škodovej udalosti a odôvodnenie odvolateľa o nemožnosti definovať danú dopravnú nehodu ako poistnú udalosť, preto v kontexte obsahu uznesenia o zastavení trestného stíhania s odkazom na závery znaleckého posudku č. 78/2020, nemôže obstáť. V tomto smere je zo strany odvolateľa irelevantným aj tvrdenie, že „absencia náhodnosti je evidentná z nekorešpondujúcich a technicky neprijateľných výpovedí účastníkov nehody“, ktorá vychádza a opiera sa o listinný dôkaz-
závery znalca F. H., ktoré boli spochybnené v znaleckom posudku USI v Žiline, ktorý uviedol, že „mechanizmus priebehu nehodového deja je možné vysvetliť vznik poškodení na jednotlivých vozidlách, tak ako ho uvádzali účastníci tejto nehody, a to pri určitých technických prijateľných odchýlkach“. Na druhej strane odvolateľ, napriek tvrdeniu o nekorešpondujúcich výpovediach, v odvolaní v inej časti (str. 3 odvolania) na tento záver znaleckého posudku sám odkazuje (vysvetlenie vzniku poškodení na vozidlách, tak ako ho uvádzali účastníci tejto dopravnej nehody). 41. Odvolací súd k argumentu odvolateľa, že sa v trestnom konaní zistili technické odchýlky, ktoré mali byť predmetom ďalšieho skúmania v civilnom spore, upozorňuje, že záver v znaleckom posudku predovšetkým konštatoval prijateľnosť zistení mechanizmu priebehu nehodového deja tak, ako bol opisovaný účastníkmi škodovej udalosti, pričom súd prvej inštancie tento priebeh zistil aj z ďalších listinných dôkazov vykonaných v konaní (bod 13., 31. odôvodnenia rozsudku). Odvolací súd preto musí konštatovať, že v trestnom konaní sa nezisťovali a neboli popísané žiadne technické odchýlky, bol konštatovaný mechanizmus priebehu nehodového deja so vznikom poškodení na vozidlách v zhode s tvrdeniami účastníkov dopravnej nehody pri určitých, ale predovšetkým prijateľných, technických odchýlkach. Pre ustálenie záveru o náhodnosti a priebehu škodového deja, sú tieto závery súdu prvej inštancie v súlade s vykonaným dokazovaním postačujúce. V tomto smere nie je rozhodným pre ustálenie priebehu škodovej udalosti v civilnom konaní zisťovať ďalšie údajné prípadné prijateľné technické odchýlky, ktoré ani neboli žalovaným uvádzané v rámci unesenia bremena tvrdenia, ako sa nesprávne domnieval žalovaný (a ktoré ani ako rozhodné nepopísal ani v znaleckom posudku USI v Žiline), keďže tak ako vyplýva z obsahu tohto konštatovania, tieto by boli v kontexte tvrdení účastníkov škodovej udalosti, prijateľné. 42. Prihliadnuc na žalobcom predložené dôkazy odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca dôkazné bremeno v konaní uniesol. S ohľadom na predmetné závery týkajúce sa znaleckého dokazovania v spojitosti s listinnými dôkazmi doloženými do spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že škodová udalosť sa stala tak, ako ju popísali vodiči na nej účastní, čo korešponduje s vykonaným dokazovaním. Naproti tomu, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že sa v danom prípade nemalo jednať o náhodnú udalosť nafingovanú jej účastníkmi, a to aj s ohľadom na závery trestného konania vyplývajúce z uznesenia o zastavení trestného stíhania. Odvolací súd v dôsledku presunu dôkazného bremena v tomto smere zdôrazňuje, že súd nemôže učiniť záver, že došlo k trestnému činu-nastrojeniu udalosti a na základe toho žalobu zamietnuť, nakoľko civilný súd nie je oprávnený túto otázku riešiť. 43. Odvolateľ v kontexte záveru súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena (bod 33. odôvodnenia rozsudku) poukázal na zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním (bod 36. odôvodnenia rozsudku), z čoho má vyplývať, že neunesenie dôkazného bremena zapríčinil samotný súd prvej inštancie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019. Zároveň odvolateľ namietal nevykonanie znaleckého posudku USI v Žiline č. 78/2020, nepripojenie trestného spisu, ako aj formálne vykonanie dokazovania znaleckým posudkom F. H.. 44. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu, aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných dôkazov) by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie, by mohol nastať len vtedy, ak by takýto
záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný, alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. V danom prípade však súd prvej inštancie nevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky odôvodnil tým, že výsledky už vykonaného dokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. 45. Nevyhovenie dôkaznému návrhu žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania bolo odôvodnené práve jedným z troch dôvodov, na ktoré odkazuje odvolateľom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/107/2019, a to jeho nadbytočnosť, keď súd prvej inštancie považoval tento návrh v danom štádiu konania za neúčelný a nehospodárny, a to jednak s ohľadom na dĺžku konania a jednak s ohľadom na závery trestného stíhania. Súd prvej inštancie predovšetkým skonštatoval, že samotný priebeh deja mal preukázaný z vykonaných dôkazov (bod 30. odôvodnenia rozsudku), ale aj zo záverov USI v Žiline obsiahnutých v uznesení o zastavení trestného stíhania. Odvolateľ však v kontexte navrhovaného dôkazu nevymedzil, ktoré významné skutočnosti, hoci boli tvrdené, súd nezisťoval. Ak v tomto smere mal odvolateľ záujem na preukázaní skutočnosti týkajúcej sa nastrojenia poistnej udalosti-odvolací súd už uviedol, že ide o skutočnosť, ktorú je možné konštatovať len v trestnom konaní, pričom otázka náhodnosti poistnej udalosti bola spoľahlivo vyriešená v znaleckom posudku USI v Žiline, na ktoré závery odkazovalo uznesenie o zastavení trestného stíhania. Ak mal odvolateľ záujem preukazovať prijateľné technické odchýlky, tieto v danom súdnom konaní nie sú významné, tak ako bolo konštatované vyššie. 46. Súd prvej inštancie zamietol vykonanie predmetného dokazovania aj s ohľadom na dĺžku súdneho konania. V tomto smere odvolateľ namietal uplatnenie sudcovskej koncentrácie, a to vo vzťahu k opomenutiu aplikácie § 470 ods. 1 CSP. Okrem toho, že súd prvej inštancie v danom prípade mohol uplatniť sudcovskú koncentráciu, keďže podmienky na jej uplatnenie splnené boli (poučenie zaslané spolu s predvolaním na termín pojednávania), odvolací súd upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.02.2019, z obsahu ktorého vyplýva nedôvodnosť predmetnej námietky odvolateľa. „Strany sporu sú povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta. Sudcovská koncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t.j. za účinnosti OSP), keďže prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP vo svojej druhej vete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, a nemohla sa ani v niekoľko rokov trvajúcom spore ani rozumne predpokladať, čím je vyjadrený ústavný princíp dôvery subjektov práva v objektívne právo (k tomu viď aj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok . Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1497). „Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania podľa § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu“. (bližšie pozri I. ÚS/535/2023 zo dňa 11.10.2023). V okolnostiach konkrétneho prípadu však je možné vyhodnotiť, že
súd prvej inštancie neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania, napriek vyjadreniu o jej uplatnení na pojednávaní konanom dňa 22.07.2022. V tomto smere je treba vysvetliť, že v nadväznosti na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nasleduje zánik práva predkladať dôkazy bez ďalšieho zdôvodnenia ich nehospodárnosti, či neúčelnosti (súd sa nemusí zaoberať týmito otázkami a aplikuje len sudcovskú koncentráciu konania), naopak v danom prípade sa súd prvej inštancie vysporiadal s nadbytočnosťou vykonávaného dôkazu, nielen z hľadiska dĺžky konania, ale aj z hľadiska záverov trestného stíhania a znaleckého posudku USI Žilina obsiahnutom v uznesení o zastavení trestného stíhania. 47. Odvolateľ namietal aj nepripojenie trestného spisu do konania, ktorý navrhoval na pojednávaní dňa 22.07.2022. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nepripojení trestného spisu riadne zdôvodnil v bode 35. odôvodnenia rozsudku, na ktorý odvolací súd odkazuje. V tomto smere je treba zdôrazniť, že výsledky trestného konania s podstatným obsahom záverov boli zhrnuté aj v uznesení o zastavení trestného konania, pričom toto uznesenie bolo súčasťou spisu. Odvolateľ v dôsledku uvedeného namietal aj to, že znalecký posudok č. 78/2020 nebol v spore riadny vykonaný. Obsah, resp. podstatná časť tohto znaleckého posudku aj pre toto konanie, bola zachytená v uznesení o zastavení trestného stíhania obvinených, ktoré v konaní vykonané bolo a o tieto závery, ako o jeden z listinných dôkazov, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opieral. Obsah uznesenia o zastavení trestného konania ako taký rozporovaný nebol, a to ani vyjadrenie samotného znalca F. H. k jeho vlastným záverom, ktorými následne odvolateľ na preukázanie tvrdenia o nepreukázaní náhodnosti vzniku dopravnej nehody argumentoval. Odvolateľ sa dokonca o závery znaleckého posudku USI Žilina týkajúce sa „technicky prijateľných odchýlkach“ opiera, keď tvrdí, že tieto odchýlky neboli predmetom ďalšieho skúmania v prejednávanej veci. Na základe uvedeného preto je treba uzavrieť, že obsah uznesenia o zastavení trestného stíhania, rovnako tak s odkazom na závery znaleckého posudku a prebratými citovanými závermi z tohto znaleckého posudku obsiahnutými v uznesení o zastavení trestného stíhania, rozporné neboli, a preto bol postup súdu prvej inštancie v súlade s čl. 17 CSP, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie len predmetnou listinou (uznesením o zastavení trestného stíhania). 48. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na to, že námietka odvolateľa o nevykonaní dokazovania listinou označenou ako znalecký posudok F. H., resp. vykonanou len formálne, nie je dôvodnou, jednak s poukazom na tú skutočnosť, že predmetnú listinu súd prvej inštancie vyhodnotil, keď sa týmto listinným dôkazom zaoberal v samotnom rozsudku (nielen bod 13., ale aj bod 32 odôvodnenia rozsudku) a zároveň vykonal predmetné dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 22.07.2022. V zmysle § 204 CSP nie je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie čítal listiny a oznamoval ich obsah, keďže tieto boli strane doručené a obsah protistrana nespochybnila, pričom s uvedeným súd oboznámil a žalovaný tento postup súdu prvej inštancie na predmetnom pojednávaní ani nenamietal. 49. Súd prvej inštancie náležite umožnil stranám sporu uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, pričom postupoval v súlade s čl. 17 CSP, a teda nemožno konštatovať, že rozhodnutie súdu vychádza zo znaleckého posudku, ktoré ako dôkaz neboli vykonané, ale je potrebné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie dôvodne aplikoval na rozhodnutie v spore závery trestného konania, ako aj výsledky vykonaného dokazovania listinami. CSP v zmysle čl. 2, čl. 15, § 204, § 205, § 187 a § 193 CSP v záujme právnej istoty a dodržania procesných práv strán sporu pri aplikácii hmotného práva predpokladá spoľahlivé zistenie skutkového stavu, a to je možné na základe vykonaného dokazovania, pričom ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu. 50. Odvolací súd však dáva za pravdu odvolateľovi v tom, ak tvrdil, že súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia rozsudku najprv zmätočne považoval za nesporné to, že došlo k poistnej udalosti popísaným spôsobom, následne v tom istom bode odôvodnenia uviedol, že za spornú považuje skutočnosť, či sa jednalo o poistnú udalosť. Predmetná nezrovnalosť ale nespôsobuje vadu takej intenzity, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by znamenala porušenie práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie napriek tomuto nesprávnemu konštatovaniu o nespornosti poistnej udalosti s popísaným priebehom, škodovú udalosť skúmal aj z toho hľadiska, či je možné definovať ju ako náhodnú udalosť, pričom sa zaoberal aj preukázaním nároku žalobcu a popísaným priebehu škodovej udalosti, keď ustálil, že k škodovej udalosti došlo tak, ako to uviedli jej účastníci v zázname o nehode, hlásení škodovej udalosti, ako aj zo záverov USI v Žiline uvedených v uznesení o zastavení trestného stíhania.
51. Odvolací súd dopĺňa, že v nadväznosti na vyššie uvedený rozbor, súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil, keď skonštatoval, že ide o náhodnú poistnú udalosť a v zmysle § 813 ods. 1 OZ uzavrel, že právo poisteného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou prešlo na jeho poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Žalobca má právo požadovať refundáciu poskytnutého poistného plnenia práve od žalovaného, ktorý bol v tomto prípade povinný nahradiť vzniknutú škodu za vodiča motorového vozidla označeného ako vinníka nehody titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretého so žalovaným (§ 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona o PZP). 52. Odvolateľ pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uplatnil aj námietku voči príslušenstvu pohľadávky, keď je uplatnený nárok na náhradu škody regresným právom, v rámci ktorého je poisťovateľ limitovaný okamihom vyplatenia plnenia poškodenému a výškou tohto plnenia. Odvolací súd však v tomto smere dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil nárok na úroky z omeškania, nakoľko sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody podľa § 813 ods. 1 OZ a úroky z omeškania vyplývajúce z tohto nároku, a nie o nároky poškodeného, ktoré by prešli na žalobcu. Žalobca si nárok na istinu uplatnil výzvou na jeho úhradu-listom zo dňa 25.05.2012, s tým, že poskytol žalovanému 15 dní na plnenie, pričom žalovaný listom zo dňa 11.06.2012 odmietol uhradiť žalobcovi predmetný nárok, a preto sa v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 OZ dostal do omeškania potom, čo bol ako dlžník vyzvaný na plnenie. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že „v danom prípade sa nejedná o vstup do práv poškodeného na úroky z omeškania, ale o vlastný nárok poisťovne, na ktorú prešiel nárok poškodeného v zmysle § 813 OZ, na jeho refundovanie zo strany žalovaného, s ktorého poskytnutím je žalovaný v omeškaní.“ 53. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 54. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 55. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).