Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/52/2021 1114225595 19. 06. 2024 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2024:1114225595.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, správca úpadcu: AB Cosmetics, s.r.o., v konkurze, so sídlom Tamaškovičova ul. 17, 917 00 Trnava, IČO: 36 661 171, právne zast.: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: Ing. Marian Mikuš, so sídlom kancelárie Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava (predtým so sídlom: Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava) ako správca úpadcu: AGARTHA s.r.o., v konkurze, so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 43 918 999, zast.: Advokátska kancelária SCHULTZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 353 591, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/53/2014-166 zo dňa 27.08.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/53/2014-166 zo dňa 27.08.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, po opätovnom posúdení veci v rozsahu a v súlade s právnym záverom odvolacieho súdu, vysloveným v uznesení č. k. 3CoKR/24/2019 zo dňa 30.11.2020 (ktorým odvolací súd zrušil v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie), vyhovel žalobe správcu, konajúceho za úpadcu ako popretého veriteľa (ďalej „žalobca“). Súd prvej inštancie určil, že I. úpadca AB Cosmetics, s.r.o., v konkurze (ďalej aj „úpadca I“) je veriteľom pohľadávky v konkurzom konaní sp. zn. 3K/12/2014 úpadcu AGARTHA s.r.o., v konkurze (ďalej aj „úpadca II“), za ktorého v procesnom postavení žalovaného koná správca (ďalej „žalovaný“), II. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zisteným skutkovým stavom mal preukázanú nedôvodnosť popieracieho prejavu žalovaného správcu, ktorý pohľadávku žalobcu poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti ako vymyslenú, bez možnosti jej overenia v účtovníctve úpadcu a pre neexistenciu takéhoto záväzku v správcovi poskytnutom účtovníctve za roky 2012-2013. Súd prvej inštancie mal vykonanými listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkov preukázané, že úpadca I zaslal na účet úpadcu II finančné sumy v súhrnnej výške zodpovedajúcej sume žalovanej (popretej) pohľadávky, pričom toto plnenie bolo úpadcovi II zaslané bez právneho dôvodu. Žalovaný nepreukázal právny titul, na základe ktorého úpadca II peňažné plnenia od úpadcu I prijal. Popierací prejav žalovaného preto vyhodnotil ako nedôvodný. Uviedol, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe pre tento typ incidenčnej žaloby, ktorým sa riadil, súd preskúmava iba relevantnosť dôvodov uvedených správcom pri popretí pohľadávky (v popieracom prejave). Nie je povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosťou) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu, s poukazom na predložené listinné dôkazy. Údaj o evidencii pohľadávky v účtovníctve úpadcu I, či úpadcu II, môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť, s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní), oprávnenosť pohľadávky
bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu II. Žalobe vyhovel a úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko pred súdom vyhlásil, že si tento nárok v konaní neuplatňuje. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote, odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čím súdu prvej inštancie vytýkal nesplnenie procesných podmienok konania, porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávnosť právneho posúdenia veci v závere súdu o nedôvodnosti popieracieho prejavu žalovaného správcu. Naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov vymedzil v bodoch I. až III. odvolania tým, že súd prvej inštancie vec meritórne prejednal a rozhodol napriek nesplneniu povinnosti žalobcu uhradiť preddavok na trovy konania vyžadovaný § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) s účinnosťou od 01.01.2012. Poukázal na to, že nesplnenie povinnosti žalobcu zložiť preddavok na trovy, vyvoláva zákonný následok zastavenia konania. Odvolateľ namietal prekvapivosť rozhodnutia, nakoľko povinnosť tvrdenia (dôvod plnenia na účet úpadcu II) podľa žalovaného zaťažovala žalobcu, ktorý ju neuniesol. Podľa žalovaného súd prvej inštancie, napriek záveru o koncentrácii konania a dokazovania výlučne na dôvodnosť popieracieho prejavu správcu, žalovanému vytýkal nepreukázanie právneho dôvodu prevodu peňažných prostriedkov na účet úpadcu II, čo však vyžaduje dokazovanie ohľadne právneho dôvodu prevodu, ktorý môže objasniť len svedecká výpoveď konateľa úpadcov I a II pána A.. Žalovanému preto nie je jasné, z akého dôvodu súd nabádal sporové strany, aby na výsluchu tohto svedka netrvali. Žalovaný na výsluchu tohto svedka trvá. Súčasne mal za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s otázkou správnosti žalobného petitu v zmysle bodu 19. zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie uvedeným konaním porušil jeho právo na spravodlivý proces. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci prvoinštančným súdom odvolateľ zotrval na tvrdení o dôvodnosti popieracieho prejavu. Uviedol, že pri popretí pohľadávky konal s odbornou starostlivosťou, vychádzajúc z obsahu účtovnej dokumentácie za roku 2012-2013, v ktorej absentuje účtovanie o pohľadávke úpadcu I a z vyjadrení pána A. ako konateľa úpadcov I a II. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby žalobu zamietol. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o povinnosť úhrady preddavku na trovy konania, táto sa s poukazom na ust. § 32 ods. 11 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012, na žalobcu nevzťahuje, nakoľko žalobca je správcom a nie konkurzným veriteľom úpadcu. Pokiaľ ide o žalovanú pohľadávku, túto poprel iba správca, nie konkurzný veriteľ. Z uvedených dôvodov podľa žalobcu preddavková povinnosť stranám nevznikla a nie sú dané procesné dôvody na zastavenie konania. K petitu žaloby uviedol, že tento je dostatočne určitý. Žalobný petit, ktorým je určenie právneho dôvodu pohľadávok tvoriacich predmet konania, žalobca vymedzil dostatočným spôsobom. Bankový prevod a prijatie finančných prostriedkov na účet úpadcu II bolo preukázané a túto skutočnosť nemôže spochybniť ani svedecká výpoveď pána A.. Ak konateľ úpadcu II pán A., od výsluchu ktorého upustil sám žalovaný (netrval na ňom), nevysvetlil okolnosti prijatia týchto platieb, potom žalovanému neposkytol súčinnosť. Výsluch označeného svedka odvolacím súdom, vzhľadom na koncepciu CSP (§ 384 ods. 1, 2), nie je možný. Žalobca zotrval na tvrdení, že popretie pohľadávky úpadcu I žalovaným bolo účelové a nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Právo na následnú repliku a dupliku strany sporu neuplatnili. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné pre nesprávnosť v procesnom postupe prvoinštančného súdu, ktorú odvolací súd nemôže opomenúť. 6. Odvolateľ ako jeden zo zásadných a podstatných odvolacích dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. a) CSP namietal nemožnosť vecného prejednania sporu a vydania meritórneho rozhodnutia bez
splnenia povinnosti uhradiť preddavok na trovy konania (§ 32 ods. 11 ZKR), ktorá v čase začatia sporu zaťažovala žalobcu, pričom táto povinnosť splnená nebola. 7. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému postupu súdu nižšej inštancie zastáva názor, že pri hodnotení procesného postupu a prípadných nedostatkov v procesnom postupe je potrebné prihliadať len na také, ktoré majú podstatný vplyv na zachovanie práv a povinností strán sporu alebo tie, ktoré majú podstatný vplyv na meritórne rozhodnutie súdu. V prejednávanej veci takéto nedostatky zistené boli a odvolací súd ich nemohol nechať bez povšimnutia. Pre vydanie napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky, ktoré nemožno zhojiť úkonmi odvolacieho súdu. 8. Konanie v prejednávanej veci začalo doručením žaloby dňa 12.04.2014. Je nutné si uvedomiť, že v predmetnej právnej veci je platným textom Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, text v znení úpravy do 31.12.2017. 9. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Podľa § 32 ods. 11 ZKR, v znení novely č. 348/2011, účinnom od 01.01.2012, súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu (vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné. 10. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 11. Z citovaného textu § 32 ods. 11 ZKR vyplýva, že zložiť preddavok na trovy konania o určenie popretej pohľadávky, je povinnosťou uloženou vo všetkých konkurzných konaniach začatých po 01.01.2012. Túto povinnosť má každý veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka, a ktorý je v právnej pozícii žalobcu, a tiež veriteľ, ktorý poprel pohľadávku, a ktorý je v právnej pozícii žalovaného. Z uvedeného plynie, že ak pohľadávku popiera správca (žalovaný), tomuto povinnosť zložiť preddavok nesvedčí. 12. Z citovaných ust. zákona vyplýva, že poplatková povinnosť zaťažovala každého žalobcu (t.j. veriteľa popretej pohľadávky) a žalovaného, ak ním bol popierajúci veriteľ. 13. V prejednávanej veci je veriteľom popretej pohľadávky úpadca I, za ktorého (titulom nakladania s majetkom podstaty) koná správca, vystupujúci v procesnom postavení žalobcu. Správca však v konaní nevystupuje vo svojom mene a na svoj účet, ale v mene a na účet úpadcu, ako popretého veriteľa (§ 44 ods. 1 a § 47 ods. 5 ZKR). 14. Odvolací súd sa s poukazom na znenie § 32 ods. 11 ZKR, účinné od 01.01.2012, ktoré je v konaní potrebné aplikovať, nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že povinnosť úhrady poplatku ho nezaťažuje a ako správca úpadcu v konaní takúto povinnosť nemá. Táto argumentácia nemá oporu v citovanom znení ZKR. 15. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonodarca v ust. § 32 ods. 11 ZKR, v cit. znení (účinnom do 31.12.2017), nevylúčil (nezbavil) preddavkovej povinnosti veriteľa, za ktorého koná konkurzný správca. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti stranám a súdu prvej inštancie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/3/2017 (R 92/2018), v ktorom dovolací súd túto otázku už posudzoval, pričom v postavení žalobcu identicky vystupoval správca podstaty. 16. Preddavok na trovy konania sa platí na základe výzvy prvoinštančného súdu, na ktorý bola podaná určovacia žaloba, v ktorej výzve súd určí osobu povinnú preddavok zaplatiť, výšku preddavku
a čas, do ktorého je nutné preddavok uhradiť. Právne dôsledky nezaplatenia preddavku sú závislé na tom, ktorá osoba preddavok nezaplatí. Ak preddavok nezaplatí žalobca (veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka), súd konanie zastaví. Prvoinštančný súd musí vo výzve na zloženie preddavku poučiť žalobcu a žalovaného o právnych dôsledkoch nezaplatenia tohto preddavku. 17. Zloženie preddavku na trovy konania, vzhľadom na uvedené, je potrebné vnímať ako procesnú podmienku na vecné prejednanie tohto typu incidenčného sporu. Nezaplatenie preddavku na trovy konania žalobcom, po výzve prvoinštančného súdu, má za následok procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie o určenie popretej pohľadávky končí, a teda na takúto pohľadávku konkurzný súd neprihliada a takémuto veriteľovi zaniká právne postavenie účastníka konkurzného konania v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky (viď napr. R 92/2018). Ak na strane žalobcu vystupuje správca, potom preddavok na trovy zaťažuje podstatu (je nákladom podstaty) úpadcu (popretého veriteľa), za ktorého správca koná. 18. V predmetnej veci prvoinštančný súd žalobcu (konajúceho v mene a na účet veriteľa popretej pohľadávky) na zaplatenie preddavku na trovy konania nevyzval a žalobca tento preddavok neuhradil, čím reálne existovala procesná prekážka brániaca vecnému prejednaniu sporu o určenie popretej pohľadávky a pre vyhlásenie meritórneho rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky (§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP). 19. Tento procesný nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred odvolacím súdom vzhľadom na následky, ktoré sú spojené s jeho nezaplatením a následne s reakciou na výzvu prvoinštančného súdu na zaplatenie preddavku na trovy konania. 20. Odvolací súd v prejednávanej veci preto nemohol postupovať podľa § 390 CSP, keďže predpokladom takého postupu odvolacieho súdu v odvolacom konaní voči novému meritórnemu rozhodnutiu je skutočnosť, že odvolacie konanie smeruje voči rozhodnutiu vo veci samej, na vydanie ktorého boli splnené procesné podmienky, čo v prejednávanej veci naplnené nie je. 21. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu je nutné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP, bez vecného prieskumu, zrušiť a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať žalobcu na úhradu preddavku na trovy konania ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie ZKR. Následne podľa výsledku tohto šetrenia zvolí vo veci ďalší procesný postup. V prípade splnenia preddavkovej povinnosti súd prvej inštancie žalobu meritórne prejedná a opätovne rozhodne. 23. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).