Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/75/2023 1115208229 30. 10. 2024 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2024:1115208229.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Glemba, so sídlom Mýtna 50, 811 07 Bratislava, správca úpadcu: BEGOKON, p.v.o.d. v likvidácii, so sídlom Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 038 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného: FAKTOR Legal, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 495 730 a JUDr. Jozef Vereš, advokát, so sídlom Andreja Kmeťa 18, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/9/2015-88 zo dňa 16.08.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Cbi/9/2015-103 zo dňa 13.10.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/9/2015-88 zo dňa 16.08.2021 v napadnutom výroku I. v spojení s opravným uznesením č. k. 4Cbi/9/2015-103 zo dňa 13.10.2021 p otvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/9/2015-88 zo dňa 16.08.2021 v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 3, § 57 ods. 1 – ods. 4, § 58 ods. 1 – ods. 3,§ 62 ods. 1, ods. 5 a § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“), ustanovenia § 524 ods. 1, § 525 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že právny úkon Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti ADANO PLUS s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 43 870 228, uzavretá dňa 23.05.2013 medzi úpadcom - BEGOKON, p.v.o.d. v likvidácii, IČO: 36 038 679, so sídlom Žilinská 8, 811 08 Bratislava a žalovaným, je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4K/61/2013 právne neúčinný. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol výrokom II., že žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 249.900,eur a vo výroku III. žalobcovi náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2015 domáhal určenia neúčinnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti ADANO PLUS s.r.o. "v likvidácii", uzavretej dňa 23.05.2013 medzi úpadcom - BEGOKON, p.v.o.d. v likvidácii a žalovaným a zároveň uloženia povinnosti žalovanému zložiť v prospech majetkovej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 249.900,- eur. Ako dôvod uviedol, že obchodný podiel úpadcu predstavoval vklad do základného imania spoločnosti ADANO PLUS, s.r.o., vo výške 250.000,- eur,
čo predstavuje 45,45 % podiel na základnom imaní spoločnosti. Obchodný podiel úpadca previedol za odplatu vo výške 100,- eur. Ku dňu 23.05.2013 boli členmi štatutárneho orgánu - predstavenstva úpadcu: predseda D. E., podpredseda F. G. H., člen E. I.. Členmi kontrolnej komisie úpadcu (plní obdobnú funkciu ako dozorná rada v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti) boli: predseda F. J. B., člen K. K. J. a D. L.. Žalovaný je synom F. J. B.. Vzhľadom na spriaznenosť osôb sa úmysel ukrátiť veriteľov predpokladá. Plnenie vo výške 100,- eur žalobca považoval za neprimerané. V dôsledku právneho úkonu sa zmenšil majetok úpadcu, ktorý by mohol byť súčasťou všeobecnej podstaty úpadcu, z ktorej by sa následne uspokojovali veritelia úpadcu. Žalobca sa preto domáhal náhradného plnenia - hodnoty, ktorá z konkurznej podstaty unikla, ktorá zodpovedala hodnote prevedeného obchodného podielu ako vyplýva z nominálnej výšky zapísanej v obchodnom registri, a teda minimálne 250.000,eur. Nakoľko žalovaným bola uhradená suma 100,- eur, zostáva uhradiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 249.900,- eur. Žalobca počas konania namietal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko mal za to, že došlo k právoplatnému odpredaju pohľadávok z odporovaných právnych úkonov. Postupník mu nedal pokyn ako vo veci pokračovať, ani nebolo dohodnuté, že ho bude zastupovať. Z opatrnosti ale trval na podanej žalobe. Zároveň doplnil, že úpadca mal majetok zhruba vo výške 2,3 milióna eur a pohľadávky veriteľov predstavovali 32 miliónov eur. Uznaných pohľadávok bolo v hodnote 24 miliónov eur. V čase odporovaných právnych úkonov existovali pohľadávky cca 90 veriteľov a majetok úpadcu nepostačoval na ich úhradu. 3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že dňa 23.05.2013 úpadca uzavrel so žalovaným Zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti ADANO PLUS s.r.o., IČO: 43 870 228, v zmysle § 115 a nasl. Obchodného zákonníka. Obchodný podiel predstavoval vklad do základného imania spoločnosti ADANO PLUS s.r.o. vo výške 250.000,- eur, čo predstavovalo 45 % na základnom imaní spoločnosti. Sporným nebolo a zároveň to vyplývalo i zo Zmluvy o prevode obchodného podielu, že za obchodný podiel zaplatil žalovaný 100,- eur. Nebolo sporné, že žalovaný je synom pána F. J. B. ako predsedu kontrolnej komisie úpadcu a títo sú blízkymi osobami podľa § 116 OZ a spriaznenými osobami v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) ZoKR. Napadnutý právny úkon bol preto urobený v lehote počas troch rokov pred začatím konkurzného konania v zmysle § 58 ods. 3 ZoKR. Súd prvej inštancie považoval za obvyklú cenu obchodného podielu sumu za podstatne vyššiu ako 100,- eur, najmenej v hodnote jeho vkladu do základného imania zapísanej v obchodnom registri - 250.000,- eur, preto mal za to, že úpadca poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal. Keďže išlo o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa v zmysle § 58 ods. 2 ZoKR predpokladal, pričom žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal opak. V prípade prevodu obchodného podielu išlo nielen o právny úkon bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ZoKR, ale i o ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZoKR. Právny úkon bol totiž urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania v zmysle § 60 ods. 3 ZoKR, a to medzi spriaznenými osobami v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) ZoKR. V čase vykonania právneho úkonu mal úpadca viacero veriteľov, ktorých pohľadávky neboli k dnešnému dňu splnené. Keďže právny úkon bol vykonaný medzi spriaznenými osobami, bola splnené vyvrátiteľná podmienka v zmysle § 60 ods. 1 a ods. 2 ZoKR, a to, že existoval úmysel dlžníka (úpadcu, žalobcu) ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle. S poukazom na splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovení ZoKR, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a priznal žalobcovi i nárok z uplatneného neúčinného právneho úkonu v zmysle § 62 ods. 5, § 63 ods. 1 ZoKR poskytnúť do podstaty žalobcu peňažnú náhradu za poskytnuté plnenie - prevod obchodného podielu vo výške 249.900,- eur. S prihliadnutím na splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcu a nečinnosť, resp. nedostatok obrany zo strany žalovaného, ktorý nenamietal útok žalobcu v súlade s ustanoveniami CSP, kedy sa tvrdenia žalobcu v zmysle § 151 CSP považovali za nesporné, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu vo veci a žalobcovi ako úspešnému v celom rozsahu priznal ich náhradu v rozsahu 100 %. 4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.05.2017 je zrejmé, že žalobca ako správca postúpil spoločnosti LUMIS fin, s.r.o., aj pohľadávku vo výške 249.900,- eur (číslo súpisovej zložky č. 93 predstavujúcu pohľadávku z odporovateľného právneho úkonu) podľa § 67 ods. 1 písm. d) ZoKR, ktorá je predmetom tohto konania. Keďže právo odporovať určitému právnemu úkonu nie je príslušenstvom pohľadávky, ale právom spojeným s pohľadávkou, súd prvej inštancie mal za to, že k jeho prevodu nemohlo uvedenou zmluvou dôjsť. V zmysle § 57 ods. 1 ZoKR odporovať právnemu úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka, je oprávnený, resp. aktívne vecne legitimovaný iba správca konkurznej podstaty alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky za
podmienky, že správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Taktiež nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť iba správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu (§ 62 ods. 5 ZoKR). Ide teda o špeciálny subjekt - osobu taxatívne vymedzenú zákonom, ktorej postavenie, resp. práva z toho plynúce a zakotvené priamo v zákone, nemožno platne previesť na osobu, ktorej zákon takéto oprávnenie nepriznáva. Žiadna právna norma nespája spolu s postúpením pohľadávky aj prevod práva, ktoré zákon určitým osobám nepriznáva. Žalobca v konaní nepreukázal, že by spoločnosť LUMIS fin, s.r.o., bola či už novým správcom konkurznej podstaty úpadcu BEGOKON, p.v.o.d. v likvidácii, alebo veriteľom úpadcu BEGOKON, p.v.o.d. v likvidácii, ktorej podnetu na odporovanie nevyhovel. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní, ktoré sa vedie titulom neúčinnosti právneho úkonu, nie je možné postúpiť spor. Spory nie je možné predať alebo speňažiť s ohľadom na charakter konania. Predmetom posúdenia a skúmania žaloby bolo predovšetkým skúmanie dôvodov, ktoré mohli viesť, ale nemuseli, k výroku, ktorým žalobe vyhovie alebo nie. Nebolo možné bez ďalšieho zahrnúť medzi pohľadávky (nesporné) nárok, ktorý je uplatnený ako peňažná náhrada voči žalovanému, a to z dôvodu, že táto pohľadávka právne nevznikla. Predmetný nárok právne nevznikol. V čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (dňa 16.05.2017) neexistovala žiadna pohľadávka voči označenému žalovanému, a to ani budúca, resp. podmienená pohľadávka a tak nemohol byť tento nárok (žalobcu) účinne prevedený (postúpený) na inú osobu, v danom prípade na postupníka LUMIS fin, s.r.o. Neexistentnú pohľadávku totiž nie je možné účinne postupovať, prevádzať, nadobúdať. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako správca konkurznej podstaty je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní s poukazom na skutočnosť, že nedošlo k platnému postúpeniu nároku, ktorý je predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v tomto prípade účinky vyhláseného konkurzu nastali dňa 24.04.2014, a preto posledným dňom na podanie odporovacej žaloby v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR bol deň 24.04.2015. Žaloba bola podaná dňa 23.03.2015, teda včas. 5. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu z dôvodov, že podpis žalovaného na zmluve o prevode obchodného podielu nie je žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný podal aj trestné oznámenie na prokuratúru v Žiline. Žalovaný má za to, že nemôže niesť následky zo zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú nepodpísal. Súd prvej inštancie podľa žalovaného rozhodol aj potom, keď už žalobca prestal byť stranou v spore. Správca sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenia peňažnej náhrady do podstaty úpadcu. Pohľadávka z peňažnej náhrady bola zaradená do podstaty. Správca na pokyn veriteľského výboru v priebehu konania speňažil časť majetku úpadcu a pohľadávku uplatnenú v tomto spore ako peňažnú náhradu odplatne postúpil a odplatu zaradil do výťažku. Postúpením pohľadávky prešli práva k nej na nového veriteľa a uspokojenia tejto sa mohol v konaní domáhať len nový veriteľ. Preto aj žalobca v priebehu konania sám navrhol zmenu žalobcu (LUMIS fin, s.r.o.). Súd prvej inštancie nepripustil zmenu žalobcu uznesením zo dňa 09.07.2020, hoci aj správca na pojednávaní namietal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie a keďže nový veriteľ vyjadril nesúhlas so vstupom do konania, odmietol prípadné zachovanie účinkov začatého konania. Žalobca podľa žalovaného nemal v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie právo k uplatňovanej pohľadávke. Postúpením pohľadávky stratil legitimáciu na uplatnenie pohľadávky a súd mal preto konanie zastaviť, resp. jeho žalobe nevyhovieť. Napadnutý rozsudok považuje žalovaný za nedôvodne vydaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že konanie zastavuje. 6. Žalovaný doplnil podané odvolanie dňa 25.04.2023, kde opätovne namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nepreukázanie výšky žalovanej sumy, nepreukázanie ukrátenia veriteľa a neplatnosť odporovaných právnych úkonov. 7. Predmetné podanie (doplnenie odvolania) bolo odvolaciemu súdu doručené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený dňa 16.09.2021. 8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril napriek tomu, že mu odvolanie spolu s výzvou na vyjadrenie boli doručené dňa 18.11.2021. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 470 CSP v spojení s § 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného podané proti výroku I. rozsudku nie je dôvodné. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že odvolanie žalovaného podané proti výroku II. rozsudku je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu – Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti ADANO PLUS s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 43 870 228, uzavretej dňa 23.05.2013 medzi úpadcom BEGOKON, p.v.o.d. v likvidácii a žalovaným (č. l. 6-7 spisu). Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť v prospech konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške 249.900,eur. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca (správca úpadcu) v priebehu konania pohľadávku z titulu peňažnej náhrady (ako pohľadávku z odporovateľného právneho úkonu) zapísal do súpisu konkurznej podstaty (č. l. 42 spisu) a túto previedol zmluvou o postúpení na spoločnosť LUMIS fin, s.r.o. (č. l. 32-33 spisu). Žalobca podal na súd prvej inštancie návrh na zmenu účastníka konania, ktorému súd prvej inštancie nevyhovel a nepripustil zmenu na strane žalobcu uznesením č. k. 4Cbi/9/2015-48 zo dňa 09.07.2020. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako podanú dôvodne s tým, že právny úkon posúdil ako úkon ukracujúci a tiež ako úkon bez primeraného protiplnenia, na základe čoho zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť v prospech konkurznej podstaty správcom požadovanú sumu 249.900,eur. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že zmluva o postúpení pohľadávky (peňažnej náhrady z odporovateľného právneho úkonu) bola uzatvorená ako zmluva odplatná a odplata za postúpenie súboru pohľadávok bola 9.000,- eur, pričom súbor pohľadávok tvorili prevody obchodných podielov piatich spoločností, o ktorých správca tvrdil, že ich súpisová hodnota majetku je spolu 1.435.520,54 eur (č. l. 42 spisu). 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku I. rozsudku v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu v časti výroku I. a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné. 14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sa v prípade Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 23.05.2013 jednalo o ukracujúci právny úkon, keď v konaní nebolo sporné, že sa jednalo o právny úkon medzi spriaznenými osobami. Z dôvodu spriaznenosti nebolo potrebné úmysel ukrátiť veriteľov preukazovať, ale tento sa v zmysle ZoKR predpokladal. Odvolacie námietky súvisiace s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu posúdil odvolací súd ako nedôvodné a v tomto smere poukazuje tiež na správny záver súdu prvej inštancie, že v danej veci – v incidenčnom spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu je správca úpadcu aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Aj keď v priebehu konania došlo k postúpeniu nároku z odporovaného právneho úkonu žalobcom na tretí subjekt, nároky z neúčinného právneho úkonu môže v zmysle ZoKR v prospech podstaty uplatniť len správca alebo veriteľ, ktorí odporovali právnemu úkonu, čo jednoznačne správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Skutočnosti tvrdené žalovaným v podanom odvolaní ohľadne sfalšovania podpisu na zmluve o prevode obchodného podielu, vyhodnotil odvolací súd ako neprípustné novoty. Žalovaný v priebehu konania uvedené skutočnosti netvrdil, pričom súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočnosti, že právny úkon bol vykonaný v priebehu piatich rokov pred vyhlásením konkurzu, pričom v čase vykonania právneho úkonu mal úpadca viacerých veriteľov, ktorých pohľadávky neboli ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie uhradené. Súd prvej inštancie v prípade nároku žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu preto správne konštatoval jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu v konkurze vedenom v tom čase na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/61/2013 (pozn. odvolacieho súdu – v súčasnosti už Mestský súde Bratislava III). 15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku I. napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti výroku I. vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 17. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie prijal minimálne predčasný záver ohľadne výšky peňažnej náhrady z neúčinného právneho úkonu, ktorú priznal vo výške 249.900,- eur. Predmetnú výšku určil súd ako rozdiel sumy 250.000,- eur (podľa súdu prvej inštancie obchodný podiel predstavuje vklad do základného imania vo výške 250.000,- eur) a sumy 100,- eur, ktorú uhradil úpadca žalovanému ako odplatu za prevod obchodného podielu v ADANO PLUS, s.r.o.. Záver súdu prvej inštancie, že obvyklou cenou obchodného podielu je najmenej hodnota jeho nominálnej výšky zapísanej v obchodnom registri, t. j. suma 250.000,- eur, nemal oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca na preukázanie tohto svojho tvrdenia, ktoré súd prvej inštancie prevzal do odôvodnenia napadnutého rozsudku, predložil výpis z Obchodného registra SR na spoločnosť ADANO PLUS, s.r.o., z ktorého vyplýva, že výška vkladu spoločníka (žalovaného) bola 250.000,- eur. Následne sám žalobca v konaní produkoval dôkazy, z ktorých bolo zrejmé, že žalobca ako správca zapísal do súpisu podstaty súbor pohľadávok z odporovateľných právnych úkonov a v rámci tohto súboru bola aj pohľadávka, ktorá bola uplatnená v tomto spore ako peňažná náhrada z neúčinného právneho úkonu. Je tak nepochybné, že žalobca uvedenú pohľadávku zapísal do súpisu skôr, ako na jej náhradu vznikol nárok, pretože iba ak dôjde k určeniu neúčinnosti právneho úkonu súdom, môže vzniknúť nárok na peňažnú náhradu v zmysle ZoKR, ktorú by bol žalovaný povinný plniť do podstaty. Žalobca ďalej predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávky (súboru pohľadávok z odporovateľných právnych úkonov) zo dňa 16.05.2017, z obsahu ktorej je zrejmé, že postúpenie bolo odplatné a odplata predstavovala sumu 9.000,- eur (čl. II zmluvy o postúpení pohľadávky – č. l. 32 spisu). Dôkazné bremeno tvrdenia hodnoty obchodného podielu (sumy požadovanej do podstaty) bolo výlučne na žalobcovi (správcovi). Žalobca však v priebehu konania sám produkoval dôkazy, z ktorých vyplýval zásadný rozpor medzi tvrdením žalobcu v žalobe (hodnota obchodného podielu = hodnota vkladu spoločníka do obchodnej spoločnosti, t. j. 250.000,- eur) a faktickým konaním žalobcu ako správcu pri postúpení tejto pohľadávky a stanovením jej ceny (súbor piatich pohľadávok postúpený za sumu 9.000,- eur). Odhliadnuc od skutočnosti, že správca zapísal do podstaty pohľadávku, ktorá v tom čase ešte neexistovala (jej nárok vzniká až ako následok neúčinnosti právneho úkonu, ktorá neúčinnosť v čase zápisu do podstaty dňa 13.04.2016 nebola súdom určená, keďže súd prvej inštancie rozhodol až 16.08.2021 a zatiaľ neprávoplatne) a túto pohľadávku následne aj postúpil, je nepochybné, že suma 249.900,- eur, ktorú požaduje aj naďalej od žalovaného, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a požiadavka na peňažnú náhradu vo výške 249.900,- eur nebola žalobcom v konaní doposiaľ preukázaná. Je nepochybné, že hodnota základného imania obchodnej spoločnosti nie je hodnotou obchodného podielu. 18. Súd prvej inštancie sa v súvislosti s riešením otázky zmeny žalobcu dotkol aj otázky postúpenia pohľadávky z neúčinného právneho úkonu (t. j. pohľadávky uplatňovanej voči žalovanému, ktorú správca v priebehu konania speňažil ako súbor pohľadávok) a správne konštatoval neplatnosť postúpenia pre neexistenciu postúpenej pohľadávky. Nedal však žiadnu právne obhájiteľnú odpoveď na otázku výšky priznaného nároku, keď sa bez ďalšieho stotožnil s návrhom žalobcu. Nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými v konaní samotným žalobcom k výške tejto peňažnej náhrady a bez ohľadu na zásadné rozpory v skutkovom stave, tvrdenia žalobcu a ním predkladané rozporné dôkazy, si osvojil záver o dôvodnosti peňažnej náhrady v sume 249.900,- eur, v dôsledku čoho je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. V rozhodnutí absentujú podstatné úvahy, na ktorých je založený II. právne záväzný výrok rozsudku. Odvolací súd preto dospel k záveru, že II. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť peňažnú náhradu do podstaty vo výške 249.900,- eur, bol žalovaným napadnutý dôvodne. 19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať s tým, že súd prvej inštancie sa vysporiada s dôvodnosťou nároku správcu na uplatňovanú peňažnú náhradu do konkurznej podstaty, preukázanie výšky ktorej je vecou dôkazného bremena správcu. Pri rozhodovaní sa súd prvej inštancie riadne vysporiada s dôkazmi, ktoré žalobca v spore predložil, keď sám pohľadávku tvoriacu „súbor pohľadávok z odporovateľných právnych úkonov“ ohodnotil na sumu celkom 9.000,- eur, pričom voči žalovanému sa len za „časť tohto balíka“ (t. j. za jeho obchodný podiel) žalobou domáha sumy 249.900,- eur. Svoje nové rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie náležite a presvedčivým spôsobom odôvodní a v odôvodnení sa vysporiada so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy. 20. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).