Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/163/2022 1115213005 31. 05. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:1115213005.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v spore žalobcu: A. B. C. D., E. XXX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie 5.325,60 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/102/2015-95 zo dňa 27.05.2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/102/2015-95 zo dňa 27.05.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II.), a to s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1, § 440, § 442, § 850, § 851 zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník alebo OZ“), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. f), zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), čl. 3 ods. 1, čl. 6, čl.8, § 153 ods. 1,2, § 153 ods. 3, § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.05.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.325,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 5.325,60 eur od 27.09.2013 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 25.06.2013 došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla zn. VAN HOOL T915, EČV: D. („motorové vozidlo“). K predmetnej škode malo dôjsť v dôsledku víchrice, kedy padol konár na čelné sklo predmetného vozidla. Skutočnosť, že v tej dobe mali byť nepriaznivé poveternostné podmienky má preukazovať aj meteorologický posudok vypracovaný Slovenským hydrometeorologickým ústavom („SHMU“) č. 197/2014 z 18.03.2014. Žalobca si dal poškodené sklo opraviť-vymeniť, pričom náklady na opravu predstavovali sumu 5.325,60 eur bez DPH. Náklady potrebné na opravu motorového vozidla si následne uplatnil u žalovaného, ktorý mu listom zo dňa 11.09.2013 oznámil, že poistné plnenie neposkytne, nakoľko poškodenie čelného skla nezodpovedalo poškodeniu živlom, tak ako to žalobca uviedol v popise o priebehu nehody. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že podľa charakteru poškodenia čelného skla je zrejmé, že k nárazu došlo minimálne na dvoch miestach, z ktorých sa poškodenie šíri. Poškodenie čelného skla na pravej strane naznačuje, že k poškodeniu došlo kolmým nárazom letiaceho predmetu na čelné sklo, ktoré je na autobuse vo vertikálnej polohe. Z uvedeného vyplýva, že škoda s najväčšou
pravdepodobnosťou vznikla nárazom autobusu počas jazdy do letiaceho predmetu, čomu zodpovedá aj charakter a štruktúra rozbitého skla, a teda nie nárazom predmetu do zaparkovaného autobusu ako uvádza poistený. Taktiež obhliadkou miesta vzniku škody nebol nájdený žiadny predmet, ktorý by mal takého poškodenie spôsobiť. Žalovaný zároveň uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, navrhuje aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Žalobca okrem uvedeného poukázal na vyjadrenie SHMU o tom, že presne v čase škodovej udalosti bola v Petržalke zaznamenaná víchrica v nárazoch až do 80km/h a predložil tabuľku, ktorá hovorí o medzinárodne uznávanej stupnici vetra. Zároveň predložil odborné vyjadrenie firmy, ktorá vymieňala poškodené čelné sklo, ktorá sa v troch zásadných otázkach podrobne vyjadruje z hľadiska dlhoročných odborných skúseností k mechanizmu vzniku takej škody, ako žalobca nahlásil žalovanému. V skutkovo obdobnej veci vykonali pokus nahratý na videozáznam, kde tamojší žalobca udrel drevom do čelného skla, toto zopakoval trikrát a vzniknuté poškodenie javilo presne také isté znaky a poškodenie ako v tunajšej súdnej veci. Právny zástupca zároveň navrhol tento videozáznam vykonať v prípade pretrvávajúcej spornosti a rovnako tak navrhol ako dôkaz odborné vyjadrenie znalca z odboru cestnej dopravy, pričom uviedol, že predmetné vyjadrenie zabezpečí. Právny zástupca žalobcu zároveň súdu predložil čiastočné späťvzatie žaloby v sume 532,56 eur, ktoré zodpovedá spoluúčasti vo výške 10% z vzniknutej škody upravenej vo verejnom prísľube žalovaného. K uvedenému verejnému prísľubu žalovaný uviedol, že na to aby vznikol nárok na poistné plnenie musia byť splnené všetky podmienky verejného prísľubu. V zmysle verejného prísľubu je oprávnená osoba povinná nahlásiť každú dopravnú nehodu polícii, čo však poškodený nespravil, rovnako nemal riadne zdokumentovanú predmetnú škodovú udalosť, a to prostredie, miesto odstavenia autobusu, konáre, ktoré mali škodu spôsobiť. Meteorologický posudok sám o sebe ešte nepreukazuje, že autobus sa aj skutočne nachádzal na mieste uvádzanom žalobcom a že tento bol zasiahnutý konárom v dôsledku živelnej udalosti. Posudok hovorí iba o maximálnej rýchlosti za dva dni, nevenuje sa maximálnej rýchlosti vetra iba počas noci, kedy malo dôjsť k škodovej udalosti. Po nahlásení škodovej udalosti, pristúpili zamestnanci žalovaného k šetreniu predmetnej udalosti, pričom odborní pracovníci likvidácie zhodnotili, že opísaný typ poistnej udalosti nezodpovedá popisu vzniku poškodenia. Dňa 04.12.2017 predložil žalovaný súkromný znalecký posudok č. 90/2017 vypracovaný F. B. B., znalcom z odboru doprava cestná, ktorý v závere znaleckého posudku uviedol, že z technického hľadiska možno jednoznačne konštatovať, že priebeh škodovej udalosti aký predpokladal majiteľ firmy A. B. je z technického hľadiska neprijateľný, pričom pri hodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného deja sa preukázalo, že poškodenie čelného skla autobusu VAN HOOL T915 EČ: D. nevzniklo spôsobom, ako to majiteľ firmy predpokladal. Vznik zadokumentovaných poškodení čelného skla autobusu predpokladaným spôsobom, tzn. jediným nárazom konára do zaparkovaného autobusu VAN HOOL T915, je možné vylúčiť. Súd prvej inštancie dodal, že napriek skutočnosti, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.12.2017 uviedol, že sám zabezpečí súkromný znalecký posudok na vyvrátenie odborných záverov, neurobil tak do druhého pojednávania konaného dňa 27.05.2022 (t.j. 4 a pol roka nepredložil nič). 5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že na druhom pojednávaní konanom dňa 27.05.2022 právny zástupca žalobcu doložil vyjadrenie o škode, žiadosť o výplatu poistnej škody 9558878008 a odborné vyjadrenie č. 02/2017 vypracované znalcom G. F. F. H., I., pričom sa ospravedlnil, že dané písomnosti nepredložil skôr, čo sa stalo následkom nepozornosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného namietal koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP. 6. Súd prvej inštancie zhodnotiac skutkové tvrdenia strán považoval v konaní za nesporné, že došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. VAN HOOL, EČV: D., pričom náklady na opravu poškodeného čelného skla predstavovali sumu 5.325,60 eur bez DPH. Rovnako za nespornú považoval skutočnosť, že žalovaný žalobcovi oznámil, že predmetnú škodovú udalosť vybavil bez poskytnutia poistného plnenia. Sporným v konaní ostalo, ako došlo k predmetnej škodovej udalosti a či žalovaný dôvodne nepriznal poistné plnenie, resp. či k škodovej udalosti zo dňa 25.06.2013 došlo tak, ako to uvádza žalobca, a vznikol mu nárok na poistné plnenie v zmysle verejného prísľubu daného žalovaným, alebo k škodovej udalosti došlo inak, a tým pádom žalobca nepreukázal nárok na poistné plnenie. Súd prvej inštancie vo vzťahu k preukázaniu žalobcovho nároku na poistné plnenie poukázal na bremeno tvrdenia a dôkazné bremenom, ako i na skutočnosť, že žalobca tvrdil, že k škodovej udalosti došlo v dôsledku silného vetra, kedy bola odlomená haluz stromu, ktorá následne narazila do čelného skla motorového vozidla. K dôkazom ako meteorologický posudok č. 197/2014 zo dňa 18.03.2014, alebo zápis o obhliadke poškodeného skla zo dňa 25.07.2013, súd prvej inštancie dodal, že tieto samé o sebe
nepreukazujú, ako k predmetnej škodovej udalosti došlo, nakoľko skutočnosť, že bol v čase možného vzniku škodovej udalosti hlásený silný vietor, nijako nedokazuje, že tento vietor naozaj danú škodu spôsobil a ide tak iba o domnienky žalobcu, ktoré neboli potvrdené ďalšími dôkazmi. Ani samotná obhliadka poškodeného čelného skla nijakým spôsobom nepreukazuje, ako k škodovej udalosti došlo, ale už iba potvrdzuje, že motorové vozidlo je poškodené, bez bližšej špecifikácie priebehu škodovej udalosti. Súd prvej inštancie hodnotiac dôkazy v zmysle § 191 ods. 1 CSP podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; kedy starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, uzavrel, že dôkazy, ktoré súdu žalobca predložil, priebeh škodovej udalosti nedokazujú, ale len vytvárajú dohady o tom, ako k nej mohlo dôjsť. Ani fakt, že bol v danom čase v oblasti Bratislavy hlásený silný vietor neznamená, že muselo dôjsť jeho pôsobením k poškodeniu motorového vozidla, lebo na to sú potrebné ďalšie faktory, ako miesto parkovania poškodeného motorového vozidla, stromy spôsobilé spôsobiť uvedenú škodu, a. i. Súd prvej inštancie tak nemal z vykonaných dôkazov predložených žalobcom za preukázané, že k škodovej udalosti došlo tak, ako to uviedol v žalobe, čím podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 7. Naproti uvedenému súd prvej inštancie v odôvodnení odkázal na závery znaleckého posudku, ktorý predložil žalovaný, z ktorého vyplynul jednoznačný záver, že priebeh škodovej udalosti aký predpokladal majiteľ firmy A. B., je z technického hľadiska neprijateľný a bolo možné vylúčiť poškodenie čelného skla jediným nárazom konára. Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že v ňom bolo potrebné vyhodnotiť dve oblasti popisovaného nehodového deja a to plauzibilitu (priestorová a časová hodnovernosť, tzn. vyhodnotenie popísaného spôsobu vzniku poškodenia v súlade s fyzikálnymi zákonmi a tiež vyhodnotenie popísaného priebehu udalosti) a kompatibilitu (vzájomnú korešpondenciu poškodení čelného skla autobusu, ktoré malo vzniknúť kontaktom s neznámym predmetom – konárom). K plauzabilite deja znalec uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že poškodený autobus parkoval na udanom parkovisku celú noc, pričom nebolo uvedené v ktorej časti parkoviska a v akej polohe. Ako znalec ďalej uviedol, obvyklým je spôsob parkovania, pri ktorom je autobus zaparkovaný zadnou časťou k prekážke (k stromom), aby mohol pri odchode bez problémov odísť. Znalec namodeloval obe situácie, teda aj čelom k stromom aj zadnou časťou autobusu k stromom, pričom uviedol, že je nemožné, aby pri parkovaní autobusu zadnou stranou k stromom došlo k stretu čelného skla s letiacim konárom, hoci by fúkal vietor rýchlosťou 80 km/h. K situácii kedy by bol autobus zaparkovaný prednou časťou ku stromom uviedol, že z obrázkov, ktoré boli vyhotovené počas obhliadky údajného miesta škodovej udalosti je zrejmé, že v okolí parkoviska rastú iba mladé stromy s tenkými konármi, pričom v časti poškodenia čelného skla autobusu (cca 1,5-2 metre) nad zemou sa nenachádzajú žiadne konáre, ktoré by boli schopné v prípade silného vetra poškodiť čelné sklo. Ak by aj pri tomto spôsobe došlo k zlomeniu hrubšieho konára vo väčšej výške, tento by nemohol dopadnúť na čelné sklo tak, ako to predpokladal žalobca, čo znalec zdôvodnil priloženým obrázkom. Ako znalec uviedol, z predložených obrázkov je zrejmé, že predpokladaný spôsob vzniku poškodenia čelného skla je krajne nepravdepodobný a nerealistický. Ku kompatibilite deja znalec uviedol, že z fotografií poškodeného čelného skla je viditeľné, že sa na ňom nachádza viacero oblastí poškodenia, pričom dominantnou je oblasť v pravom dolnom rohu. V tejto oblasti je poškodenie, ktoré vzniklo pôsobením sily kolmej na čelné sklo. Odtiaľto sa ťahajú praskliny smerom doľava vo dvoch líniách. Takéto poškodenie vzniká od intenzívneho nárazu malých predmetov (skalky) do čelného skla. Znalec poukázal aj na prasklinu na ľavej strane čelného skla, približne v polovici výšky čelného skla. Išlo vraj o prasklinu, ktorá by nebola pokračovaním poškodenia v pravom dolnom rohu čelného skla, ale sa jedná o prasklinu, ktorá vznikla autonómnym silovým pôsobením. Ako ďalej uviedol, poškodenie čelného skla má najintenzívnejšie poškodenie v pravom dolnom rohu, odkiaľ sa poškodenie rozšírilo prasklinami. Okrem toho sa na čelnom skle nachádzajú dve poškodenia, ktoré vznikli evidentne bodovým pôsobením malých predmetov veľkou intenzitou. Okrem toho je sklo poškodené autonómnym silovým pôsobením v ľavej časti čelného skla takmer pri ráme. Po vyhodnotení týchto skutočností možno skonštatovať, že charakter poškodenia čelného skla autobusu nezodpovedá uvádzanému nárazu vetrom neseného konára. V celkovom vyhodnotení deja znalec uviedol, že po vyhodnotení všetkých podkladov, ktoré mal k dispozícii dospel k záveru, že priebeh udalosti tak, ako ho predpokladal majiteľ firmy A. B. je z technického hľadiska neprijateľný. 8. Námietku žalobcu, poukazujúcu na § 470 ods. 2 CSP k súdom prvej inštancie uplatnenej sudcovskej koncentrácii vo vzťahu k písomnostiam predloženým žalobcom na pojednávaní konanom dňa 27.05.2022, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú s odkazom na čl. 3 ods. 1, čl. 6, čl. 8 CSP a § 153 ods. 1, 2, 3 CSP. Súd prvej inštancie mal za to, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.05.2022 predložil nové písomnosti, avšak súd ich v zmysle § 153 CSP
nevykonal, nakoľko by bolo potrebné nariadiť ďalší termín pojednávania a s ohľadom na to, že ide o spor z roku 2015, by bol takýto postup nehospodárny. Súd prvej inštancie uvedený postup zvolil aj napriek žalobcom namietanému ustanoveniu § 470 ods. 2 CSP, nakoľko mal za to, že aj napriek skutočnosti, že žaloba bola na súd podaná ešte za účinnosti predchádzajúceho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), je nutné danú skutočnosť posudzovať vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu a s poukazom na základné princípy, na ktorých stojí civilný sporový poriadok. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29.06.2017, pričom už v predvolaní na toto pojednávanie boli strany sporu poučené o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z CSP aj s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP a na následky nepredloženia dôkazov riadne a včas. Následne na samotnom pojednávaní žalobca uviedol, že zabezpečí vyhotovenie súkromného znaleckého posudku, prípadne odborné vyjadrenie na preukázanie svojich tvrdení. Napriek týmto tvrdeniam v priebehu skoro presne piatich rokov, žalobca súdu nepredložil jediný dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia podporoval, prípadne ktorý by vyvracal znalecký posudok predložený dňa 04.12.2017 žalovaným. Žalobca ostal nečinný aj napriek jeho skorším vyjadreniam a nové dôkazy predložil až na druhom pojednávaní konanom dňa 27.05.2022, napriek tomu, že aj pri predvolaní na toto pojednávanie bol opätovne poučený o sudcovskej koncentrácii konania a možnosti neprihliadať na neskoro predložené dôkazy. Predvolanie na druhý termín pojednávania bolo pritom žalobcovi doručené dňa 26.04.2022, teda viac ako mesiac pred termínom pojednávania. Žalobca mal teda dostatok času na to, aby prípadne nové dôkazy predložil včas, a aby sa s nimi mohla druhá strana oboznámiť a prípadne sa k nim vyjadriť. Konanie žalobcu preto označil súd prvej inštancie ako obštrukciu majúcu za cieľ odročiť termín pojednávania, napriek skutočnosti, že právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní ospravedlnil, že k danému došlo jeho nepozornosťou. Predmetné ospravedlnenie nebolo možné podľa názoru súdu akceptovať aj s ohľadom na dĺžku predmetného sporu a skutočnosť, že by to mal byť práve žalobca, ktorý by mal vyvíjať v konaní aktivitu na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobnom návrhu. Uvedeným postupom žalobcu by tak zbytočne narastali trovy obhajoby žalovanému a súd by bol nútený odročiť riadne nariadený termín pojednávania, čo je v rozpore s princípom hospodárnosti konania. Okrem uvedeného súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobcom predložené písomnosti neboli novými skutočnosťami ani pre samotného žalobcu, nakoľko išlo o písomnosti z 01.08.2013 (Vyjadrenie ku škode č. 9558878008), 23.03.2017 (Odborné vyjadrenie č. 02/2017) a z 30.09.2013 (Žiadosť o výplatu poistnej škody 9558878008). Žalobca tak mal minimálne päť rokov na to, aby predmetné písomnosti súdu predložil, čo však napriek viacerým výzvam nespravil. Svojou nečinnosťou tak oslabil svoje postavenie v spore, v ktorom naopak žalovaný vyvíjal aktivitu na svoju obranu, čím bol v konečnom dôsledku úspešný. S poukazom na právny princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým) by bolo pripustenie nových dôkazov v rozpore aj s princípom rovnosti strán, nakoľko by bol uvedený postup na škodu žalovaného, ktorý bol v priebehu celého konania aktívny. Pri výklade ust. § 470 ods. 2 CSP konajúci súd vychádzal zo základných princípov CSP, akými sú čl. 3, čl. 6, či čl. 8 a nie len z čisto gramatického výkladu, nakoľko by nebolo možné využívať niektoré nové inštitúty, akými je napríklad sudcovská koncentrácia konania, hoci na ňu boli strany sporu viackrát upozornené (vzhľadom na okamžitú aplikovateľnosť ustanovení CSP), v dôsledku čoho by mohli strany sporu na každom pojednávaní predkladať nové a nové dôkazy so žiadosťou o odročenie, čo je v zjavnom rozpore s efektivitou a hospodárnosťou konania. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v celom rozsahu poukazujúc na dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), e), h) CSP. Závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno považoval za predčasné. Vznik škody žalobca preukázal listinnými dôkazmi preukazujúcimi poveternostné podmienky- Meteorologický posudok 197/2014, ale aj miestom vzniku škody, pri ktorej obhliadke vyplynulo, že k poškodeniu čelného skla došlo v dôsledku pádu konára zo stromu, ktorého príčinou bola práve víchrica, ktorá tento konár odlomila. Skutočnosť, že počas vzniku škody nebola prítomná žiadna osoba ešte neznamená, že škoda nevznikla spôsobom opísaným žalobcom. Takouto úvahou súdu by nebolo možné preukázať žiadnu škodovú udalosť vzniknutú napr. v noci vandalizmom. V zmysle verejného prísľubu žalovaného je zrejmé, že kryje škody, ktoré vzniknú v dôsledku živelnej udalosti. Pri vyhodnocovaní deja škodovej udalosti je potrebné vyhodnotiť samotnú logickú postupnosť vzniknutej škody s ohľadom na stopy, ktoré boli na mieste škody. S ohľadom na skutočnosť, že pri motorovom vozidle sa nachádzali odlomené konáre a lístie, v noci dosahoval vietor až 80 km/hod, čo je víchrica, je logickým záverom, že k poškodeniu došlo práve padajúcim konárom. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že na motorovom vozidle neboli žiadne iné poškodenia. Víchrica o stupni 9 Beafortovej stupnice spôsobuje menšie škody aj na stavbách, strháva komíny škridly a odlamujú sa hrubšie
konáre. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v dôsledku silného vetra boli dolámané konáre, ktoré poškodili čelné sklo motorového vozidla. Obhliadka žalovaného bola vykonaná zo značným časovým odstupom od vzniku udalosti, preto stav miesta vzniku škody už nezodpovedal stavu v čase vzniku škody. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uvádzal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazu v zmysle § 153 CSP je v priamom rozpore s ustanovením § 470 ods. 2 CSP, kedy sudcovskú koncentráciu nemožno uplatňovať na konania, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie nezákonné bez ohľadu na zdôvodnenie uvádzané v bodoch 24. až 31. keďže citované ustanovenie § 470 CSP nepripúšťa žiadne výnimky. Rovnako dĺžka konania, na ktorú poukazoval súd prvej inštancie nebola zapríčinená konaním žalobcu, ale išlo o výmenu zákonného sudcu z dôvodov na strane súdu. Naviac rýchlosť konania nemôže byť rozhodujúcim a ospravedlňujúcim dôvodom súdu na nezákonný postup a nezákonné rozhodnutie vo veci. Ako už žalobca uviedol na pojednávaní, nepredloženie znaleckého posudku bolo spôsobené nedorozumením a nesprávnou komunikáciou medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom a následne 2 roky trvajúcim obdobím Covid-19. Aj napriek uvedenému nie je dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Predloženie odborného vyjadrenia priamo na pojednávaní dňa 27.05.2022 bolo jediným navrhovaným dôkazom počas súdneho konania a preto nebola nevyhnutná potreba odročenia pojednávania. V úvahu prichádzalo aj prerušenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s predloženým dôkazom a následne jeho vyhodnotením ako zo strany súdu, tak aj strán sporu. Žalobca ďalej nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že by spôsoboval obštrukcie, keďže jeho záujmom nie je predlžovať konanie, čo vyplýva aj z jeho procesného postavenia, kedy ako žalobca má záujem o náležité preukázanie svojich tvrdení a skutkového stavu. Preto postup súdu uplatňujúci koncentráciu konania, znemožnil žalobcovi plniť si svoju dôkaznú iniciatívu a uniesť dôkazne bremeno. Žalobcom predložené odborné vyjadrenie malo vyvrátiť závery súkromného znaleckého posudku predloženého žalovaným a bolo zásadným prostriedkom procesného útoku. Napriek skutočnosti, že odborné vyjadrenie G. H. bolo vyhotovené pre potreby iného súdneho konania, je použiteľné s ohľadom na skutkovú zhodnosť deja aj v tomto konaní. Žalobca tak jednoznačne preukázal, že pád konára spôsobí poškodenie, aké utrpel žalobca na svojom motorovom vozidle. Z odborného vyjadrenia je zrejmé, že znalec F. B. sa nevysporiadal vo svojich rozhodnutiach a nepočítal vo svojich záveroch s tzv. stochastickým charakterom, ktorý je neopakovateľný a nedefinovateľný. Preto k poškodeniu čelného skla môže dôjsť práve buď kyvadlovým pohybom konára alebo odrazením konára od koruny stromu, resp. iných konárov stromu. Odborné vyjadrenie G. H. jednoznačne potvrdzuje, že k poškodeniu čelného skla motorového vozidla môže dôjsť práve v dôsledku pádu konára zo stromu, teda sa jedná o technicky prijateľný spôsob vzniku poškodenia čelného skla stojaceho autobusu. Pre posúdenie vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu je právne bezvýznamnou otázkou, či to bolo kyvadlovým pohybom konára, ktorý sa neoddelil od koruny stromu a následne spadol tento konár na zem v dôsledku ulomenia, alebo to bolo zlomením konára a jeho odrazením od iných konárov do čelného skla motorového vozidla žalobcu. Na základe uvedeného bol žalobca názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne právne posúdil prejednávanú vec. Preto navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná náhradu trov konania žalobcovi, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 01.08.2022, v ktorom uviedol, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach a považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné. Mal za to, že sudcovskú koncentráciu konania nemožno aplikovať na úkony strany sporu, ktoré vykonala pred účinnosťou CSP. Ale v prípade, že po nadobudnutí účinnosti CSP mala strana dostatok času na vypracovanie a predloženie znaleckého posudku, ako aj na navrhnutie ďalších dôkazov a neučinila tak, potom je na namieste aplikácia inštitútu koncentrácie konania. Doloženie znaleckého posudku zo strany žalobcu bolo realizované až na pojednávaní dňa 27.05.2022, zákonnosť postupu konajúceho súdu, na ktorú sa žalobca odvoláva, tak nebola dotknutá. Žalobca mal taktiež dostatok času na to, aby na zmenené procesné podmienky správne zareagoval. Konajúci súd na prvom pojednávaní v tejto veci dňa 29.06.2017 sporové strany náležite poučil o zmene procesných predpisov a aj o ich právach a povinnostiach z toho vyplývajúcich. Samotná skutočnosť, že konanie začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku tak nemôže obstáť. V opačnom prípade by mohol vzniknúť stav, že v konaniach začatých za účinnosti OSP začnú strany niekoľko rokov po nadobudnutí účinnosti CSP predkladať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany bez toho, aby existoval na ich strane akýkoľvek ospravedlniteľný dôvod, prečo ich nepredložili skôr. Žalobca mal objektívnu možnosť na
doloženie znaleckého posudku skôr a sám v odvolaní uvádza, že vzniknutá situácia je okrem iného zavinená nezosúladeným postupom medzi ním a jeho právnym zástupcom. Postup konajúceho súdu, ktorý aplikoval sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP, preto bol správny a v súlade so zákonom. Samotná skutočnosť, že žalovaný má v zmysle verejného prísľubu kryť škody vzniknuté zo živelných udalostí neznamená, že žalovaný (zrejme mal byť uvedený žalobca – pozn. odvolacieho súdu) nemal vyvinúť také konanie, aby prípadným škodám predišiel. Ak teda v deň víchrice bola pre Bratislavský región platná výstraha, žalobca mal v záujme ochrany svojho majetku dohliadnuť, aby neboli jeho autobusy zaparkované na miestach, kde by mohlo dôjsť k ich poškodeniu. Preto bolo na mieste uvažovať o zavinení poškodeného, resp. o porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti. Súd prvej inštancie sa so skutkovou situáciou vysporiadal správne a poskytol vyčerpávajúce odôvodnenie, s ktorým sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil. Zároveň poukázal na skutočnosť, že procesná pasivita žalobcu v konaní nemôže byť v žiadnom prípade na škodu žalovaného. 11. V písomnej replike zo dňa 09.09.2022 žalobca uviedol, že s právnym názorom žalovaného ohľadom výkladu ustanovenia § 470 sa nemožno v žiadnom ohľade stotožniť, nakoľko paragrafové znenie takýto výklad ani neumožňuje. Citované ustanovenie je jednoznačné, nakoľko ak sa CSP použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, nemožno uplatňovať ustanovenia CSP o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Paragrafové znenie nepripúšťa výnimku tak, ako si ju vykladá žalovaný a preto nemožno za žiadnych okolností uplatniť sudcovskú koncentráciu v tomto súdnom konaní, nakoľko je nepochybné, že toto konanie začalo pred účinnosťou CSP. Rovnako za právne bezvýznamné považoval aj otázky ohľadom poučenia o procesných právach a povinnostiach. Pokiaľ by zákonodarca mal záujem umožniť výnimku z ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, tak táto by bola obsiahnutá v samotnom paragrafovom znení. Ohľadom porušenia prevenčnej povinnosti uviedol, že autobus nie je možné zaparkovať kdekoľvek, nakoľko s ohľadom na rozmery autobusu sú obmedzené možnosti parkovania. Naviac taký absurdný argument znemožňuje zaparkovať predmetný autobus kdekoľvek, nakoľko ku škode na odparkovanom autobuse môže dôjsť aj iným spôsobom na akomkoľvek inom mieste (aj v krytej garáži sa môže uvoľniť stropné svietidlo a spadnúť na autobus). Preto uvedený argument žalovaného nemôže robiť žalobcu zodpovedným za vznik akejkoľvek škody pre údajné porušenie prevenčnej povinnosti. Naviac počasie nie je stála a konštantná veličina a aj predpovede meteorológov sa nenapĺňajú. Žalovaný sa v priebehu konania nebránil porušením prevenčnej povinnosti žalobcu, ide preto zároveň o novotu v odvolacom konaní. 12. V písomnej duplike zo dňa 20.10.2022 žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, mal za to, že ustanovenie § 470 ods. 2 in fine CSP je potrebné vykladať takým spôsobom, že ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania nemožno aplikovať automaticky, t.j. bez poskytnutia procesného priestoru a času pre strany konania na uplatnenie nových procesných pravidiel. Z daného ustanovenia však nevyplýva, že by ich nebolo možné aplikovať vôbec, ich použitie je vylúčené iba vtedy, ak by mali byť použité bez možnosti strany reagovať na procesné inštitúty v súdom stanovenej lehote, t.j. bez predchádzajúceho upozornenia na ich aplikáciu a vytvorenia priestoru reagovať na nich z pohľadu strany sporu. Takáto interpretácia korešponduje s účelom ustanovenia, ktorým je naplnenie princípu legitímnych očakávaní, keďže eliminuje stav narušenia princípu právnej istoty a prípadné vydanie prekvapivého rozhodnutia. Povinnosť strany predkladať svoje tvrdenia riadne a včas, bola zahrnutá aj v Občianskom súdnom poriadku, absentovalo však oprávnenie sudcu zamedziť neodôvodneným predlžovaniam konania. Z uvedeného je zrejmé, že od účinnosti CSP súd nemôže aplikovať sudcovskú koncentráciu ohľadom tých tvrdení, ktoré boli predkladané stranami pred jeho účinnosťou. Naopak môže, resp. musí aplikovať ustanovenia CSP o povinnosti sporových strán doručovať prostriedky procesnej obrany včas. Uvedené je súladné aj s názorom vysloveným v uznesení NS SR sp.zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.02.2019. 13. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli. 14. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. 16. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť. 17. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 18. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 19. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 21. Podľa § 380 ods.2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 22. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 24. Po oboznámení sa s obsahom spisu, a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 25. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 5.325,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne odo dňa 27.09.2013 až do zaplatenia z titulu nároku na zaplatenie poistného plnenia, keď žalobcovi vznikla na čelnom skle jeho motorového vozidla VAN HOOL, EČV: D. škoda vo výške 5.325,60 eur bez DPH. Žalobca písomným podaním zo dňa 29.06.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie 532,56 eur späť. Písomné späťvzatie žaloby predložil žalobca súdu prvej inštancie po otvorení pojednávania konaného dňa 29.06.2017 s tým, že jeden rovnopis bol doručený žalovanému. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní súhlasil. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie ďalej zistil, že súd prvej inštancie sa ďalej návrhom žalobcu nezaoberal a doposiaľ nerozhodol o návrhu žalobcu na zastavenie konania v časti zaplatenia 532,56 eur. Späťvzatím žaloby žalobca pritom prejavil vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Z obsahu tohto procesného úkonu jednoznačne vyplýva, že žalobca na prejednaní svojho návrhu v danej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude súdom meritórne rozhodnuté. Odvolací súd je preto v danom prípade nútený konštatovať nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý sa nevysporiadal s návrhom žalobcu a o tomto procesnom úkone žalobcu nerozhodol postupom podľa § 145 ods. 2 CSP, a to i napriek tomu, že žaloba bola z časti vzatá späť po jej doručení žalovanému. Na podklade uvedeného odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie nemal splnené procesné podmienky na to, aby o veci v časti zaplatenia 532,56 eur meritórne rozhodol (keď odpadol daný predmet konania). V dôsledku procesného pochybenia prvoinštančného súdu nebol ani riadne vymedzený predmet konania, a teda uvedené malo vplyv aj na rozsah vysporiadania sa s nastolenými okruhmi skutkových tvrdení a na rozsah právneho posúdenia, resp. na ne/správnosť
vecného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné považovať i výrok o trovách konania za predčasný a jeho zdôvodnenie za nedostatočné s poukazom na ustanovenie § 256 CSP. Prioritne bude preto potrebné zo strany prvoinštančného súdu, aby správnym procesným postupom odstránil odvolacím súdom vytknutý procesný nedostatok a o procesnom návrhu žalobcu zákonom zodpovedajúcim spôsobom rozhodol. 26. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu ohľadom nesprávnej aplikácie ustanovenia § 153 CSP súdom prvej inštancie s poukazom na nesprávne právne posúdenie prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, odvolací súd poukazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.02.2019, v zmysle ktorých: „Sudcovská koncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), keďže prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p. vo svojej druhej vete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, a nemohla sa ani v niekoľko rokov trvajúcom spore ani rozumne predpokladať, čím je vyjadrený ústavný princíp dôvery subjektov práva v objektívne právo (k tomu viď aj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1497).“ V tomto prípade sa však o prípad spätnej sudcovskej koncentrácie nejednalo, nakoľko súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu na konanie žalobcu, t.j. na predložené prostriedky procesného útoku žalobcu od uskutočneného pojednávania dňa 29.06.2017. Žalobca namietal, že nezákonným postupom súdu prvej inštancie je uplatnenie sudcovskej koncentrácie s odôvodnením, že „by bolo potrebné nariadiť ďalší termín pojednávania a s ohľadom na to, že ide o spor z roku 2015, by bol takýto postup nehospodárny...“, keďže dĺžka súdneho konania nebola zapríčinená konaním žalobcu, ale sa jednalo o výmenu zákonného sudcu. Rovnako bol žalobca názoru, že do úvahy prichádzalo aj prerušenie konania na dobu, kým by sa súd a strana žalovaného oboznámili s predloženým dôkazom – odborným vyjadrením. 27. Odvolací súd uvádza, že napriek skutočnosti, že dĺžka súdneho konania nebola zapríčinená konaním žalobcu, súd prvej inštancie pri využití sudcovskej koncentrácie poukázal i na iné dôvody, pre ktoré ju aplikoval. Súd prvej inštancie mal za to, že napriek skutočnosti, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.06.2017 uviedol, že zabezpečí vyhotovenie súkromného znaleckého posudku, prípadne odborné vyjadrenie, takto neučinil v priebehu piatich rokov. Urobil tak až na ďalšom pojednávaní vo veci, napriek tomu, že v predvolaní bol opätovne poučený o sudcovskej koncentrácii konania a možnosti neprihliadať na neskoro predložené dôkazy. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené mesiac pred jeho konaním, kedy mal žalobca dostatok času predložiť nové dôkazy tak, aby sa s nimi druhá strana mohla oboznámiť a prípadne sa k nim vyjadriť. Konanie žalobcu tak súd prvej inštancie vyhodnotil ako majúce za cieľ odročenie pojednávania a za v rozpore s princípom hospodárnosti konania. 28. S ohľadom na znenie § 153 CSP je nepochybné, že jeho účelom je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, kedy nie je želateľné, aby či už skutkové tvrdenia, alebo dôkazné návrhy predkladali strany až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a nevyhnutnosť nariadenia ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia, alebo dôkazného prostriedku až na pojednávaní je v konkrétnom prípadne dôvodné, nakoľko môže ísť o bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynú z vykonaného dokazovania. Strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. V prípade porušenia danej povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2, 3 CSP. Procesný úkon pritom nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto všeobecné pravidlo sa však neaplikuje, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie úkonu (napr. § 167 CSP). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že skutkové tvrdenia alebo dôkazne návrhy predložené až na pojednávaní, nie sú včasné. Uvedené však platí za predpokladu, že súd prvej inštancie neposkytne strane sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti či už tvrdiť, alebo navrhnúť a predložiť dôkazné prostriedky (§ 181 ods. 4 CSP). Ustanovenie § 181 ods. 4 CSP je totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 153 ods. 1 druhá veta CSP lex specialis. Ak teda súd určí na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť, resp. navrhnúť dôkazy, považujú sa prostriedky procesného útoku uplatnené stranou v tejto lehote za uplatnené včas. V konkrétnej veci na pojednávaní konanom dňa 29.06.2017 súd prvej inštancie odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu, že počká pokiaľ strany konania predložia svoje odborné alebo znalecké vyjadrenia, ktoré
vzápätí prepošle stranám na vyjadrenie. V prípade rozpornosti súd uviedol, že predvolá znalcov alebo odborných konzultantov na pojednávanie, ktoré vytýči. Strany budú písomne predvolané a právnemu zástupcovi žalobcu bolo uložené, aby zabezpečil účasť žalobcu na pojednávaní, keďže bude vypočutý ako strana sporu. Žalobca na pojednávaní navrhol vykonať dokazovanie nahratým videozáznamom, ako i odborným vyjadrením znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý by sa vyjadril k technickému priebehu vzniku škody, avšak uvádzané dôkazy nepredložil. Žalovaný dňa 04.12.2017 doručil súdu prvej inštancie súkromný znalecký posudok vypracovaný F. B. B., ktorý súd prvej inštancie doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.12.2017 s tým, že ho vyzval, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril. Žalobca dňa 22.12.20217 zaslal súdu prvej inštancie písomné vyjadrenie s tým, že dodatočne zabezpečí vypracovanie súkromného znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, keďže s ohľadom na tak krátky čas nie je možné zabezpečiť vypracovanie súkromného znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia. Následne súd prvej inštancie vytýčil vo veci pojednávanie na 27.05.2022, predvolanie ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu spolu poučením v zmysle § 153 CSP doručené dňa 26.04.2022. Žalobca napriek uvedenému nedoručil súdu, ani druhej strane sporu listinné dôkazy, ktoré následne predložil na pojednávaní. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie nestanovil stranám sporu na pojednávaní konanom dňa 29.06.2017 konkrétnu dodatočnú lehotu na doručenie listinných dôkazov, s poukazom na znenie § 153 CSP je zrejmé, že tak malo byť urobené včas. S ohľadom na dĺžku konania súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že žalobca mal dostatok času od posledného pojednávania, od doručenia výzvy súdu prvej inštancie, resp. i od doručenia predvolania na druhé pojednávanie predložiť listinné dôkazy, keby konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Listinné dôkazy predložil žalobca až na pojednávaní konanom dňa 27.05.2022, pričom v tejto súvislosti nemožno opomenúť a nezohľadniť i skutočnosť, že listinné dôkazy sú datované ešte k roku 2013, resp. k roku 2017 pri odbornom vyjadrení znalca G. F. F. H., I., t.j. žalobca mal čas najmenej od roku 2017 predložiť predmetné dôkazy. Preto, ak súd prvej inštancie vyvodil v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej v § 153 ods. 1 CSP sankčné dôsledky a neprihliadal na omeškaný procesný úkon, urobil tak v súlade s § 153 ods. 2 CSP. Neobstojí pri tom ani odvolacia námietka žalobcu, že súd mal za účelom oboznámenia sa s prostriedkami procesného útoku žalobcu prerušiť konanie, nakoľko strany sporu, rovnako ako aj súd, potrebujú primeranú lehotu na oboznámenie sa s novými prostriedkami procesného útoku, spravidla najmenej 5 dní pred konaním pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 CSP. Nakoľko išlo o obsažnejšie listinné dôkazy (najmä odborné vyjadrenie č. 02/2017), nepostačovalo by iba krátkodobé prerušenie konania za účelom podrobného oboznámenia sa s listinnými dôkazmi. 29. Žalobca ďalej namietal, že právne závery súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena sú predčasné, nakoľko žalobca preukázal poveternostné podmienky v čase vzniku škody na motorovom vozidle, rovnako obhliadkou miesta vzniku škody sa preukázalo, že k poškodeniu čelného skla došlo v dôsledku pádu konára zo stromu. Skutočnosť, že nikto nebol prítomný pri vzniku škodovej udalosti nemôže byť na ťarchu žalobcu. Zároveň žalobca poukázal na verejný prísľub žalovaného, z ktorého je zrejmé, že kryje škody, ktoré vzniknú v dôsledku živelnej udalosti. Obhliadka vykonaná žalovaným bola uskutočnená s odstupom času a preto stav miesta vzniku škody už nezodpovedal stavu v čase vzniku škody. 30. S poukazom na uvedené, je nevyhnutné konštatovať, že súd prvej inštancie z dôvodu, že neprihliadal na dôkazné prostriedky predložené žalobcom na poslednom pojednávaní, vychádzal iba z dôkazov predložených stranami sporu do posledného pojednávania. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s predloženými dôkazmi zo strany žalobcu – meteorologickým posudkom č. 197/2014 zo dňa 18.03.2014 a zápisom o obhliadke poškodeného skla zo dňa 25.07.2013, keď správne uzavrel, že samé o sebe nepreukazujú priebeh škodovej udalosti, najmä za predpokladu, keď zo znaleckého posudku predloženého žalovaným jednoznačne vyplýva, že priebeh škodovej udalosti uvádzaný žalobcom je z technického hľadiska neprijateľný, t.j. že charakter poškodenia čelného skla autobusu nezodpovedá uvádzanému nárazu vetrom neseného konára. Napriek odvolacím námietkam žalobcu, že sila vetra dosahujúca stupeň č. 9 Beaufortovej stupnice, je spôsobila odlomiť hrubšie konáre stromu, ako i strhávať komíny, nebolo preukázané, že poškodenie čelného skla zodpovedá práve poškodeniu spôsobenému letiacim konárom. Preto je irelevantné tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa vo verejnom prísľube zaviazal nahradiť škodu vzniknutú v dôsledku živelnej udalosti, keď žalobca nepreukázal, že by škoda bola spôsobená práve živelnou udalosťou. Zároveň súdu prvej inštancie neprináleží prijímať závery o tom, či konkrétne podklady, z ktorých znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal, resp. či konkrétne závery sú dostatočne relevantné alebo nie, pretože odbornosť znalca v sebe inkorporuje aj skúsenosti a vedomosti postačujúce na zodpovedanie zadanej otázky a súd
takýmito vedomosťami a skúsenosťami nedisponuje. Závery znaleckého dokazovania môžu byť preto podľa názoru odvolacieho súdu spochybnené jedine vyjadrením iného odborníka na danú oblasť, nie však laikom, či súdom. Nakoľko však žalobca vo vzťahu k takémuto spochybneniu odborných záverov znalca F. B. B. nepredložil žiaden relevantný dôkaz včas, malo uvedené za následok stratu sporu. 31. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP v spojení s § 391 CSP v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v prvom rade za dôsledného dodržania postupu v zmysle § 145 a § 146 CSP a za využitia ust. § 150 ods. 2 CSP zistiť, či žalobca berie žalobu späť iba v časti istiny 532,56 eur, alebo v časti istiny a prislúchajúceho príslušenstva a následne rozhodnúť v konečnom rozhodnutí o čiastočnom späťvzatí žaloby a vo zvyšnej časti meritórne rozhodnúť vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania. V dôsledku uvedeného sa súd prvej inštancie vysporiada aj s otázkou, či predložený dôkaz zo strany žalobcu – Vyjadrenie k poškodeniu na vozidle bus VAN HOOL zo dňa 01.12.2016 je takým odborným vyjadrením, ktorého závery sú spôsobilé zvrátiť závery vyjadrené v znaleckom posudku F. B. B., ako i s otázkou nároku na náhradu trov konania zohľadňujúc nielen ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, ale aj § 256 CSP. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery. 32. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania. 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).