Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/55/2023 1115225713 30. 12. 2024 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2024:1115225713.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v spore žalobcu: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX T., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, právne zast.: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, so sídlom Halenárska 18, 917 01 Trnava, proti žalovanému 1.: Karol Kovár, so sídlom Bajkalská 21/A, 821 02 Bratislava, správca úpadcu: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast.: Mgr. Michal Baniar, advokát, so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava a proti žalovanému 2.: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, dočasný správca S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX D., o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/26/2015-113 zo dňa 25.10.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/26/2015-113 zo dňa 25.10.2022 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1, § 28 ods. 2, § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. 15 - ods. 17, § 107a ods. 1, ods. 2 písm. a/ - písm. d/, ods. 3, § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28.04.2015 (ďalej aj „ZoKR“), § 420 ods. 1, § 424, § 438 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 288 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej aj „TP“), § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, výrokom II. priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi a výrokom III. rozhodol, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou č. 2 zo dňa 04.06.2015 v konkurznom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/13/2015 v konkurze na majetok úpadcu S. V., zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 142, vo výške 40.964,23 Eur, ktorá vznikla titulom náhrady škody, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia nesporná. Žalobca dňa 04.06.2015 doručil žalovanému prihlášku pohľadávky č. 2 spoločne s tromi prílohami pre uplatnenie sumy 40.964,23 Eur titulom nároku na náhradu zostávajúcej škody, ktorá žalobcovi vznikla úmyselným škodovým konaním úpadcu na motorovom vozidle BMW X5, EČV: TT060DS. Prílohu prihlášky tvorili rozsudok Špecializovaného trestného súdu č.k. 2T/14/2013-13494 zo dňa 26.05.2014 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/9/2014 zo dňa 26.11.2014. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol, že: „Podľa rozsudku Špecializovaného trestného súdu č. PK-2T/14/2013-13494 príloha č. 1 - str. 37 odstavec v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2To/9/2014 - príloha č. 2 - str. 53 odstavec 1, bola spôsobená škoda na vozidle BMW X5 EČV: TT060DS vo výške 74.611,- Eur. Poisťovňou bol odškodnený v sume 29.603,49 Eur (Generali sumu 3.170,49 Eur a Wüstenrot poisťovňa,
a.s. sumu 26.433,- Eur). Sumu 4.043,28 Eur požaduje na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2 To/9/2014 - str. 45 odstavec 2 ako povinnú náhradu škody podľa § 287 odsek 1 TP - uvedená v prihláške č. 1 na základe týchto údajov žiada teda zostávajúcu náhradu škody, a to vo výške 40.964,23 Eur tak, ako je uvedené v kolónke č. 27 tejto prihlášky.“ 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že listom zo dňa 14.08.2015 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi popretie jeho prihlásenej a zapísanej pohľadávky do zoznamu pohľadávok pod č. 142 v súlade § 32 ods. 6 ZoKR. Správca poprel právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku a poradie pohľadávky č. 142. Žalovaný realizoval popretie dňa 08.07.2015. Žalovaný 1/ ako dôvod popretia uviedol, že: „Veriteľ bol v zmysle rozsudku Špecializovaného trestného súdu zo dňa 26.05.2014, č.k. 2T/14/2013-13494 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2014, č.k. 2To/9/2014-13494 odkázaný v súlade s ustanovením § 288 ods. 2 TP v ostatnej časti jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Správca úpadcu preto považuje pohľadávku veriteľa čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradie uspokojenia za spornú, keďže iba vecne a miestne príslušný súd môže veriteľovi priznať ostávajúcu časť náhrady škody.“ Listom zo dňa 14.08.2015 žalovaný oznámil žalobcovi zároveň skutočnosť, že popretie predmetnej pohľadávky žalobcu bolo realizované aj z dôvodu popretia pohľadávky v celom rozsahu podaním dočasného správcu zo dňa 07.07.2015 u konkurzného správcu podľa § 107a ods. 3 a ods. 2 písm. b/ ZoKR, a to z dôvodu, že: „Veriteľ bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 26.05.2014, č.k. 2T/14/2013-13494 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2014, č.k. 2To/9/2014-13494, odkázaný v zmysle § 288 ods. 2 TP so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z uvedeného dôvodu dočasný správca považuje predmetnú pohľadávku za spornú, pričom len vecne a miestne príslušný súd môže veriteľovi nárok na zvyšok náhrady škody priznať.“ 4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide námietku žalovaného ohľadne pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Veriteľ prihlásil svoju pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle BMW X5 v zostávajúcej časti 40.964,23 Eur na skutkovom základe odôvodňujúcom rozsudkom ŠTS v Pezinku č.k. PK-2T/14/2013-13494 (str. 37 ods. 1) v nadväznosti na rozsudok NS SR č.k. 2To/9/2014 (str. 53 ods. 1), kedy mala byť škoda podľa žalobcu spôsobená vo výške 74.611,- Eur. S poukazom na rozhodnutie ŠTS, tento uviedol, že pri určení nároku na náhradu škody vychádzal z oznámenia Wüstenrot poisťovne, a.s. (str. 101 rozsudku ŠTS), v zmysle ktorého mal súd vážne pochybnosti o správnosti takto určenej sumy, pokiaľ by vychádzal z účelne vynaložených nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu a preto odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie občianskoprávne. Odvolací súd ponechal výrok o náhrade škody nedotknutý (str. 131 rozsudku NS SR). Je tak zrejmé, že žalobca existenciu zvyšku nároku na náhradu škody spôsobenej úmyselným trestným činom, ako aj jej výšku, nesprávne odvodzoval z citovaných rozhodnutí, čo premietol aj do prihlášky v konkurznom konaní na majetok úpadcu. Skutočnosť, že úpadca (ako jeden zo škodcov) úmyselne poškodil motorové vozidlo žalobcu a že na motorovom vozidle vznikla škoda, sporné ani nebolo. V trestnom konaní však súdy odkázali so zvyškom nároku na náhradu škody na občianskoprávne konanie, ktoré však v dôsledku otvoreného malého konkurzu na majetok úpadcu, neprebehlo. Za daných okolností mal preto žalobca v prihláške popísať dôvodnosť a výšku zostávajúcej časti nároku na náhrady škody a nie odkazovať na trestné rozhodnutia, ktoré sa uvedeným nezaoberali. V tomto smere súd pripomenul, že suma 4.043,28 Eur, ktorá bola v trestnom konaní ako náhrada škody priznaná (okrem sumy 26.433 Eur, ktorá bola priznaná Wüstenrot poistovni, a.s.), bola uplatnená inou prihláškou a nie je predmetom tohto incidenčného konania (čo však neznamená, že ju súd nemá v rámci posudzovania výšky škody zohľadňovať). Za daných okolnosti bolo preto dôvodné popretie správcu úpadcu práve z dôvodu odkazu ŠTS a NS SR na občianskoprávne konanie, kedy mal za sporný nárok na náhradu škody, ktorý nebol priznaný súdom a uplatňovaný len na základe kalkulácie nákladov a trestných rozsudkov, ktoré však so zvyškom nároku na náhradu škody odkázali na občianske súdne konanie. Súd prvej inštancie z dôkazov predložených v konaní nemal preukázaný nárok na ostávajúcu časť náhrady škody, a teda žalobca nepreukázal, že mu nárok na náhradu škody v požadovanom rozsahu (výške) vôbec vznikol. Samotný žalobca vo fáze prihlasovania pohľadávky z titulu nároku na náhrady škody túto zmätočne popísal najmä v časti požadovaného rozsahu, ktorý odôvodňoval rozsudkami v trestnom konaní, ktoré však len odkázali so zistením zostávajúceho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Vzhľadom na uvedené preto súd prijal záver, že popretie správcu úpadcu bolo v celom rozsahu dôvodné a žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému 1/ ako
plne úspešnému priznal ich náhradu v rozsahu 100 % a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v rozsahu výrokov I. a II., a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. V odvolaní namietal nedoručenie popretia pohľadávky dočasným správcom, čím nebol splnená povinnosť dočasného správcu o možnosti podať incidenčnú žalobu. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal s popieracím prejavom správcu, pričom správcom formulované popretie nie je zdôvodnené a je nedostatočné. Zároveň má žalobca za to, že v predmetnej veci mali správca a dočasný správca podať spoločné popretie. Ďalej žalobca uviedol, že trestný súd určil právny dôvod pohľadávky (právoplatne rozhodol o zavinení, vinníkoch a príčinnej súvislosti) a jediné, čo neurčil, bola presná výška pohľadávky. Nárok žalobcu je tak nespochybniteľný a jedinú spornosť prihlásenej pohľadávky mohla predstavovať jej výška. K popretiu vymáhateľnosti, výšky a poradia správca v popretí neuviedol žiadny dôvod a uvádzal len skutočnosti ohľadne odkazu na občianske súdne konanie, ktoré sa neuskutočnilo, čo sa však týka právneho dôvodu. Pokiaľ ide o popretie poradia, toto je zmätočné, keď na jednej strane správca poprel pohľadávku aj čo do poradia a na druhej strane uznal poradie E. Správca v podstate poprel len právny dôvod, ktorý je však daný a keďže súd neskúmal dôvody popretia, je jeho rozsudok nepreskúmateľný. Správca nepoprel popretie čo do výšky, a preto je žaloba aj čo do určenia výšky pohľadávky dôvodná. Žalobca nesúhlasil ani s tým, prečo súd predloženú kalkuláciu nákladov nepovažoval za relevantný dôkaz. V prípade dôkazu o tom, že AutoKrška kúpi zvyšky auta za sumu 21.500,- Eur, mal súd zisťovať, či k predaju zvyškov vozidla aj skutočne došlo. Napokon skutočnosť, že zo zvyškov vozidla je možné nadobudnúť majetkový výnos, nie je relevantný dôvod pre zníženie hodnoty spôsobenej škody na vozidle. Tento výnos môže byť od škody odpočítaný len v prípade, ak k odpredaju zvyškov vozidla dôjde. Žalobca napadnutý rozsudok navrhuje zrušiť a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že žiaden z namietaných odvolacích dôvodov nie je daný. Žalovaný 1/ považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a s ohľadom na vymedzenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky za riadne odôvodnený v súlade s predmetom a účelom incidenčného konania. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Žalobca v odvolaní bagatelizuje charakter a zameranie súdneho prieskumu incidenčného konania. Bolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa identifikovať pohľadávku v prihláške spôsobom bez pochýb preukazujúcim jej dôvodnosť. Nesplnenie tejto povinnosti nemožno konvalidovať dodatočnými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými až po podaní prihlášky u správcu, ani v incidenčnej žalobe a už vôbec nie v podanom odvolaní. Pohľadávka bola popretá dôvodne aj čo do výšky, vymáhateľnosti a poradia, keď v prípade, ak neexistuje právny dôvod vzniku, je logicky vylúčené, aby bola pohľadávka vymáhateľná. Z rozsudku ŠTS a rozsudku NS SR je zrejmé, že tieto nekonštatovali vznik škody vo výške 74.611,- Eur, ale naopak z dôvodu pochybnosti o tejto sume odkázali žalobcu na občianske súdne konanie. Žalobca tak nárok na náhradu škody čo do dôvodu, ani výšky, žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti výrokov I. a II. potvrdil ako vecne správny a žalovanému 1/ zároveň priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý zhodne ako žalovaný 1/ uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, keď žiaden z odvolacích dôvodov vymedzených žalobcom v podanom odvolaní nie je daný. Žalovaný 2/ rovnako poukázal na účel incidenčného konania, keď je možné preskúmavať iba popierací prejav správcu a nie je možné následne konvalidovať nedostatky podanej prihlášky. Podľa žalovaného 2/ bolo primárnou povinnosťou žalobcu ako veriteľa pohľadávku správne identifikovať v podanej prihláške. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že námietku neúčinnosti popieracieho prejavu žalovaného 2/ žalobca vzniesol po viac ako siedmich rokoch od podania žaloby a táto je tak účelová a oneskorená. Sám žalobca uznal, že pohľadávka bola popretá aj žalovaným 2/, keď voči nemu podal žalobu. Právo popierať patrí aj dočasnému správcovi a tvrdenia žalobcu o povinnosti spoločného popretia správcom a dočasným správcom nemajú oporu v § 107a ZoKR. Súd k tejto námietke žalobcu poskytol jasné, vecné a zrozumiteľné odôvodnenie. Úvahy žalobcu o nepreskúmateľnosti popieracieho prejavu rovnako nemôžu obstáť. Z prihlášky pohľadávky vyplýva, že opis právneho dôvodu vzniku pohľadávky nepreukazuje existenciu nároku na náhradu škody, ani jeho výšku, keď žalobca svoj nárok odvodzuje vyslovene od rozsudku ŠTS a rozsudku NS SR. Žalobca bol v rozsudkoch odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, ktorý si však na súde
neuplatnil a v prihláške neuviedol také skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť nároku na náhradu škody v konkrétnej výške. Ak právny dôvod pohľadávky nie je daný, potom nemôže byť pohľadávka daná ani čo do vymáhateľnosti, výšky, ani poradia. Žalovaný 2/ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti I. a II. výroku ako vecne správny potvrdil. Žalovaný 2/ si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. 8. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ písomne vyjadril s tým, že prihlásenie pohľadávky v konkurze je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Žalobca má za to, že žalovaní 1/ a 2/ pochybili, keď nesprávne popreli pohľadávku žalobcu. Ak je predmetom konania popierací prejav, potom žalobca nemusí v konaní predkladať žiadne dôkazy na preukázanie ním prihlásenej pohľadávky. Prihlásená pohľadávka svoj právny dôvod má a žalovaní nelogicky odvodzujú, že ak pohľadávka právny dôvod nemá, potom je dôvodné popretie výšky, vymáhateľnosti aj poradia. S uvedeným sa žalobca nestotožňuje. V danom prípade tvoria právny dôvod predložené rozsudky. Žalobca opätovne poukázal na nesprávnosť záverov o hodnote zvyškov vozidla a poukázal pritom aj na vyjadrenie poisťovne, že táto hodnota nezodpovedá reálnej hodnote zvyškov. Ďalej žalobca uviedol, že popierací prejav žalovaného 2/ mu nebol nikdy doručený a podanie žaloby bolo jediným účinným prostriedkom procesnej obrany žalobcu. Žalobca zotrval na tom, že rozsudok je nezákonný a tento je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rovnako zotrval na požiadavke náhrady trov odvolacieho konania. 9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ a zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k podanému odvolaniu. Je pravdou, že prihlásenie pohľadávky nie je povinnosťou ale právom veriteľa, ale žalobca už svoje právo realizoval. Rovnako je pravdou, že žalobca má právo predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak toto právo nie je neobmedzené. Napokon žalovaný 2/ uviedol, že rozsudky ŠTS a NS SR nekonštatovali vznik škody na motorovom vozidle vo výške 74.611,- Eur, ale naopak, súdy mali pochybnosti o tejto výške, a preto žalobcu odkázali na občianske súdne konanie. Ani poskytnutie poistného plnenia nepreukazuje splnenie predpokladov na náhradu škody vo výške 74.611,- Eur. Žalobca ak chcel pohľadávku úspešne prihlásiť, mal v prihláške popísať dôvodnosť a výšku zostávajúcej časti nároku na náhradu škody a nie odkazovať na rozhodnutia, ktoré sa tým nezaoberali. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť ako vecne správny a žalovanému 1/ priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že nemožno po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok rozširovať vymedzenie právneho dôvodu, ani prílohy prihlášky. Rámec vytvorený veriteľom v prihláške je rozhodujúcim pre správcu a pre rozhodnutie, či pohľadávku poprie a ak áno, z akých dôvodov. Predkladanie dôkazov v konaní nie je neobmedzené. Žalovaný 2/ zotrval na dôvodnosti popretia pohľadávky v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Žalobca v podanej prihláške neprodukoval argumenty ani dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom a hodnoverne preukazovali výšku škody tvrdenú žalobcom. Popretie bolo vykonané zákonným spôsobom a tvrdenia o údajných vadách popieracieho prejavu vzniesol žalobca oneskorene v rozpore s ustanovením § 153 CSP. Žalovaný naďalej trvá na to, že je potrebné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nárok na náhradu trov konania si neuplatnil. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že pre konanie a vydanie napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky, ktoré nemožno zhojiť úkonmi odvolacieho súdu. 12. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/13/2015 zo dňa 20.04.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu (žalovaného 1/). Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchovnom vestníku č. 78/2015 dňa 24.04.2015 (č.l. 6 spisu). Žaloba v prejednávanej veci bola podaná na Okresnom súde Bratislava I dňa 02.10.2015 (č.l. 1 spisu). 13. Je nutné si uvedomiť, že predmetom sporu v predmetnej právnej veci je určenie popretej pohľadávky, spravujúce sa § 32 ZoKR. Toto pre vec rozhodujúce ustanovenie konkurzného zákona s účinnosťou od 01.01.2012, t.j. účinnosti novely ZoKR vykonanej zákonom č. 348/2011 Z.z. vyžaduje a stanovuje pre vecné prejednanie žaloby podmienku zloženia preddavku na trovy konania. Citovaná právna povinnosť - zložiť preddavok na trovy konania, zaťažovala aj navrhovateľa v čase podania žaloby, ako vyplýva zo
znenia na vec sa vťahujúceho platného textu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je text v znení úpravy do 31.12.2017. 14. Podľa § 32 ods. 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 15. Podľa § 32 ods. 11 ZoKR, súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné. 16. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 17. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 18. Z citovaného textu § 32 ods. 11 ZoKR vyplýva, že zložiť preddavok na trovy konania o určenie popretej pohľadávky je povinnosťou uloženou vo všetkých konkurzných konaniach začatých po 01.01.2012. Túto povinnosť má každý veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka a ktorý je v právnej pozícii žalobcu a tiež veriteľ, ktorý poprel pohľadávku a ktorý je v právnej pozícii žalovaného. Z uvedeného plynie, že ak pohľadávku popiera správca, tomuto povinnosť zložiť preddavok nesvedčí. 19. Preddavok na trovy konania sa platí na základe výzvy prvoinštančného súdu, na ktorý bola podaná určovacia žaloba, v ktorej výzve súd určí osobu povinnú preddavok zaplatiť, jeho výšku a čas, do ktorého je nutné preddavok uhradiť. Právne dôsledky nezaplatenia preddavku sú závislé na tom, ktorá osoba preddavok nezaplatí. Ak preddavok nezaplatí žalobca (veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka), súd konanie zastaví. Prvoinštančný súd musí vo výzve na zloženie preddavku poučiť žalobcu a žalovaného o právnych dôsledkoch nezaplatenia tohto preddavku. 20. Zloženie preddavku na trovy konania, vzhľadom na uvedené, je potrebné vnímať ako procesnú podmienku na vecné prejednanie incidenčného sporu. Nezaplatenie preddavku na trovy konania po výzve prvoinštančného súdu má za následok procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie o určenie popretej pohľadávky končí, a teda na takúto pohľadávku konkurzný súd neprihliada a takémuto veriteľovi zaniká právne postavenie účastníka konkurzného konania v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky (viď napr. R 92/2018). 21. V predmetnej veci súd prvej inštancie žalobcu (veriteľa popretej pohľadávky) na zaplatenie preddavku na trovy konania nevyzval a žalobca tento preddavok neuhradil, čím existovala procesná prekážka brániaca vecnému prejednaniu sporu o určenie popretej pohľadávky a pre vyhlásenie meritórneho rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky (§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP). 22. Tieto procesné nedostatky nemožno zhojiť v konaní pred odvolacím súdom vzhľadom na následky, ktoré sú spojené s nemožnosťou vecného prejednania žaloby, či už na súde prvej inštancie alebo na odvolacom súde, ktoré s prvoinštančným konaním tvorí jeden celok. Nedostatok procesných podmienok na konanie (vecné prejednanie žaloby) je vadou konania, na ktorú je odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 CSP povinný prihliadnuť, aj keď nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená. 23. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu je nutné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, bez vecného prieskumu zrušiť v celom rozsahu (v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku III.) podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať žalobcu na úhradu preddavku na trovy konania ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie ZoKR. Následne podľa výsledku tohto šetrenia zvolí vo veci ďalší procesný postup. V prípade splnenia preddavkovej povinnosti súd prvej inštancie žalobu meritórne prejedná a opätovne rozhodne. 25. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).