Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/91/2024 1119204319 26. 11. 2024 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2024:1119204319.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: A.. J. R., X.. XX.XX.XXXX, L. Ľ.. J. Č.. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Mgr. Vladimír Cipár, Exekútorský úrad, so sídlom Vazovova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 060 577, zastúpenému: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30 867 398, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. marca 2023, č.k. 9C/13/2019-100, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 2 ods. 1, § 29 ods.1, § 31 ods.1, 4, § 48, § 196 zák. č. 233/1995 Z .z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobca zakladá svoj nárok na náhradu škody vo výške 330,- € na skutočnosti, že žalovaný mu v rámci výkonu exekučnej činnosti zablokoval motorové vozidlo, na ktorom v čase blokácie vypršala STK a EK. Žalobca tvrdil, že nakoľko podľa osvedčenia o evidencii vozidla nebol majiteľom vozidla, nemohol vykonať STK ani EK, v dôsledku čoho mu bola uložená pokuta spolu vo výške 330,- €, ktorú aj uhradil. Žalobca v prvom rade nepreukázal, že škoda bola spôsobená žalobcom a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi konaním/nekonaním žalovaného a vznikom škody, ktorej náhradu žiada. Blokácia vozidla na dopravnom inšpektoráte bráni povinnému (žalobcovi) nakladať s vozidlom, avšak užívať ho môže aj napriek blokácii. Len na základe skutočnosti, že vozidlo bolo blokované na dopravnom inšpektoráte exekútorom, nevznikla žalovanému (exekútorovi) povinnosť zabezpečiť vykonanie STK ani EK. Mal za preukázané, že v danej veci v čase výkonu exekúcie žalovaný komunikoval s príslušným dopravným inšpektorátom, kde z komunikácie vyplýva, že žalobcovi nebolo zadržané osvedčenie o evidencii vozidla (túto skutočnosť napokon netvrdil ani žalobca) a bol preto povinný podrobiť vozidlo povinným kontrolám. Žalobca mohol požiadať o dočasné vyradenie blokovaného automobilu z cestnej premávky. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný ho nútil držať vec, ktorú nepotrebuje v konaní žalobcom ničím preukázané nebolo. Aj počas blokácie existuje možnosť previesť vlastníctvo k blokovanému vozidlu, resp. kontaktovať exekútora za účelom odblokovania vozidla. Žalobca nepreukázal, žeby niekedy výslovne žiadal žalovaného o odblokovanie vozidla. Z výpisu zo systému IRIS k 15.04.2021 mal za preukázané, že žalobca mal aj k tomuto dňu blokované motorové vozidlá. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi boli pokuty uložené, dokonca nebolo sporné ani to, že poistné ani STK žalobca neuhradil lebo sa rozhodol, že auto už používať nebude, bolo nesporné, že žalobca bol držiteľom osvedčenia o evidencii vozidla, pričom pokuty mu
boli udelené ako prevádzkovateľovi vozidla (nie majiteľovi ako sa žalobca mylne domnieva, nakoľko prevádzkovateľ a majiteľ vozidla nemusia byť totožné subjekty), za nepodrobenie vozidla technickej kontrole. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný za takto vzniknutú škodu nenesie zodpovednosť, pričom to, že v príčinnej súvislosti s takto nárokovanou škodou z majetku žalobcu niečo ušlo, žalobca v konaní taktiež nepreukázal (potvrdenie o zaplatení pokút v spise absentovalo). V časti nároku na náhradu škody vo výške 2.086,43,- eur nebolo sporné, že voči žalobcovi boli vedené viaceré exekučné konania, a to u samotného žalovaného tri: EX 2343/2010, EX 2666/2010 a EX 5839/2012. Každé z týchto exekučných konaní však bolo vedené na základe samostatného exekučného titulu. Všetky exekučné konania boli ukončené. V konaní nebolo sporné, že - exekučné konanie EX 2666/2010 bolo 31.07.2018 zastavené, nakoľko bola vymožená dlžná suma a aj trovy exekútora. Podkladom exekučného konania EX 2666/2010, v súvislosti s ktorým sa žalobca domáha od žalovaného náhrady škody 2086,43 eur, bol exekučným titulom rozsudok OS Bratislava V č.k.: 15C/4/07-48, ktorým bola žalobcovi (ako povinnému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 26.103,-SK s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.362,SK od 08.07.2003 do zaplatenia a so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 21.741,- SK od 25.06.2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.305 SK, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k.: 9Co/55/08-75 zo dňa 22.05.2008, v ktorom odvolací súd rozsudok súdu 1.stupňa v napadnutej časti potvrdil. Exekučné konanie sa začalo dňa 14.10.2010 podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Žalobcovi bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 04.04.2015 (po opakovanom 5 násobnom doručovaní). Dňa 09.04.2015 žalobca doručil na exekútorský úrad žalovaného námietky proti exekúcii, ktoré boli postúpené na súd za účelom rozhodnutia. Po doručení právoplatného uznesenia č.k. 36Er/6044/2010-21 súdny exekútor - žalovaný pokračoval vo vykonávaní exekúcie už len vymáhaním trov súdneho exekútora. Súd mal za preukázané, že žalovaný pri výkone exekúcie postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, keď exekúciu vykonal na základe poverenia Okresného súdu Bratislava V č. 5105 091758 zo dňa 21.10.2010. Nakoľko exekučné konanie začalo podaním návrhu oprávneného, vzniklo po začiatku exekučného konania žalovanému právo na trovy exekútora. V časti istiny, ktorú mal žalovaný podľa tvrdení žalobcu vymôcť opakovane, nakoľko v rovnakom rozsahu už mal vymôcť plnenie od žalobcu exekútor H.. R. v konaní EX 29/2005, toto tvrdenie z listiny č.l. 17 spisu preukázané nebolo, keďže ako bol konkrétne uspokojený nárok v zmysle rozsudku č. k. 15C/4/20007-48 (ktorý mal byť predmetom dražby č.l16) z nej vyvodiť nemožno, z výroku uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Er/1061/2011-206 je zrejmé to, že pohľadávka Bytového družstva Petržalka bola uspokojená vo výške 8335,95 eur. V konaní nebolo preukázané, čo bolo predmetom vyúčtovania predmetného exekučného konania, pričom žalobca tvrdil, že exekútor R. vymohol rovnakú sumu (istinu, príslušenstvo, trovy), ktorej vrátenia sa v tomto konaní domáhal od žalovaného. Je zrejmé, že akékoľvek plnenie, ktoré vymohol žalovaný od žalobcu, bol zo zákona povinný poukázať oprávnenému, a teda ak by aj došlo k duplicite vo vymáhaní istiny (tu je potrebné podotknúť, že ak žalovaný vykonával exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu, tento pohyb by na výpise z účtu, žalobcom však nedoložený, mal byť zachytený), peňažné prostriedky je povinný žalobcovi vydať oprávnený z titulu bezdôvodného obohatenia, ak ho žalobca na to vyzve. Táto skutočnosť nič nemení na tom, že žalovaný postupoval v rozsahu ustanovení exekučného poriadku, keď exekučné konanie sa začalo dňa 14.10.2010 podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pričom následne konal v zmysle poverenia Okresného súdu Bratislava V č. 5105 091758 zo dňa 21.10.2010 a po právoplatnosti rozhodnutia o námietkach žalobcu (v ktorých ten ani neargumentoval, žeby jeho nárok bol už uspokojený v konaní EX 29/2005), vymáhal už len trovy konania, pretože oprávnený mu oznámil, že pohľadávka žalobcu bola uspokojená v dražbe. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu ako exekútor úmyselne spôsobil škodu, avšak túto skutočnosť nepreukázal. Žalovaný pri výkone exekúcie nespôsobil škodu žalobcovi a žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, že by mu vznikla škoda a že ju spôsobil žalovaný. Rovnako žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej vzniknutej škody ani príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla, a konaním resp. nekonaním žalovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal vylúčenia zákonnej sudkyne z prejednávania veci pre úmyselné porušenie procesného práva s poukazom na porušenie jeho základného práva na zákonného sudcu na základe článku 48 ods. 1 ústavy a článku 38 ods. 1 listiny. Namietal, že nebol vyrozumený zo strany súdu o zmene zákonného sudcu, nemal veľmi na výber 4 roky čakal na prvé pojednávanie vo veci jeho žaloby. Hneď v úvode bolo zrejmé, že ide o účelovú zmenu sudkyne, bolo evidentné, že sudkyňa L. sa pozná s právnou zástupkyňou žalovaného. Aj samotný priebeh pojednávania potvrdil, že nie je záujem spravodlivo riešiť spor zo strany sudkyne, vôbec neskúmala predložené dôkazy, dokonca nevyhovela žalovanej
na predloženie dôkazu o uskutočnení exekúcie a hneď na prvom pojednávaní vyniesla rozsudok, celé pojednávanie bola iba fraška na vynesenie rozsudku v prospech žalovaného. Namietal, že sudkyňa odmietla potvrdiť uznesením jej legitimitu, preto podal písomnú námietku zaujatosti, o ktorej rozhodla samotná sudkyňa tak, že ju odmietla. Podal tiež sťažnosť predsedovi súdu. Sudkyňa si prisvojila vec nezákonným spôsobom, o námietke zaujatosti z 28.03.2023 proti sudkyni rozhodla samotná sudkyňa. Nebol daný žiaden dôvod na zmenu zákonného sudcu a nebol to ani náhodný výber. Išlo o účelovú zmenu v prospech žalovaného bez zákonného dôvodu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že k zmene zákonného sudcu došlo s právnymi predpismi, rovnako pojednávanie dňa 28.03.2023 prebehlo v súlade s právnymi predpismi a pred zákonným sudcom. Žalobca zaujatosť sudkyne na pojednávaní nenamietal a námietky zaujatosti uplatnil až po rozhodnutí vo veci. Súd rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel). Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj do ustanovenia § 365 ods. 1 písm. c) C.s.p.. Podľa tohto ustanovenia je odvolanie možné odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca. 6. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. 7. Ústavný súd opakovane judikuje, že za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Je nutné dodať, že tu nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými normami. 8. Na základe odvolacích námietok žalobcu odvolací súd skúmal, či vec prejednávajúca sudkyňa bola v danej veci určená v súlade s rozvrhom práce a teda, či súd bol správne obsadený a zaoberal sa i tým, či nebol dôvod na vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania danej veci. 9. Podľa § 51 ods. 1, zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. 10. Podľa § 51 ods. 2 cit. zákona, podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov. 11. Podľa § 51 ods. 4, písm. b) cit. Zákona, ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu
práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde, 12. Z obsahu spisu vyplýva, že spor bol na súde prvej inštancie náhodným výberom pridelený do oddelenia "9C", v ktorom bola ako zákonná sudkyňa zaradená E.. Y. P.. Na základe Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2023, účinnom od 01.01.2023, z dôvodu návratu sudkyne H.. B. L. z rodičovskej dovolenky, otvorilo sa oddelenie "15C", do ktorého bola pridelená ako zákonná sudkyňa, s nápadom pomerovým číslom "4". Súčasne všetky veci nevybavené v odd. "9C" boli prerozdelené náhodným výberom prostredníctvom technických a programových prostriedkov, schválených MS SR do oddelenia "9C" pomerovým číslom, "2" a do oddelenia " 15C" pomerovým číslom "1". 13. Podľa názoru odvolacieho súdu spôsob, akým bol v danom prípade posudzovaný spor pridelený sudkyni H.. L. v súvislosti s jej nástupom na súd po rodičovskej dovolenke, nevybočuje z rámca rozvrhu práce Okresného Bratislava I platného v danom čase, resp. z rámca zákona o súdoch, najmä tých jeho ustanovení, ktoré sa týkajú spôsobu prideľovania vecí. Žalobca preto nedôvodne namieta, že išlo o účelovú zmenu zákonného sudcu a že si vec nezákonným spôsobom prisvojila sudkyňa H.. L.. 14. Žalobca bol sudkyňou H.. L. na začiatku pojednávania dňa 28.03.2023 oboznámený zo zmenou v osobe zákonného sudcu, nevzniesol počas priebehu celého pojednávania takú kvalifikovanú námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni, ktorá by jej bránila vo veci meritórne rozhodnúť. Nedôvodná je preto aj argumentácia žalobcu, že o námietke zaujatosti z 28.03.2023 smerujúcej voči sudkyni H.. L. rozhodla samotná sudkyňa. 15. Podľa § 49 ods. 1,3 C.s.p., sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 16. Citovaná zákonná úprava zabezpečuje nestrannosť výkonu súdnictva a dodržanie zásady rovnosti sporových strán, pričom garancia toho, aby rozhodoval nezávislý, nezaujatý a nestranný sudca, je aj neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavné právo každého na nestranný a nezávislý súd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, aby rozhodnutie v konkrétnom spore bolo výsledkom konania nestranného súdu, ktorý musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, že vo vzťahu k stranám bude postupovať nezaujato, neutrálne, a objektívne posúdi všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie v spore; nestranný súd poskytuje všetkým stranám rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok. 17. Zákonná úprava umožňujúca vylúčenie sudcu pre jeho zaujatosť predpokladá, že u sudcu pôjde o taký vzťah osobného záujmu v spore alebo stranám, príp. k ich zástupcom, ktorý by aj pri všetkej možnej snahe sudcu o objektívnosť rozhodovania, ovplyvnil, resp. mohol ovplyvniť, jeho postup vo veci i výsledok rozhodovania. Tento právne významný vzťah sudcu musí byť takej povahy a intenzity, že mu bude objektívne brániť vo veci nezávisle a nestranne rozhodnúť. Pomerom sudcu k sporu treba rozumieť jeho konkrétny záujem v prejednávanom spore, či na určitom výsledku rozhodnutia, keď sám sudca je účastníkom právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania alebo by bol výsledkom konania priamo dotknutý na svojich právach a oprávnených záujmoch. Vylúčený je aj sudca, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom než z dokazovania v konaní (ako svedok). Pomerom sudcu k stranám, či k ich zástupcom, sa rozumie predovšetkým ich príbuzenský pomer alebo jemu podobný blízky pomer, osobný vzťah priateľský, či zjavne nepriateľský, ekonomický, či finančný a pod. 18. Dôvodom zakladajúcim vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu nemôže byť prípadná procesná nesprávnosť, ktorej by sa sudca v konaní dopustil, pretože na dosiahnutie nápravy rozhodnutí súdov v civilnom súdnom konaní slúži systém opravných prostriedkov, nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne iný. Naviac ani zákonodarca nespája dôvod na vylúčenie sudcu s okolnosťami, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
19. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko dotknutej strany dôležité, ale nie rozhodujúce; iba subjektívny názor alebo pocit strany nemôže mať za následok vylúčenie vo veci konajúceho sudcu; vždy treba totiž vziať na zreteľ, že subjektívne hľadisko dotknutej strany je spravidla motivované tým, že súd nekoná, alebo nerozhoduje o jej návrhoch podľa jej predstáv. Pre rozhodovanie je tak určujúce hľadisko objektívne, podľa ktorého treba podrobiť prieskumu skutočnosti, ktoré sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti. 20. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že sudkyňa H.. L. sa pozná s právnou zástupkyňou žalovaného, nezistil odvolací súd žiadne také kvalifikované skutočnosti (§ 49 ods. 1 C.s.p.), ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne H.. L. pri prejednávaní a rozhodovaní pridelenej veci. Z obsahu spisu a ani z tvrdení žalobcu nevyplývajú také relevantné skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku tak, aby bolo možné vyvodiť, že by získala zákonná sudkyňa k prejednávanej veci taký pomer, ktorý by vzbudzoval dôvodné pochybnosti o tom, že bude môcť nestranne a spravodlivo rozhodnúť. Samotná konajúca sudkyňa uviedla, že sa necíti byť zaujatá a že strany sporu nepozná. 21. V danom prípade postup zákonnej sudkyne nevykazuje známky protizákonnosti či svojvôle. Zo spisu nevyplýva, že by konajúca sudkyňa vadným jednostranným procesným postupom znemožnila žalobcovi realizáciu niektorého zákonného procesného práva a že by tak porušila povinnosť zabezpečiť stranám rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Konajúca sudkyňa poskytla žalobcovi na pojednávaní dňa 28.03.2023 dostatočný priestor na prezentovanie svojich tvrdení a dôkazných návrhov, umožnila mu reagovať k oboznámeným dokladom z pripojeného exekučného spisu, dokonca mu vysvetlila zmenu zákonného sudcu na základe dodatku k rozvrhu práce tvoriacom súčasť spisu. Nič nenasvedčuje tomu, že by nebola zachovaná zásada rovnosti strán tým, že by konajúca sudkyňa niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnila. Námietka zaujatosti žalobcu nie je v odvolaní ničím konkretizovaná a jej opodstatnenosť obsah spisu, vrátane zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa 28.marca 2023, nepotvrdzuje. Odvolací súd nezistil žiadne žalobcom namietané úmyselné porušenie jeho procesných práv. 22. Okolnosťami, ktoré by určitého sudcu zo zákona vylučovali z prejednávania a rozhodovania veci, môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však iba subjektívna domnienka strany o možnej neobjektívnosti sudcu, ktorú namietajúci dostatočne nekonkretizuje, nepreukazuje a nedoloží. Z dohadov, predpokladov alebo špekulácií nemožno vyvodiť existenciu zákonného dôvodu pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko strany, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekonal a nerozhodol podľa jej predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania, nepatrí strane a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Žalobcom tvrdené dôvody, z ktorých vyvodzoval zaujatosť a nestrannosti zákonnej sudkyne, boli v odvolaní prezentované len v podobe jeho domnienok založených výlučne na jeho vnútornom pocite vyvolanom jeho subjektívnym vnímaním priebehu a výsledku konania. 23. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené relevantnými argumentmi, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).