Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/45/2023 1120215809 27. 11. 2024 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2024:1120215809.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Claims Collection, s.r.o., so sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51 875 101, právne zastúpeného: Mgr. Michal Zeman, advokát, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: BRAAND GROUP, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 262 357, právne zastúpenému: WITT&KLEIM Legal s.r.o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/26/2020 - 106 zo dňa 31.10.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/26/2020 - 106 zo dňa 31.10.2022 v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdzuje. II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1. ods. 3, ods. 4, ods. 6 a ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému vo výške 378,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 378,- eur od 27.02.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu 65,99 eur, s úrokom zo sumy 600,- eur od 07.04.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu 98,97 eur, zo sumy 5.740,- eur od 02.05.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu 911,35 eur, zo sumy 898,- eur od 15.05.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu 139,70 eur, zo sumy 1.374,- eur od 05.06.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu 206,64 eur a zo sumy 3.353,- eur od 30.06.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu 483,58 eur. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol výrokom II., že vo zvyšnej časti žalobu zamieta a výrokom III., že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 70,9 %. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu v celkovej sume 12.343,- eur, ktorá vznikla z titulu odmeny za vykonané práce vo výške 12.343,- eur, trov vo výške 1.451,74 eur spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania, ktorá bola prihlásená v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 8R/1/2020 pod poradovými číslom 1, sa považuje za nespornú a zistenú v prihlásenom rozsahu. Z popretia pohľadávok zo dňa 23.09.2020 súd zistil, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel pohľadávku žalobcu vo výške istiny 378,- eur z dôvodu existencie predpokladu zániku pohľadávky v danej časti a celé úroky z omeškania z vyššie uvedeného dôvodu a z dôvodu, že boli prihlásené až do času povolenia
reštrukturalizácie a nie do jej začiatku. Zo žaloby súd tiež zistil, že žalobca si uplatnil nárok na určenie celej prihlásenej pohľadávky v častiach istiny aj príslušenstva s tým, že úroky z omeškania uplatnil a kapitalizoval len do začiatku reštrukturalizácie. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.9.2021 súd zistil, že žalobca si do reštrukturalizačného konania žalovaného včas prihlásil pohľadávku vo výške 13.794,74 eur (istina 12.343,- eur a trovy konania 1.451,74 eur) priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20Cb/42/2019 a kapitalizovaných úrokov z omeškania do 21.07.2020 (deň povolenia reštrukturalizácie žalovaného). Žalovaný uviedol, že pohľadávku žalobcu poprel v časti istiny vo výške 378,- eur z dôvodu jej zániku započítaním a úroky z omeškania v celej výške z dôvodu, že žalobca si ich uplatnil do povolenia reštrukturalizácie. Žalobu označil ako nejasnú a zmätočnú, nakoľko si ňou žalobca uplatnil aj nepopretú časť pohľadávky. Z toho dôvodu navrhol zamietnutie žaloby v časti istiny v celej výške, v časti úrokov zo sumy 378,- eur a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8R/1/2020 zverejneným dňa 22.07.2020, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a do funkcie reštrukturalizačného správcu bola ustanovená Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v časti popretia istiny vo výške 378,- eur „z dôvodu existencie dôvodného predpokladu, že pohľadávka veriteľa mohla v tej časti zaniknúť“, je dôvodné konštatovať neurčitosť dôvodu popretia, nakoľko správca neoznačil žiadnym spôsobom právny dôvod tvrdeného zániku pohľadávky žalobcu v popretej časti istiny. Žalovaný síce v konaní argumentoval zápočtom v popretej časti, avšak súd mal za to, že voči istine priznanej právoplatným rozhodnutím súdu je možné sa účinne brániť len skutočnosťami, ktoré nastali po právoplatnom rozhodnutí súdu. Tvrdeným zápočtom sa žalovaný mal brániť v konaní o vydanie platobného rozkazu. Na základe uvedeného súd konštatoval neurčitosť popretia v časti istiny vo výške 378,- eur, a teda neurčitosť popretia a jeho nedôvodnosť v tejto časti. Vo zvyšnej časti istiny vo výške 11.965,- eur a trov 1.451,74 eur prihlásená pohľadávka žalobcu nebola popretá, bola zistená a tvorí súčasť reštrukturalizačného plánu žalovaného. V časti popretia úrokov z omeškania súd konštatoval nedôvodnosť popretia odo dňa uplatnenia do dňa 04.02.2020 a dôvodnosť popretia v časti úrokov od 04.02.2020 do 21.07.2020. V dôvodne popretej časti neboli úroky z omeškania predmetom konania. Predmetom konania boli aj časti prihlásenej pohľadávky žalobcu v nepopretej časti istiny vo výške 13.416,74 eur a v tejto časti súd konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení pohľadávky a žalobu v tejto časti zamietol. Reštrukturalizačný správca žalovaného túto časť prihlásenej pohľadávky nepoprel, čím ju uznal, zaradil ju do zoznamu pohľadávok a tvorí súčasť reštrukturalizačného plánu. Veriteľ má naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie pohľadávky len v popretej časti. Súd tak konštatoval dôvodnosť žaloby v časti istiny vo výške 378,- eur a úroku z omeškania vo výške 1.906,23 eur, keď žalobca dostatočným spôsobom preukázal právny titul vzniku pohľadávky vo výške 378,- eur a úroku z omeškania vo výške 1.906,23 eur. Dôvody popretia predmetnej prihlášky v tejto časti, ktoré správca uviedol v popretí zo dňa 23.09.2020, sú podľa súdu prvej inštancie nedôvodné. V ostatnej časti súd žalobu zamietol. Súd nárok žalobcu posúdil podľa ustanovenia § 32 ZoKR. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu a tieto priznal žalovanému v rozsahu 70,9 %. 4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca v rozsahu výrokov II. a III., a to z dôvodov nesprávneho záveru súdu o tom, že súd rozhoduje o určení pohľadávky len v popretom rozsahu. Žalobný návrh žalobcu bol v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov, podľa ktorej sa určuje pohľadávka v celom rozsahu (nielen v spornom). Podľa § 32 ods. 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky. Podľa § 32 ods. 14 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky (napr. v rozsahu 20 % istiny), neznamená to, že vzniknú/existujú dve pohľadávky (jedna v rozsahu 80 % nepopretej istiny a druhá v rozsahu popretej 20 % istiny). Ak sa podľa § 32 ods. 14 ZoKR má veriteľ domáhať určenia výšky pohľadávky, veriteľ má predsa len jednu pohľadávku, a preto sa domáha určenia tejto pohľadávky čo do výšky, t.j. v akej výška má byť táto „jediná“ pohľadávka považovaná za riadne uplatnenú. Takéto určenie je aj v záujme právnej istoty, nakoľko by inak určil, že veriteľ je veriteľom iba nepopretej časti kúpnej ceny. Uvedené platí rovnako vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, ktoré sa započítava do výšky pohľadávky. Popri časti istiny správca poprel celé príslušenstvo prihlásenej pohľadávky, žalobca sa teda domáhal určenia výšky prihlásenej pohľadávky tak, že táto výška zahŕňa aj predmetný úrok z omeškania (avšak oproti prihláške sa domáhal určenia len za obdobie do 04.02.2020). Zároveň odvolateľ uviedol, že znenie § 32 ods. 12 ZoKR, podľa ktorého základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Nemá žiadnu logiku (pri všetkých výrokoch rozsudku), aby súd priznával žalovanému náhradu
odmeny za právne zastupovanie vo výške 70,9 % (ako vyplýva z bodu 29. rozsudku, správcom popretá časť predstavuje 14,55 % z celkovej pohľadávky s príslušenstvom) z tarifnej odmeny počítanej z 14,55 % pohľadávky (popretej časti). Osobitné zdôraznenie v § 32 ods. 12 ZoKR toho, že do základu sa zahŕňa len výška spornej pohľadávky, predpokladá, že sa určuje celá pohľadávka (nie len jej výška), nakoľko v opačnom prípade by išlo o zjavne nadbytočné ustanovenie; postačila by len prvá veta § 32 ods. 12 ZoKR. Ďalej odvolateľ poukázal na odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávny procesný postup. Ak by aj závery súdu o tom, že sa v incidenčnom konaní určuje len tá časť pohľadávky, v rozsahu ktorom bola správcom popretá (t.j. nie ako celá pohľadávka), súd v takom prípade postupoval nesprávne takým spôsobom, že žalobcovi znemožnil, aby svoje procesné práva bránil v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca v žalobe popísal, aké pohľadávky si v konkurze prihlásil a v akom rozsahu boli popreté. Zo žaloby je jednoznačne zrejmé, že žaloba predstavuje žalobu podľa § 32 ods. 9 ZoKR. Ak žalobcom navrhovaný petit podľa súdu nezodpovedal petitu podľa § 32 ods. 9 ZoKR, žaloba trpela vadou - nezrozumiteľnosťou, pričom bolo povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na odstránenie vady žaloby. Pred odstránením vady žaloby nemohol súd ďalej konať, a preto je rozsudok nezákonný a je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd žalobu zamietol v časti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení tej časti prihlásenej pohľadávky, ktorá bola správcom zistená a zahrnutá do reštrukturalizačného plánu žalovaného. Žalobca nesprávne zastáva názor, že súd v konaní rozhoduje o pohľadávke v rozsahu, v akom bola prihlásená a nie iba v popretom rozsahu. Žalobca zároveň podľa žalovaného vychádza z nesprávnej právnej normy § 32 ZoKR, ktorý upravuje popieranie pohľadávok v konkurze, a to napriek tomu, že na majetok žalovaného nebol vyhlásený konkurz, ale bola povolená jeho reštrukturalizácia. Popieranie pohľadávok v reštrukturalizácii upravuje § 124 ZoKR. V zmysle uvedeného ustanovenia správca zapíše do zoznamu prihlásených pohľadávok celú pohľadávku raz a v prípade čiastočného popretia jej výšky nedochádza k rozdeleniu pohľadávky, ale správca len zaznačí zistenú sumu a popretú sumu. Predmetom incidenčného konania potom bude len popretá časť pohľadávky. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak čo do výroku II. vecne správny. Žalovaný poukázal tiež na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 409/2013, v zmysle ktorého úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Úlohou incidenčného súdu je rozhodnúť len o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v súvislosti s nesprávnym procesným postupom, žalovaný k tejto uviedol, že žaloba spĺňala všetky všeobecné aj osobitné náležitosti podania a bola celkom zrozumiteľná, a to vrátane žalobného návrhu. Bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha, a preto neexistoval dôvod na postup podľa § 129 CSP a nárok tak ako bol uplatnený žalobcom, nepredstavuje vadu žaloby. Súd preto nemohol vyzvať žalobcu na úpravu petitu, ale až na základe vykonaného dokazovania mohol objektívne zistiť výšku prihlásenej pohľadávky, výšku zistenej pohľadávky, dôvody popretia a toto porovnať s obsahom žaloby. V neposlednom rade sa žalovaný vyjadril k námietke žalobcu ohľadne náhrady trov konania, pričom žalovaný má za to, že žalobcom označené ustanovenie § 32 ods. 12 ZoKR sa nemôže v tomto prípade použiť, nakoľko popieranie pohľadávok v reštrukturalizácii upravuje ustanovenie § 124 ZoKR, a to komplexne a odlišne od konkurzu. Podľa žalovaného súd postupoval v súlade s ustanovením § 255 CSP a v ňom zakotvenou zásadou úspechu v spore. Neexistuje preto ani dôvod na zrušenie rozsudku čo do výroku o náhrade trov konania. Žalovaný považuje odvolanie za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok čo do výrokov II. a III. ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=4374560&f=3> v spojení s § 196a ZoKR <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=4376276&f=3>), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti výrokom II. a III. rozsudku nie je dôvodné. 8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške 12.343,- eur, úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm do dňa 04.02.2020 a trov konania vo výške 1.451,74 eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu v časti ako podanú dôvodne (výrok I. rozsudku), ktorá časť nebola odvolaním napadnutá. Zároveň súd v časti
žalobu zamietol (výrok II. rozsudku) s tým, že v časti istiny nemohol žalobe vyhovieť, nakoľko táto nebola predmetom popretia, teda žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem na určení nepopretej časti pohľadávky a v časti úrokov z omeškania, keď v žalobe ich priznanie žiadal len do 04.02.2020, t.j. do začatia reštrukturalizačného konania (oproti prihláške, kde ich žiadal do 21.07.2020, t.j. do povolenia reštrukturalizácie). Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa § 32 ZoKR. V prípade nároku na náhradu trov konania tento priznal žalobcovi ako úspešnému v konaní v rozsahu 70,9 %. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4375995&f=3> odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch II. a III. vecne správne, avšak z iného právneho dôvodu (vychádzajúc z iných ustanovení ZKR, než na ktoré odkázal súd prvej inštancie). 11. Odvolací súd výzvou zo dňa 15.10.2024 vyzval obe strany sporu, aby sa s ohľadom na § 382 CSP v lehote 15 dní písomne vyjadrili k možnému použitiu § 124 ZoKR, nakoľko odvolací súd má za to, že na vec sa vzťahuje ustanovenie § 124 ZoKR, ktoré v doterajšom rozhodovaní zo strany súdu prvej inštancie nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. 12. Žalobca na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa 15.10.2024, nereagoval. Žalovaný podaním zo dňa 19.11.2024 písomne oznámil, že použitie § 124 ZoKR je namieste, nakoľko sa jedná o osobitnú úpravu konaní vyvolaných špecificky reštrukturalizáciou a ustanovenia druhej časti ZoKR (obsiahnuté v napadnutom rozsudku) na rozhodnutie nebolo možné aplikovať. Aj ustálená judikatúra odmieta prípustnosť analogickej aplikácie konkurzných predpisov na reštrukturalizačné konanie, ak takáto aplikácia nie je priamo vymedzená zákonným odkazom obsiahnutým v tretej časti ZoKR. 13. Podľa § 206k ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2021 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020. 14. Podľa § 206l ods. 1 ZoKR, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté do 31. decembra 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020. 15. Podľa § 124 ods. 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 16. Podľa § 124 ods. 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. 17. Podľa § 124 ods. 3 ZoKR dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou
starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok. 18. Podľa § 124 ods. 4 ZoKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. 19. Podľa § 124 ods. 5 ZoKR, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať. 20. Podľa § 124 ods. 6 ZoKR rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať. 21. Podľa § 124 ods. 7 ZoKR, kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa. 22. Podľa § 124 ods. 8 ZoKR zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal. 23. Podľa § 124 ods. 9 ZoKR, ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví. 24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení nepopretej časti pohľadávky. Z oznámenia správcu o popretí pohľadávky (čl. 26 spisu) je nepochybné, že správca poprel istinu veriteľa len v rozsahu 378,- eur (z dôvodu, že existuje dôvodný predpoklad, že táto časť pohľadávky veriteľa mohla zaniknúť) a zároveň poprel pohľadávku v celom rozsahu úrokov z omeškania (časť úrokov z omeškania zo sumy 378,- eur z rovnakého dôvodu, ako bola popretá táto časť istiny a všetky úroky z omeškania aj z dôvodu, že s ohľadom na ustanovenie § 120 ZoKR sa prihlasujú do reštrukturalizácie pohľadávky, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania). 25. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou žalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je sporové konanie vyvolané reštrukturalizáciou, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd. Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi, nie voči správcovi. Incidenčné konanie je svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej prihlásenej popretej pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej časti pohľadávky. Ak sa domáha aj určenia už zistenej časti pohľadávky, je potrebné v tejto časti žalobu zamietnuť. 26. Odvolací súd ďalej uvádza, že v konaní o určení popretej pohľadávky je možné konať a rozhodovať len o tej časti pohľadávky, ktorá bola popretá, nakoľko uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa vytvára zákonná nevyvrátiteľná domnienka ohľadom zistenia prihlásených pohľadávok v rozsahu, v akom neboli tieto pohľadávky popreté. Znamená to, že v reštrukturalizácii sa tieto pohľadávky považujú za nesporné s tým, že v rámci reštrukturalizácie už prihlásenú pohľadávku nie je možné žiadnym spôsobom spochybniť. Popretie prihlásenej pohľadávky správca vykoná tak, že popretie spolu s dôvodom a rozsahom popretia prihlásenej pohľadávky zapíše do zoznamu pohľadávok. Do zoznamu pohľadávok nestačí zapísať len to, že sa prihlásená pohľadávka poprela, ale vždy sa musí uviesť aj dôvod, prečo sa poprela a rozsah, v akom sa poprela.
27. Z obsahu spisu je zrejmé, že správca poprel istinu iba v rozsahu sumy 378,- eur, vo zvyšnej časti istinu nepoprel, teda táto časť istiny (11.965,- eur + 1.451,74 eur) je v reštrukturalizácii zistená a tvorí súčasť reštrukturalizačného plánu žalovaného. Záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti tejto časti žaloby je preto správny. Nie je možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalobcu, že predmetom konania má byť celá prihlásená pohľadávka. Ako už bolo uvedené, veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej časti pohľadávky. Žalovaný v tejto súvislosti správne poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 409/2013, v zmysle ktorého je úlohou incidenčného súdu rozhodnúť len o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie. Odvolací súd preto uvádza, že ak predmetom prieskumu má byť popierací prejav správcu, tak potom je nepochybné, že v prípade nepopretej pohľadávky, resp. jej časti, neexistuje prejav správcu, ktorý by bolo možné podrobiť prieskumu. Žaloba v tejto časti je preto nedôvodná a túto časť uplatneného nároku súd prvej inštancie správne zamietol. 28. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď mal za to, že súd ho mal vyzvať na odstránenie vád podanej žaloby, ak neboli splnené podmienky na uplatnenie si nepopretej časti prihlásenej pohľadávky. K uvedenému odvolací súd len v krátkosti uvádza, že postupom podľa § 129 CSP je možné odstraňovať iba vady podanej žaloby a nie jej nedôvodnosť. Postup súdu prvej inštancie, ktorý nedôvodnú časť nároku žalobcu zamietol v meritórnom rozhodnutí, tak bol plne v súlade s procesným postupom upraveným v CSP. 29. V prípade odvolacej námietky žalobcu v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania, odvolací súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na ustanovenie § 32 ods. 12 ZoKR, ktoré však upravuje náhradu tarifnej odmeny len za právne zastúpenie v sporoch o určenie pohľadávky popretej v konkurze. Ustanovenie § 32 ods. 12 ZoKR sa nevzťahuje a nie je aplikovateľné pre určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii (t.j. incidenčné spory vyvolané reštrukturalizáciou), na ktoré vzťahuje úprava § 124 ZKR. Navyše niet sporu v tom, že § 32 ods. 12 ZoKR upravuje spôsob určenia výšky odmeny, nárok na náhradu trov vzniknutých účasťou v sporovom konaní je nárokom procesným. Súd prvej inštancie tak správne vychádzal zo zásady úspechu v konaní a aplikoval správne aj príslušné ustanovenia CSP o trovách konania. 30. Záverom odvolací súd uvádza, že obsahom popieracieho prejavu bola prihlásená pohľadávka tiež v rozsahu úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm. Popierací prejav správcu v súvislosti s úrokmi z omeškania vyhodnotil súd prvej inštancie v časti ako nedôvodný a úroky z omeškania, ktoré poprel správca nedôvodne, súd prvej inštancie zahrnul do výroku I. rozsudku, ktorý odvolaním napadnutý nebol. V časti správca poprel úroky z omeškania dôvodne, tieto však neboli žalobcom uplatnené v predmetnom konaní. 31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov II. a III. napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním dotknutých výrokoch II. a III. vecne správne, a preto odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).