Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9CoCsp/6/2024 1120216151 05. 12. 2024 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2024:1120216151.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na B. XXXX/XX, Z., zastúpená : advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpená : JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, Bratislava, Majerníkova 3/A, o určenie právnych úkonov a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16. 10. 2023 č.k. B1-10Csp/115/2020 - 198, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I, II p o t v r d z u j e. Výrok III rozsudku súdu prvej inštancie m e n í takto : Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.606,45 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu žalobkyne z a m i e t a. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 80,6 %. odôvodnenie: 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX z 20.08.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (výrok I). Ďalej určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX z 20.08.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov (výrok II). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4. 831,09 € titulom bezdôvodného obohatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok III) a žalobu o zaplatenie sumy 110 € titulom bezdôvodného obohatenia zamietol (výrok IV). Napokon žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu konania v rozsahu 95,54 % (výrok V). Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorá sa pôvodne domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o úvere a vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému na tom skutkovom základe, že strany sporu dňa 20.08.2009 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na základe, ktorej bol zo strany žalovaného poskytnutý v prospech žalobkyni úver vo výške 800 €. Žalobkyňa sa v prospech žalovaného, na základe uvedenej Zmluvy zaviazala vrátiť sumu 800 € spolu s príslušným poplatkom vo výške 722 €, v dvanástich mesačných splátkach, vo výške po 131 €. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že vzhľadom na jej omeškanie s úhradou splátok sa dlh stal splatným dňa 28.02.2010 a žalobkyňa vyplnila zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.708,53 €. Žalovaný voči žalobkyni viedol konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. Žalovaný na základe rozhodcovského rozsudku inicioval voči žalobkyni exekučné konanie pred Okresným súdom Trnava, ktorý poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie v prospech žalovaného. Žalobkyňa podala dňa 22.01.2016 v exekučnom konaní námietky, ktorým Okresný súd Trnava vyhovel a uznesením zo dňa 27.09.2017, sp. zn. 15Er/87/2011 exekučné konanie zastavil. Okresný súd Trnava v rámci exekučného konania vyslovil, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 15. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že nebola osobitne vyjednaná a bola súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný takto nútil žalobkyňu, ako spotrebiteľku, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určeným rozhodcovským súdom. Súd určil, že predmetná doložka je neprijateľnou podmienkou, keďže tak, ako bola formulovaná, bránila žalobkyni, ako spotrebiteľke, v možnosti brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd. Zároveň žalobkyňa uviedla, že v konaní pred Okresným súdom Trnava bolo jednoznačne preukázané, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom na vykonanie exekučného konania, bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a v konaní bolo preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní pred rozhodcovským súdom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa si nárok voči žalovanému uplatnila v konaní s poukazom na ustanovenie § 52, §53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona (keďže Zmluva medzi stranami bola uzavretá za účinnosti predmetnej právnej úpravy). Žalobkyňa sa odvolala aj na obsah stanoviska, ktoré bolo vypracované Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Odborom ochrany spotrebiteľa dňa 15.8.2016, ktoré vo svojom stanovisku konštatovalo rad neprijateľných podmienok obsiahnutých v Zmluve, ako aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky. Žalobkyňa zároveň konštatovala, že úver, ktorý jej bol poskytnutý, jej nebol poskytnutý ako podnikateľke aj napriek tomu, že pracovník žalovanej vyplnil Zmluvu tak, že zaškrtol políčko, ktorým mala žalobkyňa vyhlásiť, že prostriedky úveru využije na účel zamestnania. Žalobkyňa v žalobe konštatovala, že si úver zobrala ako fyzická osoba spotrebiteľ. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že ani z obsahu samotnej Zmluvy nevyplýva, že by jej bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a preto Zmluva uzatvorená stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, k čomu dospel aj Okresný súd Trnava v exekučnom konaní. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala určenia, že Zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom a žiadala, aby súd žalovaného zaviazal vydať v jej prospech sumu 4.941,09 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 2/ Žalovaný súdu dňa 23.12.2020 doručil písomné vyjadrenie k obsahu žaloby, v zmysle ktorého žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný nerozporoval, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, no uviedol, že na základe predmetnej Zmluvy bol poskytnutý žalobkyni úver vo výške 1.000 €. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy v zmysle platnej právnej úpravy v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy. Konštatoval, že ak žalobkyňa po podpise Zmluvy nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú Zmluvu alebo, že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov bola vysoká mala právo od uzatvorenej Zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia predmetnej Zmluvy. Žalobkyňa uvedené právo nevyužila a teda žalovaný konštatoval, že súhlasila s obsahom uzatvorenej Zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa Zmluvu podpísala a bola si vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej Zmluvy voči žalovanému ako veriteľovi. Žalobkyňa pri podpise zmluvy vyhlásila, že sa oboznámila s jej obsahom, s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a že nemá k obsahu Zmluvy žiadne výhrady a zaviazala sa ju dodržať. Žalovaný všetky výhrady uvedené žalobkyňou v žalobe považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnostiam vyplývajúcich žalobkyni z platne uzavretej Zmluvy. Žalovaný nemá povinnosť skúmať, či poskytnutý úver bol využitý na rovnaký účel ako deklarovala žalobkyňa v Zmluve. Práve platná právna úprava neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie musí byť podnikateľom, alebo zamestnaným. Žalovaný mal za to, že pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle žiadateľa o úver v Zmluve. Je treba akceptovať jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval a mal za to, že žalobkyňa nie je spotrebiteľ a v tomto kontexte poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľský záväzok z dôvodu, že je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Nedostatok opatrnosti žalobkyni, ako spotrebiteľa, nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 451 Obč. zák. z dôvodu, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej dobe. Žalovaný konštatoval, že zo Zmluvy nevyplýva žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaný uviedol, že žalobkyni poskytol peňažné plnenie na základe platne uzatvorenej Zmluvy, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na
plnenie z tejto Zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Vo vzťahu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z tohto dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Žalovaný uviedol, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné v každom jednotlivom prípade preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv prijal plnenia na základe takto uzavretých zmlúv a skutočne vedel, alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Zároveň žalovaný uviedol, že nároky z titulu bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z tohto dôvodu je princíp zohľadňujúci záujem slabšej strany nežiaduci, je potrebné zachovávať rovnosť strán v takomto spore. Ak by súd predmetnú Zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, trvá na názore, že žalobkyňa nie je spotrebiteľom a z tohto dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúcich sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. V tomto kontexte žalovaný poukázal na obsah uzatvorenej Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a priamo v predmetnej Zmluve žalobkyňa, v zmluvnom postavení dlžníka vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom Zmluvy, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasila aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane Zmluvy a nemala k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, keďže sú tak Zmluva, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené na spojenom hárku papiera. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa podpisom Zmluvy jednoznačne prejavila svoju vôľu byť viazanou aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že si vo vzťahu k žalobkyni splnil svoju informačnú povinnosť predložením Zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a bola aj splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 3/ Žalobkyňa súdu prvej inštancie dňa 29.01.2021 doručila repliku, z obsahu ktorej vyplýva, že na podanej žalobe trvá a uviedla, že napriek vyjadreniu žalovaného k obsahu Zmluvy, predmetom Zmluvy bola pôžička vo výške 800 € a nie, ako to tvrdí žalovaný, vo výške 1.000 €. Žalobkyňa jednoznačne konštatovala, aj napriek argumentácii žalovaného, že Zmluvu neuzavrela na účel zamestnania, nevyplnila vo formulárovom vyhotovení Zmluvy políčko na výkon zamestnania a ani žiadnym iným spôsobom nevyjadrila zámer využiť pôžičku na účel zamestnania. Žalobkyňa k argumentácii žalovaného uviedla, že žalovaný sa snaží vyhnúť klasifikácii predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského za účelom odopretia poskytnutia práva žalobkyni, ktoré jej ako spotrebiteľke patrí. Žalobkyňa zároveň uviedla, že Zmluva bola uzatvorená na základe zákona č. 258/2001 Z.z. a nie za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedla ďalej, že žalovaný nerozporuje argumentáciu Okresného súdu Trnava obsiahnutú v uznesení zo dňa 27.09.2017, ktorým súd exekučné konanie vedené v neprospech žalobkyne zastavil. Opäť zdôraznila, že Okresný súd Trnava označil rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou Zmluvy zakomponovaná do Všeobecných podmienok, za neprijateľnú a naviac označil predmetný zmluvný vzťah za spotrebiteľský vzťah. Okresný súd Trnava exekučné konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľnej vady exekučného titulu majúci pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke Zmluvy. Poukázala na stanovisko vypracované Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Odborom ochrany spotrebiteľa z 15.08.2016, aj na obsah písomného stanoviska Národnej banky Slovenska zo dňa 18.05.2020. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, ktorý poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora, žalobkyňa uviedla, že skutkovo išlo o odlišné prípady, a teda závery prijaté súdom v predmetných rozhodnutiach nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže žalobkyňa nekonala vo vzťahu k žalovanému s cieľom uspokojiť potreby týkajúce sa jej obchodnej činnosti, či inej podnikateľskej činnosti, resp. zamestnania a nevystupovala v pozícii podnikateľa. Žalobkyňa jednoznačne zotrvala na tvrdení, že nikdy nevyplnila pri podpise Zmluvy políčko, že úver je poskytovaný na výkon zamestnania a ani takýto pokyn zamestnancovi žalovaného pri podpise Zmluvy na vyplnenie predmetnej časti Zmluvy nedala. Žalobkyňa uviedla, že v čase, keď Zmluvu verifikovala svojím podpisom nebolo v Zmluve označené žiadne z políčok vyjadrujúcich účel poskytnutia finančných prostriedkov. Trvala na tom, že sú dané podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, keďže Zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy podľa v tom čase platnej právnej úpravy. Žalobkyňa jednoznačne konštatovala, že Zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá obsahovala neprijateľné podmienky konštatované uznesením Okresného súdu Trnava vydanom v exekučnom konaní dňa 27.09.2017 pod sp. zn. 15/Er/872011. V exekučnom konaní boli v prospech žalovaného vymožené prostriedky v celkovej výške 4.831,09 €, pričom ona sama žalovanému uhradila
sumu 910 €. V tomto kontexte žalobkyňa poukázala na znenie ustanovenia § 451 Obč. zák. a na obsah žaloby vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorého žiadala, aby súd zaviazal žalovaného, keďže aj napriek vyjadreniu žalovaného mala za to, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil v žalovanej sume. 4/ Žalobkyňa petit žaloby formulovala tak, že žiadala, aby súd určil, že Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX z 20.08.2009 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, zároveň žiadala, aby súd určil, že Zmluva je v celom rozsahu neplatná, zároveň žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť v prospech žalobkyni sumu 4.941,09 € titulom bezdôvodného obohatenia, alternatívne žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že Zmluva o úvere číslo 204700036 zo dňa 20.08.2009 uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou. Žiadala, aby súd určil, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov a zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4.941,09 €. 5/ Súd prvej inštancie uznesením č. k. 10Csp/115/2020 - 154 pripustil zmenu žaloby v rozsahu repliky žalobkyne a súdom citovanej v bode 3. odôvodnenia rozsudku. Žalovaný súdu v zmysle uznesenia č. k. 10Csp/115/2020 - 136 dupliku nedoručil. 6/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel po právnej stránke o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), ďalej o ust. 101, § 107 ods. 2, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá, § 458 ods. 1 Obč. zák. 7/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania má za to, že medzi stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Žalobkyňa v zmluvnom postavení dlžníka vystupovala ako súkromná osoba spotrebiteľ, keďže z obsahu samotnej Zmluvy nevyplýva popis, že by predmetná Zmluva bola uzatvorená stranami sporu za účelom zamestnania, resp. podnikania žalobkyne. Preto súd v prvej časti výroku rozsudku určil, že Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 20.08.2009 uzatvorená stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou. 8/ Súd prvej inštancie druhým výrokom rozsudku určil, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/87/2011 skonštatoval, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že bola neprijateľne dojednaná zmluvná podmienka rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie konštatoval, že v Zmluve boli dojednané aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, keď v nej absentovala celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru a tiež podmienky upravujúce jeho čerpanie. Rovnako v nej absentoval údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzbe, ako aj ročnej percentuálnej miere nákladov ako aj celkové náklady žalobkyne ako spotrebiteľky spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré mali byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere; absentovalo veriteľom vyžadované ručenie, alebo poistenie úveru a absentoval spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 9/ Zároveň súd prvej inštancie nevyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov v Zmluve. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky síce vydaných vo vzťahu k zákonu č. 129/2010 Z.z., no ktorých výklad je aplikovateľný aj na prejednávaný prípad, a to konkrétne na rozhodnutia sp. zn. 4Cdo 211/2017 zo dňa 23.4.2018, sp. zn. 4Cdo 187/2017 zo dňa 23.4.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, sp. zn.5Cdo 132/2017 zo dňa 29.10.2018. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach zaujal jednotný názor, že anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny, úroku a poplatkov mesačne, vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky). Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Anuitnou splátkou sa teda v danom prípade rozumie splátka, ktorá má rovnakú (nemennú) výšku počas celej doby platnosti úveru; v závislosti od splácania (priebehu amortizácie) úveru sa však mení vnútorná skladba anuitnej splátky (klesá v nej podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny). Povinnou náležitosťou zmluvy o úvere nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšku istiny úrokov
a iných poplatkov vrátane dátumu týchto splátok a to aj formou vyžiadania si amortizačnej tabuľky od žalovaného. Žalobkyňa mala možnosť vyžiadať si od žalovaného amortizačnú tabuľku, v ktorej by bol uvedený podrobný rozpis splátok, ktoré bola povinná zaplatiť, lehoty splatnosti jednotlivých splátok a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne dodatočné náklady. 10/ Žalobkyňa tiež súdu prvej inštancie doručila písomné stanovisko súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 15.07.2016, z obsahu, ktorého vyplýva, že exekučná pohľadávka predstavovala sumu 5.890,64 € a v rámci exekučného konania bola vymožená suma 4.831,09 €. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4.831,09 €, žalobu vo zvyšku sumy o zaplatenie 110 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia zamietol, keďže žalobkyňa nevedela preukázať zaplatenie predmetnej sumy v prospech žalovaného. 11/ Žalovaný v konaní síce vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyňou v konaní, no nešpecifikoval dátum, kedy by malo dôjsť k premlčaniu uplatneného nároku žalobkyne. Je zrejmé, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil v čase, kedy pohľadávka žalobkyne titulom vydania bezdôvodného obohatenia nebola premlčaná, keďže až počas exekučného konania začatého v roku 2011, ktoré bolo zastavené v roku 2017, došlo k vymoženiu predmetnej pohľadávky a žaloba žalobkyne bola súdu doručená dňa 04.11.2020. Súd má za to, že žalobkyňa bola oprávnená domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v desaťročnej premlčacej dobe, keďže žalovaný, ako veriteľ, bol povinný obsah Zmluvy formulovať tak, aby neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila sumu na zaplatenie, ktorej žalovanému nevznikol nárok, keďže úver poskytnutý na základe Zmluvy už Okresný súd Trnava v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/87/2011 prejudiciálne vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a exekučné konanie uznesením zo dňa 27.9.2017 zastavil. V exekučnom konaní boli vymožené finančné prostriedky voči žalobkyni v celkovej sume 4.831,09 €. Žalobkyňa v konaní jednoznačne preukázala, že v Zmluve uzatvorenej so žalovaným absentujú zákonné predpoklady na základe ktorých tak už Okresný súd v Trnave, ako aj konajúci súd určil, že úver poskytnutý žalobkyni ako spotrebiteľke je treba posudzovať ako úver bezúročný a bez poplatkov, taktiež žalobkyňa v konaní preukázala, že došlo k plneniu v prospech žalovaného nad rámec poskytnutej istiny. 12/ Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalovaným, ktorá síce nebola dostatočne žalovaným špecifikovaná súd konštatoval, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe, a to so zreteľom na dlhoročnú prax a výrazné skúsenosti, ktoré má žalovaný vo vzťahu k charakteru platieb, ktoré prijíma od spotrebiteľov, ako aj vo vzťahu k podmienkam, za ktorých sú tieto úvery zo strany žalovaného v prospech spotrebiteľov poskytované. Žalovaný si bol pri uzavretí spotrebiteľskej Zmluvy so žalobkyňou vedomý, že so zreteľom na konkrétne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch obsah Zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou, ako spotrebiteľkou, nebol koncipovaný v súlade s platnou právnou úpravou. V tomto kontexte súd poukazuje na skutočnosť, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nastupuje ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere a v prípade spotrebiteľského plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej. Zmluvný vzťah je v takomto prípade založený relevantným právnym titulom, na základe ktorého sú zmluvné strany povinné si navzájom plniť, aj keď zo strany spotrebiteľa v obmedzenom rozsahu, nekorešpondujúcom s ustanoveniami zmluvy o úrokoch a poplatkoch (nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. III ÚS 43/2020). V konaní je zrejmé, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere. Žalobkyňa, ako spotrebiteľka, v prospech žalovaného plnila na základe uzatvorenej Zmluvy v súlade s ustanoveniami Zmluvy, zaplatila v prospech žalovaného dohodnuté plnenie predstavujúce aj úrok, ako aj poplatky. Žalobkyňa, ako spotrebiteľka, nemala vedomosť o dôležitej skutkovej okolnosti a síce, že Zmluva o úvere trpí právnymi vadami a z tohto dôvodu sa na Zmluvu o úvere uplatňuje, tak ako už súd uviedol, fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Teda z dôvodu vadnosti Zmluvy o úvere a s tým spojeným uplatnením zákonnej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti je poskytnuté plnenie žalobkyňou v prospech žalovaného nad rámec istiny treba považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobkyňa o vadnosti Zmluvy nevedela a jej vedomosť v momente poskytnutého plnenia v prospech žalovaného nebola ani žiadnym spôsobom preukázaná.
13/ To, že žalovaný dlhodobo ignoroval zákonnú povinnosť uzatvárať zmluvy v súlade s platnou úpravou, je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie žalovaného zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov. S prihliadnutím na túto činnosť, je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je v danom prípade 10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného sa považuje za úmyselné. Žalovaný v zmluve použil neprijateľné podmienky, o ktorých Európska komisia tvrdí, že by sotva uverila, keby ich niekto bol schopný považovať za platné ak odporujú zákonu, tak musia byť neprijateľné. Opísané praktiky a konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keď by súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať Zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, za opísaných okolností ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým bol uzrozumený. Súd preto neuznal obranu žalovaného, že nárok je premlčaný a dokonca ani nešpecifikoval podmienky posúdenia možného premlčania uplatneného nároku žalobkyňou v konaní. Vzhľadom na uvedené súd vzniknuté bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného považoval za úmyselné, pri ktorom platí 10-ročná objektívna premlčacia doba. Žalovaný pri vznesení námietky premlčania uplatneného nároku nepreukázal, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dozvedela v konaní vedenom Okresným súdom Trnava, ktoré bolo zastavené uznesením vydaným dňa 27.9.2017 - počas plynutia objektívnej premlčacej doby a dňa 4.11.2020 doručila súdu žalobu. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ku začiatku začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby na strane žalobkyne. 14/ Zmluvu o úvere, ktorú uzavreli strany sporu, súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V konaní nebolo preukázané, že by si žalobkyňa finančné prostriedky požičala na podnikanie. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko z obsahu listinného dôkazu a to Zmluvy o úvere je uvedený len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na účel podnikania. Tento údaj necharakterizuje akú podnikateľskú činnosť vykonáva žalobkyňa a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním uzavretie Zmluvy má a teda nie je možné takúto Zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. Žalobkyňa v tomto smere uniesla dôkazné bremeno, ktorá v konaní jednoznačne potvrdila, že finančné prostriedky od žalovaného použila výhradne na osobné účely. 15/ V prejednávanej veci, tak ako súd uviedol, je zrejmé, že strany sporu uzatvorili Zmluvu, ktorá neobsahovala všetky zákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadované náležitosti a preto plnenie nad rámec istiny súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na úkor žalobkyne, keďže úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a teda žalobkyňa žalovanému preukázateľne zaplatila sumu 4.831,09 €, čo vyplýva z potvrdenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa krutého zo dňa 15.07.2016. Žalobkyňa žalobu súdu doručila dňa 04.11.2020 teda, tak ako už súd uviedol, v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe. Súd úver vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 3 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 cit. zákona. Súd prvej inštancie žalobe v tomto smere v časti vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v prospech žalobkyne v sume 4.831,09 €. Žalobkyňa v konaní ale jednoznačne nepreukázala, že by žalovanému zároveň zaplatila sumu 110 €, ktorej vydania sa titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného žalobou tiež domáhala, a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 16/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 95,54%, keďže v konaní mala žalobkyňa len čiastočný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, keď jeho odvolanie smerovalo proti výrokom, ktorými súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel (t.j. proti výrokom I, II a III) ako aj proti výroku o trovách konania (výrok V). Žalovaný odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný trval na tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorená dňa 20. 8. 2009 medzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 800 €, bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obch. zák. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ CSP má uzatvorená zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Podľa žalovaného sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (podľa Obchodného zákonníka) sama svojím konaním vyvolala a iniciovala. Nemožno preto na danú zmluvu aplikovať ustanovenie o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluva sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektami. V prípade postavenia žalovaného je nutné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Argumentácia žalovaného je tiež v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora ohľadom ochrany spotrebiteľa, keď pri výklade pojmu spotrebiteľ treba chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je nutné takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof SRN, 22. 12. 2004, VIII ZR 91/04). Žalovaný tak trvá na tom, že predmetná Zmluva o úvere nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv a z toho dôvodu ju nemožno skúmať z hľadiska stanovených obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere. 18/ Žalovaný ďalej v odvolaní poukazoval na to, že Rozhodcovský rozsudok zo dňa 29. 9. 2010 zn. SR 08562/10 predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, a to prekážku rei iudicata. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie. Okresný súd tak posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia uznesením zamietne. V danom prípade bolo žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovené. Žalovaný je názoru, že ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, a preto predmetné sporové konanie trpí neodstrániteľným nedostatkom konania. 19/ Nárok žalobkyne zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX nie je oprávnený. Prevažná výška z poukázanej sumy pri zmluve bola vykonávaná prostredníctvom exekučného konania, v ktorom sa nepripúšťa navrátenie do predošlého stavu, čo sa považuje za jeden z dôvodov zjavne nedôvodnej žaloby. Pokiaľ žalobkyňa požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia vyčíslila aj na podklade súm zrazených jej v exekučnom konaní, žalovaný poukazoval na ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Žalovaný osobitne poukazoval na to, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume, rovnajúcej sa peňažnej čiastke, ktorú uhradila v celom rozsahu ku predmetnej zmluve. Táto suma je však tvorená okrem iného aj zo sumy trov konania a trov exekučného konania a aj samotnej istiny poskytnutého úveru. Podľa žalovaného tak nemožno celú sumu 4.831,09 € zahrnúť do sumy bezdôvodného obohatenia. Do sumy nároku, ktorú si uplatňuje žalobkyňa tiež nemožno zahrnúť ani zákonný úrok z omeškania. Dlh zo Zmluvy o úvere sa stal splatným dňa 28. 2. 2010 a žalobkyňa uhradila istinu dňa 5. 8. 2011, t.j. s vrátením úveru sa dostala do omeškania. Podľa žalovaného plnenie nemožno v danom prípade kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., nakoľko zmluva nie je neplatným právnym úkonom, žalobkyňa plnila za existencie právneho dôvodu, ktorý neodpadol a neplnila za iného. Žalobkyňa plnila sumu 4.831,09 € za účelom úhrady dlhu vyplývajúceho z exekučného titulu v rámci prebiehajúceho exekučného konania. Žalovaný zopakoval, že o predmetnom nároku rozhodoval nielen rozhodcovský súd ale rovnako bol daný právny vzťah posudzovaný aj exekučným súdom v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by sa súd priklonil k tvrdeniam o bezdôvodnom obohatení na stranu žalobkyne, žalovaný razantne namieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 20/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá rozsudok považuje za vecne správny, náležite odôvodnený. Rozhodujúcou bolo posúdenie otázky, či je Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 20. 8. 2009 zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný vo svojom odvolaní podsúva nepravdivé a účelovo zavádzajúce tvrdenie, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obch. zákonníka. Toto svoje tvrdenie však žalovaný ničím nepodložil a ani nepreukázal. Pritom odkaz na údajnú obchodnoprávnu rovinu vzťahu žalovaný spomína v konaní prvýkrát až v odvolaní. Žalovaný sa podľa žalobkyne len snaží ustáť svoje tvrdenie, že nejde o vzťah spotrebiteľský. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zopakovala, že políčko „na účel zamestnania“ v zmluve ona nikdy nezaškrtla, nevyjadrila vôľu zaškrtnúť ho a ani nedala žiaden pokyn na jeho zaškrtnutie. Postup žalovaného sa dá považovať prinajmenšom za špekulatívny a odporujúci dobrým mravom. Nevedno, odkiaľ zobral žalovaný skutočnosť, že Zmluva o úvere bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektami, že žalobkyňa vystupovala ako podnikateľ. Legitimizovala sa žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy okrem preukazu totožnosti výpisom z Obchodného registra, či Živnostenského registra alebo obdobným výpisom a vyjadrila zároveň, že plnenie zo Zmluvy o úvere bude použité na podnikateľskú činnosť. Nevedno, akým spôsobom žalovaný usúdil, že žalobkyňa bola v tom čase podnikateľkou, dovtedy žalovaný stále tvrdil, že žalobkyni bol úver poskytnutý na účel zamestnania. V odvolaní ale žalobkyňu označuje za podnikateľku; jeho argumentácia je zmätočná a nedôveryhodná. 21/ Vo svojom odvolaní žalovaný poukazuje na rozhodnutie ESD, C 464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, ktoré sa však prejednávanej veci nijako netýka. Vo veci C 464/01 riešil ESD otázku či Johann Gruber vystupoval ako roľník - podnikateľ, ktorý opravuje svoj statok využívaný na podnikanie alebo či vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý rekonštruuje svoj dom. Takýto rozpor však v prípade žalobkyne neexistuje. Nič na tom nezmení ani existencia pochybných políčok v Zmluve o úvere a ani to, že žalovaný raz tvrdil, že žalobkyňa si vzala úver na účel zamestnania a potom zas, že žalobkyňa bola v tomto vzťahu podnikateľkou. Ani jedno z uvedeného nie je pravda a ani jedno z týchto tvrdení žalovaný v konaní nepreukázal. 22/ Ďalšou argumentáciou žalovaného je údajná prekážka res iudicata. Prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 08562/10 z 29. 9. 2010 by mohlo príkladom byť, keby v tej istej veci spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. opätovne žalovala žalobkyňu, alebo keby žalovaný na základe rozhodcovského rozsudku inicioval ďalšiu exekúciu. Rozhodcovský rozsudok nemôže predstavovať prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k určovacej žalobe a žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia. 23/ Žalovaný tiež v odvolaní tvrdí, že aktuálne už nie je možné konať vo veci, nakoľko v minulosti bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Žalovaný však účelovo prehliada, že Okresný súd Trnava čoby exekučný súd vydal 27. 9. 2017 uznesenie č.k. 15Er/87/2011 - 32, ktorým exekúciu zastavil. V tejto súvislosti žalobkyňa výslovne poukazovala na body 21 až 27 odôvodnenia uznesenia o zastavení exekúcie. V bode 27 súd uviedol, že „V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie tejto exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok na zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, resp. neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočíva v tom, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo preto rozhodnuté o zastavení exekúcie v celom rozsahu podľa § 57 ods. 2 písm. m/ Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“ Argumentácia žalovaného, že exekučný súd pri vydávaní poverenia preskúmal rozhodcovský rozsudok čoby exekučný titul je scestná, exekučný súd nemal k dispozícii žiadny iný podklad okrem samotného Rozhodcovského rozsudku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nenahrádza štandardné sporové civilné konanie. Neexistuje a ani neexistovala žiadna prekážka toho, aby súd zastavil exekúciu pre rozpor exekučného titulu so zákonom aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobkyňa poukázala na znenie ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého „Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.“ Žalobkyňa svoj záver podporila poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/34/2013. 24/ Žalovaný sa v odvolaní tiež dovolával aplikácie ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. K tomu žalobkyňa uviedla, že sa svojou žalobou nedomáha otvorenia už „uzavretej“ exekúcie, ale vydania bezdôvodného obohatenia, kedy rozsudok vo veci vydania bezdôvodného obohatenia bude novým a samostatným exekučným titulom. Naopak komentár k exekučnému poriadku uvádza, že náprava prípadných nezákonných
rozhodnutí alebo postupov v exekučnom konaní môže byť dosiahnutá iba nepriamo prostredníctvom iných postupov, napr. náhradou škody. 25/ Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, súd prvej inštancie rozhodol, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Potom bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému jedine istinu úveru. Nakoľko istina bola žalovanému vrátená osobitne žalobkyňa má nárok na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia vymoženého exekúciou žalovanému. Žalobkyňa v tejto súvislosti podotkla, že hoci žalovaný tvrdí, že ide o obchodnoprávny vzťah, v prípade úrokov z omeškania sa odvoláva na občianskoprávne predpisy. Okrem toho, keďže žalobkyni bola poskytnutá istina 800 €, a jej splatnosť nastala 28. 2. 2010 a istina bola vrátená dňa 5. 8. 2011, potom omeškanie predstavuje 522 dní, s úrokom z omeškania 9 % ročne, čo by teoreticky predstavovalo úroky z omeškania vo výške 102,97 €. Žalobkyňa však v prospech účtu žalovaného uhradila celkom nie 800 € ale sumu 910 € (čo žalovaný ani raz nespochybnil). Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 26/ Ďalšie vyjadrenia vo veci strany sporu súdu nedoručili. 27/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. vo výrokoch, ktorými žalobe žalobkyne vyhovel a vo výroku o trovách konania ako tzv. závislom výroku) na odvolacom pojednávaní (§ 384 ods. 1, § 385 CSP), v neprítomnosti žalovaného (doručenie predvolania na ústne odvolacie pojednávanie mal vykázané dňom 15. 11. 2024, t.j. riadne a včas) podľa § 180 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov (§ 204 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) : zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 8. 2009 (č.l. 24 spisu), dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 20. 8. 2009 (č.l. 23 spisu), výzvou žalobkyne adresovanej žalovanému na vrátenie sumy 4.831,09 € zo dňa 4. 9. 2020 (č.l. 21 spisu), písomnou odpoveďou súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého žalobkyni zo dňa 15. 7. 2016, v exekučnej veci sp. zn. Ex 376/11, obsahujúce vyčíslenie exekučnej pohľadávky (č.l. 171, 172 spisu) ako aj exekučný spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Er/87/2011 v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej C. V., pre vymoženie istiny 1.889,40 € s príslušenstvom. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nutné vo výroku o vydaní bezdôvodného obohatenia (výrok III) zmeniť; výroky I a II posúdil odvolací súd ako vecne správne. 28/ Žalovaný svoju obranu v spore založil na tvrdení, že uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 8. 2009 nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobkyňa (ako dlžník) nemá postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd dospel v zhode so závermi súdu prvej inštancie k právnemu záveru, že uvedená právna argumentácia žalovaného neobstojí, a teda, že súd prvej inštancie správne uzavrel otázku o povahe predmetnej zmluvy o úvere tak, že táto je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na určitú nekonzistentnosť v argumentácii žalovaného pokiaľ ide o tvrdenie, s kým ako dlžníkom vlastne uzavieral predmetnú zmluvu o úvere. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu o úvere pre účely svojho zamestnania, keď poukazoval na okolnosť, že v texte písomnej zmluvy o úvere je v bode : „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“ zo štyroch ponúkaných možností : „zamestnania“, „povolania“, „podnikania“ a „iný účel“ zaškrtnuté políčko „zamestnania“. V odvolaní zdôrazňoval, že zmluvu žalobkyňa uzatvárala podľa Obchodného zákonníka, ako podnikateľ. 29/ Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 20. 8. 2009, a to podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zák. V danom období bol platný tiež zákon č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, ktorý ku dňu uzavretia spomínanej zmluvy o úvere medzi stranami sporu v ust. § 3 ods. 2 upravoval, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobkyňa od počiatku popierala, že by pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere zaškrtla políčko, ktorým by prehlásila, že finančné prostriedky od žalovaného použije na výkon zamestnania a rovnako tak popierala, že by pri uzatváraní zmluvy dala pokyn osobe konajúcej pri uzatváraní zmluvy v mene veriteľa na zaškrtnutie práve uvedeného políčka; podľa jej vyjadrení teda malo byť predmetné políčko na zmluve zaškrtnuté dodatočne, bez jej vedomia a súhlasu. Z obsahu spisového materiálu plynie, že žalovaný sa k tejto argumentácii žalobkyne nijako nevyjadril, jeho stanovisko sa v tomto smere obmedzilo vždy len na argument, že na texte zmluvy je zaškrtnuté práve spomínané políčko o použití finančných prostriedkov na účely výkonu zamestnania. Z textu predmetnej zmluvy pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako dlžníka - nesporne vyplýva, že táto je v zmluve identifikovaná menom, priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom a číslom jej občianskeho preukazu, t.j., výlučne identifikačnými znakmi typickými pre označenie fyzickej osoby, nepodnikateľa. Text písomnej zmluvy totiž obsahuje aj kolonky pre identifikáciu dlžníka ako podnikateľského subjektu, či už ako právnickej osoby alebo ako živnostníka, ktoré sú ale v prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 8. 2009 prázdne, z čoho možno vyvodiť bez akýchkoľvek pochýb, že žalobkyňa zmluvu neuzatvárala ako
podnikateľ (v zmluve tak nebola identifikovaná) a zároveň pre vyvodenie záveru, že zmluvu uzatvárala pre účely výkonu zamestnania okrem spochybneného zaškrtnutia políčka neboli súdu predložené žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by takéto tvrdenie veriteľa podporili. 30/ Napokon zo spotrebiteľskej povahy uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 8. 2009 vychádzalo aj uznesenie Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/87/2011, ktorý súd svojím uznesením zo dňa 27. 9. 2017 exekučné konanie (vedené na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej C. V., pre vymoženie istiny 1.889, 40 € s príslušenstvom), zastavil. Okresný súd Trnava dospel k záveru, že rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 8. 2009 je neprijateľnou podmienkou, pretože jej praktickým dôsledkom je faktické odopretie možnosti spotrebiteľovi (povinnému) brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený (veriteľ) podá žalobu na rozhodcovský súd, ktorú povinnosť oprávnený predformuloval v zmluve o úvere a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Tým dochádza k reálnemu narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (dlžníka), ktorý sa podpisom zmluvy obsahujúcej takúto doložku, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo predstavuje neprijateľnú podmienku. 31/ Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom ku dňu 20. 8. 2009), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 32/ Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. (v znení účinnom ku dňu 20. 8. 2009), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 33/ Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. (v znení účinnom ku dňu 20. 8. 2009), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 34/ Ani okolnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. nevylučuje jej spotrebiteľský charakter (ani v prípade obchodných zmlúv majúcich povahu tzv. absolútneho obchodu). Spotrebiteľskou zmluvou je totiž akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, či iného právneho predpisu; na to, aby zmluva mohla byť považovaná za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzaviera za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť; t.j. spotrebiteľ k zmluvným podmienkam dodávateľa môže buď pristúpiť, alebo nie. 35/ V spotrebiteľskom práve má dodávateľ (tu žalovaný) fakticky výhodnejšie postavenie, nakoľko disponuje odbornou prevahou nad spotrebiteľom. S ohľadom na požiadavku zachovania rovnováhy možno od dodávateľa očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať férovo a poctivo, napr. tým, že text spotrebiteľskej zmluvy bude pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný a že sa vyvaruje napr. takého konania, aby do neprehľadnej, zložito formulovanej, príp. malým písmom napísanej forme ukryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých možno predpokladať, že uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka, či ustanovenia o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a jeho konanie nemôže požívať právnu ochranu. 36/ Aj posudzovaná zmluva predstavuje typovú, formulárovú zmluvu, s vopred pripraveným obsahom zo strany dodávateľa (veriteľa), bez možnosti dlžníka meniť jej zmluvné podmienky. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli tiež Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v rámci nich aj už spomínaná rozhodcovská doložka (bod 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), ako neprijateľná zmluvná podmienka, z dôvodu, že táto nútila žalobkyňu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určeným rozhodcovským súdom a kedy žalobkyňu zbavovala práva brániť sa pred všeobecným súdom v prípade, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka mala za následok nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (tu žalobkyne). Predmetná zmluva o úvere obsahovala viacero neprijateľných podmienok; ako už v danej veci skonštatovali súdy (nielen prvoinštančný v prejednávanej právnej veci ale tiež exekučný súd Okresný súd Trnava v exekučnej veci) v Zmluve o úvere neboli dojednané viaceré zákonom (zák.č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch), vyžadované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (uvedenie celkovej výšky poskytnutého úveru, podmienky jeho čerpania, uvedenie konečnej splatnosti úveru, ročná úroková sadzba, výška ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj celkové náklady žalobkyne ako úverovej dlžníčky, spojené s čerpaním úverových prostriedkov). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne vysporiadal s absentujúcimi náležitosťami zmluvy o (spotrebiteľskom) úvere
(porovnaj bod 7 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje; z ktorých dôvodov odvolací súd považuje právne posúdenie uzatvorenej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej a aj bezúročnej a bez poplatkov za správne. 37/ Žalovaný v konaní tiež namietal, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 08562/10 z 29. 9. 2010 predstavuje prekážku res iudicata, a teda že o žalobe žalobkyne nemožno rozhodovať (opätovne). Odvolací súd existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci v danom prípade nezistil. 38/ Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 39/ Jednou z procesných podmienok konania je aj absencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa § 230 CSP. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Prekážka res iudicata nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009). V danom prípade však podmienka totožnosti predmetu konania absentuje, žalobkyňa sa domáha voči žalovanému iných nárokov, než je nárok, o ktorom bolo vedené rozhodcovské konanie, keď podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bol nárok zo zmenky, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Potom exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 08562/10 z 29. 9. 2010 - nemohol byť spôsobilým exekučným titulom vydaným v súlade so zákonom (bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky), a teda mu chýbala materiálna vykonateľnosť. Naopak, v súdenej právnej veci sa žalobkyňa domáha jednak určovacích nárokov (že zmluva o úvere je spotrebiteľská a že je bezúročná a bez poplatkov), ako aj vydania plnenia titulom bezdôvodného obohatenia), t.j. rozdielnych nárokov (vychádzajúcich z rôznych skutkových tvrdení). 40/ Napokon, predmetné súdne konanie, iniciované žalobou žalobkyne, nepredstavuje ani žalovaným tvrdené „navrátenie do predošlého stavu“ , ktoré je v exekučnom konaní v zmysle § 61 Exekučného poriadku vylúčené, keď toto konanie predstavuje samostatné civilné konanie, po tom, ako bolo exekučné konanie vedené voči žalobkyni (v postavení povinnej osoby) Okresným súdom Trnava zastavené. Žalobkyňa sa predmetným civilným konaním snaží dosiahnuť nápravu voči nej vedenému postupu v ukončenom exekučnom konaní novým, samostatným konaním, ktorým sleduje dosiahnutie vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na jej úkor v (už zastavenom) exekučnom konaní. 41/ Podľa ustanovenia § 451, ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 42/ Podľa ustanovenia § 451, ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 43/ Podľa ustanovenia § 456 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
44/ Podľa ustanovenia § 458, ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. 45/ Súd prvej inštancie naostatok zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 4.831,09 € titulom bezdôvodného obohatenia, poukazujúc na to, že uvedená suma bola vymožená súdnym exekútorom JUDr. Krutým v exekučnom konaní, vedenom na základe rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie sa pritom opieral o správu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 15. 7. 2016. Odvolací súd na ústnom odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, vrátane spomínanej správny súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 15. 7. 2016 (č. l. 171, 172 spisu), z ktorého vyplýva, že z (dovtedy) vymoženej sumy 4.831,09 € bola žalovanému ako oprávnenému v exekučnom konaní sp. zn. Ex 376/11 poukázaná suma vo výške 3.606,45 €; zvyšná suma 1.304,64 bola použitá na trovy súdneho exekútora. Žalovanému teda nebola poukázaná celá (dovtedy) vymožená čiastka vo výške 4.831,09 €, z ktorého dôvodu potom nemožno uzavrieť, že žalovaný získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške 4.831,09 €, tak, ako rozhodol súd prvej inštancie. Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne (v zmysle odpovede súdneho exekútora zo dňa 15. 7. 2016) v sume 3.606,45 €, a preto len v tejto sume mohol by žalovaný zaviazaný na vydanie plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, a to plnením bez právneho dôvodu (uvedená suma bola vymožená v exekučnom konaní vedenom na základe exekučného titulu, ktorý nebol vykonateľný po formálnej ani materiálnej stránke). Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III vychádzalo z nesprávneho skutkového zistenia (ohľadom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobkyne) a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci. 46/ Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch I a II potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a v prípade napadnutého výroku III rozsudku súdu prvej inštancie tento zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku (§ 388 CSP). 47/ O trovách celého (prvoinštančného aj odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nasledovne : Žalobkyňa v konaní uplatnila 3 nároky : domáhala sa určenia, že zmluva o úvere uzatvorená dňa 20. 8. 2009 je spotrebiteľským úverom, ďalej, že táto zmluva je bezúverová a bez poplatkov a napokon sa domáhala vydania peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 4.941,09 €. V prípade výroku I, t.j. že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a v prípade výroku II, t.j. že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, bola žalobkyňa v konaní plne úspešná. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (celkom vo výške 4.941,09 €) bola žalobkyňa v konečnom dôsledku úspešná čo do istiny 3.606,45 €, vo zvyšku bola jej žaloba zamietnutá. Všetky 3 výroky, ktorých vydania sa žalobkyňa domáhala vo vzťahu k trovám konania v súhrne predstavujú 100 %, čo v prípade každého jednotlivého výroku (z celkom troch výrokov) predstavuje v percentuálnom vyjadrení 33,3 %. Potom vo vzťahu k výrokom I a II, v ktorých žalobkyňa dosiahla plný úspech, predstavuje jej nárok na náhradu trov konania 66,6 % (2 x 33,3 %). Vo vzťahu k výroku III bola žalobkyňa úspešná len čiastočne - z ňou uplatňovanej sumy 4.941,09 € bola úspešná čo do sumy 3.606,45 €, čo predstavuje jej úspech 73 % zo sumy 4.941,09 € a naopak úspech žalovaného v sume 1.304,64 € (4.941,09 - 3.606,45 €), čo zas predstavuje úspech žalovaného 27 % zo sumy 4.941,09 €. Žalobkyni tak vznikol vo vzťahu k výroku III nárok na náhradu trov konania vo výške 46 % (73 % - 27 %). Pre celkové rozhodnutie o trovách bolo ďalej nutné určiť, koľko predstavuje 46 % z 33,3 % (berúc do úvahy, že súčet trov za celý predmet konania musí dávať spolu 100 %), čo v danom prípade robí 14 %. Potom žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov (celého, t.j. prvoinštančného aj odvolacieho) konania v rozsahu 80,6 % (33,3 % + 33,3 % + 14 %). 48/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).