Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/7/2024 1120216517 21. 06. 2024 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2024:1120216517.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu v 1. rade: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX R. a žalobcu v 2. rade: Michal Repaský R&O, Terézia Repaská - právny nástupca, IČO: 34 802 401, miesto podnikania: Buglovce 9, 053 04 Buglovce, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P.O. Hviezdoslavova 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o zaplatenie 241.824,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B3-23Cb/264/2020 - 176 zo dňa 18.10.2023 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B3-23Cb/264/2020 - 176 zo dňa 18.10.2023 v napadnutých výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol o návrhu na prerušenie konania tak, že toto konanie neprerušil, výrokom II. konanie zastavil a vo výroku III. uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spoločne a nerozdielne v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 241.824,- Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody. Žalobcovia navrhli konanie prerušiť vzhľadom na doteraz neukončené dedičské konanie po poručiteľovi G. A., zomr. XX.XX.XXXX, zároveň súdu doručili potvrdenie o okruhu dedičov a doklady preukazujúce aktívnu legitimáciu žalobcov a pasívnu legitimáciu žalovaného. Žalovaný sa vyjadril, s prerušením konania nesúhlasil, okrem iného z dôvodu, že prerušením konania by došlo k prieťahom v súdnom konaní a bolo by porušené právo žalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 opätovne vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu, keďže tento spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konkrétne na rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Uvedené odôvodnil tým, že v žalobe je uvedené že má ísť o (údajný) nárok žalobcov (C. A., F. A.) voči žalovanému (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a nárok z titulu, že I. "Žalobca 1/ sa týmto návrhom voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 120.000 Eur .... nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011 č. 5041100282 v spojení s ust. článku II. ods. 4 Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.09.2013; II. Žalobkyňa 2/ sa týmto návrhom voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 121.824,- Eur ....nakoľko žalovaný dňa 11.02.2016 doručil žalobkyni 2/ neplatnú výpoveď zmluvy o finančnom prenájme č. 5041100282 a porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011 č. 5041100282 v spojení s ust. článku II. ods. 4 Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.09.2013... (s. 9 žaloby); III. a zároveň uvádza, že ide o Zmluvu o
finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011 č. 5041100282, uzatvorenou medzi spoločnosťou S Slovensko, spol. s.r.o., IČO: 35 812 419 a poručiteľom, zosnulým otcom žalobcu, Michalom Repaským, ktorý podnikal pod obchodným menom Michal Repaský R&O, IČO: 34 802 401, so sídlom Buglovce 9, 053 04 Buglovce. Žalovaný uvádza, že oba nároky sa týkali porušenia zmluvy o finančnom leasingu, ktorej neplatnosť nikto nespochybňuje, a tiež nijako nie je spochybnená jasne dojednaná rozhodcovská doložka. Žalovaný taktiež rozporuje tvrdenia žalobcov, že predmetom tohto súdneho konania je nárok na náhradu škody, ktorý žalobcovia opierajú nielen o porušenie zmluvy o finančnom prenájme zo dňa 1.8.2011, v rámci ktorej si zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku, ale aj o neplatnosť zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013 a neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.2016, uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou BLT Logistic s.r.o. Toto je podľa žalovaného nielen obsahom žaloby vylúčené, nič také sa v žalobe ako odôvodnenie údajného škodového nároku netvrdí, ale predovšetkým právne nástupníctvo žalobcov tu je už do právneho vzťahu založeného leasingovou zmluvou, a to v zmysle ustanovenia § 460, § 482 a § 483 Občianskeho zákonníka a judikatúry, z ktorej vyplýva, že z právnych úkonov, týkajúcich sa majetkových práv z dedičstva sú povinní i oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo doposiaľ neodmietli, spoločne a nerozdielne, a už v tejto leasingovej zmluve je - dokonca viacnásobne - dohodnutá rozhodcovská doložka (a z tohto pohľadu je tak zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013 a kúpna zmluva zo dňa 12.4.2016 a jej údajná neplatnosť právne irelevantná. Záverom žalovaný navrhol, aby súd návrh na prerušenie konania zamietol a aby konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí odôvodnil neprerušenie konania s poukazom na ustanovenia § 163 ods. 1 C.s.p., § 164 C.s.p. a ďalej sa zaoberal námietkou nedostatku právomoci všeobecného súdu vznesenou žalovaným na pojednávaní súdu dňa 25.09.2023, pričom poukázal na skutočnosť, že po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie, žalovaný opätovne vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu na pojednávaní súdu dňa 25.09.2023, teda pri jeho prvom procesnom úkone. Po opätovnom preskúmaní žaloby, ako aj podaní strán sporu dospel súd k záveru, že žalobcovia svoj nárok v žalobe definovali nasledovne, žalobca 1/ sa týmto návrhom voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 120.000,- Eur spolu s príslušenstvom vo forme zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 120.000,- Eur od 11.02.2020 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011 č. 5041100282 v spojení s ust. článku II. ods. 4 Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.09.2013, v dôsledku ktorého porušenia pani F. A., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, R. X, XXXXX E. D., občianka SR nemohla splniť svoj záväzok voči žalobcovi, vyplývajúci z článku II. zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa 19.09.2013, čím na strane žalobcu 1/ vznikla skutočná škoda v žalovanej výške; žalobca 2/ sa týmto návrhom voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 121.824,- Eur spolu s príslušenstvom vo forme zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 251.128,81 Eur od 11.02.2020 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný dňa 11.02.2016 doručil žalobkyni 2/ neplatnú výpoveď zmluvy o finančnom prenájme č. 5041100282 a porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011 č. 5041100282 v spojení s ust. článku II. ods. 4 Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.09.2013, v dôsledku ktorého porušenia žalobkyňa 2/ utrpela škodu, ktorej výška predstavuje hodnotu hnuteľných vecí kombajnu JOHN DEERE T660Í, Výrobné číslo (VIN): kombajn - Q. + žacieho stola JD 625; 7,6 m, Rok výroby: 2008, výrobné číslo (VIN): žací stôl - F. + podvozku pod stôl VIN: F., ktorých hodnotu vyplatila v splátkach 01-016 podľa splátkového kalendára. Z obsahu žaloby nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa žalobcovia svojho nároku dovolávali titulom neplatnosti zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.09.2013. V súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 12.04.2016, uzavretou medzi žalovaným a spoločnosťou BLT Logistic s.r.o., uvádzajú žalobcovia vo svojom návrhu na začatie konania iba názor, že je jednoznačne daná (priama) súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného (danie neplatnej výpovede zo zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011 č. 5041100282 a následný odpredaj rovnakého kombajnu firme BLT Logistik) a vzniknutou škodou, majetkovou ujmou na strane žalobcov 1/ a 2/. Z vyššie uvedeného má prvostupňový súd za to, že v danom konaní ide preukázateľne o spor zo zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011, číslo zmluvy: 5041100282, respektíve z právnych vzťahov na túto nadväzujúcich (prevzatie dlhu zo dňa 18.09.2013 uzatvoreným medzi S Slovensko, spol. s r.o. a žalobcami a G. A., výpoveď zmluvy o finančnom prenájme č. 5041100282 doručená žalovaným žalobcovi 2/). V čl. V. bod. 5. Zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011, číslo zmluvy: 5041100282 uzatvorenej medzi S Slovensko, spol. s r.o., IČO: 35812419 a Michal Repaský R&O, IČO: 34802401, na základe ktorej žalobcovia odvádzajú svoj žalobný nárok je rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že prípadné spory vyplývajúce z tejto zmluvy sa zaväzujú riešiť prednostne dohodou. Zmluvné strany sa
dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu, vyplývajúceho z tejto Zmluvy, ako aj zo všetkých nadväzujúcich právnych vzťahov medzi prenajímateľom a nájomcom, tieto sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní na rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave.“ Žalovaný teda naďalej trvá na predmetnej rozhodcovskej doložke. Vo veci nejde o spor, ktorý nemôže byť predmetom rozhodcovského konania v zmysle § 1 zákona č. 244/2004 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z vyjadrení žalobcov a žalovaného nie je zrejmá skutočnosť o odmietnutí rozhodcovského súdu zaoberať sa týmto sporom. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobcovia sa v spore domáhajú náhrady škody vyplývajúcej z porušenia zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011, č. 5041100282, v dôsledku čoho sa má spor prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, a preto v zmysle § 6 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol súd podľa zásady procesného zavinenia, vyplývajúcej z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p.. V danom prípade súd rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže zastavenie konania zavinili žalobcovia, a to podaním žaloby na súd, ktorá sa mala prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu a to v časti výroku II. a III. podali žalobca 1/ a žalobca 2/ v zákonnej lehote odvolanie a majú za to, že názor súdu prvej inštancie je nesprávny. Žalobcovia nie sú účastníkmi zmluvy o finančnom prenájme zo dňa 01.08.2011 a neuplatňujú v tomto konaní práva vyplývajúce zo zmluvy o finančnom lízingu. V konaní je uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý sa uplatnil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení s právnou úpravou riešenia škodových udalostí podľa Obchodného zákonníka. Žalobcovia sa nedomáhajú plnenia zo zmluvy a nedomáhajú sa ani vydania predmetu lízingu. Okrem toho opätovne poukazujú na to, že považujú článok V. ods. 5. súdom citovanej zmluvy o finančnom prenájme za neplatný, pôsobí donucujúco najmä v časti, kde je upravené, že sa bez výhrad podrobia rozsudku rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok budú považovať za konečný a vykonateľný. Podľa § 574 ods. 2 Obč. zák. dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Zákaz vzdania sa práva vopred je zvýraznením rozmeru pôsobenia kogentnej normy. Možno sa vzdať práva až vtedy pokiaľ sú naplnené, teda až vtedy keď právo vzniklo. Strany sa nemôžu odchýliť od kogentnej normy podľa § 574 ods. 2 Obč. zák., pri samotnom dojednávaní obsahu právneho vzťahu. Z obsahu článku V. ods. 5 zmluvy o finančnom prenájme vyplýva, že sa strany mali vzdať práva na podanie žaloby na súde a mali rešpektovať akékoľvek rozhodnutie rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a dobrovoľne a bez výhrad sa podrobia rozsudku rozhodcovského súdu, najmä zmluvné strany mali toto rozhodnutie brať za rozhodujúce, konečné a vykonateľné. Nemôže sa niekto vzdať do budúcna práva na podanie opravného prostriedku a považovať rozsudok za konečný, pričom pri podpise zmluvy nie je známy ani druh sporu a ani výsledok sporu. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že spor o náhradu škody nie je sporom vyplývajúcim zo zmluvy o finančnom prenájme, ale ide o spor dedičov, ktorí si uplatňujú nárok na náhradu škody na základe ustanovení občianskeho a obchodného zákonníka. Zmluva z 01.08.2011 v žiadnom článku nerieši otázku náhrady škody a preto nejde o spor vyplývajúci zo zmluvy zo dňa 01.08.2011. Nerešpektovanie § 574 ods. 2 Obč. zák. spôsobuje absolútnu neplatnosť článku V. ods. 5. zmluvy o finančnom prenájme ako celku, podľa § 39 Obč. zák., pretože odporuje tomuto ustanoveniu § 574 ods. 2 Obč. zák. a z toho dôvodu ide o čiastočnú neplatnosť zmluvy o finančnom prenájme. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcov dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Podľa 389 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
6. Podľa § 390 C.s.p., odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 7. Podľa § 391 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 8. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 9. Odvolací súd po preštudovaní obsahu spisu súdu prvej inštancie, obsahu podaného odvolania dospel k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj postup súdu prvej inštancie vykazuje nedostatky, keď je zjavné, že súd prvej inštancie v rozpore s § 391 ods. 2 C.s.p. sa nevysporiadal so skorším rozhodnutím odvolacieho súdu a jeho vysloveným právnym názorom, predovšetkým s tým, že súd v konaní o nároku na náhradu škody bude musieť prejudiciálne riešiť otázku platnosti aj zmluvy, v ktorej je zmluvnou stranou tretí subjekt, pričom v zmysle rozhodcovskej doložky a ZRK rozhodcovský súd nemá na riešenie uvedenej otázky danú právomoc, keďže nejde iba o posudzovanie platnosti „právneho vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom“ ako to má na mysli rozhodcovská zmluva. V opačnom prípade, teda ak by konal a rozhodoval vo veci rozhodcovský súd, by došlo k situácii, že by rozhodcovský súd rozhodoval spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a prekračuje dosah rozhodcovskej doložky. 10. Žalobcovia sa žalobou domáhajú, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 120.000,Eur s príslušenstvom a žalobcovi 2/ sumu 121.824,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V prípade žalobcu 1/ náhrady škody z dôvodu tvrdeného porušenia ustanovení zmluvy o finančnom prenájme zo dňa 1.8.2011 č. 5041100282 v spojení s čl. II ods. 4 zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013 zo strany žalovaného, v dôsledku ktorého porušenia pani F. A. nemohla splniť svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci z čl. II zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa 19.9.2013, čím na strane žalobcu 1/ vznikla skutočná škoda v žalovanej výške. V prípade žalobcu 2/ z dôvodu, že žalovaný dňa 11.2.2016 doručil žalobcovi 2/ neplatnú výpoveď zmluvy o finančnom prenájme č. 5041100282 a porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 1.8.2011 č. 5041100282 v spojení s čl. II ods. 4 zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013, v dôsledku ktorého porušenia žalobca 2/ utrpel škodu, ktorej výška predstavuje hodnotu hnuteľných vecí (kombajn JOHN DEERE T660i s príslušenstvom), ktorej časť si žalobca 2/ uplatňuje predmetnou žalobou. Žalobcovia v žalobe teda špecifikujú, že ku tvrdenej škode malo dôjsť v dôsledku porušenia zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 1.8.2011 č. 5041100282 v spojení s ustanovením č. II ods. 4 zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013, následne v dôsledku doručenia neplatnej výpovede zmluvy o finančnom prenájme zo dňa 11.2.2016 a v dôsledku neplatne uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou BLT Logistic s.r.o., so sídlom Buglovce 72, Buglovce 053 04, IČO: 46 156 879, predmetom ktorej boli totožné hnuteľné veci. Žalobcovia namietajú v žalobe platnosť uvedených právnych úkonov a preto bude potrebné sa uvedenými skutočnosťami riadne zaoberať. 11. Odvolací súd teda zotrváva na názore, že predmetom tohto súdneho konania je nárok na náhradu škody, ktorý žalobcovia opierajú nie len o porušenie zmluvy o finančnom prenájme zo dňa 1.8.2011, v rámci ktorej si zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku, ale aj o neplatnosť zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013 a neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.2016, uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou BLT Logistic s.r.o. Súd teda v konaní o nároku na náhradu škody bude musieť prejudiciálne riešiť otázku platnosti aj zmluvy, v ktorej je zmluvnou stranou tretí subjekt, pričom v zmysle rozhodcovskej doložky a ZRK rozhodcovský súd nemá na riešenie uvedenej otázky danú právomoc, keďže nejde iba o posudzovanie platnosti „právneho vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom“ ako to má na mysli rozhodcovská zmluva. V opačnom prípade, teda ak by konal a rozhodoval vo veci rozhodcovský súd, by došlo k situácii, že by rozhodcovský súd rozhodoval spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a prekračuje dosah rozhodcovskej doložky. 12. Odvolací súd v uznesení č. k. 2Cob/195/2022-119 zo dňa 23.01.2023 uložil súdu prvej inštancie postupovať v intenciách vyššie uvedených právnych záverov a mal za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. 13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v rozpore s § 391 ods. 2 C.s.p. názorom odvolacieho súdu neriadil a ani nevysvetlil a riadne neodôvodnil, či po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom vyšli najavo také skutkové okolnosti, ktoré by takýto jeho postup legitímne odôvodňovali. Súd prvej inštancie v rozpore s právnym názorom a procesným pokynom odvolacieho súdu sa nevysporiadal s otázkou potreby prejudiciálneho riešenia platnosti zmluvy, v ktorej zmluvnou stranou je tretí subjekt, a v zmysle rozhodcovskej doložky a ZRK rozhodcovský súd nemá právomoc na riešenie nastolenej otázky. Prvoinštančný súd iba zopakoval svoj predchádzajúci právny názor a odignoroval názor vyslovený odvolacím súdom. 14. Odvolací súd bol tak postavený pred otázku posudzovania aplikácie § 390 C.s.p., ktorý upravuje zákaz druhýkrát zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konania a nové rozhodnutie, teda pred otázku, či toto ustanovenie má absolútnu povahu a či z postupu podľa § 390 C.s.p. je možné odvodiť výnimku, s ktorou otázkou sa už zaoberal aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 21.12.2023, č. k. III. ÚS 570/2023-30 a dospel k záveru, že z pravidla podľa § 390 C.s.p. je možné ústavne konformným spôsobom odvodiť výnimku. Ústavný súd SR konštatoval, že pokiaľ by nebolo možné odchýliť sa od § 390 C.s.p., okresné súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich právomocí s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia iných ústavných práv strán civilného sporu. Ústavný súd SR ďalej v uvedenom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ krajský súd dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu, takýto postup môže byť ústavne súladný. Krajský súd však musí splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ § 390 C.s.p. je pre spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť po tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci horším riešením. Okrem toho rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky. Je tomu tak najmä v prípade, keď je zjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2 C.s.p. nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím krajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. 15. Pre aplikáciu ustanovenia § 390 C.s.p. sa vyžaduje nielen predpoklad, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (písm. a/ § 390), ale aj predpoklad, že odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (písm. b/ C.s.p.). Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd, rešpektujúc ústavné práva na spravodlivú súdnu ochranu, považoval za nevyhnutné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, nakoľko prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16. Zároveň v konkrétnych okolnostiach uvedenej veci prvoinštančný súd napadnutým rozhodnutím vyslovil aj denegatio iustitiae, keď odmieta možnosť žalobcovi domáhať sa spravodlivosti na nestrannom súde s poukazom aj na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej by k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (I. ÚS 35/98) alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil konanie o ňom bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím. 17. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, ako je opätovne odvolacím súdom uvedený v bodoch 8., 9., 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia, od ktorého sa odvolací súd nemá dôvod ani v aktuálnom rozhodnutí odkloniť a na ktorý z dôvodu hospodárnosti súd prvej inštancie v celom rozsahu odkazuje. Súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a prípadné nové rozhodnutie riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodní.
18. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).