Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/24/2024 1121201167 12. 12. 2024 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2024:1121201167.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v spore žalobcu: JUDr. Gabriel Šoltés, Letná 5952/35, 071 01 Michalovce, značka správcu S1763, správca úpadcu ZACHEM, a. s. Strážske „v konkurze", Námestie osloboditeľov 70, 071 01 Michalovce, IČO: 31 730 191, zast. JUDr. Vincent Lechman, advokát, Štefánikova 40, 040 01 Košice, proti žalovanému: Insolvenčná a poradenská, k.s., Sitnianska 1, 851 07 Bratislava, IČO: 51 426 226, správca úpadcu Chemko, a. s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 31 724 582, o vylúčenie súpisových zložiek zo súpisu majetku oddelenej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-2Cbi/4/2021-461 zo dňa 25.7.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-2Cbi/4/2021-461 zo dňa 25.7.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom rozsudku zamietol žalobu žalobcu. Druhým výrokom určil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 67 ods. 2, § 78 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. V rozhodnutí uviedol, že žalobou sa pôvodný žalobca domáhal vylúčenia majetku, bližšie špecifikovaného v návrhu, zo súpisu podstaty Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31 724 582, a určenia povinnosti nahradiť trovy konania. Súd považoval žalobu za podanú riadne a včas. Pri preskúmaní podanej žaloby sa súd zameral na preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. 3. V súlade s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoKR/19/2013 zo dňa 21.7.2014, sa súd zaoberal vzťahom žalobcu k nárokom, ktorých vylúčenia sa domáhal. Súd zistil, že žalobca je dlžníkom úpadcu vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré žalovaný do súpisu zahrnul a ktorých vylúčenia sa žalobca domáha. Bolo nesporné, že žalobca je vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré žalobou žiada vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu na strane žalovaného dlžníkom, a teda nepreukázal, že mu svedčí subjektívne právo (napr. vlastnícke právo), ktoré vylučuje zapísanie pohľadávok do podstaty úpadcu na strane žalovaného. Súd vyslovil právny názor, že vo vylučovacej žalobe môže byť úspešná len osoba, ktorej pohľadávka patrí, nikdy nie dlžník.
4. Po konštatovaní nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie vylučovacej žaloby vo vzťahu k pohľadávkam, na základe ktorých bol dlžníkom úpadcu na strane žalovaného, súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. 5. Súd rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 25.7.2023 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalobca súdu emailom zo dňa 24.7.2023 oznámil zhoršenie svojho zdravotného stavu, avšak nepožiadal o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania. Súčasne súdu oznámil doručenie potvrdenia o práceneschopnosti dňa 25.7.2023. V deň pojednávania súdu potvrdenie nedoručil. Súd preto vec prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu (ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania). 6. Dňa 27.7.2023 (dva dni po pojednávaní) bol do spisu doručený lekársky nález žalobcu so žiadosťou o nariadenie nového termínu, na ktorom budú opätovne prejednané všetky skutočnosti, ktoré boli predmetom pojednávania dňa 25.7.2023. Súd vzhľadom na viazanosť vyhláseným rozsudkom nebral podanie žalobcu zo dňa 27.7.2023 do úvahy. 7. Vzhľadom na to, že súd konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie vylučovacej žaloby, meritórne neposudzoval ďalšie vznesené prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Na základe zisteného skutkového stavu a pri aplikácii ust. § 78 ZKR súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), g) a h) CSP. 10. Žalobca svojím odvolaním namietal postup súdu, keď právnym posúdením a zhodnotením skutkového stavu veci odňal žalobcovi možnosť uplatňovať jeho procesné práva v rozsahu porušujúcom právo na spravodlivý proces, a to najmä podľa Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň nesprávnym zhodnotením skutkového stavu následne vec nesprávne právne posúdil. Tieto skutočnosti boli podľa neho takej intenzity, že nemožno považovať uvedené súdne konanie za spravodlivé, pričom následkom je zamietnutie žaloby žalobcu. 11. Ak by závery súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu boli správne, tak v podstate odnímajú dotknutým subjektom (teda aj žalobcovi) právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Vylúčenie možnosti podať vylučovaciu žalobu pre dlžníka pohľadávky úpadcu zapísanej do súpisu majetku tak bezdôvodne vylučuje určitú časť subjektov z možnosti dosiahnuť vylúčenie ich majetku zo súpisu. Nesprávne právne posúdenie súdu videl v uplatnení ustanovenia § 78 ZKR, zužujúcim výkladom a vylučujúcim aktívnu vecnú legitimáciu určitých subjektov. Takýto výklad neobstojí a nepovažoval za správny. 12. Záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odporuje aj konštatovaniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.04.2008, sp. zn. 4 Obo 40/2008. Aj v zmysle inej súdnej praxe je akceptované, že správca pri vykonaní súpisu majetku zapíše do podstaty všetky veci, o ktorých na základe predložených dokladov predpokladá, že do podstaty patria. V spore o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je aktívne legitimovaná osoba, ktorá tvrdí, že vec (t.j. aj pohľadávky) do konkurznej podstaty nepatrí (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.03.2014, sp. zn. 5Obo/50/2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2008, sp. zn. 1Obo 144/07). Súdna prax tak nevylučuje vecnú legitimáciu iných osôb na podanie vylučovacej žaloby, a to oproti názoru súdu prvej inštancie v napádanom rozsudku. Uvedené vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 78 ods. 3 ZKR, že nárok na vylúčenie majetku zo súpisu si môže uplatniť akákoľvek osoba, ktorej majetok bol do súpisu zapísaný (ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu...). 13. V danom prípade išlo o majetok žalobcu, lebo sa jednalo o uplatnenie neexistentnej, resp. spornej pohľadávky úpadcu voči žalobcovi. Išlo o finančné prostriedky žalobcu alebo ich ekvivalent a ktoré
by mal žalobca podľa žalovaného úpadcovi uhradiť, resp. ktorú pohľadávku by žalovaný ako správca speňažil iným spôsobom, čo by opäť malo za následok zásah do majetku žalobcu. Uvedené malo význam o to viac v prípade, ak bola popieraná samotná existencia a vznik pohľadávky zapísanej do súpisu majetku. Žalovaný ako správca tak zapísal do majetku pohľadávku, ktorej existenciu a správnosť žalobca popieral, a ide o majetok/majetkovú hodnotu žalobcu a nie úpadcu, v prospech koho bola táto majetková hodnota zapísaná. Ad absurdum, v prípade výkladu uplatneného súdom by zápis fiktívnej, zaniknutej, alebo ani nevzniknutej pohľadávky do súpisu majetku znemožňoval vôbec domáhať sa práva na vylúčenie takejto pohľadávky zo súpisu, a to najmä za okolností, ak by sa za oprávneného považoval sám úpadca ako veriteľ. Takto zapísaná pohľadávka by bola evidovaná ako nesporná a následne by mohla byť predmetom speňaženia, a dotknutý subjekt by nemal zaručený účinný prostriedok nápravy voči takémuto postupu. 14. Už samotné speňaženie neexistentnej pohľadávky v tomto prípade by znamenalo nepriaznivé a ťažko zvrátiteľné následky nielen na strane žalobcu, ale aj na strane tretích osôb, ktoré by takýto sporný „majetok“ nadobudli a za ich nadobudnutie by vynaložili určité náklady v prospech úpadcu. Uvedené by už znamenalo bezdôvodné obohacovanie sa úpadcu na úkor iných osôb, čo zrejme nie je účelom ZKR. Práve aj v týchto skutočnostiach vnímal žalobca dôvodnosť podanej žaloby, lebo je tak poskytovaná ochrana jeho majetku. 15. Aj súčasný spor tak pri aplikácii výkladu súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii, by umožňoval podať vylučovaciu žalobu výlučne úpadcovi, čo je absurdné. Súčasne to porušuje právo žalobcu na prístup k súdnej ochrane, ak je v súpise majetku evidovaná majetková hodnota žalobcu (pohľadávka voči žalobcovi). Ak žalobca popiera vznik, existenciu zapísanej pohľadávky úpadcu, teda že nie je, tak ide o zápis majetku žalobcu, keďže pohľadávka je predovšetkým majetkovým plnením v peniazoch, resp. v inej nepeňažnej forme. 16. Na podanie excindačnej žaloby je zásadne aktívne legitimovaný subjekt, odlišný od úpadcu, ktorý v konaní preukáže, že vec, vylúčenia ktorej sa domáha, nemala byť do súpisu zaradená a zároveň že právo, ktoré zaradenie do súpisu vylučuje, mu aktuálne svedčí. Uvedené právne posúdenie aplikujú v prípade vylučovacích žalôb iné súdy Slovenskej republiky, napríklad: rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 25Cbi/3/2013 z 12.11.2021, rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 19Cbi/10/2017 zo 06.09.2018, rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 5Cbi/8/2011 zo 07.08.2014 a pod. 17. Za daných okolností, ak súd žalobu zamietol pre tvrdený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, tak znemožnil žalobcovi uplatňovať jeho práva v súdnom konaní, čím porušil aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Súd tak neskúmal v konaní ďalšie skutočnosti a námietky žalobcu, ktoré uplatnil, a spor vecne neprejednal. V tomto rozsahu považoval rozsudok súdu aj za nedostatočne odôvodnený, a teda nepreskúmateľný. Rozsudok svojím odôvodnením nezodpovedá intenciám ustanovenia § 220 CSP, najmä keď absentuje zdôvodnenie odklonu od rozhodovacej praxe iných súdov. 18. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25.07.2023 v zmysle § 389 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie, resp. aby v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu, vrátane jeho zdôvodnenia. Mal za to, že dlžník úpadcu nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie práva na vylúčenie pohľadávok z konkurznej podstaty, nakoľko jeho postavenie dlžníka - nositeľa povinnosti pojmovo vylučuje, aby bol zároveň nositeľom práva vo vzťahu k zapísaným pohľadávkam. Nositeľom práva k pohľadávkam môže byť len ich veriteľ, ktorému pohľadávky patria. Z uvedeného dôvodu vylučovaciu žalobu môže podať len subjekt, ktorý tvrdí, že je veriteľom pohľadávok ,a teda že pohľadávky „patria“ jemu a nie úpadcovi. 20. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade išlo o majetok žalobcu, lebo sa jedná o uplatnenie neexistentnej, resp. spornej pohľadávky úpadcu voči žalobcovi. Ide o finančné prostriedky žalobcu alebo ich ekvivalent, ktoré by mal podľa žalovaného úpadcovi uhradiť, resp. ktorú pohľadávku by žalovaný, ako správca, speňažil iným spôsobom, čo by opäť malo za následok zásah do majetku žalobcu. Uvedené tvrdenie potvrdzuje, že z pohľadávok, ktorých vylúčenia sa domáha, plynie pre neho povinnosť v podobe
záväzku na ich zaplatenie. Skutočnosť, že záväzok na zaplatenie pohľadávok môže mať dopad na iný majetok dlžníka (jeho zmenšenie), nezakladá žalobcovi právo k týmto pohľadávkam. 21. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že takýmto rozhodnutím mu súd odňal právo na súdnu ochranu. Pohľadávky, ktoré má úpadca v právnom postavení veriteľa voči svojim dlžníkom, sú v zmysle § 67 ods. 2 ZKR súčasťou konkurznej podstaty. Správca pohľadávky úpadcu zahŕňa do súpisu majetku podstát a následne je oprávnený a zároveň povinný voči dlžníkom úpadcu tieto pohľadávky vymáhať, ak nedôjde k ich dobrovoľnému splneniu, a to podaním návrhu na začatie občianskeho súdneho konania, prípadne ich môže speňažiť formou odplatného postúpenia pohľadávky. Skutočnosti týkajúce sa samotnej existencie pohľadávky, jej výšky, resp. jej zániku by mohol žalobca - dlžník namietať práve v konaní, v ktorom veriteľ voči nemu takúto pohľadávku bude vymáhať. Právo žalobcu na súdnu ochranu je plne zachované a rešpektované. Vyššie uvedená právna argumentácia zodpovedá aj ustálenej súdnej praxi. 22. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav navrhol, aby v súlade s § 387 ods. 1 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. 26. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 27. Podľa § 67 ods. 2 ZKR, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov. 28. Podľa ust. § 78 ods. 3 ZKR, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. 29. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. 30. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
31. Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. 32. Odvolací súd považoval za nesporne zistené, že žalobca je dlžníkom pohľadávok, zapísaných do podstaty úpadcu na strane žalovaného pod súpisovými položkami č. 115 a 116. 33. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie excidančnej žaloby. S poukazom na nedostatok legitimácie na vedenie sporu, súd meritórne neposudzoval ďalšie vznesené prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. 34. Za nosný dôvod odvolania odvolací súd považuje nesprávny postup súdu, keď právnym posúdením a zhodnotením skutkového stavu veci odňal žalobcovi možnosť uplatňovať jeho procesné práva v rozsahu porušenia práva na spravodlivý súdny proces. 35. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 36. Ak žalobca považoval za porušenie práva na spravodlivý súdny proces skutočnosť, že súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby, odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej základným predpokladom toho, aby súd mohol žalobe vyhovieť, je preukázanie vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t.j. je aktívne vecne legitimovaný a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. je pasívne vecne legitimovaný (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. III. ÚS 517/2011-9). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.02.2020, č.k. II. ÚS 302/2019-44). V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Z dôvodu tohto neodstrániteľného nedostatku vady konania bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý ďalej neskúmal námietky žalobcu a vecne neprejednal spor, pretože by to bolo v rozpore s hmotným právom. 37. Ak žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej na podanie excidančnej žaloby je aktívne legitimovaný subjekt odlišný od úpadcu, ktorý v konaní preukáže, že vec, vylúčenia ktorej sa domáha, nemala byť do súpisu zaradená a zároveň že právo, ktoré zaradenie do súpisu vylučuje, mu aktuálne svedčí, odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 78 ods. 3 ZKR, podľa ktorého dlžník úpadcu nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie excidačnej žaloby, pretože jeho postavenie dlžníka, ako nositeľa povinnosti, pojmovo vylučuje, aby bol zároveň nositeľom práva vo vzťahu k zapísaným pohľadávkam. Odvolací súd pripomína, že nositeľom práva k pohľadávkam môže byť len ten veriteľ, ktorému pohľadávky patria. Osoba, ktorá sa domáha vylúčenia majetku zo súpisu majetku konkurznej podstaty musí preukázať nielen to, že vec nemala byť zaradená do súpisu, ale aj to, že právo, ktoré vylúčilo zaradenie veci do súpisu konkurznej podstaty svedčí jej. Aplikujúc uvedené na posudzovanú právnu vec, pohľadávky v tomto súdnom spore patria úpadcovi, a nie žalobcovi, preto nie je možné založiť aktívnu vecnú legitimáciu v excidančnom spore v prospech žalobcu. 38. Odvolací súd prisvedčil argumentácii žalovaného, ktorý uviedol, že z pohľadávok, ktorých sa žalobca domáha, plynie pre neho povinnosť v podobe záväzku na ich zaplatenie. Skutočnosť, že záväzok na zaplatenie pohľadávok môže mať dopad na iný majetok dlžníka v podobe jeho zmenšenia, nezakladá žalobcovi právo k týmto pohľadávkam. 39. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že žalobca je dlžníkom pohľadávok zapísaných do podstaty úpadcu na strane žalovaného. Podľa ust. § 67 ods. 2 ZKR sú súčasťou konkurznej podstaty úpadcu.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vydané v konaní č.k. B1-2Cbi/4/2021-461 zo dňa 25.7.2023 ako vo výroku vecne správne, pretože nevzhliadol za dôvodné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), g) a h) CSP. 41. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 42. Podľa právnej vety judikátu R 72/2018 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 14/2018 z 28. februára 2018), s ktorou je v súlade aj dlhodobo ustálená súdna prax krajských a okresných súdov, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. 43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoci bol v odvolacom konaní plne úspešný proti žalobcovi, pretože mu preukázateľne žiadne nevznikli. 44. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).